Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoSr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617200976
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617200976.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, XXX XX T., zast. advokátom Mgr. Peter
Sitarčík, Advokátska kancelária so sídlom Jókaiho 1, 984 01 Lučenec proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č.k.
9Csr/1/2017-76 zo dňa 23. augusta 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č.k. 9Csr/1/2017-76 zo dňa 23. augusta 2017 v prvej výrokovej
vete m e n í tak, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamieta.

II. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete m e n í tak, že žalovanému priznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zrušil súd prvej inštancie rozhodcovský rozsudok Slovenského

arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.p., so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava sp. zn. 1252/06/15 zo dňa 08.01.2016. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v celej výške.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní nielen Zmluvou o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.02.2013, ale aj rozhodcovskou
zmluvou z toho istého dňa, z rozhodcovského rozsudku, z pripojeného spisu rozhodcovského súdu

sp.zn. 1252/06/15, ako aj z exekučného spisu sp.zn. 7Er/927/16 zistil, že rozhodcovským rozsudkom
sp.zn. 1252/06/15 zo dňa 08.01.2016 rozhodol rozhodcovský súd v uvedenom konaní vedenom
spoločnosťou Profi Credit Slovakia a.s. Bratislava proti D. S. o uložení povinnosti žalobcovi v tomto
konaní zaplatiť sumu 2.056,41 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo
výške 0,55% ročne zo súm uvedených vo výroku rozhodcovského rozsudku do zaplatenia tak, že úrok
z omeškania a zmluvná pokuta nesmie spolu prevýšiť sumu 1.500,- Eur, a to odo dňa nasledujúceho po
dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne 1.500,- Eur a od vtedy

je povinný platiť ročný úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 2.056,41 Eur do zaplatenia. Zároveň
rozhodol o náhrade trov konania, na náhradu ktorých zaviazal D. S..3. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na existenciu dôvodov
uvedených v § 45 ods.1 písm. d), e), g), i), j) a l) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní (ďalej ZoSRK), podľa ktorého konal vo veci Stály rozhodcovský súd, ktorý nebol ustanovený

v súlade s týmto zákonom, čo mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Tvrdil tiež, že rozhodcovská
zmluva, na základe ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodovať v spore je
neplatná, pretože sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
že rozhodcovský súd nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, keď
rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv

spotrebiteľa a keď rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré je svojou povahou
objektívne nemožné, právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Z rozhodcovského rozsudku
vyplýva aj nesprávne právne posúdenie veci, keď dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere
obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že bola dojednaná v súlade so zákonom.

4. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že argumenty žalobcu ohľadom

neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným pod č. XXXXXXXXXX
zo dňa 20.02.2013, ktorá bola dohodnutá individuálne, právne neobstoja. Rozhodcovská zmluva
uzatvorená podľa zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý platil ku dňu 20.02.2013, založila
právo výberu rozhodcovského súdu medzi dvomi subjektmi, a to Stálym arbitrážnym súdom zriadeným
Slovak Arbitration Court, s.r.o. Bratislava, resp. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri

Victoria Legal Arbiter, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, pričom výber súdu spočíval na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh. K návrhu rozhodcovskej zmluvy nemal žalobca žiadne výhrady. Z jej obsahu
tiež vyplýva, že jej uzatvorenie, prípadne neuzatvorenie nemá žiadnu náväznosť na úverovú zmluvu
a ani uzatvorenie úverovej zmluvy nie je podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Žalobca v
postavení spotrebiteľa mal preto právo, aj pokiaľ takúto rozhodcovskú zmluvu podpísal, v lehote 14 dní

od nej odstúpiť, čo nevyužil. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nie je daný dôvod k tomu, aby
bola rozhodcovská zmluva absolútne neplatným právnym úkonom.

5. Súd prvej inštancie po preskúmaní, či bola žaloba podaná v zákonnej lehote s poukazom na § 48
ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2017 dospel k záveru, že žalobca ako povinný v

exekúcii mal právo v lehote na podanie námietok proti exekúcii podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, keďže upovedomenie o jej začatí bolo vydané 11.01.2017 a žalobcovi doručené 17.01.2017.
Pokiaľ žalobca podal na súd prvej inštancie žalobu dňa 25.01.2017, táto bola podaná v zákonnej lehote,
a teda včas.

6. Súd neprihliadol k tvrdeniu žalobcu o tom, že rozhodcovský súd, ktorý vo veci rozhodoval, nebol
ustanovený v súlade so zákonom a že existovali dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
uvedené v § 45 ods.1 písm. d) ZoSRK. Rozhodcovský súd, ktorý mal právomoc vo veci rozhodnúť
je Slovenský arbitrážny súd, ktorý je nástupníckym rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného Slovak Arbitration Court s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, IČO: 44131481, ktorý

bol zriadený podľa zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Slovenskému arbitrážnemu súdu
zriadenému Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov ZZPO, so sídlom Krížna 56, Bratislava bolo
udelené povolenie Najvyššieho súdu SR rozhodovať spotrebiteľské spory dňa 19.03.2015 pod č. SR
S 002, preto sa stal nástupníckym rozhodcovskm súdom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného
SlovakArbitrationCourts.r.o.sosídlomKrížna56,Bratislavapodľa§73ods.5Zákonaospotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní. Preskúmaním procesného postupu v konaní rozhodcovského súdu súd prvej
inštancie zistil, že v ňom boli dodržané procesné predpisy, preto žiaden nedostatok, ktorý by mohol mať
vplyv na výsledok sporu, nenastal.

7. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere s poukazom na zákonné

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), k) a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
jej uzavretia neobsahuje týmto zákonom stanovené náležitosti, keď nerozčleňuje jednotlivé splátky na
splátky istiny, úroku a príslušenstva a keď neuvádza dostatočne jasne dobu trvania zmluvy. Nie je v
nej zrozumiteľným spôsobom uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov (ďalej RPMN), pretože
ak ročná sadzba úveru má byť 70,01%, potom priemerná RPMN, do ktorej je zahrnutá nielen úroková

sadzba, ale všetky poplatky a náklady s úverom spojené, nemôže predstavovať 46,35% (správne
47,29%). Podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalovaný do základu pre výpočet RPMN započítať
žalobcom namietanú sumu 215,75,-Eur ako plnenie v zmysle Dohody o poskytnutí služby upravenej v
bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere, pretože toto plnenie nemá povahu samostatného plnenia tak,ako to žalovaný nesprávne tvrdil, keďže je súčasťou dojednaní uvedených na zadnej strane zmluvy o
revolvingovom úvere prehlásených za neoddeliteľnú súčasť zmluvy / žiadosti. Pokiaľ teda bola takáto,
žalovaným poskytnutá služba spoplatnená a dojednaná v úverovej zmluve, mala sa jej cena do výšky

RPMN započítať, a to o to skôr, že žalovaný v konaní nevyvrátil tvrdenia žalobcu, z akého dôvodu
ročná sadzba úroku dojednaná vo výške 70,01% prevyšuje priemernú RPMN vo výške 46,35% (správne
47,29%).

8. Bol tiež toho názoru, že rozhodcovský súd na základe nesprávneho právneho posúdenia obsahu

Zmluvy o revolvingovom úvere rozhodol v neprospech spotrebiteľa, keď porušil jeho právo na ochranu
tým, že nesprávne právne posúdil zmluvu o revolvingovom úvere neaplikujúc ust. § 9 ods. 2 a § 11
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. Zároveň vyslovil názor, že rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C 42-15, ktorým žalovaný argumentoval,
bol poskytnutý výlučne výklad Smernice, a nie výklad zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

ktorý je oprávnený robiť len všeobecný vnútroštátny súd. Súdny dvor EÚ v rozsudku C 42-15 správne
rozhodol, že Smernica 2008/4/ES členenie splátok úveru nepožaduje, avšak vnútroštátna právna úprava
obsiahnutá v zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá zmenená nebola je iná, keďže tento zákon upravuje, že zmluvy
musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Niet preto žiadnych
pochýb, že táto vnútroštátna právna úprava ide nad rámec Smernice a jednoznačne požaduje vyjadrenie

splátok istiny, úrokov, ako aj iných poplatkov a jej terminológia nie je rovnaká, ako je terminológia v
Smernici.Slovenskýzákonodarcaktermínu„splátky“pridalslová„istiny,úrokovainýchpoplatkov“,preto
je nutné tieto pojmy vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a
splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods.1 písm. b) zák.
č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov.

10. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie neaplikoval na predmetnú vec rozsudok Súdneho
dvora vo veci C 42-15 zo dňa 09.11.2016 a rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že síce neboli splnené
dôvody pre jeho zrušenie podľa § 45 ods.1 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a ani z dôvodu, že sa rozhodol spor,

ktorý spotrebiteľská zmluva nepredvídala, ale bol daný dôvod podľa § 45 ods.3 cit. zák., a to že, sú
dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l), resp. podľa §
45 ods.1 písm. i) a l) cit. zák., a teda, že Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať
vplyvnavýsledoksporuažerozhodcovskýrozsudokvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu včas odvolanie.
Uviedol v ňom, že právny názor súdu obsiahnutý v odôvodnení rozhodnutia o tom, že rozhodcovský
súd dospel k nesprávnemu posúdeniu obsahu úverovej zmluvy a rozhodol v neprospech spotrebiteľa
je porušením jeho práv, keď žalobe v rozhodcovskom konaní vyhovel. Jeho názor, že Zmluva o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. f), k) a j) zák. č.
129/2010 Z.z. nie je vecne správny.

