Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201274
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115201274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely v právnej veci žalobcov v 1. rade: L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Z. XXXX/XX, J., v 2. rade: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, J., obaja žalobcovia
právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanému:
S. Y. L., XXX XX Y. L. XX, A.: XXXXXX, právne zastúpený: JUDr. Jozef Sotolár, advokát so sídlom Južná
trieda 1, Košice, o určenie vlastníckeho práva o odvolaní žalovaného a žalobcov v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/20/2015-89 zo dňa 28.09.2016 a proti uzneseniu Okresného
súdu Prešov č.k. 14C/20/2015-56 zo dňa 25.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Potvrdzuje uznesenie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi parcely č. F. orná pôda o výmere 864 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Y. L., obec

Y. L., okres J.. Priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva.
Žalobcovia poukázali na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli na základe
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, uvedené nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia v prírode reálne
vydelené, ohraničené od susediacich nehnuteľností oplotením a tieto užívali odo dňa nadobudnutia.
Žalovaná je vedená ako vlastníčka žalovanej parcely. Súd uviedol, že žalobcovia na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 13.06.1995 nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu a parcelám evidovaným na

LV č. XXX v k.ú. Y. L.. Žalovaná je evidovaná ako vlastníčka parcely XXXX zapísanej na LV č. XXX
k.ú. Y. L.. Žalobcovia nerušene užívali rodinný dom a priľahlú záhradu od ich zakúpenia až do roku
2010, a to vrátane parcely XXXX. Súd uviedol, že právna predchodkyňa žalobcov im odpredala celý
pozemok tak, ako bol oplotený. Z kópie katastrálnej mapy, ktorá je založená v spise, nie je možné usúdiť
nič, pretože na nej nie je označená sporná parcela. Skutočnosť, že sa má jednať o parcelu XXXX, je
zrejmá z vytyčovacieho náčrtu A.. C. O.. K zisteniu časového okamihu, kedy sa žalobcovia dozvedeli
o skutočnosti, že im nemá patriť horná časť záhrady (parcela XXXX), súd vypočul viacerých svedkov,

žiaden z nich sa nevedel vyjadriť, že žalobcovia boli na túto skutočnosť upozorňovaní. Žalobcovia boli
aj ostatnými občanmi obce považovaní za vlastníkov celého pozemku, v rámci oplotenia. Aj pôvodný
žalovaný prvotne oslovil žalobcov, že chce od nich kúpiť pozemok. Súd uviedol, že žalobcovia vstúpili do
držbyspornéhopozemkunazákladekúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX,vdôsledkuospravedlniteľnéhoomylu vyvolaného tým, že prevodca im odpredal pozemku v hraniciach tak, ako ich sám užíval, pričom
onisachopilidržbyajtejtospornejparcely.Vkonanínebolopreukázané,žebyichniektopočasvydržacej
lehoty rušil v užívaní pozemku. U žalobcov nemožno požadovať nejakú zvýšenú nelogickú iniciatívu

týkajúcu sa zisťovania výmery pozemkov, napr. premeriavania. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
aby žalobcovia mohli rozdiel vo výmere zistiť pri bežnej opatrnosti. Súd prvej inštancie poukázal na
judikatúru, podľa ktorej pri posúdení oprávnenosti držby na základe pomeru plochy zakúpeného a
skutočne držaného pozemku je prípustné prekročenie až o 50 % výmery nadobudnutého pozemku.
Výnimočne dokonca aj viac v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Práve konkrétne okolnosti

tohtoprípadusútaké,žežalobcoviabolivyslovenedobromyseľnípridržbespornejparcely,ktorúprevzali
od svojich právnych predchodcov, a o ktorú sa následne aj starali. Po informácii, že táto parcela im
nemá vlastnícky patriť, realizovali konkrétne kroky. Ak susedia žalobcov v roku 1989 museli odkúpiť
susediacu časť parcely, tak v tom čase žalobcovia neboli ešte vlastníkmi nehnuteľnosti. Súd neuveril
tvrdeniu bývalého starostu Y. O., ktorý o tom, že informoval žalobcov o vlastníctve obce, vypovedal trikrát
odlišne, keď vždy uvádzal iný čas, kedy im túto informáciu podával. Súd opakovane zdôraznil, že sporná

