Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Csp/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214110
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217214110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát v
Bratislave (zn. 5693193), proti žalovanej: G. A., H.. X. A. XXXX, M. E. XXX, o 121,67 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 0,06 €.
II. V časti o zaplatenie 121,67 € a prevyšujúceho úroku z omeškania sa žaloba zamieta.
III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - Consumer Finance Holding, a.s., sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 17. júla 2017
domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 29. septembra
2011 so žalovanou uzavrel zmluvu č. XXXXXXX, ktorou jej poskytol pôžičku 499,95 €. Tú mala splácať v

99 mesačných splátkach po 5,05 €. V dôsledku neplnenia povinností veriteľ úver zosplatnil, no žalovaná
dlh neuhradila.

2. Žalovaná sa k žalobe doručenej do vlastných rúk 20. septembra 2017 nevyjadrila.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000 €, súd bez nariadenia pojednávania v tomto

spotrebiteľskom spore [§ 297 písm. b) C. s. p.] vykonal dokazovanie listinami, a to: žiadosť o poskytnutie
bezúročnej pôžičky a jej schválenie (č. l. 3), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 4), prehľad splátok
a úhrad (č. l. 7), predžalobná upomienka (č. l. 5), oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti (č. l. 6),
oznámenie s podacím hárkom (č. l. 24) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami
(§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Consumer Finance Holding, a.s., bola spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania bolo okrem
inéhoposkytovanieúverovapôžičiekzvlastnýchzdrojov.Žalovanániejepodnikateľomavprerokúvanej
veci nekoná na účely svojej podnikateľskej činnosti.

b) Žalovaná 20. septembra 2011 podpísala tlačivo tejto spoločnosti označené „Žiadosť klienta o
poskytnutie bezúročnej pôžičky (návrh na uzatvorenie zmluvy)“ (č. l. 3/rub). V časti tejto listiny označenej

„II. Výška pôžičky“ sú okrem iného vymedzené „Pôžička“ 499,95 € , mesačná splátka 5,05 €, počet
splátok 99, ročná úroková sadzba 0 %, konečná splatnosť „5/2014“, termín splátky 20. deň v mesiaci. V
časti „III. Účel použitia“ je uvedené, že z pôžičky sa mal čiastočne uhradiť jeho záväzok voči VÚB, a.s,, v
tejto výške. Táto listina neobsahuje žiaden odkaz na zmluvné podmienky. Listom z 29. septembra 2011označeným „Schválenie Žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky“ (č. l. 3) Consumer Finance Holding,
a.s., oznámil žalovanej, že jej žiadosť bola schválená, pričom zreproduktoval jej podmienky uvedené
v žiadosti.

c) „Všeobecné obchodné podmienky“ používané spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., účinné
od 15. júla 2010 (č. l. 4) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:
„1. DEFINÍCIE A VÝKLADOVÉ PRAVIDLÁ
1.1 Definície...

Pôžička: znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej Klientovi Spoločnosťou....
2. ÚVODNÉ USTANOVENIA
...2.3 Tieto VOP a Podmienky sú prílohou Zmluvy a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu
Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené inak....
6. PODMIENKY SPLÁCANIA
...6.2PokiaľniejevSplátkovomkalendária/aleboZmluvea/aleboPodmienkacha/aleboVOPstanovené

inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci....
6.4 Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ
nie je dohodnuté inak....
12. SKONČENIE ZMLUVY
...12.1 Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok Klienta vo vzťahu k

Spoločnosti podľa Zmluvy...
12.2 Klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky
výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 vyššie...“

Ďalšie časti všeobecných obchodných podmienok upravujú konanie a preukazovanie totožnosti strán,

spôsob prijatia návrhu zmluvy, základné práva a povinnosti, podmienky splácania, zabezpečenie,
RPMN, priradenie platieb a započítanie, uzatvorenie zmluvy na diaľku, zodpovednosť, poplatky, pokuty
a sankčné úroky, skončenie zmluvy, doručovanie a všeobecné ustanovenia.

d) Žalovaná zaplatila 25. októbra, 25. novembra, 27. decembra 2011, 23. februára, 2. mája, 24. mája,