12. Žalovaný nesúhlasil so závermi súdu o tom, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov
(priemerná RPMN) a ročná úroková sadzba bol jeden z dôvodov, pre ktorý rozhodcovský súd rozhodol

nesprávne. Uviedol, že údaj o priemernej RPMN nemá s ročnou úrokovou sadzbou nič spoločné, čo
vyplýva aj z § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. Poukázal na právnu úpravu v znení účinnom ku dňu
20.02.2013, podľa ktorej bola v § 9 ods.2 písm. j) a y) zák. č. 129/2010 Z.z. upravená ročná percentuálna
miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť tak, že sa vypočíta na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady

použité na výpočet tejto RPMN. Priemernú hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné zistiť, pretože je zverejnená podľa § 21 ods.2
cit. zák. za príslušný kalendárny štvrťrok.

13. Platnou priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o

spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN
za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Z uvedeného preto vyplýva, že kým v prípade RPMN a ročnejúrokovej sadzby ako údaju, ktorý vyplýva zo zmluvy je možné vyvodiť určitú spojitosť, v prípade
priemernej RPMN a ročnej úrokovej sadzby, takéto spojenie objektívne neexistuje.

14. Výška ročnej úrokovej sadzby výšku RPMN upravenú pod písm. j) § 9 ods.2 cit. zák. síce nepriamo
ovplyvňuje, napriek tomu v prípade priemernej RPMN podľa písm. i) cit. ust. chýba akákoľvek vzájomná
previazanosť. Priemernú RPMN určuje Ministerstvo financií SR na základe údajov získaných za celý
finančný trh, a nie na základe údajov z konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Ak teda súd prvej inštancie uviedol, že priemerná RPMN, v ktorej je zahrnutá nielen úroková sadzba,
ale všetky poplatky a náklady spojené s úverom nemôže predstavovať 46,35% (správne 47,29%), potom
je takýto záver súdu nesprávny. Priemerná RPMN bola určená Ministerstvom financií SR podľa § 21
ods.2 zák.č. 129/2010, pričom pre jej určenie nie je rozhodujúci a ani podstatný žiaden údaj týkajúci sa
konkrétneho úveru, preto konajúci súd spojil záver o nedostatku náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. j) zák.
č. 129/2010 Z. z. s nesprávnou hodnotou, a to priemernou RPMN, ktorá je údajom odlišným od RPMN,

keďže nejde o priemernú hodnotu.

16. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom aj pri rozčleňovaní splátky na istinu, úrok
a príslušenstvo, pretože takúto povinnosť mu žiadna právna norma neukladá. Rozhodnutím súdu
prvej inštancie je porušená nielen povinnosť súdu členského štátu EÚ vykladať a aplikovať vlastné

vnútroštátne právo v súlade s právnym poriadkom Európskej únie, ale aj Smernica 2008/4/ES, ktorá
rovnako ako vnútroštátne právo nezakotvuje žiadne právo na rozpis splátky v zmluve, a to aj preto, že
spotrebiteľ má právo vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods.5 cit. zák., čo zodpovedá jeho
právu vyplývajúcemu z čl. 10 ods.2 písm. i) Smernice. Ani konštrukcia § 9 ods.2 písm. k) cit. zák. nie
je založená na tom, že sa upravuje právo spotrebiteľa na rozpis splátky priamo v zmluve. Preto nie je

podľa názoru žalovaného vylúčený aj nepriamy účinok Smernice na prejednávanú vec. V tejto súvislosti
poukázal aj na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-453/10, C-555/07, C-106/89, C-378 až 380/07,
z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý uplatňuje vnútroštátne právo a má podať jeho výklad, musí
hovčonajväčšejmožnejmierevykladaťvzmyslezneniaaúčeluSmernice,abyboldosiahnutývýsledok,
ku ktorému táto Smernica smeruje.

17. Súd členského štátu preto nemôže na únijné právo, ktoré by mal zohľadniť pri dodržaní nepriameho
účinku nazerať ako na porušenie vlastného právneho poriadku, v dôsledku čoho je preto postup súdu
prvej inštancie nesprávny. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve
je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti, na čo mu slúži amortizačná tabuľka. Ak je

znenie § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. dôsledkom nedokonalosti implementačnej činnosti a ak
by mal byť jeho výklad v súlade s výkladom Smernice 2008/48/ES, ktorý prezentoval Súdny dvor EÚ
v rozhodnutí C-42/15, v ktorom okrem iného bolo uvedené, že nešlo o konanie o porušení členského
štátu implementovať Smernicu, ale o konanie, ktoré smerovalo k tomu, ako vykladať právny poriadok,
t.j. únijné právo v rámci prípustných výkladových možností a metód vo vzťahu k vnútroštátnemu právu,

ktorý Súdny dvor EÚ podal, pričom ku konkrétne formulovanej otázke vnútroštátnym súdom predložil
aj svoje právne závery.

18. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že čl. 10 ods.2 písm. h) a i) Smernice 2008/48/ES sa majú vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods.1 Smernice bránia tomu, aby členský
štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

19. Súd prvej inštancie však prijal výklad, ktorý odporuje Smernici, preto je jej porušením a preto

postupoval v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho tak dospel k nesprávnemu záveru o výklade § 9
ods.2 písm. k) cit. zák.

20. Nesúhlasil ani so záverom súdu o neuvedení náležitosti - doby trvania zmluvy, čo vyplýva z čl. 9
ods. 9.1 zmluvných dojednaní obsahujúcich údaj o tom, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára

na dobu neurčitú. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť.21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu v podaní doručenom okresnému súdu
dňa 06.11.2017. Uviedol v ňom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho navrhol
potvrdiť.

22. Poukázal na tú skutočnosť, že pri vyhotovovaní odôvodnenia rozsudku súdom došlo zrejme k
administratívnej chybe, keď súd uviedol pri posudzovaní správnosti údaju podľa § 9 ods.2 písm. j) zák.č.
129/2010 Z.z. namiesto „Ročnej percentuálnej miery nákladov“ údaj „Priemerná ročná percentuálna
miera nákladov“, čo vyplýva aj z toho, že súd posudzoval správnosť údaju podľa § 9 ods.2 písm. j) cit.

zák., ktorý upravuje RPMN. Zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný v zmluve o úvere uviedol RPMN
vo výške 65,02% nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Opakovane poukázal na dohodu o poskytnutí
služby upravenú v čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalobca povinný zaplatiť
žalovanému odmenu v sume 215,72 Eur, ktorú si žalovaný odrátal od poskytnutého úveru a žalobcovi
poskytol úver nie vo výške 1.500,- Eur, ale vo výške 1.284,28 Eur, čo vyplýva aj z čl. 8 bod 4 zmluvy
o úvere.

23. Žalovaný tak neuviedol v zmluve o úvere správnu výšku ním poskytnutého úveru a ani správny údaj
RPMN, keďže podľa portálu Ministerstva financií SR pri úvere poskytnutom vo výške 1.284,28 Eur, počtu
mesačných splátok 42, výšky mesačnej splátky 80,37 Eur, pri splatení sumy 3.375,54 Eur je RPMN
90,38% a nie žalobcom udávaných 65,02%. V prípade, ak by bol žalovaný poskytol úver vo výške 1.500,-

Eur, tak pri týchto istých údajoch by bolo RPMN 68,31%, a nie žalobcom uvádzaných 65,02%. Aj v
prípade zarátania nákladu v sume 215,72 Eur je RPMN vo výške 90,38% a nie žalobcom udávaných
65,02%. Tá skutočnosť, že žalovaný uviedol v zmluve nesprávnu RPMN je preukázané aj z toho, že
uviedol vyšší úrok z omeškania, a to 70,01% než RPMN 65,02%, pričom RPMN okrem úrokovej sadzby
obsahuje aj iné poplatky, z čoho vyplýva, že musí byť minimálne na úrovni ročnej úrokovej sadzby.

24.Zároveňpoukázalnatúskutočnosť,žezmluvnápodmienkaobsiahnutávDohodeoposkytnutíslužby
upravená v čl. 8 zmluvy o úvere bola určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp.zn. 10C/326/2014-143 zo dňa 10.01.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 3Co/40/2017 zo dňa 04.05.2017, preto treba na ňu prihliadnuť.

25. Rovnako nesúhlasil s názorom žalovaného ohľadom nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
o rozčleňovaní splátky na istinu, úrok a príslušenstvo, keďže podľa § 9 ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z. z. je žalovaný povinný uviesť v zmluve o úvere nielen celkovú výšku splátky tak, ak to urobil, ale aj
oddelene uviesť výšku splátky istiny, splátky úroku a splátky poplatkov. Žalovaným vyslovený právny

názor je preto v rozpore nielen s cit. ustanovením, ale aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, napr.
uznesením ÚS SR zo dňa 05.06.2013, č.k. II.ÚS 329/2013-15, ktorým Ústavný súd odmietol sťažnosť
spoločnosti Č. a.s. ako zjavne neopodstatnenú. Súhlasil aj s odôvodnením súdu prvej inštancie o tom,
že pri prejednaní tejto veci nie je možné aplikovať rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, ani
Smernicu 2008/48/ES, keďže vnútroštátna právna úprava je iná.

26. Zotrval aj na tom svojom tvrdení, že zmluva o revolvingovom úvere nemá náležitosti podľa § 9 ods.2
písm. f) cit. zák., pretože neobsahuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, čo vyplýva
aj z čl. 9.1 zmluvných dojednaní, ktoré však podľa tvrdenia žalobcu nie sú súčasťou úveru, keďže sa
jedná o všeobecné podmienky, ktoré žalobcovi nikdy neboli doručené. Navyše je tento údaj v rozpore

s oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, na ktorý sa žalovaný počas konania s poukazom na
údaj podľa čl. 9 ods.2 písm. f) cit. zák. odvolával. Doba trvania úverovej zmluvy a konečná splatnosť
spotrebiteľskéhoúverumusíbyťsúčasťouzmluvy,ktorúspotrebiteľpodpisujezdôvodu,abysastakýmto
údajom mohol oboznámiť. Rovnako považoval za neplatné dojednanie o výške úrokov 70,01%, a to pre
rozpor s dobrými mravmi, keďže boli dohodnuté v nepomerne vyššej výške, než bola obvyklá sadzba v

čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru,
ktoré boli v priemere cca 13% ročne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012.

