Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213201106
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213201106.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:

JUDr.ĽubicaSpálováaJUDr.AntonJaček,vprávnejvecižalobcu:HomeCreditSlovakia,a.s.,sosídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: H. Z.,
nar. X.X.XXXX, bytom P. W., W. Z. XXX/XX, o zaplatenie sumy 4.527,01 Eur s príslušenstvom a sumy
1.102,63 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 6C/37/2013-59
zo dňa 5.9.2013, v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 6C/37/2013-88 zo dňa 21.1.2015 - v zamietajúcej
časti v rozsahu istiny 398,22 Eur a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1.102,63 Eur, včítane

závislého výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti v rozsahu istiny 398,22
Eur m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 398,22 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím uznesením v napadnutej
zamietajúcej časti v rozsahu kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1.102,63 Eur a úroku z

omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 398,22 Eur od 22.1.2013 do zaplatenia, včítane závislého
výroku o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporkyňa (akt. žalovaná) je povinná
zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) 1.366,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 %
denne z tejto sumy, počnúc od 22.01.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku sa návrh (akt. žaloba) zamieta. Následným uznesením doplnil napadnutý rozsudok výrokom o
trovách konania tak, že vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 4, § 2 písm. a), c), g) (?), § 4 ods.
4 písm. a), b), § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, s poukazom aj na procesné ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca uzavrel dňa 5.11.2007 so žalovanou
Úverovú zmluvu č. 3711031210. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov
žalovanej v sume 4.979,09 Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť v pravidelných mesačných splátkach 133,80 Eur

v počte 60 splátok. V zmysle takéhoto dojednania by žalovaná na základe úveru, ktorý jej bol poskytnutý
vo výške 4.979,09 Eur mala žalobcovi vrátiť finančné prostriedky vo výške 8.028,- Eur. Z platobnej
histórie žalovanej na spornom úvere vyplýva, že žalovaná realizovala žalobcovi splátky spolu vo výške
3.612,80 Eur.4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že vo veci bolo jednoznačne preukázané, že
vzťah medzi sporovými stranami je treba považovať za právny vzťah zo spotrebiteľského úveru, preto

je naň potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Všetky uvedené úroky
a poplatky, ktoré si od žalovanej žalobca uplatňuje mali byť jednoznačne podľa § 4 ods. 2 písm. a)
Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere ako podstatná náležitosť
tejto zmluvy. Uvedená zmluva však postráda počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
a preto podľa § 4 ods. 5 cit. zákona žalobca od spotrebiteľa ako žalovanej nemôže požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Treba poukázať na to, že
žalobca poskytol žalovanej úrok (?) vo výške 4.979,09 Eur a domáha sa vrátenia istiny 8.028,- Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd je toho názoru, že žalobca sa úspešne
od žalovanej môže domáhať iba rozdielu medzi poskytnutou istinou a skutočne uhradenou istinou, čo je
1.366,29 Eur. Žalovanej totižto bol poskytnutý úver 4.979,09 Eur , z ktorého vrátila 3.612,80 Eur. Podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd žalobcovi priznal z tejto sumy aj úrok z omeškania v dennej

úrokovej sadzbe tak, ako si ju žalobca uplatnil, teda 0,024 % denne, čo je o 8%-nych bodov vyššia
sadzba ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k 1.dňu omeškania
splnenímpeňažnéhodlhupodľa§3NariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia občianskeho zákonníka v platnom znení. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ustálil celkový
neúspech žalobcu 40 %, žalovanej však preukazateľné trovy v konaní nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podal výlučne v časti zamietnutia kapitalizovaného úroku z omeškania v

sume 1.102,63 Eur a v rozsahu istiny 398,22 Eur s príslušenstvom odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zastúpenia, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmeniť
alebo zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si trovy odvolacieho
konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia vo výške 43,24
Eur. Poukázal na odvolacie dôvody ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) Občianskeho súdneho

poriadku. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov (história platieb
žalovanej) dospel k chybným skutkovým zisteniam, pretože z uvedeného prehľadu platieb, na ktoré
sa prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení odvoláva, jednoznačne vyplýva, že žalovaná uhradila len
sumu vo výške 3.214,58 Eur (stĺpec „Výška úhrady“, riadok „Celkom“). S uvedeným výpočtom súdom
prvej inštancie teda nemožno súhlasiť. Celková výška poskytnutého úveru bola 4.979,09 Eur a výška