25. júna, 25. júla, 30. augusta, 1. októbra, 30. októbra, 28. novembra 2012, 25. januára, 25. februára, 26.
marca, 30. apríla, 27. mája, 25. júna, 24. júla, 26. augusta, 26. septembra, 24. októbra, 22. novembra,
27. decembra 2013, 22. januára, 26. februára, 27. marca 2014 vždy po 5,05 €, potom 4. apríla 2014
sumu 21,73 €, ďalšie sumy nezaplatila (prehľad na č. l. 7). Vzhľadom na to veriteľ listom z 20. septembra
2014 (č. l. 5) upozornil žalovanú, aby svoj dlh splatila do 5. novembra 2014, inak bude oprávnený

úver zosplatniť. Pretože žalovaná ďalšie splátky nezaplatila, veriteľ listom z 1. októbra 2014 oznámil
žalovanej, že jej dlh sa stal splatným naraz v sume 344,15 € (č. l. 6). Žalovaný potom zaplatila ešte 20.
októbra 2014 sumu 137 €, 28. januára 2015 sumu 50 € a 2. marca 2015 (prehľad č. l. 7).

e) Listom z 20. októbra 2017 (č. l. 24) Consumer Finance Holding, a.s., oznámila žalovanej, že svoju

pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXX uzavretej 29. septembra 2011 vo výške 152,31 € postúpila na
žalobcu.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej

súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich
častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky, ako aj tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná
nespochybnila.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Podaním došlým 14. novembra 2017 pôvodný žalobca navrhol pripustenie vstupu spoločnosti Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o., na svoje miesto s odôvodnením, že zmluvou o postúpení pohľadávok z 30. júna
2017 na ňu postúpil svoju pohľadávku. Uznesením vyhláseným pred vyhlásením rozsudku súd tento

vstup pripustil (písomné vyhotovenie pod č. k. 16 Csp 181/2017-26). Vyhlásením tohto uznesenia sa
ním súd stal viazaný (§ 237 ods. 1 C. s. p.), a to bez ohľadu na to, že nie je právoplatné, a musel
vychádzať z jeho existencie a obsahu. Žiadna norma Civilného sporového poriadku pritom neurčuje,
že predpokladom pokračovania v konaní je, že uznesenie o pripustení zmeny strany musí nadobudnúťprávoplatnosť. Preto súd ihneď po vyhlásení tohto uznesenia považoval za stranu konania nového
žalobcu.

7. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy z 29. septembra 2011, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi
peňažnéplnenieadlžníkbolpovinnýsplácaťhovdohodnutýchsplátkach.Listžalovanejz20.septembra
2011 treba považovať za návrh tejto zmluvy podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, list veriteľ
z 29. septembra 2011 za prijatie návrhu podľa § 43c Občianskeho zákonníka. Keďže oba prejavy sa
kryjú, došlo schválením žiadosti k vzniku zmluvy medzi stranami v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Pretože veriteľ konal pri uzatváraní v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná
nekonala na taký účel, spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka účinného k tomuto dňu, a zmluva medzi nimi je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Naopak, pôžička poskytnutá na základe tejto zmluvy nie je kvôli svojej
bezúročnosti spotrebiteľským úverom, čo vyplýva z § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného k tomuto dňu.

8. Typovo je však kvalifikácia zmluvy nejasná. Ona sama je nazvaná zmluvou o pôžičke, taktiež
plnenie veriteľa je v zmluve, ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach označené ako „Pôžička“.
Právna úprava zmluvy o pôžičke obsiahnutá v § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka pritom principiálne
nevyžadujelenfyzickéodovzdaniepredmetupôžičky,alepostačíiodovzdanietzv.longamanu,prípadne

tzv. držobným konštitútom. Za odovzdanie peňazí sa napr. považuje aj situácia, kedy veriteľ pôžičky
sa dohodne s dlžníkom, že veriteľ uhradí tretej osobe dlžníkov záväzok (porov. rozhodnutie českého
Najvyššieho súdu sp. zn. 33 Cdo 3912/2010: „Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy,
ak veriteľ zo zmluvy o pôžičke poukáže podľa zmluvného dojednania s dlžníkom peňažnú sumu na účet
dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú sumu v dohodnutej lehote vrátiť.“,

podobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Obdo V 47/2001, podobne napr. 4 Obdo 157/2004).
Vzniku zmluvy o pôžičke by teda neprekážala napríklad skutočnosť, že veriteľ pôžičku poskytol tak, že
za dlžníka uhradil kúpnu cenu tovaru, ktorý si dlžník objednal. Podľa názoru súd treba pri výklade zmluvy
z 15. novembra 2012 postupovať podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na použité
jazykové výrazy (pôžička) dospieť k záveru, že táto zmluva je zmluvou o pôžičke v zmysle Občianskeho