27. Záverom poukázal na tú skutočnosť, že v ten istý deň uzatvoril žalobca aj ďalšiu úverovú zmluvu

so žalovaným, ktorej úhrada bola tiež predmetom rozhodcovského konania napadnutého žalobou na
všeobecnom súde, pričom bolo žalobe rozhodnutím Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13Csr/1/2017
zo dňa 23.03.2017, ktorý posudzoval obdobnú formulárovú zmluvu o úvere tak, že rozhodcovský
rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 08.01.2016 bol zrušený a rozhodnutie je právoplatné avykonateľné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak v súlade s princípom právnej istoty, že na rovnakú
otázku dá súd rovnakú odpoveď. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdiť.

28. K vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadroval.

29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na základe individuálne uzavretej Rozhodcovskej
zmluvy č. XXXXXXXXXX medzi stranami sporu dňa 20.02.2013 prejednal Slovenský arbitrážny súd,

zriadený Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.p., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava
nárok žalobcu - spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. uplatnený voči žalovanému D. S. na zaplatenie
sumy 2.056,41 Eur vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
stranami tohto sporu dňa 20.02.2013, o ktorom rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 1252/06/15
dňa 08.01.2016. Z tejto zmluvy vyplýva, že dlžník, ktorým je v prejednávanej veci žalobca, požiadal

žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, ktorý žalovaný v prejednávanej veci na základe
uvedenej zmluvy žalobcovi poskytol, pričom splácanie úveru dohodol vo forme mesačných splátok po
80,37 Eur v počte 42 s tým, že celkovú čiastku, ktorú musí dlžník - žalobca žalovanému zaplatiť titulom
úveru spolu s úrokmi z úveru za celú dobu čerpania úveru činila sumu 3.375,54 Eur.

31. Z bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že revolvingový úver bol žalovanému schválený
v čiastke 1.500,- Eur so splatnosťou počas 42 mesiacov pri výške mesačnej splátky 80,37 Eur. RPMN
za úver bola dohodnutá v rozsahu 65,02%, ročná úroková sadzba úveru v rozsahu 70,01%, priemerná
RPMN za úver bola stanovená v rozsahu 47,29%.

32. Z bodu 7 Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že dlžník a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach na zadnej strane zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.
Dlžník Zmluvu o revolvingovom úvere a teda aj to, že sa so zmluvnými dojednaniami oboznámil a nemá
k nim žiadne výhrady, podpísal. Žalovaný sa zaviazal, že s RPMN úveru, pričom výška úrokov a RPMN
nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5 Zmluvy súhlasí bez toho, aby to

znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. Pre prípad, že dlžník nebude súhlasiť so zmenami
týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru, je oprávnený od zmluvy odstúpiť, prípadne túto
zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa jej doručenia
žalobcovi.

33. V bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere je obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby (ďalej Dohoda),
oddelená od spodnej časti, ktorú zmluvné strany osobitne podpísali. Dohodli v nej odplatu za poskytnuté
služby spočívajúce v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur, a to za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade,
ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Podľa bodu 8.4 je odplata za poskytnutie odkladu splatnosti

splátok úveru splatná dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby, pričom sa veriteľ a dlžník dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi s tým, že rozdiel z poskytnutej
sumy úveru bude po vzájomnom započítaní odplaty v sume 215,75 Eur uhradený na účet dlžníka.

34. Pod podpismi zmluvných strán ohľadom obsahu dohody v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere

sa nachádza text, týkajúci sa ešte obsahu samotnej Zmluvy a na záver zmluvné strany poslednú stranu
Zmluvy o revolvingovom úvere opätovne opatrili svojimi podpismi.

35. Z bodu 1 zmluvných dojednaní spoločnosti žalovaného vo verzii marec 2013, ktoré zmluvné strany
v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere prehlásili za jej nedeliteľnú súčasť vyplýva, že tieto vymedzujú

vzťahy medzi žalovaným ako veriteľom a dlžníkom, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením Zmluvy o
revolvingovom úvere. Z bodu 3.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že celková výška úveru bude dlžníkovi
oznámená peňažnou inštitúciou, pričom táto je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach vo výške
a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.36. Ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2
zák.č.129/2010Z.z.zhodnotycelkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúverom(s

výnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovených
v tejto Zmluve), z výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. RPMN bola dlžníkovi
oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods.2.2 Zmluvy o RÚ.

37. Podľa bodu 3.3 zmluvných dojednaní pri stanovení RPMN v bode 5 Zmluvy vychádzali zmluvné

strany z predpokladu, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej splátky uplynie práve rovnaký
mesiac a že splatnosť každej nasledujúcej splátky bude nasledovať vždy po uplynutí ďalšieho
rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky. Za rovnaký mesiac sa podľa tejto Zmluvy o
revolvingovom úvere a podľa prílohy č. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12.

38. Z bodu 4.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru

- peňažných prostriedkov dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere.
Podľa bodu 4.2 zmluvných dojednaní v prípade, že dlžník splatí vždy každých 24 splátok pri úvere
so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany
veriteľa úver automaticky navýšený, t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa
ods.4.1 zmluvných dojednaní a schválenú výšku revolvingu mu oznámi. Na poskytnutie revolvingu nemá

dlžník bez predchádzajúceho schválenia a posúdenia schopnosti dlžníka splácať revolving zo strany
veriteľa právny nárok. Podľa bodu 4.5 zmluvných dojednaní je úver po každom revolvingu splatný podľa
nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený a ktorý sa stáva platným a účinným
dňom poskytnutia každého revolvingu. Deň splatnosti poslednej splátky revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru.

39. Podľa bodu 5.1 zmluvných dojednaní zmluvné strany dohodli za poskytnutie úveru povinnosť dlžníka
platiť veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú splatné v
mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 Zmluvy o
revolvingovom úvere, pričom úroky budú platené bez amortizácie istiny. V oznámení podľa čl. 2 ods.2.2

Zmluvy o revolvingovom úvere veriteľ uvedie, aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká na
splatenie úrokov.

40. Podľa bodu 5.2 zmluvných dojednaní za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť
veriteľovi úroky vo výške uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámené dlžníkovi s tým,

že tieto sú splatné v mesačných splátkach spolu s istinou revolvingu podľa splátkového kalendára.

41. Podľa bodu 13.1 zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru podľa
Zmluvy o revolvingovom úvere o viac ako 3 mesiace po termíne splatnosti sa všetky záväzky dlžníka,
ktoré sa podľa Zmluvy o RÚ mali stať splatnými v budúcnosti, stávajú splatnými okamžite. Pokiaľ

sa zmluvné strany nedohodnú inak, veriteľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, resp. ju okamžite
vypovedať.

42. Podľa bodu 14.1 zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo
jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý

deň omeškania, t.j. 14,6% ročne a podľa bodu 14.2 je dlžník okrem zmluvnej pokuty povinný platiť
veriteľovi aj úrok z omeškania určený podľa § 517 ods.2 OZ vo výške stanovenej Nariadením vlády č.
87/1995 Z.z., výška ktorého bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou nepresahoval maximálnu
výšku podľa ods. 14.1 tejto zmluvy o revolvingovom úvere, a to viac ako 10%-tuálnych bodov ročne a
súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Za rozhodujúcu sa

považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie
za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie
dlžníkasosplácanímpeňažnýchprostriedkovnesmúprevýšiťúrokyzomeškaniapodľaNariadeniavlády
č. 87/1995 Z.z.

43. Podľa bodu 16.3 zmluvných dojednaní záväzok dlžníka zo Zmluvy o revolvingovom úvere zaniká
jeho riadnym a včasným splnením veriteľovi, pričom podľa bodu 16.4 kontrolu dodržiavania zmluvných
podmienok ustanovených zák.č. 129/2010 Z.z. vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia so sídlom v
Bratislave.44. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyhotoveného dňa 20.02.2013 vyplýva nielen
číslo Zmluvy o revolvingovom úvere, ale aj výška schváleného úveru v sume 1.500,- Eur, splatnosť

úveru určená splácaním počas 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 80,37 Eur, dátum splatnosti
prvej splátky úveru dňa 19.04.2013 a poslednej splátky dňa 19.09.2016, periodicita splácania úveru v
mesačných splátkach a dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 19. deň v mesiaci.

45. Rovnako je z oznámenia veriteľa zrejmá RPMN úveru, stanovená na 65,02%. Priemerná hodnota

RPMN platná ku dňu podpísania Zmluvy o revolvingovom úvere bola stanovená na 47,29%.

46. Z karty klienta, ktorú žalobca predložil k dátumu 22.05.2015 vyplýva, že žalobca splácal splátky
revolvingového úveru od dátumu 19.04.2013, aj keď s omeškaním, do dátumu 28.08.2014, odkedy už
revolvingový úver nesplácal.

47. Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 1252/06/15 zo dňa 08.01.2016,
ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť na revolvingový úver suma 2.056,41 Eur s prísl.
nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2016 a vykonateľnosť dňa 21.06.2016.

48.Dňa14.1.2016bolExekútorskémuúraduRimavskáSobotaJUDr.Ing.JánaGaspera,PhD.doručený

návrh žalovaného na vykonanie exekúcie voči žalobcovi a Okresným súdom Lučenec bolo v konaní
sp.zn.7Er/927/2016udelenépoverenienavymoženieuloženejpovinnostipresúdnehoexekútorazodňa
05.12.2016 v exekúcii vedenej pod zn. EX/921/16. Príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov
bol Sociálnej poisťovni doručený dňa 11.01.2017 a upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi
doručené do vlastných rúk dňa 17.01.2017, proti ktorému podal povinný - žalobca námietky. Následne

právny zástupca žalobcu oznámil exekútorovi, že ako povinný podal na Okresný súd Lučenec žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia v
konaní EX/921/16. Postupom podľa § 46 ods.3 zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní podal povinný na všeobecný súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na §
48 ods.2 cit. zák. v lehote na podanie námietok proti exekúcii, t.j. do 15 dní, a teda včas.

