Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Iveta Sýkorová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/132/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115207248
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115207248.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobkyne: S. E., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom: J. XXX, štátna občianka SR, proti žalovanej: O. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom: J. XX, štátna občianka SR, o zaplatenie 2.100 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 2.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 2.000,- € od 12.03.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2015 domáhala, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 2.100,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % z dlžnej sumy
od podania žaloby. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedla, že v roku 2010 požičala žalovanej
na základe ústnej dohody svoje celoživotné úspory vo výške 3.200,- €. Žalovaná sľúbila žalobkyni za
prítomnosti svedkov, že požičané peniaze jej v dohľadnej dobe vráti s tým, že jeden rok bude mať
ťažký, ale potom jej požičané peniaze vráti. Nemala so žalovanou uzatvorenú dohodu o mesačných
splátkach po 50,- €, túto sumu splátky si žalovaná určila sama. Žalobkyňa upozornila žalovanú, že
peniaze jej nepožičiava na dlhú dobu. Žalobkyňa od dohody odstúpila, nakoľko zo strany žalovanej
došlo k porušeniu dohody - požičanú sumu nevrátila v dohodnutom termíne celú, ale iba jej časť a od
marca 2013 prestala platiť mesačné splátky (ktoré si sama určila). Viackrát vyzvala žalovanú, aby jej
zostávajúcu dlžnú čiastku 2.100,- € vrátila, na ktoré žiadosti reagovala žalovaná odmietavo.
2. Žalobkyňa v marci 2013 požičala žalovanej ešte sumu 650,- €, ktoré použila žalovaná na vyplatenie
dlhu, nakoľko je hrozila exekúcia. Túto čiastku splácal otec žalobkyne, avšak náhle zomrel a splácať dlh
už nemal kto. Žalobkyňa podala na PZ Kysucké Nové Mesto dňa 23.06.2014 trestné oznámenie vo veci
podvodu zo strany žalovanej. Na polícii, ani na prokuratúre však neuspela, bolo je odporúčané riešiť
problém súdnou cestou. Žalovaná v stanovenej lehote predmetnú pohľadávku žalobkyni neuhradila a
neuhradila ju ani do dňa spísania žaloby. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úroky z omeškania s poukazom
na ust. § 517 ods. 2 OZ.
3. K návrhu na začatie konania pripojila žalobkyňa nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
4. Z výzvy zo dňa 10.06.2014 súd zistil, že žalovaná bola zo strany žalobkyne vyzvaná, aby vrátila dlh
2.100,- € „naraz“. Vo výzve je ďalej uvedené, že v roku 2010 požičala žalovanej svoje celoživotné úspory
3.200,- €, a v roku 2013 požičala ďalších 650,- €, spolu to bolo 3.850,- € a za 4 roky vrátila žalovaná
1.750,- €, a že žalovaná je na splnenie tejto povinnosti touto výzvou vyzývaná opakovane.5. Súd zistil z rozhodnutí, a to z uznesenia OR PZ SR Čadca, OO PZ Kysucké Nové Mesto ČVS:
ORP-832/KM-CA-2014 zo dňa 09.07.2014 a z uznesenia OR PZ v Čadci, odbor kriminálnej polície
Čadca ČVS: ORP-395/2-VYS-CA-2014 zo dňa 21.08.2014, že vec podozrenia z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť O. Y., nar. XX.XX.XXXX tým, že v
presne nezistený deň mesiaca december roku 2010 si v Obci J. na základe ústnej dohody požičala od
S. E., nar. XX.XX.XXXX finančnú hotovosť vo výške 3.200,- €, ktoré sa jej zaviazala v dohľadnej dobe
vrátiť, pričom sa ďalej dohodli, že uvedené peniaze jej bude postupne splácať a doposiaľ jej z požičanej
sumy vrátila najmenej 1.200,- € a zbytok jej odmietla vrátiť naraz, bola odmietnutá, nakoľko v uvedenej
veci nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
6. Okresná prokuratúra Žilina uznesením sp. zn. 1Pn 847/14/5511-3 zo dňa 08.09.2014 sťažnosť
oznamovateľky S. E. proti uzneseniu sp. zn. ČVS: ORP-832/KM-CA-2014 zo dňa 09.07.2014 zamietla.