zákonníka. V neposlednom rade tu treba poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého treba v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv vychádzať z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa názoru súdu je pre spotrebiteľa
priaznivejšie, aby sa vzťah medzi ním a veriteľom posudzoval ako vzťah občianskoprávny (zo zmluvy
o pôžičke). Obchodnoprávne vzťahy sú totiž svojou neformálnosťou a predpokladom vyššej diligencie

zmluvných strán - podnikateľov pre spotrebiteľov spravidla nevýhodnejšie. Za všetky príklady možno
spomenúť napríklad omnoho voľnejšie podmienky uznania záväzku podľa Obchodného zákonníka (§
323 a 409) v porovnaní s Občianskym zákonníkom.

9. Zmluva z 29. septembra 2011 sa tak v tomto prípade spravuje Občianskym zákonníkom ako zmluva o

pôžičke(§657anasl.),nieObchodnýmzákonníkom(§497anasl.).Žalovanásavtejtozmluvezaviazala
splácať pôžičku v splátkach, žalobca však žiada splatenie celého zostatku istiny úveru naraz s úrokom
z omeškania od 2. októbra 2014, teda v podstate tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu
celého úveru. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka platí, že ak bolo v zmluve dohodnuté
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať splatenie celého záväzku pre nesplatenie niektorej splátky len

vtedy, ak to bolo dohodnuté. Z Občianskeho zákonníka samotného takéto právo veriteľa nevyplýva, a to
ani z § 53 ods. 9 Obč. zák. Toto ustanovenie síce viaže využitie práva podľa § 565 Obč. zák. na určité
obmedzujúce podmienky, výslovný odkaz na § 565 Obč. zák. však znamená, že veriteľ ho môže využiť
len za podmienok § 565 Obč. zák., teda ak to bolo dohodnuté. Zmluva o pôžičke z 29. septembra 2011
však neobsahuje žiadnu dohodu o tom, že by veriteľ takéto právo mal. Súčasťou zmluvy nie je ani prejav

o tom, že by časť obsahu tejto zmluvy bola upravená vo všeobecných obchodných podmienkach. Z
ustanovení § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka však možno vyvodiť, že obsahom zmluvy
sa môžu strať len tie podmienky, ktoré boli uvedené v návrhu a ktoré boli druhým účastníkom prijaté. V
prerokúvanej veci ani list žalovanej z 20. septembra 2011, ani schválenie žiadosti z 29. septembra 2011
neobsahujú žiaden odkaz na to, že by súčasťou návrhu a jeho prijatia by sa stali aj ustanovenia uvedené

vo všeobecných obchodných podmienkach. V dôsledku toho tieto podmienky vo vzťahu medzi stranami
nemôžu platiť a nemôže platiť ani ustanovenie ods. 12.2 týchto všeobecných obchodných podmienok,
ktoré oprávňuje veriteľa vypovedať zmluvu kedykoľvek.10. Aj keby však všeobecné obchodné podmienky medzi stranami platili, nemenilo by to nič na
uvedených záveroch. Dojednanie skončenia zmluvy výpoveďou by bolo v podstate prípustné (porov.
§ 2 ods. 3 Obč. zák.), podľa názoru súdu by však takéto ustanovenie bolo neprijateľnou zmluvnou

podmienkou podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. Umožňuje totiž veriteľovi kedykoľvek za trvania právneho
vzťahu zo zmluvy a bez akéhokoľvek opodstatneného dôvodu zmeniť jednu z podstatných podmienok
zmluvy - spôsob splácania poskytnutej pôžičky. Práve spôsob splácania je jednou z podstatných
podmienok, kvôli ktorým sa spotrebiteľ - dlžník rozhoduje pre ten alebo onen úver, keďže porovnáva
výšku splátok so svojimi finančnými možnosťami na jednej strane a výhodnosťou úveru ako takého