49. Žalobca v konaní tvrdil, že žalobu podáva na základe dôvodov uvedených v § 45 ods.1 písm.
d), e), g) i), j) a l) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a teda, že stály
rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať

vplyv na výsledok sporu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo
je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že v konaní nebol správne zistený
skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv
navýsledoksporu,žestályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväzných

právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom a že
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

50. Tvrdil tiež, že rozhodcovský súd nemal právomoc prejednať a rozhodnúť vec, pretože rozhodcovský
súd porušil § 28 ods.6 zák. č. 335/2014 Z.z., keď neskúmal, či vymáhaný nárok nie je založený na
neprijateľnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecných
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

51. Žalobca v konaní namietal neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že sa jedná
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne. Rozhodcovský súd podľa
jeho názoru ignoroval všeobecné záväzné právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, aj keď v
odôvodnení uviedol, že skúmal úverovú zmluvu z pohľadu zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,akoajpodľa§53OZ,pretožezmluvaoúvereneobsahujevšetkynáležitostianeboladojednaná

v súlade s uvedenými zákonmi, keď neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods.2 pod písm. a)
až y) zák. č. 129/2010 Z.z., najmä dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa
budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami a obsahuje ajnesprávne údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Aj keď žalovaný uviedol
v zmluve o revolvingovom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov, táto bola uvedená nesprávne a
v neprospech spotrebiteľa, keď ju uviedol nižšiu a keď uviedol vyšší úrok z omeškania, ako RPMN,

pričom do RPMN nezarátal žalovaný celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom napriek tomu,
že mu to určuje zákon. Žalovaný získal výšku peňažných prostriedkov vo forme úveru len v sume
1.284,28 Eur, a to po odpočítaní sumy 215,72 Eur, ktorú bol povinný zaplatiť formou zápočtu na základe
Dohody o poskytnutí služby upravenej v čl. 8 Zmluvy o revolvingovom úvere ako náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Nesprávnym uvedením RPMN žalovaný poškodil žalobcu ako spotrebiteľa, čo

má za následok postih v tom, že podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa takto
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

52. Zdôraznil tiež, že výška úrokov v zmluve o spotrebiteľskom úvere 70,01% je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože je vo vysokom nepomere oproti úrokom, ktoré v dobe uzavretia zmluvy boli obvyklou
sadzbou k sadzbám uplatňovaným bankami v priemere cca 13% a teda 6-krát vyššia, ako bol povinný

žalovaný platiť. Žalobca bol toho názoru, že v prípade preskúmania úverovej zmluvy rozhodcovský
súd mohol dospieť k záveru, že sa jedná o neplatný právny úkon z dôvodu jeho nejasnosti a
nezrozumiteľnosti. Navyše rozhodcovský rozsudok ukladá žalobcovi zaplatiť okrem sumy 2.056,41 Eur,
keď zaplatil z poskytnutej sumy 1.284,28 Eur už sumu 1.319,13 Eur, aj dohodnuté poplatky, úroky,
zmluvné pokuty a úroky z omeškania v rozpore so zákonom.

53.Žalovanývkonanípreukázal,žerozhodcovskázmluvabolasožalobcomuzatvorenádňa20.02.2013
individuálne podľa predpisov účinných v čase jej uzatvorenia, t. j. podľa zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, ktorý je potrebné s poukazom na § 73 ods.2 Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, keďže bola uzatvorená pred 01.01.2015, na posúdenie jej platnosti aplikovať.

54. Preukázal aj tú skutočnosť, že rozhodcovský súd bol ustanovený v súlade so zákonom, preto
mal právomoc na konanie. Zriaďovateľom rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici je podľa údajov uvedených v rozhodcovskej zmluve Victoria Legal Arbiter, s.r.o., IČO: 44826460.
Zriaďovateľom rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline je podľa údajov v zozname

stálych rozhodcovských súdov Victoria Legal Arbiter, s.r.o., IČO: 44826460, pričom zo zápisu v zozname
rozhodcovských súdov vyplýva, že rozhodcovskému súdu zriadenému zriaďovateľom Victoria Legal
Arbiter,s.r.o.bolopridelenéč.64akdnešnémudňujepodtýmtočíslomevidovanýVictoriarozhodcovský
súd v Žiline. Identifikácia rozhodcovského súdu na základe údajov o zriaďovateľovi a zápise v zozname
stálych rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR objektívne umožňuje prijať

záver, že Stály rozhodcovský súd Victoria, rozhodcovský súd v Žiline je totožný s rozhodcovským súdom
Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, ktorý je uvedený v rozhodcovskej zmluve, teda že ide
o jeden a ten istý Stály rozhodcovský súd. V prejednávanej veci tak konal rozhodcovský súd určený
stranami, čo vyplýva aj z predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, ktoré vydal jeho zriaďovateľ a ktoré
boli zverejnené v Obchodnom vestníku, rovnako ako aj rokovací poriadok a štatút ako základné predpisy,

a to dňa 25.06.2009 pod č. OV 121A/2009 oznámením č. 0000249. Došlo tak len k zmene názvu a
sídla rozhodcovského súdu, s čím sa už vysporiadal aj Krajský súd v Žiline v jeho uznesení sp.zn.
1CoE/25/2014 zo dňa 25.03.2014, na ktoré žalovaný poukázal.

55. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere j je aj Oznámenie veriteľa o schválení úveru

dlžníkovi, ktoré je zároveň akceptáciou žiadosti žalobcu o uzavretie zmluvy a je jej súčasťou aj ako
príloha, na ktorú odkazuje čl. 7 zmluvných dojednaní.

56. Z ust. čl. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu, a teda navýšení
pôvodnej poskytnutej sumy, splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bol dlžník

oboznámený, pričom deň splatnosti poslednej splátky revolvingu podľa posledného splátkového
kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru.

57. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje počet, výšku a termíny splatnosti
splátok, žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že typ zmluvy, akou je zmluva o revolvingovom úvere

nevyžaduje, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu splátku uvedené jednotlivo
popri sebe. Táto požiadavka by mala opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky
uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. Napriek tomu zmluva obsahuje
zákonom vyžadovanú výšku splátky, termíny splatnosti splátky, a to 19. deň v mesiaci, o čom bolžalobca oboznámený oznámením veriteľa o schválení úveru, ako aj v splátkovom kalendári, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Je z nich zrejmý aj počet splátok, a to 42, čím boli náležitosti podľa § 9
ods.2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. splnené.

58. Výška splátky je tou sumou, ktorú má na mysli § 9 ods.2 písm. j) Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom pri zmluve o revolvingovom úvere pri rozpisovaní splátky umožňuje výpočet RPMN inak,
ako k nemu dospel žalovaný. Navyše Smernica 2008/48 v čl. 10 ods.1 písm. h) upravuje len to, že
zmluva má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, prípadne poradie, v ktorom sa

budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru
na účely splatenia. Keďže Zákon o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval presne, aby boli sumy istiny,
úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe, ako aj s poukazom na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 je výklad prezentovaný žalobcom ohľadom uvádzania
splátok, ktoré sa majú zaplatiť a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením
amortizácie istiny úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne

aj dodatočné náklady tak, ako to vyplýva z § 9 ods.5 Zákona o spotrebiteľských úveroch uvádzané v
amortizačných tabuľkách, ktoré nemusia byť súčasťou zmluvy o úvere, čo vyplýva z čl. 10 ods.2 písm.
h) a i) Smernice 2008/48, preto bol žalovaný toho názoru, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje
náležitosti, ktoré sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom týkajú.

59. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podľa § 9 ods.2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.
údaj o RPMN, ako aj celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré vypočítal
žalovaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na výšku
RPMN nemá žiaden vplyv tá skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzavreli Dohodu o poskytnutí služby,
ktorá je individuálnym dojednaním podľa § 53 ods.2 OZ, čo vyplýva z bodu 8.6 Dohody, ktorá nebola

podmienkou pre založenie iného vzťahu, pričom cena služby je odplatou. Je tak vylúčené, aby odplata
za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej výšky RPMN z dôvodu doplnkového a
dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania.

60. Z ust. § 2 písm. g) zák.č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom

úvere vyplýva, že celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť
v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, pričom do nich patria aj
náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak
spotrebiteľmusínavyšeuzavrieťzmluvuoposkytnutítakejtodoplnkovejslužby,abyzískalspotrebiteľský

úver.

61. Podľa § 2 písm. i) zák.č. 129/2010 Z.z. ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19. V nadväznosti na vyššie uvedené sa do výpočtu celkových nákladov

nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru.
Keďže je služba v zmysle Dohody o jej poskytnutí ľubovoľná, a teda ak by ju žalobca nebol podpísal,
nikdy by nevznikla, odplatu za takto poskytnuté služby podľa Dohody nemôže žalovaný zahrnúť do
celkových nákladov, pretože by postupoval v rozpore so zákonom.

62. Výšku odplaty za úver, ktorý bol poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy, stanovil žalovaný ku
dňu20.02.2013podľa§53ods.6OZ.Odplata,ktorájeregulovanápodľa§53ods.6OZvyjadrujecelkovú
nákladovosť úveru pre spotrebiteľa, t.j. okrem úroku aj ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s úverom má
povinnosť žalobca zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú povinné, a teda predpokladom pre získanie
úveru.