Ďalším uznesením sp. zn. 1Pn 1028/14/5511-4 zo dňa 29.10.2014 Okresná prokuratúra Žilina zamietla
sťažnosť oznamovateľky S. E. proti uzneseniu ČVS: ORP-395/2-VYS-CA-2014 zo dňa 21.08.2014 ako
nie dôvodnú.
7. Z listu Krajskej prokuratúry Žilina sp. zn. 1 Kn 350/14/5500-5 zo dňa 15.12.2014, adresovaného
žalobkyni vo veci podnetu na preskúmanie postupu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina vo veci sp.
zn. 1 Pn 847/14/5511 a 1Pn 1028/14/5511 a predchádzajúceho postupu povereného príslušníka OR
PZ SR Čadca, OO PZ Kysucké Nové Mesto pod ČVS: ORP-832/KM-CA-2014 a vyšetrovateľa OR PZ
v Čadci, odbor kriminálnej polície Čadca vo veci ČVS: ORP-395/2-VYS-CA-2014 na OR PZ Čadca,
súd zistil, že prokurátorka krajskej prokuratúry vyhodnotila podnet S. E. ako nie dôvodný s tým, že v
zmienených rozhodnutiach bol presvedčivo odôvodnený postup a s argumentáciou uvedenou v týchto
rozhodnutiach prokurátorka súhlasila. Poukázala na to, že dve pôžičky medzi tetou S. E. a neterou O.
Y. boli v rodine uzatvorené ústnou dohodou bez písomnej zmluvy, a to bez jasných pravidiel o spôsobe
ich splácania, výške splátok, ale najmä bez určenia presného termínu času, do ktorého musí dlžníčka
svoj záväzok splniť. Poukázala tiež na to, že O. Y. pôžičku v plnom rozsahu uznala, peniaze boli S. E.
splácané takmer pravidelne mesačne, po dobu troch rokov, pričom nemožno za relevantnú považovať
skutočnosť, ktorým členom rodiny boli oznamovateľke splátky odovzdané. Aj keď S. E. vedela, že
finančná situácia O. Y. je nepriaznivá, že sa nachádza vo finančnej tiesni, napriek tomu jej opätovne, i
keď nesplatila prvú pôžičku, poskytla pôžičku druhú s tým, že obe budú splatené „v dohľadnej dobe“.
8. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozsahu dňa 28.07.2015.
9. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz v celom
rozsahu zrušil podľa § 174 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná na odôvodnenie odporu potvrdila, že v roku 2010
po ústnej dohode jej žalobkyňa skutočne požičala sumu 3.200,- € a zároveň súhlasila, že žalovaná
jej môže postupne pôžičku vracať a to v minimálnej splátke 50,- €. Nikdy nemali dohodnutý termín na
vrátenie celej sumy, pretože to zo strany žalovanej nebolo možné. Splátky dávala žalovaná žalobkyni
pravidelne, keď nie ona osobne, tak jej rodičia. Keď otec žalovanej dňa 11.7.2013 zomrel, nevyplatila
žalovaná asi dve splátky, pretože na tom s matkou boli finančne veľmi zle. Potom do mesiaca 04/2014
splátky pôžičky vo výške 20 € preberala žalobkyňa bez problémov z rúk matky žalovanej každý mesiac,
väčšinou v nedeľu v kostole v J. po sv. omši. Z neuvedeného dôvodu prestala žalobkyňa náhle splátky
pôžičky preberať, začala sa žalovanej vyhrážať a podávať na ňu trestné oznámenia.
10. Keďže žalobkyňa odmietala preberať peniaze aj od matky žalovanej, poslala jej žalovaná sumu 100,-
€ po svojej sestre L. E. za mesiace máj a jún 2014. Za mesiace júl až september jej žalovaná neposlala
žiadne peniaze, lebo žalovaná bola dlhodobo na PN a peniaze nemala. Keďže žalobkyňa aj naďalej
nechcela peniaze preberať, žalovaná si ich začala odkladať. Svoju dcéru X. V. žalovaná požiadala, aby
nasporenú sumu 250-, € poslala na meno dcéry žalobkyne X. E., ktorú sumu však žalobkyňa neprebrala.