parcelapredstavujespôsobilýpredmetvydržania,držbažalobcovbolaoprávnená,akbyajmaliexistovať
pochybnosti tak platí, že držba je v pochybnostiach oprávnená, uplynula 10 - ročná vydržacia lehota,
pričom žalobcovia nadobudli vlastnícke právo na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, a preto sa stali
vlastníkmi spornej parcely z titulu vydržania minimálne k XX.XX.XXXX. Pokiaľ by podľa dovolacieho aj
odvolacieho súdu titulom nadobudnutia malo byť aj Z XXXX/XX žiadosť, tak z dokazovaní vyplynulo, že

takáto žiadosť nie je nadobúdacím titulom, jedná sa o administratívnu záležitosť týkajúcu sa budovania
prístavby. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to,
že je nevyhnutné, aby súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka

konania, aby v ňom súd dal účastníkovi konania jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho
právneho problému. Súd má v rozsudku uviesť podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyložil,
ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy. Súd prvej inštancie
porušil základné právo účastníka konania nerešpektovaním týchto princípov. Na početných miestach

súd prvej inštancie odmieta záväzný právny názor dovolacieho i odvolacieho súdu a nevysporiadal
sa s jeho argumentáciou. Súd spochybňuje závery odvolacieho a dovolacieho súdu ohľadom potreby
preukazovania dobromyseľnosti, no na druhej strane výslovne uvádza, že pokiaľ sa poukazuje na to, že
susedia museli kúpiť pozemok v hornej časti od štátu, tak v tom čase žalobcovia ani neboli vlastníkmi
danejnehnuteľnosti,pretožejukupovaliažvroku1995.Zvýsluchusvedkovjeúplnezjavné,žekukúpnej

zmluve z roku 1995 bol vyhotovený znalecký posudok, ktorý sa stratil, spolu s geometrickým plánom a
vytýčením hranice. Je úplne zrejmé, že žalobcovia dostali do rúk znalecký posudok a geometrický plán
len na ten pozemok a dom, ktorý bol vedený na LV na predávajúcich. Aj z výpovede pani Y. vyplýva,
že to odkúpili tak, ako to bolo v katastri. Z výpovede právnych predchodcov žalobcov teda jednoznačne
vyplýva, že predmetom kúpy bolo to, čo bolo uvedené v katastri, a takto im to bolo aj s dcérou

predávajúcej ukázané v papieroch. Pri bežnej opatrnosti teda museli žalobcovia vedieť čo je predmetom
kúpy. O to viac, že disponovali znaleckým posudkom s vytýčením parciel, nemožno teda hovoriť o
dobromyseľnosti z ich strany. Rozdiel vo výmere o skoro 23 % musel byť z nákresov a geometrického
zamerania úplne zreteľný a jasný. Samotná existencia sama o sebe zakladá spochybnenie oprávnenosti
držby a dobromyseľnosti. Rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné, pretože účelovo poukazuje

len na niektoré dôkazy a iné opomína. Súd sa opomenul vysporiadať s právnym režimom vydržania zo
strany obce. So započítaním oprávnenej držby svojho právneho predchodcu aj obec mohla vlastnícke
právo vydržať. Nie je pravda, že by sa žalobcovia ihneď ujali držby a ihneď ako zistili nezrovnalosti,
tak vec riešili. Horná záhrada bola zanedbaná, nikto sa o ňu nestaral. Až vtedy, keď sa obec rozhodla
uvedenú parcelu odpredať, sa aj žalobcovia aktivizovali a začali konať. Dovtedy išlo o neužívanú časť

pozemku. Rovnako z výpovede bývalého starostu vyplýva, že viackrát upozorňoval žalobcov, že horná
časť je vo vlastníctve obce. Ďalej uviedol, že obec nebola účastníkom konania od samého začiatku, obec
do konania vstúpila, keď v medziobdobí odkúpila nehnuteľnosť do svojho vlastníctva kúpnou zmluvou z
XX.XX.XXXX. Obec nevstúpila do konania zo svojho podnetu, ale v dôsledku konania žalobcov. Obec
teda nemôže uhrádzať náklady spojené so súdnym konaním aj za obdobie, kedy nebola účastníkom

