Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 4, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/58/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204467
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8814204467.5

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: B.. B. N., C.. XX.XX.XXXX, S. A. XXX, XXX
XX A. C. D., zastúpenej: JUDr. Ernest Vokál, advokát, Hlavná 61, 080 01 Prešov, proti žalovanému:
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460,
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným,
Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, o obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde

Vranov nad Topľou pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou
pod sp.zn. XC/XXX/XXXX v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala povolenia obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod spisovou značkou XC/XXX/XXXX z dôvodov uvedených v § 228 ods.

1 písm. e) OSP potom, čo rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 02. 07. 2012
bolo rozhodnuté, že teraz žalobkyňa, vtedy žalovaná, je povinná zaplatiť teraz žalovanému, vtedy
žalobcovi sumu 718,18 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 1.3.2008
do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume 121,31 €. Po podaní odvolania teraz žalobkyňou, vtedy
žalovanou, Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 4.4.2013, sp.zn. 17Co/148/2012 potvrdil vyššie
uvedený rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, okrem výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku,

keďže mal za to, že bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, dôkazy boli riadnym spôsobom
vyhodnotené a Okresný súd Vranov nad Topľou správne vec posúdil aj po právnej stránke a správne vo
veci rozhodol s tým, že žalovaná, teraz žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala
žiadnym spôsobom svoje tvrdenia o nesprávnom odpočte odobratej pitnej vody, a preto sa dostala
do dôkaznej núdze. Dôvod obnovy konania uvedený v ustanovení § 228 ods. 1 písm. e) OSP podľa
žalobkyne bol v tom, že súd sa nevysporiadal so skutkovou otázkou súvisiacou so zanedbaním odbornej

starostlivosti teraz žalovaného, vtedy žalobcu, ako dodávateľa voči žalovanej, ako spotrebiteľky podľa
smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS smernice Európskeho parlamentu a Rady
97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 2006/2004,
kde ďalej v návrhu odcitovala články 3 ods. 1, článok 2 písm. h), článok 2 písm. d) cit. smernice, ako
aj poukázala na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. Okrem toho poukázala na ďalšie podľa jej názoru nedostatočné skutkové
zistenia týkajúce sa výmeny vodomeru, ako aj na tú skutočnosť, že nebolo zistené, prečo vtedy žalobca,
teraz žalovaný menil merač vodomeru za neprítomnosti spotrebiteľa, pričom taktiež vôbec nebolo
uložené teraz žalovanému, vtedy žalobcovi preukázať zvýšenú spotrebu vody a podľa jej názoru
prístup súdu sa zdal byť poškodzujúci spotrebiteľa. Okrem toho poukázala na reklamáciu zo strany teraz
žalobkyne, faktúry, ako aj na rozpor rozhodnutí, ktoré sú napádané obnovou konania s rozhodnutiami

Súdneho dvora Európskej únie tak, ako ich uviedla vo svojom návrhu. Taktiež poukázala na neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmluve číslo 90-000004443PD2007 o dodávke vody z verejného vodovodu,odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou, ako aj na tú
skutočnosť, že návrh bol podaný včas a to od času, kedy sa teraz žalobkyňa, vtedy žalovaná informovala
dopytom na Ministerstvo spravodlivosti SR zo dňa 25.3.2014, kde jej bolo oznámené, že v predmetnej

veci je v postavení žalobkyne a následne informovaním sa v advokátskej kancelárii zistila, že došlo k
porušeniu jej práv ako spotrebiteľky.