Telefonicky oznámila dcére žalovanej, že ona almužny neprijíma a chce peniaze naspäť v plnej výške.
Žalovaná teda dlh neprestala splácať, ale žalobkyňa prestala od žalovanej preberať splátky pôžičky.
Žalovaná vzniesla námietku premlčania podľa § 101 OZ.
11. K odporu proti platobnému rozkazu pripojila žalovaná poštový poukaz na adresu (č.l. 43 spisu), z
ktorého súd zistil, že X. V. poukázala X. E. sumu 250,- € dňa 18.02.2015.12. Žalobkyňa sa k odporu žalovanej vyjadrila písomným podaním, v ktorom uviedla, že nesúhlasí
s podaným odporom, žiadnu dohodu o mesačných splátkach so žalovanou uzatvorenú nemali, tieto
splátky si žalovaná vymyslela.
13. Súd vo veci vykonal dňa 01.06.2016 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
žalobkyne, svedkov X. E. a L. E., oboznámením sa s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový
stav:
14. Pojednávanie bolo podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vykonané v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa z neúčasti
na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti a žiadala o konanie v jej
neprítomnosti. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na uplatnenom nároku v celom rozsahu a navrhla
vykonať dokazovanie výsluchom svedkov na spornú skutočnosť, že strany sporu neboli dohodnuté na
splátkach pôžičky s tým, že jej žalovaná mala vrátiť požičanú sumu v dohľadnej dobe do dvoch rokov
a keďže jej peniaze požičala v decembri 2010, mala jej tieto vrátiť do decembra 2013. Svedkyňa L. E.
mala potvrdiť, že žalobkyňa neprevzala sumy, ktorými mala žalovaná splácať pôžičku.
15. Svedkyňa X. E., v rodinnom pomere k stranám sporu (dcéra žalobkyne a sesternica žalovanej),
uviedla, že keď si žalovaná prišla požičať od žalobkyne sumu 2.100,- €, žalovaná povedala, že prvý rok
bude mať ťažký, ale potom jej peniaze v blízkej dobe vráti. Pôžičku počas prvého roka platili splátkou 50,-
€ rodičia žalovanej. Výška splátky nebola medzi stranami určená s tým, že prvý rok má byť žalobkyňa
trpezlivá, ale potom sa to bude žalovaná snažiť v čo najbližšej dobe vyrovnať.
16. Svedkyňa L. E., v rodinnom pomere k stranám sporu (svedkyňa je sestra žalovanej, žalobkyňa
je sestrou matky svedkyne), uviedla, že žalovaná je žalobkyni dlžná 2.100,- € a neprejavuje žiadny
záujem, aby jej peniaze vrátila. Žalovaná splácala žalobkyni nejaké peniaze počas nejakej doby, a to
prostredníctvom rodičov žalovanej, a keď sa žalobkyňa domáhala, aby jej žalovaná peniaze vrátila, tak
kládlaodpor,ženemázčoho.Žalovanáposlalaposvedkynisumu100,-€prežalobkyňu,žalobkyňavšak
peniaze neprevzala, lebo chcela peňazí viac. Preto si svedkyňa tieto peniaze nechala, lebo žalovaná
by ich minula. Touto sumou teda v súčasnej dobe disponuje svedkyňa. Keď bude potrebné, svedkyňa
tieto peniaze odovzdá žalobkyni.
17. Žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne X. V., dcéry žalovanej, na skutočnosti,
na ktoré boli vypočuté svedkyne na pojednávaní.
18. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 657 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj OZ) zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa ustanovenia § 520 ods. 1 Občianskeho zákonníka k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a
riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu.
Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
Podľa ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie,
ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd v časti uplatneného nároku na
zaplatenie sumy 2.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.000,- € od
12.03.2015 do zaplatenia žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti, čo do zaplatenia sumy 100 € s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100 € od 12.03.2015 do zaplatenia, žalobu zamietol.
20. Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle
§ 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako
i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá
dôvodné alebo závažné pochybnosti.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou bol založený
záväzkovo právny vzťah uzatvorením dvoch zmlúv o pôžičke, a to jednej zmluvy v nekonkretizovanom
dni roku 2010 a druhej zmluvy v mesiaci marci roku 2013. Na základe prvej zmluvy požičala žalobkyňa
žalovanej sumu 3.200 € a na základe druhej zmluvy požičala sumu 650 €. Zmluva o pôžičke je reálnym
kontraktom, teda na jej vznik sa vyžaduje, aby bolo skutočne preukázané, že k odovzdaniu finančných
prostriedkov došlo. V konaní bolo nesporné, že žalobkyňa reálne odovzdala žalovanej uvedené pôžičky
peňazí.
22. Spôsob splácania pôžičiek zmluvnými stranami pri uzatvorení zmlúv nebol dohodnutý, súd mal
ale preukázané, že žalovaná požičanú sumu splácala žalobkyni v splátkach po 50 € mesačne, pričom
splátky odovzdávala žalovanej buď osobne, alebo prostredníctvom svojich rodičov. Pokiaľ žalovaná
splácala pôžičku v splátkach 50 €, neznamená to, že sa zmluvné strany dohodli na splácaní pôžičky
v týchto splátkach, ale že žalobkyňa prijímala od žalovanej čiastočné plnenie zo zmluvy o pôžičke v
sumách 50 € mesačne, v súlade s ust. § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je veriteľ
povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
23. Žalobkyňa teda prijímala čiastočné plnenie pôžičky, ktorý spôsob splácania pôžičky akceptovala, a to
až do bližšie neurčeného obdobia roku 2014, kedy odmietla prijať čiastočné plnenie od matky žalovanej.
24. Súd mal nesporne preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovanú na splatenie celého dlhu výzvou zo
dňa 10.6.2014, po doručení ktorej bola žalovaná povinná v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka
splatiť pôžičku v celej jej nesplatenej časti prvého dňa po tom, čo ju o plnenie žalobkyňa ako veriteľ zo
zmluvy o pôžičke požiadala, keďže čas splnenia pôžičky nebol medzi stranami sporu dohodnutý.25. Žalobkyňa tvrdila, že zostatok nesplatenej časti pôžičiek predstavuje sumu 2.100 €. Súd mal
preukázané, že žalovaná si svoju povinnosť voči žalobkyni nesplnila v časti nesplatenej pôžičky 2.000
€, preto v tejto časti uplatneného nároku žalobe vyhovel.
26. Žaloba bola vo zvyšnej časti čo do sumy 100 € s príslušenstvom zamietnutá, nakoľko súd dospel k
záveru, že v tejto časti bol nárok uplatnený nedôvodne. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že žalobkyni
po svojej sestre poslala za účelom splatenia pôžičky sumu 100 €, ktorú žalobkyňa odmietla prevziať.
Žalobkyňa bola povinná podľa ust. § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka prijať toto čiastočné plnenie
i napriek tomu, že vyzvala žalovanú výzvou zo dňa 10.6.2014 na zaplatenie celej nesplatenej sumy
pôžičky.
27. V konaní bolo preukázané, že dlh žalovaná splácala jednak osobne a jednak prostredníctvom svojich
rodinných príslušníkov, tento spôsob čiastkového splácania dlhu bol teda medzi zmluvnými stranami
zaužívaný a obvyklý, čo mal súd preukázané i z výpovede svedkyne X. E., ktorá uviedla, že rodičia
žalovanejsplácalipôžičkusplátkou50€,izvýpovedesvedkyneL.E.,ktoráuviedla,žežalovanásplácala
dlh žalobkyni prostredníctvom svojich rodičov. Z výpovede svedkyne X. E. tiež vyplynulo, že výška
splátky a ani dátum splatnosti dlhu neboli medzi stranami sporu dojednané.