na strane druhej. Zmena tejto podstatnej náležitosti zásadným spôsobom mení pôvodné podmienky,
za ktorých dlžník vstupuje do úverového (pôžičkového) vzťahu. Takéto právo veriteľa tým spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v dôsledku čoho je takáto podmienka príkladmo
vypočítaná v § 53 ods. 4 písm. i) Obč. zák. ako neprijateľná zmluvná podmienka. Obsiahnutie tejto
podmienkyvods.12.2všeobecnýchobchodnýchpodmienokužsamoosebevylučuje,abyjubolomožné
považovať za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 1 in fine Obč. zák. Citované ustanovenie je

teda ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

11. Na základe toho tak treba uzavrieť, že zmluva z 29. septembra 2011 neupravuje možnosť zosplatniť
pôžičku, teda pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu. Veriteľ mal teda nárok
len na jednotlivé splátky v lehote splatnosti, ktorých bolo v zmluve dohodnutých 99. Z obsahu zmluvy

vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca, pričom prvá splátka je splatná 20.
októbra 2011 a posledná bola splatná 20. decembra 2019. V čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1
C. s. p.) teda neboli splatné všetky splátky. Naopak, poslednou splatnou splátkou bola splátka zročná
20. októbra 2017. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že žalovaná doteraz zaplatila celkovo
395,08 €. Keďže však platne nedošlo k zosplatneniu celej pôžičky, treba tieto plnenia započítať v súlade

s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka na istinu jednotlivých splátok. Suma 395,08 € znamená celkovo
(395,08/5,05=) uhradených 78 a časť 79. splátky, čo znamená, že sú uhradené splátky od 20. októbra
2011 do 20. marca 2018, ako aj časť splátky zročnej 20. apríla 2018. Podľa už citovaného § 217 ods. 1
C. s. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo okrem iného znamená, že súd môže
priznať len nárok, ktorý je v čase vyhlásenia rozsudku splatný, a len v tom rozsahu, v akom je splatný.

Z už uvedeného vyplýva, že splatné splátky do 20. októbra 2017 žalovaná zaplatila (resp. predplatila) a
ďalšia nesplatená splátka je zročná až 20. apríla 2018, teda až ďaleko po vyhlásení rozsudku. Vzhľadom
na to treba uzavrieť, že v čase vyhlásenia rozsudku nie je zročná žiadna nezaplatená splátka ani jej časť.

12. Zo zisteného skutkového stavu je však zrejmé, že časť splátok bola zaplatená s omeškaním.

Omeškaním s platením jednotlivých splátok, teda od 21. dňa príslušného mesiaca, vznikol veriteľovi
aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 10c nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 8 % vyššej než základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka aplikovateľného najneskôr od 1. apríla 2015 (zákon
č. 106/2014 Z. z.) však zároveň platí, že ak je dohodnuté plnenie v splátkach, plynie trojročná (§ 101

Obč. zák.) premlčacia doba odo dňa ich zročnosti. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok
na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, a to
aj v prípade, ak už istina (hlavný záväzok) bola zaplatená. Nárok na úrok z omeškania z jednotlivých
splátok sa teda premlčuje rovnako, ako by sa premlčali jednotlivé splátky. V prerokúvanej veci bola
žaloba podaná 17. júla 2017, takže premlčané by boli všetky splátky zročné do 20. júna 2014. Keďže

žalovaná je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, musí súd v zmysle § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez - inak potrebnej (§ 100
ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovanej.

13. Vzhľadom na to treba uzavrieť, že veriteľ má v súčasnosti len nárok na úrok z omeškania zo splátok

splatných od 20. júla 2014, teda od 21. júla, 21. augusta a 21. septembra 2014 do 20. októbra 2014,
kedy boli úhradou žalovanej tieto splátky zaplatené, čím omeškanie zaniklo (§ 517 a § 559 Občianskeho
zákonníka). Žalobca si však nárok na úrok z omeškania uplatňuje až od 2. októbra 2014, v dôsledku
čoho mu ho súd nemôže priznať od skoršieho okamihu (§ 216 ods. 1 C. s. p.). Súd tak mohol žalobcovi
priznať len úrok z omeškania z troch splátok po 5,05 €, teda z 15,15 € za obdobie od 2. do 20. októbra

2014, teda celkovo (19/365 x 8,05 % x 15,15 €=) 0,06 €. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel(výrok
I) a v celkom zvyšku ju zamietol (výrok II).14. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 257 C. s. p., keď žalovanej, ktorá by inak mala nárok
na náhradu v podstate všetkých trov konania, celkom zjavne žiadne trovy nevznikli (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže žalobca podať návrh na

vykonanie exekúcie.