2. Vo svojej výpovedi pred tunajším súdom v konaní o obnovu konania žalobkyňa uviedla, že sa o
tom, že môže podať návrh na obnovu konania, dozvedela až potom, čo sa obrátila s touto vecou na

Ministerstvo spravodlivosti a až potom sa ona v trojmesačnej lehote obrátila na právnika, ktorý jej spísal
návrh na obnovu konania, a keďže vtedy zistila, že došlo k porušeniu jej práv a právom chránených
záujmov ako spotrebiteľky, nepoprela, že si odôvodnenia súdu prvého ako aj druhého stupňa prečítala,
avšak ako priemerná spotrebiteľka, nemajúca právnické vzdelanie, nevedela, ako sa má pohybovať v
takýchto prípadoch.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobkyne uviedol, že návrh táto podala po uplynutí
subjektívnej lehoty, ktorá uplynula tri mesiace po uverejnení rozsudkov Súdneho dvora vo veciach
spisových značiek C-618/10, C-397/11, C-429/05, C-472/11, C-453/10, C-435/11 v úradnom vestníku
Európskej únie. V návrhu uviedla, že sudca v pôvodnom konaní sa nevysporiadal so skutkovou
otázkou súvisiacou so zanedbaním odbornej starostlivosti vtedy navrhovateľa, ako dodávateľa voči

vtedy odporkyni, ako spotrebiteľke podľa smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení smernica Rady číslo 84/450/EHS
smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady číslo 2006/2004 (ďalej len smernice) a poukázala aj na ďalšie rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie tak, ako to uviedla vo svojom návrhu. Pokiaľ žalobkyňa na obnovu konania uvádza

ako dôvod obnovy ustanovenie § 228 ods. 1 písm. e) OSP, tento návrh musí spĺňať náležitosti uvedené
v ustanovení § 228 ods. 3 OSP a podľa § 230 ods. 1 OSP má byť podaný v lehote troch mesiacov
od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď
ho mohol uplatniť. Podľa § 230 ods. 3 OSP navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Okrem toho poukázali na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona číslo 416/2004 Z. z. o úradnom vestníku

Európskej únie v platnom znení, o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom
uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne
záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Poukázali ďalej, že
obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok a jedným z predpokladov pre dosiahnutie povolenia
obnovy je zachovanie podmienok prípustnosti, ktorých splnenie vyžaduje OSP. Z návrhu navrhovateľky

je zrejmé, že táto podala návrh dňa 23.5.2014, t. j. v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je
zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (5.6.2013). Pokiaľ žalobkyňa v návrhu
doručenom súdu dňa 23.5.2014 tvrdí, že návrh na obnovu podala včas, keďže na základe svojho dopytu
na MS SR z 25.3.2014 jej bolo oznámené, že je spotrebiteľka a následne zistila, že došlo k porušeniu
jej práv ako spotrebiteľky, žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie neobstojí z dôvodu, že už Okresný

súd Vranov nad Topľou v odôvodnení rozsudku zo dňa 2.7.2012, č. k. 3C/136/2010-159 uviedol, že
súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu a na to poukázal aj
Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 4.4.2013, č. k. 17Co/148/2012-187, keď
uviedol, že prvostupňový súd vo vzťahu k úrokom z omeškania aplikoval ustanovenie § 52 ods. 1 OZ
s poukazom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí byť v súlade so smernicou Rady 93/13/EH a

dojednaním článku III. bod 3.6 o práve vtedy navrhovateľa požadovať v prípade nezaplatenia faktúry v
splatnosti od kupujúceho úrok z omeškania vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
došlo k zvýhodneniu vtedy navrhovateľa ako dodávateľa voči vtedy odporkyni ako odberateľovi, preto
priznal vtedy navrhovateľovi úrok z omeškania v súlade s nariadením vlády číslo 87/1995 Z. z. (strana
3 rozsudku). Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa musela mať vedomosť minimálne

od doručenia rozhodnutia prvostupňového súdu, že je spotrebiteľka a začala jej plynúť subjektívna
lehota najneskôr od doručenia rozsudku odvolacieho súdu, čo vzhľadom k tomu, že tento nadobudol
právoplatnosť 5.6.2013 znamená, že subjektívna lehota teraz žalobkyni uplynula najneskôr 6.9.2013.
Teda žalobkyňa podala návrh na povolenie obnovy konania po uplynutí subjektívnej lehoty. Okrem toho
poukázali, že rozhodnutia, ktoré uviedla žalobkyňa, neriešia otázky, na ktorých riešenie poukázala táto