28. Súd mal v výpovede svedkyne L. E., sestry žalovanej, preukázané, že žalovaná odovzdala svedkyni
pre žalobkyňu sumu 100 € na splatenie časti pôžičky, ktorú sumu však žalobkyňa prevziať odmietla.
Súd dospel k záveru, že žalobkyňa ponechala u svedkyne sumu 100 €, ktorú sa jej snažila odovzdať
svedkyňa, poverená žalovanou ako dlžníkom, v úschove a žalovaná sa tak svojho záväzku plniť časť
dlhu žalobkyni vo výške 100 € zbavila, keďže, ako súd konštatoval vyššie, tento spôsob splácania
dlhu žalovanou prostredníctvom rodinných príslušníkov bol medzi stranami zaužívaný, žalobkyňou
akceptovaný. Uvedené vyplýva aj zo samotného vyjadrenia žalobkyne v žalobe, ktorá práve z dôvodu,
že si žalovaná prestala plniť dlh v častiach, vyzvala žalovanú na splatenie celého dlhu. Svedkyňa je
preto povinná na požiadanie žalobkyne túto sumu žalobkyni vydať, pričom z vyjadrenia svedkyne na
pojednávaní vyplynulo, že je tak ochotná urobiť.
29. Žalobkyňa na skutočnosť, kedy vyzvala žalovanú na splatenie celého dlhu, uvádzala rôzne tvrdenia.
V žalobe tvrdila, že vzhľadom na porušenie dohody vrátiť požičanú sumu žalovanou v dohodnutom
termíne, keďže od marca 2013 žalovaná prestala plniť mesačné splátky, žalobkyňa od dohody odstúpila
a telefonicky, písomne aj osobne vyzývala žalovanú na vrátenie dlhu. Z týchto tvrdení žalobkyne by
sa dalo dedukovať, že žalobkyňa mala vyzvať žalovanú na vrátenie zostatku nesplatenej pôžičky v
marci 2013, čo je však nelogické, keďže v marci 2013 požičala žalovanej ďalšiu peňažnú sumu 650
€. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že žalovaná mala vrátiť požičané peniaze do decembra 2013,
ktorá dohoda však z vykonaného dokazovania nevyplynula a žalobkyňa nepreukázala, že žalovanú
na splnenie dlhu v decembri 2013 vyzvala. Z listinného dôkazu - výzvy zo dňa 10.6.2014 mal súd
preukázané, že písomne bola žalovaná vyzvaná na splnenie celého dlhu až dňa 10.6.2014.
30. Tieto tvrdenia žalobkyne sú však pre posúdenie uplatneného nároku irelevantné, keďže žalovaná
v zásade nepopiera uplatnený nárok žalobkyne na zaplatenie zostatku pôžičky, mali by však vplyv na
posúdenie nároku na úrok z omeškania. Vzhľadom na uplatnenie nároku na úrok z omeškania až od
podania žaloby ale nie sú významné.
31. Žalovaná sa dostala do omeškania so splatením nesplateného zvyšku pôžičky v sume 2.000 €
najskôr od bližšie nešpecifikovaného dňa v mesiaci marci 2013, najneskôr od 11.6.2014 (vzhľadom
na dátum vyhotovenia písomnej výzvy dňa 10.6.2014), žalobkyni by preto patril úrok z omeškania za
obdobie najneskôr od 11.6.2014. Súd ale nemohol prekročiť podľa § 153 ods. 2 O.s.p. návrh žalobkyne
a prisúdiť viac, ako sa domáhala. Preto priznal žalobkyni úrok z omeškania ako dôvodne uplatnený, a to
v zákonnej výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 2000 € od 12.03.2015 do zaplatenia, ako si žalobou
uplatnila.