konania. Obec Y. L. súdny spor nezavinila a nezavinila ani trovy konania a nemôže byť zaviazaná na
úhradutrovkonania.Súdsanedostatočnealebovôbecnevysporiadalsozrušovacímidôvodmikrajského
súdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu zamietol.3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia uviedli, že právny názor dovolacieho súdu súd prvej inštancie
zohľadnil odvolací súd, i keď nie v celom rozsahu. Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu
platí len pre ten skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Po doplnení

dokazovania bol skutkový stav zmenený v prospech nepochybne dobromyseľnej a oprávnenej držby
žalobcov.Znaleckýposudok,ktorýuvádzažalovanýjesúčasťousúdnehospisu,kuznaleckémuposudku
však nebol vypracovaný žiaden geometrický plán, teda nie je zrejmé, na čo sa žalovaná v tomto smere
odvoláva. Ani z kópie katastrálnej mapy z roku 1995, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, nie je
zrejmé grafické zobrazenie hraníc v priebehu pozemkov, ktoré žalobcovia nadobúdali. Žalobcovia sa pri

zachovanínáležitejopatrnostiobjektívneaninemohlidozvedieťopredmetnomnesúladevýmer.Uviedol,
že námietka vydržania vlastníctva obcou neprichádza do úvahy, pretože vydržať môže len osoba odlišná
od formálne zapísaného vlastníka, teda v danom prípade obec nemohla vlastníctvo vydržať. Poukázal
na výpoveď svedka a bývalého starostu, ktorý uviedol, že si bol vedomý skutočnosti, že žalobcovia
pozemok odkúpili zrejme asi celú záhradu a z toho titulu im nechcel ešte raz od nich pýtať peniaze.
Čo sa týka trov konania, žalobcovia mali plný úspech v konaní, majú právo na trovy konania. Konanie

bolo od začiatku vyvolané nezákonným a nemorálnym počínaním žalovanej obce, ktorá podľa žalobcov
neplatnou kúpnou zmluvou previedla sporný pozemok na pôvodnú žalovanú a následne opäť v rozpore
so zákonom odkúpili od nej za rovnakú cenu predmetnú parcelu. Žalobcovia boli z procesného hľadiska
nútení uskutočniť zmenu subjektu na strane žalovaného. Obec tak vstúpila do súdneho konania v stave
akom sa nachádzalo a bez akýchkoľvek výhrad vedomá si zároveň doposiaľ vzniknutých trov konania.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Uznesením č.k. 14C/20/2015-76 zo dňa 25.04.2016 súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
v 1. a 2. rade paušálnu sumu každému po 100 eur. Uznesenie odôvodnil aplikáciou § 147a ods. 1 OSP a
uviedol, že žalovaná a jej právny zástupca svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní na deň 11.03.2006

ospravedlnili v deň pojednávania, teda nedodržali lehotu aspoň 3 dni pred termínom pojednávania.
Súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti právneho zástupcu žalovanej,
pričom pojednávania sa zúčastnili žalobcovia a ich právny zástupca. Boli teda splnené podmienky na
priznanie náhrady vo výške 100 eur, keďže pojednávanie bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu
žalovanej, ktorý o odročení nepožiadal najneskôr 3 dni pred termínom pojednávania.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že
na pojednávanie vytýčene na 11.03.2016 sa mienil dostaviť. Už predtým mal dojednaný študijný pobyt
s návratom 10.03.2016 v nočných hodinách. Lietadlo meškalo, v dôsledku toho nestihol posledný vlak
z L., a teda objektívne sa nemohol zúčastniť pojednávania a nemohol ani zabezpečiť kvalifikovanú

substitúciu. Preto doručil faxovým podaním ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania. Neboli
splnené zákonné podmienky na uloženie paušálnej sumy, pretože nešlo o žiadnu obštrukciu, ani o
vyhýbanie sa pojednávania, naopak existovala snaha za každú cenu sa dostaviť na pojednávanie. Ak
súd ako jediný dôvod uvádza žiadosť právneho zástupcu, potom má za to, že nemožno uložiť paušálnu
sumu priamo žalovanej, pretože táto neporušila žiadne povinnosti. Žalobcovia si uplatnili separátne

trovy a jej paušálnu sumu vo výške 100 eur. To znamená, že si neuplatňovali 100 eur u každého
žalobcu a rozhodnutie okresného súdu teda ide zjavne nad požadovanú sumu. V danom prípade je
potrebné aplikovať inštitút spoločného zastúpenia, a teda priznanie nároku každému žalobcovi považuje
za nezákonný postup súdu. Navrhol, aby odvolací súd toto uznesenie zrušil.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie sú vo výroku vecne správne.
Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s
jeho rozhodnutím stotožňuje. Rozsudok je preskúmateľný, vyplýva z neho, z akých dôkazov súd
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Súd prvej inštancie rešpektoval