63. Podľa § 28 ods.6 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku
dňu 20.02.2013 stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný
nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály

rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd
prihliadal aj bez návrhu.64. Podľa § 45 ods. 1, písm. c) cit. zák. sa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
sa rozhodcovským rozsudkom rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala,

alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského
konania, podľa písm. d) cit. ust. stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom,
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona
a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, podľa písm. e) cit. ust. spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy, podľa písm. g) cit. ust. v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým,
že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy
alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok
sporu, podľa písm. i) cit. ust. stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na
výsledok sporu, podľa písm. j) cit. ust. rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené
alebo odporuje dobrým mravom a podľa písm. l) cit. ust. rozhodcovský rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

65. Podľa § 45 ods. 3 cit. zák. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy

preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l).

66. Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ) v znení ku dňu 20.02.2013
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

67. Podľa ods. 2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

68. Podľa ods. 3 cit. ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

69. Podľa ods. 4 cit. ust. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

70. Podľa § 53 ods. 1 cit. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí,
ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto

zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

71. Podľa ods. 2 cit. ust. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

72. Podľa ods. 3 cit. ust., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

73. Podľa ods. 6 cit. ust., ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

74.Podľa§54ods.1cit.zák.zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.75. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 20.02.2013
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

76. Podľa § 1 ods. 2 cit. zák. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

77. Podľa § 2 písm. g) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych

poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

78. Podľa § 2 písm. i) cit. zák. ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru podľa § 19.

79. Podľa § 9 ods. 2, písm. f), i), j), k) a y) cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

80. Podľa § 9 ods.5 cit zák. amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť,
a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak
úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu

zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len
do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

81. Podľa § 11 ods. 1, písm. a), b) a d) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.82. Podľa § 18 ods. 1, cit. zák., ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť,
že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v
listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe

spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

83. Podľa § 19 ods. 1 cit zák. sa ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru vypočíta

podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

84. Podľa § 19 ods. 2 cit zák. sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s
poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované
veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za

nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na
vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na
používanie platobných prostriedkov, na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom
spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady
spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť
predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa
operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

85. Podľa § 19 ods. 3 cit zák. pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z
predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ
si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere.

86. Podľa § 21 ods.2 cit. zák. ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle
ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom
sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa
predchádzajúcej vety.

87.Predmetompreskúmaniasprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancieodvolacímsúdomje,čiexistujú
dôvody uvádzané žalobcom s odkazom na § 45 ods.1 písm. d), e), g), i), j) a l) zák. č. 335/2014
Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní na zrušenie Rozhodcovského rozsudku Slovenského
arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.p., so sídlom Krížna

56, 821 08 Bratislava sp. zn. 1252/06/15 zo dňa 08.01.2016, ktorým bol žalobca zaviazaný na peňažné
plnenie.

88. S prihliadnutím na rozsah a dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní, sa odvolací súd zaoberal
tvrdeniami žalovaného, ktorými napadol právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď tento na

základe vykonaných dôkazov dospel k záverom, že rozhodcovským súdom boli pri jeho rozhodovaní,
porušené práva žalobcu s odôvodnením, že rozhodcovský súd nevzal do úvahy, že pri dojednávaní
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami tohto sporu dňa 20.02.2013,
o ktorom rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 1252/06/15 dňa 08.01.2016 neboli dodržané
ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako

všeobecného právneho predpisu na ochranu práv žalobcu ako spotrebiteľa a že toto porušenie malo za
následok zrušenie uvedeného rozhodcovského rozsudku.

89. Ak mienil žalobca, ktorý je spotrebiteľom, dosiahnuť zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol povinný preukázať, že existuje niektorý z dôvodov

vymedzených v písmenách a) až l) § 45 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

90. Dôvody pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú v uvedenom ustanovení
hmotnoprávneho, ako i procesnoprávneho charakteru, pričom žalobca z nich uviedol len niektoré, ato dôvody obsiahnuté v § 45 ods.1, písm. d), e), g), i), j) a l) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Najmä dôvody hmotnoprávneho charakteru vyjadrené v písmenách a), c), e),
i) a j) citovaného ustanovenia naznačujú závažné porušenia práv spotrebiteľov, či už titulom porušenia

zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo osobitných predpisov určených na ochranu
práv spotrebiteľa, preto § 45 cit. zák. ukladá v odseku 3. súdu ex offo skúmať tie dôvody zrušenia
rozhodcovského rozsudku, ktoré sú uvedené v odseku 1, § 45 pod písm. c), e) a i) až l).

91. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami tohto sporu dňa

20.02.2013 vyplýva, že dlžník, ktorým je v prejednávanej veci žalobca, požiadal žalovaného o
poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, ktorý žalovaný v prejednávanej veci na základe uvedenej zmluvy
žalobcovi aj poskytol, pričom splácanie úveru dohodol vo forme mesačných splátok po 80,37 Eur v počte
42 s tým, že celkovú čiastku, ktorú musí dlžník - žalobca žalovanému zaplatiť titulom úveru spolu s
úrokmi z úveru za celú dobu čerpania úveru činila sumu 3.375,54 Eur.

92. Na tomto závere nič nemení tá skutočnosť, že na základe vzájomného započítania pohľadávok strán
sporu obdržal žalovaný sumu úveru zníženú o odplatu podľa Dohody obsiahnutej v bode 8 Zmluvy o
revolvingovom úvere, ktorá na poskytnutú sumu úveru žalovaným nemá z tohto dôvodu podstatnejší
vplyv.

93. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že dôvody na zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkuuvádzanéžalobcompodpísm.d)§45zák.č.335/2014Z.z.ospotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, a to že stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom,
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona
a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, žalobca v konaní nepreukázal. Súd prvej

inštanciesprávnedospelkzáveru,žerozhodcovskýsúd,ktorýmalprávomocvecprejednaťarozhodnúť,
bol Slovenský arbitrážny súd, ktorý je nástupníckym rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho
súduzriadenéhoSlovakArbitrationCourts.r.o.sosídlomKrížna56,Bratislava,IČO:44130481,zriadený
podľa zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Slovenskému arbitrážnemu súdu zriadenému
Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov ZZPO, so sídlom Krížna 56, Bratislava bolo udelené

povolenie Najvyššieho súdu SR rozhodovať spotrebiteľské spory dňa 19.03.2015 pod č. SR S 002,
preto sa stal nástupníckym rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak
Arbitration Court s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava podľa § 73 ods.5 Zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Preskúmaním procesného postupu v konaní rozhodcovského súdu súd prvej
inštancie zistil, že v ňom boli dodržané procesné predpisy, preto žiaden nedostatok, ktorý by mohol mať

vplyv na výsledok sporu, nenastal.

94. Rovnako súd prvej inštancie správne právne posúdil, že nebol splnený ani ďalší zo žalobcom v §
45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. uvedených dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku upravený
pod písm. e), a to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 3 a 4 zák.

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý platil ku dňu jej uzavretia dňa 20.02.2013 alebo že je
tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným pod č. XXXXXXXXXX na samostatnom dokumente, písomne a s jej
uzatvorením žalobca bez výhrad svojim podpisom dňa 20.02.2013 súhlasil. Rozhodcovská zmluva
tak jednoznačne založila právo výberu rozhodcovského súdu medzi dvomi subjektmi, a to Stálym

arbitrážnym súdom zriadeným Slovak Arbitration Court, s.r.o. Bratislava, resp. Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria Legal Arbiter, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, pričom výber
súdu spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Z jej obsahu vyplýva, že jej uzatvorenie,
prípadne neuzatvorenie nemá žiadnu náväznosť na úverovú zmluvu a ani uzatvorenie úverovej zmluvy
nie je podmienené uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Žalobca v postavení spotrebiteľa mal právo, aj

pokiaľ takúto rozhodcovskú zmluvu podpísal, v lehote 14 dní od nej odstúpiť, čo nevyužil. Súd prvej
inštancie preto správne dospel k záveru, že nie je daný dôvod k tomu, aby bola rozhodcovská zmluva
absolútne neplatným právnym úkonom.

95. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bol dôvod uvedený v § 45 ods. 1, písm.

g) zák. č. 335/2014 Z.z., a to že v konaní nebol správne zistený skutkový stav z dôvodu, že stály
rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo
neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Ktomuto dôvodu žalobca neuviedol v konaní žiadne tvrdenia a nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie,
preto sa ním súd prvej inštancie podrobnejšie nezaoberal.

96. Súd prvej inštancie sa však podrobne zaoberal dôvodmi uvedenými žalobcom v žalobe, ktoré sú
upravené v § 45 ods. 1. písm. i) a l) zák. č. 335/2014 Z.z., a to, že stály rozhodcovský súd rozhodol v
rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto
porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Tieto dôvody bol súd povinný skúmať aj s poukazom na § 45 ods. 3 cit. zák.

ex offo, a teda, aj keby ich žalobca nebol v žalobe uviedol.

97. Takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu práv spotrebiteľa, ktorého porušenie
mohlo mať vplyv na výsledok sporu a na nesprávne právne posúdenie veci je okrem Občianskeho
zákonníka aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 20.02.2013, ktorý v §

9 upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musí každá zmluva uzavretá
medzi dodávateľom a spotrebiteľom obsahovať.

98. Súd prvej inštancie po preskúmaní zmluvy o revolvingovom úvere zistil, že neobsahuje výšku
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f), úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i),
údaj o RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j), priemernú RPMN (9 ods. 2 písm. y), v dôsledku čoho mal rozhodcovský
súd posúdiť úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s ktorým posúdením sa odvolací súd nestotožnil.

99. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že zmluva o revolvigovom úvere je
síce zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase jej uzatvorenia, pre ktorú platia ustanovenia tohto zákona, avšak má určité špecifiká, ktoré musí
súd pri rozhodovaní o nej a o nárokoch z nej rešpektovať.