32. Vzhľadom na konštatovanie existencie nároku žalobkyne na zaplatenie zostatku požičanej sumy
v priznanej časti 2.000 € súd skúmal dôvodnosť vznesenej námietky premlčania žalovanou. Žaloba
bola podaná na súde osobne dňa 12.3.2015, splatnosť pôžičiek dohodnutá nebola na konkrétny dátum,
žalovaná bola preto povinná plniť celý svoj dlh žalobkyni v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka
prvéhodňapotom,akojuoto žalobkyňapožiadala.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žežalobkyňa
tak urobila najneskôr písomnou výzvou zo dňa 10.6.2014 (č.l. 4 spisu), prípadne v nekonkretizovaný
deň po tom, ako podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní nastala splatnosť celého dlhu v decembri2013, prípadne najskôr v marci 2013, kedy žalovaná prestala podľa vyjadrenia žalobkyne splácať dlh
v čiastkach. Ani od tohto najskoršieho dátumu, teda od marca 2013 vzhľadom na podanie žaloby na
súde dňa 12.3.2015 neuplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba stanovená v § 101 OZ, ktorú je
potrebné na posúdenie premlčania v tomto prípade aplikovať. Námietka premlčania bola preto vznesená
nedôvodne.
33. Pokiaľ žalobkyňa navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne X. V., dcéry žalovanej, súd
uvedené dokazovanie nevykonal z dôvodu jeho nadbytočnosti, keďže všetky skutočnosti, na ktoré mala
byť svedkyňa vypočutá, boli preukázané z výsluchu svedkýň X. E. a L. E. na vykonanom pojednávaní,
pričom súd mal všetky významné skutočnosti potrebné pre posúdenie uplatneného nároku v konaní
preukázané dostatočne.
34. Trovy konania:
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.
Žalobkyňa sa domáhala celkovo priznania sumy 2.100,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2.100,- eur od 12.03.2015 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku (01.06.2016) činí
130,16 eur. Celkovo sa tak žalobkyňa domáhala priznania sumy 2.230,16 eur.
Súd žalobkyni priznal sumu 2.000,- eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000,- eur
od 12.03.2015 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku (01.06.2016) činí 123,96 eur. Žalobkyni
tak bolo celkom priznané 2.123,96 eur, čo predstavuje 95,24% úspech žalobkyne.
Žalobkyňa bola neúspešná v časti o zaplatenie 106,20 eur, čo predstavuje neúspech žalobkyne v
rozsahu 4,76 %. Tento neúspech je len nepatrným neúspechom v pomere k tomu, čo žalobkyňa žiadala
priznať. Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni voči žalovanej plnú náhradu trov konania podľa § 142
ods. 3 OSP.
Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 OSP, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia bola žalobkyňa povinná vyčísliť si uplatňované
trovy konania v lehote 3 dní po vyhlásení rozsudku. Vzhľadom na to, že si žalobkyňa trovy konania v
zákonnej lehote nevyčíslila, súd v zmysle citovaného ustanovenia skúmal, či žalobkyni ako úspešnej
strane sporu zo spisu vyplývajú trovy konania (s výnimkou trov právneho zastúpenia). Súd zistil, že
žalobkyni zo spisu žiadne trovy nevyplývajú (a to ani titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh,
pretože žalobkyňa bola od poplatkov v celom rozsahu oslobodená). S poukazom na to potom súd
žalobkyni náhradu trov konania nepriznal a v takomto prípade súd nie je viazaný výrokom, ktorým
žalobkyni ako úspešnej strane sporu vo vyhlásenom rozsudku prisúdil náhradu trov konania voči
žalovanej.
35. V čase vyhotovovania rozsudku bol účinný od 1.7.2016 iný procesný predpis upravujúci postup súdu
pri prejednávaní sporu, a to zákon č. 160/1915 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj CSP), akov čase rozhodovania súdu vo veci samej (1.6.2016), kedy súd rozhodoval v zmysle zákona č. 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.).
36. Podľa ust. § 1 CSP upravuje Civilný sporový poriadok postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených
na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. V zmysle ust. § 60 CSP stranami sporu sú žalobca a
žalovaný. Z uvedeného dôvodu sú strany sporu v písomnom vyhotovení rozsudku, a to v jeho výroku,
označené ako navrhovateľka a odporkyňa, v súlade s vyhláseným rozsudkom. V ostatnom texte
rozsudku sú už strany sporu uvádzané ako žalobkyňa a žalovaná v zmysle ust. § 1 v spojitosti s ust.
§ 60 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.