Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010045
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Molnár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617010045.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Molnára a sudcov JUDr.

Ivety Zelenayovej a JUDr. Magdalény Blažovej, v trestnej veci obžalovaného W. G., pre prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/13/2017 zo dňa 13.12.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa
18. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e /, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu
činnosti.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému

W. G., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom Y. B. XXX/X, E. O.

u k l a d á

podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 7 /sedem/ rokov.

Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 13.12.2017 sp. zn. 1T/13/2017 bol obžalovaný W. G. uznaný za
vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom
základe, že
dňa 02.12.2016 v čase o 18.00 h, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné
motorové vozidlo zn. Ford Galaxy, evidenčného čísla W v E. O., pri hale firmy Siloking zišiel z cesty

na trávnatú plochu, po ktorej prechádzal okolo haly smerom na Stupavskú ulicu a úmyselne narazil
do kopy asfaltovej drte, následne bol v čase o 18.15 h podrobený dychovej skúške na zistenie požitia
alkoholických nápojov elektronickým prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo F číslo merania 538
s výsledkom 1,12 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej dychovej skúške s uvedeným prístrojom
sériového čísla F číslo merania 733, v čase o 19.04 h mu bola nameraná hodnota 0,95 mg/l alkoholu
v dychu.

Za uvedený prečin bol obžalovaný odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. l/
Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výške 700 eur.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., pre prípad, že výkon peňažného trestu bude úmyselne zmarený, súd ustanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.

Podľa § 61 ods. 5 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadenia motorových
vozidiel všetkých druhov na doživotie.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný W. G. v zákonom stanovej lehote dňa 22.12.2017,
doručené okresnému súdu dňa 28.12.2017, č.l. 87. K odvolaniu obžalovaného sa Okresná prokuratúra

Malacky nevyjadrila.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Weisa,
v ktorom primárne namietal výšku uloženého peňažného trestu, ktorý považoval za neprimerane
prísny a navrhol odvolaciemu súdu, aby tento znížil na spodnej hranici trestnej sadzby a súčasne
skrátil dĺžku náhradného trestu. V ďalšej časti odvolania namietal uloženie doživotného zákazu viesť

motorové vozidlá všetkých druhov. Poukázal na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., ktorý sa týka možnosti
mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveným Trestným zákonom, ktorý je možné
použiť aj pri treste zákazu činnosti. Táto možnosť je pre neho motivačná, nakoľko v budúcnosti bude
môcť získať vodičský preukaz a bude mať lepšie uplatnenie v zamestnaní. Predchádzajúcich skutkov
sa dopustil 20 rokov pred spáchaním skutku, tresty má zahľadené a súd by nemal prihliadať na tieto

odsúdenia, nakoľko boli spáchané pred 01.11.2011 a prakticky sa podľa trestného práva jedná o
retroaktivitu, ktorá je neprípustná. Ďalej poukázal na závažnosť skutku predchádzajúcich odsúdení,
pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že recidíva páchateľa je
záverom skutkovým a preto sa má nachádzať aj v popise skutky a tieto závery by sa mali vzťahovať
aj na prípady ukladania trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 ods. 5 písm. a/ Tr. zák. ,

čo v napadnutom rozhodnutí absentuje. Záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie
prvostupňového súdu a to najmä v časti doživotného zákazu viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Obhajca obžalovaného sa na verejnom zasadnutí v plnej miere pridržal písomného návrhu a poukázal
na doznanie a oľutovanie obžalovaného v predmetnej trestnej veci, ako aj na jeho súčasné osobné

pomery. Záverom primárne navrhol znížiť peňažný test ako aj náhradný trest a čo sa týka trestu zákazu
činnosti navrhol použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave na verejnom zasadnutí navrhla odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.

ObžalovanýW.G.naverejnomzasadnutíuviedol,žehomrzí,čospravil,žesatonebudenikdyopakovať,
v súčasnej dobe je aktuálne zamestnaný a zarába 854 euro v hrubom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§

306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného W. G. je čiastočne

dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom

rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce
odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali, (po právoplatnosti rozsudku)
podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.
Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

Vzhľadomkpodanémuodvolaniuobžalovanéhoaztohovyplývajúcehorozsahuprieskumnejpovinnosti,
odvolací súd nepreskúmal výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako ani konanie, ktoré
tomuto výroku prvostupňového rozsudku predchádzalo, nakoľko z obsahu spisu bolo zistené, že súd
prvého stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 15.01.2018 v súlade podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného W. G. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. (t.j. vyhlásenie, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe). Predseda senátu uznesením podľa § 257 ods. 7
Tr. por. vyhlásenie obžalovaného prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie

v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy
súvisiace len s výrokom o treste.