100. Revolvingový úver je tzv. obnoviteľný úver, kedy je klientovi poskytnutý finančný úverový rámec,
z ktorého môže čerpať peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty. Postupným splácaním sa
disponibilná čiastka úverového rámca znovu obnovuje. Každým nákupom sa tato suma znižuje, každou
splátkou sa naopak prostriedky na nákup ďalšieho tovaru na úver zvyšujú.

101. Aj keď v konaní nebolo sporné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval
ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
t. j. vystupoval ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 OZ) a žalovaný pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, t. j. vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3
OZ, s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom

úvereneobsahujev§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.stanovenénáležitosti,keďnerozčleňujejednotlivé
splátky na splátky istiny, úroku a príslušenstva a keď neuvádza dostatočne jasne dobu trvania zmluvy,
a teda neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) cit. zák.), sa
odvolací súd nestotožnil.

102. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje nielen na čl. 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní, ktorý
obsahuje údaj o tom, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na dobu neurčitú, ale aj na § 9 ods.
5 zák. č 129/2010 Z.z., preto vyžadovať pri takomto type úveru uvedenie dňa jej ukončenia je v rozpore
nielen so zmluvou, ale aj s cit. zákonom.

103. Zo zmluvy o revolvingovom úvere pritom jasne vyplýva, že dlžník, ktorým je v prejednávanej
veci žalobca, požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, ktorý žalovaný žalobcovi
poskytol, pričom splácanie úveru dohodol vo forme mesačných splátok po 80,37 Eur v počte 42 s tým,
že z bodu 7.1. písm. g), 7.2 a z čl. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu,
a teda navýšení pôvodnej poskytnutej sumy splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bol

dlžník oboznámený, pričom deň splatnosti poslednej splátky revolvingu podľa posledného splátkového
kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky tak vyplýva nielen
zo splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru, ktorý bol žalobcovi riadnepredložený, na základe čoho je údaj o termíne konečnej splatnosti úveru stanovený dňom 19.09.2016
jednoznačne.

104. Voči právnemu názoru súdu prvej inštancie o tom, že rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C 42-15
bol poskytnutý výlučne výklad Smernice, a nie výklad zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ktorý je oprávnený robiť len všeobecný vnútroštátny súd nemá odvolací súd žiadne výhrady.
105. Právny názor súdu prvej inštancie, že ak splátky spotrebiteľského úveru nie sú v zmluve o
spotrebiteľskom úvere rozčlenené na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, spotrebiteľský

úver sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov však podľa názoru odvolacieho súdu, a to
napriek tomu, že priamy účinok Smernice, keďže sa jedná o právne vzťahy horizontálne, teda medzi
jednotlivcami, nie je možný, v kontexte záveru rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15
- Home Credit Slovakia, a.s., c/a Klára Bíróová, právne neobstojí.
106. Každý členský štát Európskej únie je povinný vykladať a aplikovať vnútroštátne právo v súlade
s právom Európskej únie. Z judikatúry Súdneho dvora nesporne vyplýva, že táto uznáva princíp

nepriameho účinku Smerníc, ak pri ich implementácii členským štátom dôjde k pochybeniu, čo sa
prejavuje práve súladným - eurokonformným výkladom súdom.
107. Význam nepriameho účinku v horizontálnych vzťahoch vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci C-555/07, body 47 a 48, v ktorých sa uvádza: „...Napriek tomu sa povinnosť členských
štátov vyplývajúca z určitej Smernice na dosiahnutie výsledku stanoveného touto Smernicou, ako aj

ich povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na zabezpečenie
plnenia tejto povinnosti vzťahuje na všetky orgány členských štátov, vrátane súdnych orgánov v rozsahu
ich právomoci (pozri najmä v tomto zmysle rozsudky z 10.04.1984, von Colson a Kamann, 14/83, Zb.
s. 1891, bod 26; z 13.11.1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135, bod 8; Faccini Dori bod 26; z
18.12.1997, Inter-Environnement Wallonie, C 129/96, Zb. s. I-7411, bod 40; Pfeifferai bod 110, ako aj z

23.04.2009 Angelidaki ai., C-378/07 až C-380/07, Zb. s. I-3071, bod 106. Z toho vyplýva, že uplatňujúc
vnútroštátne právo, vnútroštátny súd, ktorý má podať jeho výklad, musí ho v čo najväčšej možnej miere
vykladať v zmysle znenia a účelu tejto Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému táto Smernica
smeruje a prispôsobiť sa tak čl. 288, 3. odseku ZFEU (pozri v tomto zmysle rozsudky von Colson a
Kamann už citovaný bod 26; Marleasing už citovaný, bod 8; Faccini Dori bod 26, ako aj Pfeiffer a i.,

už citovaný, bod 113). Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom únie vyplýva zo
systému Zmluvy, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby v rámci svojich právomocí zabezpečil
plnú účinnosť práva Únie pri rozhodovaní o spore.
108. Z uvedeného preto vyplýva, že súd členského štátu nemôže na únijné právo, ktoré musí zohľadniť
pri dodržaní nepriameho účinku smerníc nazerať ako na porušenie vlastného právneho poriadku, a to

ani s odôvodnením, že by postupoval contra legem a že by bola narušená zásada právnej istoty.
109. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z., v znení „Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...“ je z uvedených dôvodov nutné vykladať eurokonformne, t.
j. v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorý

vyžaduje od právnej úpravy členského štátu EÚ len to, aby „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádzala výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa“.
110. Vyššie uvedená skutočnosť vyplýva práve z odpovede SD EÚ vo veci C-42/15, keď Súdny dvor v
rozhodnutí uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že ...“
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom

na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny.“ Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský

štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
111. Súd prvej inštancie mal aplikovať na prejednávanú vec závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci C 42-15 zo dňa 09.11.2016 a jeho účinky posúdiť v zmysle znenia účelu Smernice. Keďže takto
nepostupoval, je jeho právny názor na výklad ust. § 9 ods.2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z., a to či už
gramaticky, sémanticky alebo teologicky, nesprávny.

112. Nie je možné akceptovať ani názor žalobcu, že z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, napr.
uznesenia ÚS SR zo dňa 05.06.2013, č.k. II.ÚS 329/2013-15, ktorým odmietol sťažnosť spoločnosti Č.
a.s. ako zjavne neopodstatnenú vyplýva správnosť tvrdenia žalobcu o tom, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet atermíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je treba vykladať tak, že v Zmluve musí veriteľ presne
rozpísať splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, a to z toho dôvodu, že citované
rozhodnutieÚstavnéhosúduSRbolovydanéskôr,nežrozhodnutieSDEÚC-42/15,pretonajehozávery

nemohol ústavný súd reagovať.
113. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je nevyhnutné, aby zmluva o revolvingovom úvere uvádzala
členenie a presnú splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a aj
posledný deň jeho splatnosti, aj keď konečný dátum splatnosti úveru pri tomto type úveru nie je dosť

dobre možné ani určiť. Spotrebiteľský revolvingový úver, ktorý žalovaný poskytol žalobcovi nie je preto
možné z dôvodu uvádzaného súdom prvej inštancie s odkazom na § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy považovať za bezúročný.

114.SúdprvejinštanciepopreskúmaníZmluvyorevolvingovomúverezistilajto,žeobsahujenesprávny
údaj o RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j), priemernú RPMN (9 ods. 2 písm. y) a úroky, výška ktorých je v rozpore

s dobrými mravmi. RPMN nie je uvedená podľa jeho názoru zrozumiteľným spôsobom, pretože ak ročná
sadzba úroku má byť 70,01%, potom priemerná RPMN, do ktorej je zahrnutá nielen úroková sadzba,
ale všetky poplatky a náklady s úverom spojené, nemôže predstavovať 46,35% (správne 47,29%).
Podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalovaný do výšky RPMN započítať žalobcom namietanú sumu
215,75,-Eur ako plnenie vo forme odplaty v zmysle Dohody o poskytnutí služby upravenej v bode 8.1,

začlenenej do zmluvy o revolvingovom úvere, pretože toto plnenie nemá povahu samostatného plnenia
tak, ako to žalovaný nesprávne tvrdil, keďže je súčasťou dojednaní uvedených na zadnej strane zmluvy
o revolvingovom úvere prehlásených za neoddeliteľnú súčasť zmluvy/žiadosti. Pokiaľ teda bola takáto
žalovaným poskytnutá služba spoplatnená a dojednaná v úverovej zmluve, mala sa do výšky RPMN
započítať, a to o to skôr, že žalovaný v konaní nevyvrátil tvrdenia žalobcu, z akého dôvodu ročná sadzba

úveru dojednaná vo výške 70,01% prevyšuje priemernú RPMN vo výške 46,35% (správne 47,29%).

115. Odvolací súd nesúhlasí s vyššie uvedenými závermi súdu o tom, že nesprávne uvedená
priemerná ročná percentuálna miera nákladov (priemerná RPMN) a ročná úroková sadzba v Zmluve
o revolvingovom úvere bol jeden z dôvodov, pre ktorý rozhodcovský súd rozhodol nesprávne, pretože

údaj o priemernej RPMN nemá s ročnou úrokovou sadzbou, čo vyplýva aj z § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010
Z.z. a čo správne namietal aj žalovaný v odvolaní, žiadnu súvislosť.

116. Podľa § 9 ods.2 písm. j) zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 20.02.2013 sa
ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočíta na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky
predpoklady použité na výpočet tejto RPMN.

117. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je pre spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ hlavne
ohľadom ceny úveru <https://sk.E.J

určenej v percentách aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou, ktoré sú zvyčajne
jednorazové, a to poplatky, ktoré sa platia na začiatku úverového vzťahu (poplatok za poskytnutie úveru,
poplatok za sprostredkovanie, administratívny poplatok), pričom každá inštitúcia má úroveň poplatkov
inú a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru v mesačnej/štvrťročnej periodicite (poplatok
za úverový účet, poistenie schopnosti splácať) Ide o poplatky, ktoré je v každom prípade potrebné pri

konkrétnom úvere zaplatiť. Ak ide o úver z banky a súčasť úveru je povinnosť mať otvorený úverový
účet a platiť zaň poplatok, tak sa tento poplatok do RPMN zaráta. Banky a iné finančné inštitúcie majú
právo aj na poplatky alebo úroky z omeškania, tieto sa však do RPMN nezarátavajú. Nezarátavajú sa
ani poplatky napr. za mimoriadny výpis z účtu, lebo ide o poplatky, ktoré nie sú povinné. Povinnou sumou
na zarátanie do základu pre výpočet RPMN preto nebola ani odplata dohodnutá v bode 8 Zmluvy o

revolvingovom úvere.

119. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názoru súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný mal
do základu pre výpočet výšky RPMN započítať žalobcom namietanú sumu 215,75,-Eur ako plneniev zmysle Dohody o poskytnutí služby upravenej v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere, pretože
nemá povahu samostatného plnenia, keďže je súčasťou dojednaní uvedených na zadnej strane zmluvy
o revolvingovom úvere prehlásených za neoddeliteľnú súčasť zmluvy/žiadosti. Je potrebné uviesť, že

žalobcapripodpisovaníDohodyoposkytnutíslužbyupravenejvbode8.1,ktorúmuselpodpísaťosobitne
a v ktorej si so žalovaným vyjednával pre seba výhodnejšiu pozíciu pre prípad, že by nemohol splátky v
dohodnutých termínoch platiť, musel presne vedieť, prečo túto dohodu a za akých podmienok podpisuje.
Nešlo pritom o žiadne povinnosti, ktoré by mu bol žalovaný nanucoval alebo podsúval, pretože sa mohol
rozhodnúť, že o odklad splátok záujem nemá. Ak však samostatne oddelenú časť v Zmluve bez výhrad

podpísal, znamená to, že s jej obsahom súhlasil aj za takú cenu, že bude musieť žalovanému za túto
službu zaplatiť, o čo sa mu zníži výška úveru.

120. Z obsahu Dohody pod bodom 8 zmluvy a jej umiestnenia na poslednej strane Zmluvy o
revolvingovom úvere nesporne vyplýva, že sa jednalo o samostatný právny úkon, oddelený od predmetu
Zmluvy o revolvingovom úvere, keďže poskytnutie revolvingového úveru na tejto Dohode o odklade

splátok žiadnym spôsobom nezáviselo. Žalobca sám v Dohode vyhlásil, že táto nie je podmienkou pre
iný, a teda úverový vzťah, pričom šlo o dohodu dobrovoľnú, ktorá nebola podmienkou získania úveru a
ani uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené podpisom Dohody, preto sa ani odplata s poukazom
na § 2 písm. g) zák.č. 129/2010 Z.z. nemohla započítať do základu pre výpočet RPMN. Žalobca ako
spotrebiteľ nemusel túto dohodu uzatvoriť na to, aby získal spotrebiteľský úver a ani preto, aby ho získal

za žalovaným ponúkaných podmienok.
121. Z obsahu bodu 8.4 Dohody dostatočne jasne vyplýva, že žalobca súhlasil so zaplatením odplaty
215,75 Eur, keď túto dohodu dňa 14.02.2013 v Lučenci podpísal, pričom nie je podstatné, či túto
sumu zaplatil zvlášť v hotovosti, prípadne bezhotovostným spôsobom alebo či súhlasil s tým, že na
základe dohody zmluvných strán dôjde k jej úhrade vzájomným zápočtom. Žalobca mal po schválení

úveru žalovaným nárok na poskytnutie úveru v sume 1.500,- Eur, ktorú sám od žalovaného žiadal
a žalovaný mal nárok na odplatu ako cenu služby, na zaplatení ktorej sa so žalobcom ohľadom
posunutia splátok dohodol a s úhradou ktorej, pričom je jedno akou formou, súhlasil, čo vyjadril aj svojim
podpisom. Vzájomným započítaním pohľadávok, ktoré sa stali splatnými v rovnaký deň a s ktorým obe
zmluvné strany súhlasili, zanikla podľa § 58O a nasl. Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu zaplatiť

žalovanému odplatu vo výške 215,75 Eur, a preto mu vzniklo právo na vyplatenie úveru poskytnutého
mu žalovaným len v sume rozdielu, a to 1.284,28 Eur. Neznamená to však, že by bol žalovaný poskytol
žalobcovi úver len v uvedenej sume tak, ako to v konaní žalobca nesprávne tvrdil.

122. Pokiaľ teda bola takáto služba v prospech žalobcu, s ktorou evidentne súhlasil, inak nemal dôvod

Dohodu pod bodom 8 Zmluvy podpísať spoplatnená a individuálne dojednaná, nebol daný zákonný
dôvod, keďže šlo o odplatu, ktorú zákon v § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. nezahŕňa do celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a ktorú by musel spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aby sa do základu pre výpočet RPMN započítala. Je tak
vylúčené, aby odplata za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej výšky RPMN z dôvodu

doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania.

123. Keďže žalobca podpisoval v ten istý deň okrem Dohody v bode 8 zmluvy aj samotnú zmluvu,
za nedeliteľnú súčasť ktorej boli prehlásené aj zmluvné dojednania, a to na tom istom liste Zmluvy o
revolvingovom úvere samostatne, mal dojednaniam v zmluve venovať náležitú pozornosť.

124. Odvolací súd neprihliadol ani na argumenty žalobcu, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Dohode
o poskytnutí služby upravená v čl. 8 Zmluvy o úvere bola určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku
rozsudkomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.10C/326/2014-143zodňa10.01.2017,vspojenísrozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/40/2017 zo dňa 04.05.2017, pretože výrok právoplatného

rozsudku je záväzný s poukazom na § 228 ods.1, ale aj § 298 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP) len pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti
rozsudku. V takomto prípade ide o subjektívnu záväznosť rozsudku, čomu neodporuje ani to, že sa
jedná o rozsudok vydaný v individuálnom spotrebiteľskom spore. Ak súd v akomkoľvek spotrebiteľskom
spore zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacej so spotrebiteľskou zmluvou posúdi zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacom so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti a uvedie to vo výroku rozsudku, je rozsudok vydaný v takomto
individuálnom spotrebiteľskom spore podľa § 290 až § 300 CSP záväzný rovnako len inter partes, t.j.
pre strany konania a pre subjekty uvedené v § 228 CSP a len v prejednávanej veci a nie je záväznýpre každého. Civilný sporový poriadok nenadväzuje na pravidlo, podľa ktorého by malo byť vyhlásenie
neprijateľnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore záväzné aj pre dodávateľa v iných
zmluvách alebo pre iných dodávateľov.

125. Práve subjektívna záväznosť rozsudku v individuálnom spotrebiteľskom spore bola dôvodom pre
zavedenie osobitnej regulácie konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach upravenej v §
301 až § 306 CSP, v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou v samostatnom konaní

a skúma tiež nekalé obchodné praktiky, nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. Rozsudok vydaný
v takomto konaní je záväzný pre každého.

126.Odvolacísúdvtejtosúvislostipovažujezapotrebnéuviesť,žesasvyhlásenímzmluvnejpodmienky
obsiahnutej v bode 8 Zmluvy o úvere za neprijateľnú vo vyššie uvedenom súdnom konaní potom, ako
sa s obidvoma rozhodnutiami podrobne oboznámil, nestotožnil. Svoj názor, prečo považoval Dohodu

obsiahnutú v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere za Dohodu o samostatnom predmete, uzavretú
so stanovením konkrétnych práv a povinností zmluvných strán, ktorej uzatvorenie nepodmieňovalo
uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere. Prečo Dohodu posúdil ako platný právny úkon, ktorý
podmienky neprijateľnosti nespĺňa, zdôvodnil vyššie.

127.Odvolacísúdvtejtosúvislostipoukazujenabod7Zmluvyorevolvingovomúvere,ktorýžalovanému
umožnil v prípade, že nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru
od zmluvy odstúpiť, prípadne ju s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca
odo dňa jej doručenia, čo žalobca nevyužil a úver od žalovaného vyčerpal.

128. K rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec sp.zn. 13Csr/1/2017 zo dňa 23.03.2017, ktorým žalobca
tiež argumentoval, pretože súd posudzoval obdobnú formulárovú zmluvu o úvere a rozhodol tak, že
rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zo dňa 08.01.2016 zrušil, pričom rozhodnutie
je právoplatné a vykonateľné odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený právny názor. Pokiaľ nie je
rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu, aj keď

je pravdou jeho tvrdenie, že na rovnakú otázku, by mal dať súd rovnakú odpoveď. Ak ale rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepodliehalo odvolaciemu prieskumu, nie je možné dospieť k záveru, okrem toho,
že rozhodnutím súdu prvej inštancie nie je odvolací súd viazaný, že by bolo bývalo, pokiaľ by bolo proti
nemu podané odvolanie, v odvolacom konaní ako vecne správne aj potvrdené.

129. Ak teda žalobca uzatvoril Dohodu o odklade splátok za odplatu, s výškou ktorej súhlasil, nie je
zahrnutie sumy odplaty 215,75 Eur za odklad splátok žalovaným do základu pre výpočet RPMN v
žiadnom prípade na jeho škodu, pretože RPMN vypočítal žalovaný v konečnom dôsledku z nižšej sumy,
a to zo sumy 1.284,28,-Eur a nie zo sumy 1.500,-Eur, preto žalobca počas doby splácania jednotlivých
splátok neplatil z odpočítanej sumy odplaty žiadne úroky a ani poplatky. Odpočítaním odplaty dohodnutej

v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere zo základu pre výpočet RPMN žalobca žalovanému len úver
zvýhodnil.

