Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, March 19, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/116/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200667
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200667.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: D. J., bytom G. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,

ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 26. 06. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 06. 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí

žiadosti o invalidný dôchodok č. 815 506 6755 0 zo dňa 18. 03. 2017 potvrdil a odvolanie žalobkyne
v celom rozsahu zamietol.

2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. 03. 2017 zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne
pobočky Nitra zo dňa 21. 02. 2017 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom
určená na 30 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v

ktorom poukázala na zhoršený zdravotný stav a nesúhlasila so stanovenou mierou poklesu.

4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového
lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 20. 06. 2017, ktorý sa
oboznámil s lekárskymi nálezmi s prepúšťacou správou z hospitalizácie na gynekologickej klinike FN
Nitraod22.11.2011do01.12.2011,onkologickévyšetreniezodňa21.02.2017,cievnevyšetreniez18.
05. 2017, neurologické vyšetrenie z 30. 05. 2017, ortopedické vyšetrenie zo 17. 05. 2017, rehabilitačné

vyšetrenie z 15. 06. 2017 ako aj vlastným vyšetrením posudkového lekára mal za preukázané, že
žalobkyňa bola operovaná na maternicu pre zhubný nádor krčku v r. 2011. Stav je dlhodobo stabilizovaný
bez známok recidívy a metastáz. K tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je dolná hranica rozpätia, vzhľadomna minimálne klinické príznaky. Lymfedém dolných končatín je mierneho stupňa, bez podstatného
ovplyvnenia funkcie dolných končatín. Zdravotný stav žalobkyne v súčasnosti nepodmieňuje uznanie
invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil chorobu ženských pohlavných

orgánov, zhubný nádor maternice po odstránení nádoru tela alebo krčka maternice vo FIGO- štádiu
Ia a Ib (T1NXMO) podľa kapt. XIII. položka 4 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov a určil mieru poklesu 30 %. Preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,

ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej
dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.

Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia
jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.

III.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorom namietala
nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Poukázala na to, že žalovaný sa nezaoberal novými

skutočnosťami a nebral do úvahy skutočný zdravotný stav žalobkyne. Ďalej v žalobe žalobkyňa
poukazovalanasvojerodinné,sociálneaekonomicképomery,akoajnatúskutočnosť,žejejnepriaznivý
zdravotný stav negatívne vplýva na výkon zamestnania. Nemôže pracovať na plný úväzok. Počas
pracovnej doby musí viackrát oddychovať. Cíti sa stále vyčerpaná a unavená, tak v práci ako aj doma.
Žiadala napadnuté žalovaného zrušiť ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

IV.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20. 11. 2017 poukázal na to, že v odvolacom
konaní po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne podľa doložených diagnostických správ a
záverov odborných lekárov ako aj vlastného vyšetrenia posudkového lekára posudkový lekár vyhodnotil

zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru určil na 30 % s tým, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadal vzhľadom
na skutkové a právne dôvody žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

V.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol.
9. Žalobkyňa trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedla, že sa jej stav nezlepšuje, lymfodém

a únava pretrváva a lekári jej povedali, že to už lepšie nebude, musí sa s tým na učiť žiť. Predložila
opätovne lekárske kontrolné vyšetrenia.
10. Zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala písomného vyjadrenia zo dňa 20. 11. 2017 a žiadala žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť, vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov, ktorí dostatočne posúdili
lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa a určili mieru poklesu v súlade s prílohou č. 4 k zákonu o

sociálnom poistení.
11.Povyhodnotenízávažnostidôvodovžalobyvovzťahuknapadnutémurozhodnutiusprávnehoorgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré

vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
12. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 21. 02. 2017 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti
bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 21. 02. 2017, ktorý
za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby ženských orgánov, stav po odstránení zhubného
nádoru maternice podľa kapt. XIII. položka 4 písm. a/ a priznal mieru poklesu 30 %, čo je dolná

hranica, vzhľadom na minimálne klinické príznaky. Lymfedém dolných končatine je mierneho stupňa,
bez podstatného ovplyvnenia funkcie dolných končatín. Za iné zdravotné postihnutia, resp. choroby,
ktorými trpí žalobkyňa, zvýšenie percentuálnej miery nepatrí.

13. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav druhostupňovým

posudkovým lekárom v Nitre dňa 20. 06. 2017. Posudkový lekár na základe novodoložených lekárskych
nálezov - prepúšťacou správou z hospitalizácie na gynekologickej klinike FN Nitra od 22. 11. 2011 do 01.
12. 2011, onkologické vyšetrenie zo dňa 21. 02. 2017, cievne vyšetrenie z 18. 05. 2017, neurologické
vyšetrenie z 30. 05. 2017, ortopedické vyšetrenie zo 17. 05. 2017, rehabilitačné vyšetrenie z 15. 06.
2017 ako aj vlastným vyšetrením posudkového lekára mal za preukázané, že žalobkyňa bola operovaná

na maternicu pre zhubný nádor krčku v r. 2011. Stav je dlhodobo stabilizovaný bez známok recidívy
a metastáz. K tomuto rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu prislúcha miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, čo je dolná hranica rozpätia, vzhľadom na minimálne klinické
príznaky. Lymfedém dolných končatín je mierneho stupňa, bez podstatného ovplyvnenia funkcie dolnýchkončatín. Zdravotný stav žalobkyne v súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie posudkový lekár určil chorobu ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor
maternice po odstránení nádoru tela alebo krčka maternice vo FIGO- štádiu Ia a Ib (T1NXMO) podľa

kapt. XIII. položka 4 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a určil
mieru poklesu 30 %. Preto žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
14. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu neboli známe a

zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku žalobkyňa k žalobe nepripojila
žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jej zdravotného stavu. Posudkový
lekár rozhodol po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych
nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
15. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného

vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.
16. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v súlade so zákonom o
sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu.
17. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutiežalovanéhoorgánuzrušené,apretožalobuakonedôvodnúpodľa§199SSPzamietol.Akby

žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.

18. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch

uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).