Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ludvika Bodnárová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/290/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115202642
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115202642.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti I. Ö. D.. XX.X.XXXX a mal. O. Ö. D.. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov matky L.. Z. Č. D.. X.X.XXXX N. S. G. D. G. X.. Č.. X
zastúpenej JUDr. Richardom Kovalčíkom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na

Rázusovej č. 1 a otca L.. Ľ.V. Ö.V. D.. XX.X.XXXX N.Ý. S. G. D. J.I. X.. Č.. X zastúpeného JUDr. Jurajom
Langerom advokátom so sídlom v Košiciach na Moravskej ul. č. 20 v konaní o zverenie maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 11P
20/2015-346 z 13.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania štátu a v rozsahu zrušenia v r a c
i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí I. V. O.
Ő. W. Z. P. Z. P. F.. P. H. G. F., Ž. Ž.iaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. O trovách konania
štátu rozhodol tak, že otec je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 1.095,60 Eur na účet Okresného
súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Proti výroku v bode 3, ktorým konajúci súd zaviazal otca nahradiť trovy štátu 1.095,60 Eur podal v
zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d/
CSPzrušilnapadnutýrozsudokvčastivýrokuopovinnostizaplatiťtrovyštátuavrátilsúduprvejinštancie
naďalšiekonanie.Vyslovilnázor,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci, keď mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v plnej výške v konaní o nariadení striedavej
osobnej starostlivosti s odôvodnením, že otec podal návrh na začatie konania. Poukázal predovšetkým

na rozporné odôvodnenie súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení rozhodnutia o povinnosti nahradiť
trovy štátu uviedol, že štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil od otca, lebo inicioval konanie
a nie sú u neho splnené predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a následne konajúci
súd v bode 63 odôvodnenia konštatoval, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti nie je súd
viazaný návrhmi účastníkmi konania s tým, že platí zásada vyšetrovacia, to znamená, že súd je povinný
vykonať všetky dôkazy potrebné pre úplné zistenie skutočného stavu aj bez návrhu účastníkov konania.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Vyslovila presvedčenie, že súd prvej
inštancie rozhodol správne, ak uložil povinnosť nahradiť trovy štátu otcovi v celom rozsahu. S názorom
otca, že trovy konania by mali znášať spoločne sa nestotožnila z dôvodu, že iniciátorom celého konania
bol otec maloletých detí. Zdôraznila, že otázka starostlivosti k maloletým deťom bola riadne súdom
upravená. K podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy nedošlo, preto nebol žiadny relevantný

a objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia, čo bolo v konečnom dôsledku aj potvrdené. Uviedla, že
znalecké dokazovanie vykonané v priebehu konania otec síce nenavrhoval, avšak súdom prvej inštanciebolo nariadené z dôvodu, že výsluch maloletých detí nepovažoval za vhodný a bolo nevyhnutné posúdiť
skutočnosti prezentované otcom v jeho návrhu na zmenu starostlivosti k maloletým deťom. Je preto
nepochybné, že súd prvej inštancie bol nielen oprávnený uložiť otcovi, aby zložil preddavok na trovy

dôkazu, ale nakoľko v konečnom dôsledku výsledok znaleckého dokazovania nepotvrdil opodstatnenosť
otcovhonávrhu,taktiežajnáhradutrov,ktoréštátuvzniklivdôsledkutohtospôsobudokazovaniavcelom
rozsahu. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako
vecne správny.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák.č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP).

6. Podľa ust. § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 391 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

10. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,
ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
mu zákon priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní
rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

ako celku môže byť dôsledkom neurčitosti alebo neodôvodnenosti v prípade chýbajúceho skutkového
stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou rozpornosťou výroku rozhodnutia s
jeho dôvodmi. Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie a preto je vždy
nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu,
na spravodlivé konanie podľa článku 46 a nasl. Ústavy SR. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku o trovách štátu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP v rozsahu danom ust. § 66 CMP a dospel k záveru, že
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pretože nedostatočne zistil okolnosti významné pre
rozhodnutie o náhrade trov štátu, odôvodnenie súdu je zmätočné a nezodpovedá výroku v rozhodnutí.

11. Podľa ust. § 49 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi ak nejde o
trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd
o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru
účastníctva na veci a v konaní.

12. Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré
platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach,ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od
súdnych poplatkov.

13. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platí štát, nie je smerodajné, či dokazovanie nariadené
súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené. V nesporových konaniach však nie
je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania a štát má právo na
náhradu trov konania v rovnakom rozsahu proti každému z účastníkov. Predpokladom pre uloženie
povinnosti účastníkom nahradiť štátu trovy konania je taký výsledok konania, ktorý dovoľuje záver

o uložení tejto povinnosti a zároveň skutočnosť, že účastník, ktorému má byť povinnosť uložená
nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Nie je podstatné, či účastník bol
oslobodený od platenia súdnych poplatkov rozhodnutím súdu, ale či u účastníka sú splnené podmienky
na oslobodenie, to znamená, že súd pred uložením povinnosti nahradiť trovy štátu trovy konania musí aj
bez žiadosti účastníka skúmať, či účastník nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j.
či pomery účastníka odôvodňujú priznanie oslobodenia a či nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné

uplatňovanie alebo bránenie práva. V prípade, ak sú na strane účastníka splnené predpoklady na
oslobodenie, trovy ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť pritom nemožno
prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od platenia súdnych
poplatkov len sčasti alebo ak by bol dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené predpoklady na
oslobodenie len sčasti, náhrada trov sa proti účastníkovi zníži o rozsah oslobodenia. Súd prvej inštancie

nerešpektoval zákonný predpoklad podľa ust. § 49 ods. 2, že náhradu trov štátu môže uložiť len tomu
účastníkovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

14. Preskúmaním skutočností týkajúcich sa predmetu konania odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie otca je dôvodné. Vzhľadom na to, že v danom prípade bolo znalecké dokazovanie nariadené

v záujme matky a aj v záujme otca, resp. v záujme maloletých detí postihuje povinnosť nahradiť štátu
vzniknuté trovy konania oboch účastníkov v rovnakom rozsahu, t.j. každého v 1/2 -ici. Matka aj otec by
preto mali byť povinní nahradiť štátu vzniknuté trovy každý v 1/2 -ici v prípade, ak by ani u jedného z
nich neprichádzala možnosť oslobodenia od súdnych poplatkov.

15. Súd prvej inštancie sa neriadil týmito zákonnými predpokladmi a zásadami pri náhrade trov konania
štátu v konaniach vo veciach maloletých detí a nahradil zaplatiť trovy štátu v celom rozsahu otcovi
maloletých detí s odôvodnením, že otec bol iniciátorom celého konania. Keďže takéto rozhodnutie
nezodpovedá už hore uvedeným ustanoveniam zákona, odvolací súd zrušil napadnutý výrok o náhrade
trov konania štátu a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie podľa ust. § 49 ods. 2,3 CMP skúmať
majetkové a finančné pomery, ktoré sú významné z hľadiska rozhodnutia o oslobodení od súdnych
poplatkov u obidvoch účastníkov konania. Po takto doplnenom dokazovaní konajúci súd opätovne
rozhodne v zmysle hore uvedených zásad a príslušného zákonného ustanovenia tak, že prizná náhradu

trov konania štátu rovnakým dielom obidvom účastníkom konania, resp. v prípade, ak jeden z nich bude
oslobodený od platenia súdnych poplatkov, trovy konania štátu voči tomu účastníkovi neprizná.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.