uhradených prostriedkov zo strany žalovanej v zmysle splátkového kalendára bola 3.214,58 Eur. Nie
je mu preto zrejmé, z čoho súd vychádzal pri určení celkovej výšky úhrad žalovanej, no splátkový
kalendárakodôkazbolvykonanýchybne,resp.súddospelnazákladeuvedenéhovykonanéhodôkazuk
chybným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj chybný prepočet sumy, na ktorý by mal nárok z titulu
poskytnutého úveru s ohľadom na právny názor súdu, ktorým súd vyhodnotil, že predmetná úverová

zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Výška poskytnutého úveru 4.979,09 Eur mínus úhrady žalovanej
3.214,58 Eur sa rovná 1.764,51 Eur. Z uvedeného teda vyplýva, že výška priznaného nároku má byť
1.767,51 Eur a nie 1.366,29 Eur ako uviedol nesprávne prvoinštančný súd. Na základe uvedeného mal
byť teda i úrok z omeškania priznaný z istiny vo výške 1.764,51 Eur. Čo sa týka kapitalizovaného úroku z
omeškania vo výške 1.102,63 Eur, súd sa v tejto časti žiadnym spôsobom nevysporiadal so zamietnutím

uvedeného nároku. Má pritom za to, že napriek skutočnosti, že aj keď prvoinštančný súd zamietol časť
nároku vzhľadom na skutočnosť, že predmetná úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a priznal
mu len nárok na dlžnú istinu (ktorú však prepočítal chybne), nárok na úroky z omeškania je nárokom
zákonným a súd mal povinnosť vysporiadať sa s týmto uplatneným nárokom či už jeho prepočtom podľa
vlastnej právnej úpravy s ohľadom na priznanú výšku istiny, alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Tu

odvolateľ poukázal na znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a následne i na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 a rovnako i sp. zn. II.ÚS 78/05. Odvolaním
napadnuté súdne rozhodnutie tak nepochybne nespĺňa podmienky riadneho odôvodnenia rozsudku
v časti zamietnutého nároku na úrok z omeškania od dátumu zosplatnenia do dňa podania žaloby,
ktorá časť rozsudku je nepochybne veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti

a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené má preto za to, že v tejto časti je
rozsudok nepreskúmateľný v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čím je konanie postihnuté
okrem iného aj vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.7. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila v tom smere, že
Je si vedomá podlžnosti voči žalobcovi, s priznanou sumou 1.366,20 Eur sa stotožňuje a súhlasí svoj
záväzok splatiť v splátkovom kalendári.

8. K doručenému vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu, žalobca zaslal stanovisko, v ktorom uviedol,
že žalovaná sa vo svojom podaní vyjadruje iba k časti nároku, ktorý nebol predmetom podaného
odvolania, preto toto podanie považuje za bezpredmetné.

9.Žalovanádoručilasúduešteďalšiepodanie,vktoromuviedla,žejezadlženáajviných nebankovkách,
ktoré tiež musí napraviť. Vďaka tomu, že si našla prácu v Bratislave, svoje podlžnosti môže začať
uhrádzať od marca 2015 v splátkach po 30,- Eur mesačne.

10. Napokon žalovaná na výzvu súdu písomným podaním ozrejmila, že predchádzajúce podanie zo
dňa 3.1.2014 nie je odvolaním, nie je potrebné o ňom rozhodovať, žiadosť o splátkový kalendár zašle

priamo žalobcovi.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne

§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) OSP, ktoré má ekvivalent

v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) - v zamietajúcej časti výlučne v rozsahu napadnutej istiny pohľadávky s príslušenstvom a
kapitalizovaného úroku z omeškania a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie

(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.3CSP),adospelkzáveru,žeodvolaniujemožné
priznať úspech, keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a čiastočne i v dôsledku jeho
absencie súdom prvej inštancie nemožno rozsudok v napadnutej časti považovať za vecne správny, v

dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočnú zmenu v napadnutej časti podľa § 388 CSP
ako i na jeho čiastočné zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s použitím
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP.

12. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 4.527,01

Eur s príslušenstvom a sumy 1.102,63 Eur.

13. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti sumy 1.366,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,024 % denne z tejto sumy od 22.01.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol (suma 3.160,72
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 22.01.2013 do zaplatenia a kapitalizovaný

úrok z omeškania 1.102,63 Eur).

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v napadnutom rozsahu, t.j. v časti
istiny 398,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne od 22.1.2013 do zaplatenia a

kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 1.102,63 Eur zamietol z toho dôvodu, že úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

15. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil rozdiel medzi poskytnutým úverom a
jeho skutočným splatením, na ktorý rozdiel mu vznikol nárok, vzhľadom na právne posúdenie úverovej

zmluvy strán ako bezúročnej a bezpoplatkovej.