vyslovený právny názor odvolacieho aj dovolacieho súdu, keď z názoru dovolacieho súdu vyplýva, že je
dôležité, že žalobcovia pozemky nadobudli od právnej predchodkyne, ktorá im odovzdala do užívania
aj spornú parcelu. Bolo potrebné vypočuť právnu predchodkyňu žalobcov U. Y., dovolací súd uviedol,
že skutočnosť, že žalobcovia mali k dispozícii kópiu katastrálnej mapy či veľkosť rozdielu v držaných a
zakúpených nehnuteľnostiach, ktorý navyše nedosahuje ani 50 %, nemôže sám o sebe viesť k záveru,

že žalobcovia neboli v držbe dobromyseľný. Aj odvolací súd v tomto smere pri pochybnostiach ohľadom
dobromyseľnosti žalobcov poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu. Aj z rozhodnutia odvolacieho
súdu vyplýva, že je potrebné oprávnenosť držby posudzovať so zreteľom na všetky okolností. Podľa
názoru odvolacieho súdu je podstatné to, že žalobcovia sa držby nehnuteľnosti chopili na základekúpnej zmluvy, aj keď kúpna zmluva sa tejto nehnuteľnosti netýka. Predávajúcimi im však bol odovzdaný
pozemok v hraniciach oddelených od ostatnej prírody, teda oplotený, čo mohlo založiť dobromyseľnosť
žalobcov. Aj keď rozdiel medzi nadobudnutým skutočne kúpeným pozemkom a pozemkom, ktorého

držby sa ujali je cca 30 %, podľa citovanej judikatúry toto nepostačuje na pochybnosť o dobromyseľnosti.
Nie je pravda, že znalecký posudok sa stratil tak, ako to v odvolaní uvádza žalovaný, tento je založený
v spise, jeho súčasťou však nie je geometrický plán a vytýčenie hranice. Je tam len kópia katastrálnej
mapy, z ktorej sa nedajú jednoznačne určiť hranice pozemku. Čo sa týka výpovede svedkyne Y.,
táto pri opisovaní skutočností sa viac sústredila na to, ako nehnuteľnosť nadobúdala ona, nie ako

ju predávali žalobcom. Z výpovede aj ostatných svedkov je však nepochybné, že nehnuteľnosť bola
žalobcom predávaná v hraniciach celého oplotenia a že tieto hranice zahŕňali aj spornú žalovanú parcelu
XXXX. Žalovaná obec nemohla vlastnícke právo v tejto nehnuteľnosti vydržať, pretože tak ako to uviedli
žalobcovia, bola zapísaným vlastníkom v katastri nehnuteľnosti. Ďalším dôvodom je, že vec ani fakticky
neovládala, faktickú držbu mali žalobcovia. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, žalobcovia
museli po zmene vlastníka predmetného pozemku navrhnúť zámenu účastníkov na strane žalovaných a

žalovaný preberá stav konania v takom stave, v akom do neho vstupuje, teda vrátane vzniknutých trov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je taktiež vecne správne. Aj keď možno akceptovať,

že právny zástupca žalovaného mal dobrý úmysel, keď nežiadal o odročenie pojednávania a bol
ochotný sa na ňom zúčastniť aj keď len deň predtým sa vracal zo zahraničia, nepochybne však boli
naplnené podmienky na aplikáciu § 147a ods. 1 OSP, a teda že súd rozhodol o odročenie nariadeného
pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôvodu, ktorý je výsledkom nehody, ktorá sa účastníkovi
prihodila. Zákon uvádza, že v takomto prípade má každý účastník právo požadovať 100 eur ( v prípade,

že je účastník zastúpený advokátom, čo v tomto prípade bolo splnené). Zo žiadosti právneho zástupcu
žalovaných obsahovo vyplýva, že žiada 100 eur na každého z účastníkovi. Preto aj toto uznesenie bolo
ako vecne správne potvrdené postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255

ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalobcovia úspešní, žalovaný bol v celom rozsahu neúspešný,
žalobcovia majú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.