a podľa ich názoru neosvedčila ani jednu zo skutočností a podmienok, ktoré by svedčili tomu, že vo veci
je dôvodné povolenie obnovy konania.4. Po oboznámení sa s pripojeným spisom spisovej značky XC/XXX/XXXX, s poukazom na ust. §228
ods. 1 písmeno e) OSP, §230 ods. 1 OSP, §234 ods. 1 OSP, tunajší súd uznesením zo dňa 21.10.2014,
č.k. 4C/58/2014-50 súd návrh žalobkyne na obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Vranov

nad Topľou,podsp.zn. XC/XXX/XXXXzamietol,zaviazalžalobkyňuzaviazaťžalovanémutrovykonania
vo výške 350,22 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

5. Po podaní odvolania žalobkyňou proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
7.7.2015, č.k. 5Co/13/2015-91 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Žalobkyňu zaviazal uhradiť trovy

konania 83,89 € žalovanému, kde v odôvodnení svojho rozhodnutia mimo iného uviedol, že doplnenie
odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 21.10.2014,
ktoré bolo zasielané 20.2.2015 (čl. 62 a nasl. spisu), považoval odvolací súd za nový návrh na obnovu
konania podľa obsahu, keď žalobkyňa, predtým žalovaná uviedla ust. § 228 ods. 1 písm. a/ OSP a
označila nový dôkaz, a to dopyt dňa 25.03.2014 na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a
následné informovanie sa v advokátskej kancelárii. O tomto novom návrhu musí rozhodnúť súd prvého

stupňa. Preto bude účelné tento nový návrh, po realizácií úkonov podľa § 43 a nasl. OSP a zistení
dopytom u žalobkyne v lehote 60 dní, či ide skutočne o návrh na začatie konania, vylúčiť na samostatné
konanie.

6. Žalobkyňa podala proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Prešove dovolanie, kde

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26.1.2016, č.k. 8Cdo/1326/2015-277 dovolanie
odmietol a súčasne zaviazal odporkyňu zaplatiť trovy 87,52 €.

7. Po zistení, že nedopatrením bola vec daná do spisovne, uznesením zo dňa 19.2.2018, č.k. XC/XX/
XXXX-XXX bola žalobkyňa vyzvaná, aby v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie

zo dňa 20.2.2015, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania vo veci, doplnila
tak, aby z podania bol zrejmý, určitý a zrozumiteľný petit rozhodnutia, ktorého sa domáha, teda presne
uviedla ako žiada, aby súd rozhodol; doplnila, či v danom prípade ide o nový návrh na obnovu konania,
alebo len doplnenie odvolania, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené dňa 11.11.2014. Doplnené
podanie žalobkyňa predloží s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý zo žalovaných obdržal jeden rovnopis.

8. Žalobkyňa podaním zo dňa 17.4.2018, doručeným tunajšiemu súdu e-mailom dňa 30.4.2018, ktoré
bolo založené do spisu, doplnila svoje podanie zo dňa 20.2.2015, v ktorom uviedla, že žiada povolenie
konania vedeného pod sp.zn. 3C/136/2010 zo dňa 2.7.2012 a novým rozhodnutím po povolení konania

určiť spotrebu vody na základe priemeru z predchádzajúcich troch rokov, vydať bezdôvodné obohatenie
a určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, rozpor s poctivým obchodným stykom, dobrými mravmi,
nekalá obchodná praktika a zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

9. Podľa §166 ods. CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú

dôvody, pre ktoré súd konanie spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie, s tým, že
v ust. §470 ods. 1-4 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30.júna 2016, dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

10. Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol podľa výrokovej časti tohto uznesenia, s tým, že
po vytvorení nového spisu bude súd pokračovať v konaní o návrhu na obnovu konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.