16. Vychádzajúc z namietaného a z údajov vyplývajúcich z predloženého splátkového kalendára
žalobcom (č.l. 4, 5 spisu), z ktorého vyplývajú údaje o vykonaných úhradách žalovanou (doklad vkonaní spochybnený nebol, napokon z neho musel vychádzať i sám prvoinštančný súd), odvolací
súd uzatvára, že žalovaná skutočne plnila na úver úhradami v celkovej výške 3.214,58 Eur, z čoho
potom vyplýva, že poskytnutím jej úveru vo výške 4.979,09 Eur má žalobca nárok na vrátenie rozdielu

vo výške 1.764,51 Eur. Súd prvej inštancie pritom priznal napadnutým rozsudkom žalobcovi istinu
1.366,29 Eur s odôvodnením, že práve táto suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom
a rozsahom jeho splatenia žalovanou, čo však nekorešponduje s predloženým listinným dokladom
o vykonaných splátkach žalovanou, pričom z rozsudku dôvody na nepriznanie žalobcovi celého
rozdielu nevyplývajú. Odvolací súd preto vychádza z toho, že prvoinštančný súd len chybne vyčítal z

predloženého splátkového kalendára celkový výšku plnenia na úverovú zmluvu žalovanou. Ako rozdiel
medzi poskytnutým úverom a rozsahom jeho splatenia žalovanou mala byť potom žalobcovi priznaná
aj istina 398,22 Eur, ako to odvolateľ správne namietal.

17. Žalobca v odvolaní ďalej argumentoval tým, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal so zamietnutím nároku na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 1.102,63 Eur. Ak sa

tak stalo preto, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tak rozšíril aj na nepriznanie zákonného úroku
z omeškania, zdôrazňuje, že nárok na úroky z omeškania je nárokom zákonným a súd mal povinnosť
sa s tým vysporiadať.

18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

20. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

21. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu

pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

22. Podľa § 157 ods. 2 OSP - účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia, v odôvodnení rozsudku súd
uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Obdobne podľa aktuálne účinného § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie

tohto odklonu.

24. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 157 ods. 2 OSP, resp. od 1.7.2016 v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojhorozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania
a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení

rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP,
resp. § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

25. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia

prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

26. Ak potom absencia riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, resp. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia

stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

27. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá

aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo 157/2011).

28. Keďže v danom prípade skutočne napadnutý rozsudok úplne postráda odôvodnenie zamietnutia
nároku na kapitalizovaný úrok z omeškania v uplatnenej výške 1.102,63 Eur došlo nesprávnym
procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými
požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov
rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na

mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie o uvedenom žalobnom nároku neodôvodnil vôbec,
teda ani právne a ani vecne, nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

29.Úrokzomeškaniapritompredstavujetzv.zákonnúsankciu(považujesazapríslušenstvopohľadávky
s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) pre prípad omeškania dlžníka s platením

peňažného plnenia. Nárok na úrok z omeškania tak vzniká žalobcovi (veriteľovi) automaticky zo zákona
a nie je k tomu potrebná žiadna dohoda účastníkov zmluvy.

30. Žalobca si pritom uplatnil úrok z meškania aj vo vzťahu k nároku na vrátenie nesplateného úveru
v nepriznanej sume 398,32 Eur, ktorú sumu odvolací súd žalobcovi predmetným rozsudkom priznal.

Pokiaľ ale ide o príslušenstvo tejto časti pohľadávky (úrok z omeškania z nesplatenej sumy 398,32
Eur, uplatnený v percentuálnej výške za obdobie od vzniku omeškania do zaplatenia), o tomto nároku
je potrebné, aby sa s ním prednostne vysporiadal súd prvej inštancie a to zhodnotením predložených
listinných dôkazov na jeho preukázanie čo do základu a výšky, teda najskôr ustáli počiatok omeškania
v súlade s platnou právnou úpravou a potom riadne zhodnotí, právne posúdi a tiež odôvodní prípadnú

priznanú výšku tohto úroku z omeškania, čo pri právoplatnom priznaní tohto nároku vo vzťahu k už
priznanej istine chýba (táto právoplatná časť rozsudku súdu prvej inštancie však nie je predmetom
prieskumu).

31. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce čiastočne vyhovenie žalobe v časti istiny 398,22

Eur, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP zmenil a v časti istiny 1.102,63
Eur a úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 398,22 Eur od 22.1.2013 do zaplatenia,
včítane závislého výroku o náhrade trov s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) OSP zrušil a podľa §
391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.32. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle vyššie uvedených intencií, pričom nové rozhodnutie

je nevyhnutné adekvátne v súlade s ust. § 220 CSP odôvodniť.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).