Vychádzajúc z tejto situácie odvolací súd preskúmaval len výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému
a zistil, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné

pri ukladaní trestov a na účel trestu tak, ako vyplývajú z ustanovení § 34, § 36, §37, 38 Tr. zák., čo
malo za následok, že uložený trest je neprimerane prísny, vzťahujúci sa k trestu zákazu činnosti vedenie
motorových vozidiel všetkého druhu. Naopak peňažný trest v sume 700 Eur spolu s náhradným trestom
odňatia slobody v prípade nezaplatenia peňažného trestu v trvaní 4 mesiace je primeraný a zákonný,
vzhľadom na množstvo alkoholu, ktorý obžalovaný W. G. požil pred jazdou motorovým vozidlom.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Ukladanie trestu zákazu činnosti v znení Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku

obžalovaným je upravené v ustanovení § 61 Tr. zák:

§61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

§61 ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ
dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

§61 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 , ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa §149 ods. 4 alebo
5 , ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku,
odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2.

§61 ods. 5 Tr. zák. súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin
a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ,
ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil
ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, alebo
b) usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5 , ktorého sa dopustil

ako vodič dopravného prostriedku.

§61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie
odsúdenia.Podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom
návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí

alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje

medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody,
alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o uložený peňažný trest spolu s náhradným trestom odňatia slobody v tomto smere odvoalcí
súd zistil, že zo strany prvostupňového súdu došlo k správnej aplikácii pri ukladaní trestu jednej

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda, že priznal spáchanie trestného činu a tento trest
úprimne oľutoval, čím následne aplikvoal ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., teda znižoval hornú hranicu
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Čo sa týka trestu zákazu činnosti riadenia vozidla všetkého druhu odvolací súd udáva, že podľa

prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. novembra 2011, § 438d Tr. zák., ustanovenie
§ 61 ods. 3 a
sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61
ods. 3 alebo
pred 1. novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo po 1. novembri
2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pred 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom
na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu
zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 alebo neprimerane prísne.

Zákonné ustanovenie § 61 ods. 5 písm. a/ Tr. zák. vyžaduje na uloženie trestu zákazu činnosti na
doživotie, v prípade, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 , ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku,hociužbolzatakýtrestnýčin,ktoréhosadopustilakovodičdopravnéhoprostriedku,dvakrát

odsúdený.

Z pripojených spisov a odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný W. G. bol doposiaľ trikrát súdne
trestaný, naposledy Okresným súdom Žilina dňa 09.03.2001 sp. zn. 5T/145/01 k podmienečnému trestu
odňatia slobody, ktoré odsúdenie bolo zahľadené a na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený.

Ku skutku vzhľadom na ukladanie trestu zákazu činnosti sa viažu predchádzajúce odsúdenia Okresného
súdu Dolný Kubín a to trestný rozkaz zo dňa 10.03.1995 sp. zn. 1T/19/1995, ktorým bol odsúdený pre
trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený
peňažný trest v sume 5.000 Sk a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu
dva roky. Skutok spáchaný 03.10.1994 a je z neho zrejmé, že pri tejto dopravnej nehode nedošlo k

žiadnemu zraneniu. V ďalšom trestnom konaní Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T/232/96 bol
právoplatne odsúdený Trestným rozkazom zo dňa 02.01.1997 , opätovne odsúdený pre trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. a/ Tr. zák. na peňažný trest 5.000 Sk a bol
mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 1 rok. Skutok spáchal
dňa 10.09.1995, pri tomto skutku nedošlo k žiadnym zraneniam alebo k spôsobeniu škody . Obidve

odsúdenia sú zahľadené na obžalovaného W. G. sa hľadí ako na netrestaného. Z evidencie priestupkov
vyplýva, že v rozpätí rokov 2014-2015 bol 6krát priestupkovo prejednávaný za priestupky na úseku
cestnej premávky nižšej závažnosti.