130.DoručenímOznámeniaveriteľaoschváleníúverubolažalobcovizrejmáajRPMNvsadzbe65,02%,
pričom jej výpočet bol aj nedeliteľnou súčasťou Oznámenia veriteľa o schválení úveru. Žalovaný pri

výpočte RPMN v prejednávanej veci vychádzal zo vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zák.č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Uvádza v ňom jednoznačne,
že žalobcovi poskytol úver vo výške 1.500,- Eur, ktorý bude splácať mesačnými splátkami vo výške
80,37 Eur, pričom za základ pre výpočet RPMN určil správne len sumu 1.284,25 Eur.

131. Žalovaný pritom vypočítal predpokladanú RPMN za úver v rozsahu 70,01% ročne pri priemernej
RPMN za úver 46,35 Eur už v čase vyhotovenia Zmluvy/žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru,
ktorú uviedol v bode 5 už pri jej vypĺňaní, pričom žalobca bol už vtedy oboznámený s počtom splátok,
ktorými mal úver, ktorý žiadal vo výške 1.500,- Eur splácať, s dňom, určeným na 19. deň v mesiaci, v
ktorý mal splátky mesačne splácať, s výškou splátky vrátane úrokov v sume 80,37 Eur a s celkovou

čiastkou, ktorú bude musieť zaplatiť. Schválením úveru sa RPMN znížila z predpokladaných 70,01%
uvedených v bode 5 zmluvy na 65,02%, čo žalovaný žalobcovi riadne oznámil, pričom žalobca nemusel
v zmluvnom vzťahu zotrvať a mohol od zmluvy do 1 mesiaca, ak s podmienkami žalovaného nebolspokojný, odstúpiť. Celková suma 3.375,54 Eur bola vytvorená z časti poskytnutého úveru a úrokov za
celú dobu čerpania úveru, vrátane všetkých ostatných poplatkov, na ktoré žalobcovi vzniklo právo.

132. Výpočty RPMN, ktoré si vyhotovil sám žaloba pre rôzne situácie a ktoré predložil do spisu nemajú
pre prejednávanú vec relevanciu, a to najmä z toho dôvodu, že kalkulácia žalobcu nie je natoľko
presná ako kalkulácia žalovaného, ktorý do základu pre výpočet RPMN musel zaradiť všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, pričom do nich patria aj náklady

na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ktoré tvoria
spolu celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, keďže podľa § 2 písm. i) zák.
č. 129/2010 Z.z. sú ročnou percentuálnou mierou nákladov práve vyššie uvedené celkové náklady,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 cit. zák.

133. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké vstupné údaje presne žalobca pri výpočte RPMN ním

samotným do kalkulačky zadal, avšak dátum splatnosti prvej a ani poslednej splátky neuviedol správne,
pretože žalobca dohodol so žalovaným splatnosť splátok na dátum 19. dňa bežného kalendárneho
mesiaca, a nie na 31. deň bežného kalendárneho mesiaca, preto vstupné údaje žalobcu v kalkulačke
neboli správne.

134. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom výšky ročnej úrokovej sadzby úveru uvedenej v oznámení
veriteľa o schválení úveru, ako aj doplnenej do bodu 6 údajov o schválenom revolvingovom úvere, ktorá
sa nijakým spôsobom nelíšila od údajov v bode 5, o ktorých žalobca v čase podpísania žiadosti o
poskytnutie úveru vedel, odvolací súd uvádza, že výška ročnej úrokovej sadzby, aj keď nepriamo, výšku
RPMN upravenú v písm. j) § 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. síce ovplyvňuje, napriek tomu sama o sebe

nemá pre prejednávanú vec podstatnejší význam. Úrok za úver, na ktorom sa zmluvné strany dohodli je
len jedným z ukazovateľov nákladovosti revolvingu, a nie samostatným nárokom, ktorý by si žalovaný
vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval. Má preto pri výpočte RPMN len čiastočný význam a jeho výšku je
treba posudzovať v kontexte s tým, že má charakter odplaty za poskytnutie úveru, na platení ktorej
sa žalobca v čl. 5.1 zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru s veriteľom - žalovaným dohodol. Ich

úhrada nebola ani predmetom rozhodcovského konania. Takto dohodnuté zmluvné úroky sú splatné v
mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6 žiadosti o
poskytnutie revolvingového úveru a oznámené žalobcovi oznámením, ktoré mu v súlade s čl. 2 ods.2.2
zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný zaslal.

135. Výška úrokov ako odplaty za žalovaným poskytnutý úver bola v čase uzatvorenia zmluvy o
revolvingovom úvere upravená v § 53 ods.6 OZ, ktorý je potrebné aplikovať v nadväznosti na § 502
Obch. zák., upravujúceho výšku úroku z úveru za predpokladu, že sa na jeho platení zmluvné strany
dohodli.

136. Z ust. § 53 ods.6 OZ v znení ku dňu 20.02.2013 nesporne vyplynulo, že ak je predmetom
spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom, nie na bankovom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Výška celkovej odplaty bola teda regulovaná, a to nielen pokiaľ ide o jej zložku, ktorou bola
ročná úroková sadzba úveru, ale aj jej celková výška, na ktorú mal vplyv aj spôsob a miera zabezpečenia

záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou
priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom čase vyplýva, že táto nebola podstatne
prevýšená, keďže obvyklou odplatou je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom
financií SR, ktorú ku dňu uzatvorenia zmluvy 20.02.2013 stanovilo vo výške 47,29%.

137. Dohodnutá odplata v Zmluve o revolvingovom úvere priemernú odplatu na finančnom trhu
podstatným spôsobom neprevyšovala, keďže podľa ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky tak,
ako to vyplýva aj z dôvodovej správy k novelizácii vyhlášky č. 87/1995 Z.z. účinnej od 15.08.2014,
bolo možné za podstatné prevýšenie odplaty považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27%.
Odplata v prejednávanej veci vyjadrená v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru /

Zmluva o revolvingovom úvere v nadväznosti na Oznámenie žalovaného o schválení revolvingového
úveru vo výške 70,01%, nie je oproti priemernej hodnote RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy
o revolvingovom úvere v rozsahu 47,29% sadzbou, ktorá by podstatným spôsobom túto sadzbu
prevyšovala.138. Platnou priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenom do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN

za príslušný kalendárny štvrťrok Ministerstvom financií SR je priemerná hodnota RPMN na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Priemernú RPMN určuje Ministerstvo financií
SR na základe údajov získaných za celý finančný trh, a nie na základe údajov z konkrétnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a od tejto nie je možné sa odchýliť.

139. Z uvedeného preto vyplýva, že kým v prípade RPMN a ročnej úrokovej sadzby ako údaju, ktorý
vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aj keď v prípade revolvingového úveru je RPMN možné
fakticky určiť len pri uzatváraní zmluvy, pričom do budúcna už tento údaj nemusí mať relevanciu, je
možné vyvodiť určitú spojitosť, v prípade priemernej RPMN a ročnej úrokovej sadzby, takéto spojenie
objektívne neexistuje.

140.Aktedasúdprvejinštancieuviedol,žepriemernáRPMN,vktorejjezahrnutánielenúrokovásadzba,
alevšetkypoplatkyanákladyspojenésúverom,nemôžepredstavovať46,35%(správne47,29%),potom
je takýto záver súdu nesprávny. Priemerná RPMN bola určená Ministerstvom financií SR podľa § 21
ods.2 zák.č. 129/2010, pričom pre jej určenie nie je rozhodujúci a ani podstatný žiaden údaj týkajúci sa
konkrétneho úveru.

141. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnemu záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere
neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods.2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z., resp. že ju obsahuje ako nesprávnu
hodnotu, pretože údaj o priemernej RPMN je údajom odlišným od RPMN, ktorý nie je možné s výškou
úrokovej sadzby porovnávať.

142. Výška ročnej úrokovej sadzby výšku RPMN upravenú pod písm. j) § 9 ods.2 cit. zák. síce nepriamo
ovplyvňuje, napriek tomu v prípade priemernej RPMN podľa písm. y) cit. ust. chýba akákoľvek vzájomná
previazanosť.

143. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorými odôvodnil zrušenie rozhodcovského
rozsudku nie je v súlade so skutkovým stavom, ktorý na základe vykonaného dokazovania zistil a
ani so Zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Rozhodcovský súd rozhodol
podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, pričom peňažné plnenie, na ktoré žalobcu zaviazal nie je ani objektívne

nemožné, ani právom nedovolené a neodporuje ani dobrým mravom. Z rozhodcovského rozsudku
vyplýva správne právne posúdenie veci, keď dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere
obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a že bola dojednaná v súlade so zákonom.

144. Rozhodcovský súd mal právomoc prejednať a rozhodnúť vec, pričom z odôvodnenia ním vydaného

rozhodcovského rozsudku dostatočne jasne a podrobne zdôvodnil, že nárok žalovaného, ktorý bol v
rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu, nie je založený na žiadnej neprijateľnej podmienke a ani na
takom zmluvnom dojednaní, ktoré by bolo v rozpore s ustanoveniami všeobecných záväzných právnych
predpisov na ochranu práv žalobcu v tejto veci ako spotrebiteľa.

145.Zvyššieuvedenýchdôvodovzmenilodvolacísúdpodľa§388CSProzhodnutiesúduprvejinštancie
tak,žežalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkuvydanéhovspotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní
zamietol.

146. O nároku na náhradu trov prvostupňového konania rozhodol v súlade s § 396 ods.2 CSP tak, že

ho priznal žalovanému, ktorý bol v celom rozsahu úspešný voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal.

147. Žalovanému priznal v súlade s § 396 ods.1, § 260, § 262 ods.1 a § 255 ods.1 aj nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

148. Podľa § 262 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

149. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).