Vzhľadom na § 61 ods. 7 Tr. zák., i keď tieto odsúdenia má obžalovaný zahladené, resp. platí zákonná

fikcia ich zahladenia, nemá to vplyv na ukladanie tohto trestu zákazu činnosti podľa ods. 3 až 5.

Z obsahu oboch (vyššie uvedených) zákonných ustanovení je zrejmé, že ide v obidvoch zákonných
zneniach uvedených skutkových podstát ( trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §201 písm. b/ Tr. zák. o ohrozujúci trestný čin, pri jazde motorovým vozidlom pod vplyvom návykových
látok, čo nepochybne aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo po požití alkoholických nápojov,
zhodne nad jedno promile alkoholu v krvi.

Zo znenia v súčasnosti účinného Trestného zákona (§ 61 ods. 7) vyplýva, že pri recidíve
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. (to znamená pri opätovnom spáchaní takéhoto trestného činu),

zahladenie odsúdenia v minulosti nemá vplyv na ukladanie trestu zákazu činnosti
podľa ods. 3 až 5 k § 61 Tr. zák.
Podľa § 438d Tr. zák.
prechodných ustanovení
k úpravám účinným od 01.11.2011 ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola

odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 01.11.2011, ak táto osoba
spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 01.11.2011. Súd však nemusí vziať do
úvahy odsúdenie uložené pred 01.11.2011, ak by vzhľadom na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich
prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trest zákazu činnosti ustanovené v § 61 ods. 3
alebo 5 neprimerane prísne.

Krajskýsúdmázato,ževyššieuvedenépredchádzajúceodsúdeniaobžalovanéhozatrestnýčinopilstva
podľa § 201 Tr. zák.
neboli tak závažné pre aplikovanie ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a Tr. zák., práve vzhľadom
na uvedené okolnosti ich spáchania (nedošlo k žiadnej škode ani ujme na zdraví), vyššie uvedené

časové odstupy od uvedených odsúdení, ku ktorým došlo pred 20-timi rokmi, pri skutkoch ktorých
mal obžalovaný hladinou alkoholu nepatrne presahujúcou dolnú hranicu, resp. pri spodnej hranici,
vyžadovanú pre označený trestný čin, pričom opačný postup, branie tejto skutočnosti do úvahy a
ukladanie trestu zákazu činnosti na doživotie by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Keďže
v teraz prejednávanej veci dochádza u obžalovaného k jeho odsúdeniu za trestný čin ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za
taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku odsúdený, prichádza do úvahy
v zmysle § 61 ods. 3 Tr.
zák. uložiť trest zákazu

činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v ods. 2 k § 61 Tr. zák. (to znamená 1 - 10 rokov ). S prihliadnutím najmä na to, že trestného činu
opilstva podľa § 201 Tr.
zák. , ktorý odôvodňuje

ukladanie trestu zákazu činnosti v teraz prejednávanej veci v hornej polovici zákonnej trestnej sadzby,
sa obžalovaný dopustil pred 20-timi rokmi, pri súčasne prejednávanom prečine ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. ,
nedošlo k žiadnym zraneniam ani ku škode na majetku tretín osôb, ako aj berúc do úvahy osobné

pomery obžalovaného, ktorý sa dobrovoľne podrobil protialkoholickej liečbe, čo dokladoval potvrdením
ošetrujúceho lekára a potvrdením z centra drogových závislostí, že v súčasnej dobe abstinuje, je v
trvalom pracovnom pomere, mal krajský súd za to, že pre obžalovaného je postačujúci trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v hornejpolovici zákonom stanovenej trestnej sadzby
v trvaní 7 rokov.

Odvolací súd takto postupoval, pričom pri ukladaní uvedeného trestu použil aj zákonné ustanovenia,
ktoré bolo treba v zmysle zákona použiť, aby z ukladania tohto trestu, priamo z jeho výroku bolo zrejmé,
na základe akých ustanovení tak súd konal.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku,
keď ohľadne napadnutého výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov
urobil nápravu a to uložením obžalovanému miernejší trest zákazu činnosti vo výmere 7 rokov, pričom
v ostatných častiach zostal napadnutý rozsudok nedotknutý.ZuvedenýchdôvodovpretoKrajskýsúdvBratislaverozhodolnazákladeodvolaniaobžalovanéhoW.G..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.