Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110214088
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8110214088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: UniCredit Bank Slovakia a.s.,
so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, právne zastúpená HMG & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: I.. S. E., L.. XX.XX.XXXX, J. K.
X, G., o zaplatenie 2.728,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 12C/205/2010-294 zo dňa 29.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok, okrem výroku o trovách konania.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:

I. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 24 % trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 262, § 269, § 273, § 497, § 1 ods. 1, § 3 ods.
1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. Výrok o trovách konania ustanoveniami
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu ostalo zaplatenie sumy 378,11eur titulom riadneho úroku
a 116,18 eur titulom poplatku. Poukázal na záväzný právny názor vyslovený v tomto spore odvolacím
súdom v uznesení č.k. 5Co/27/2015-274 z 14.04.2016, konkrétne, že „Odvolací súd poukázal na zák.

č. 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 20.11.2016 s tým, že tento si vyžadoval pre platnosť spotrebiteľskej
zmluvy o úvere písomnú formu pre dodržanie, ktorej sa všeobecne vyžaduje písomný prejav a podpis
konajúceho teda žalovaného poukázal na to, že sa javí, ako to už naznačil odvolací súd, že nebola
dodržaná písomná forma čo do prijatia návrhu, teda potvrdenia banky, pretože toto nebolo zo strany
žalovaného učinené písomne. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo namieste v danom prípade aplikovať
zák. č. 258/2001 Z.z., a to konkrétne ustanovenie § 4 ods. 5. Konštatoval teda, že súd 1. inštancie teda
nezistil skutkový stav dostatočne a zároveň vec nesprávne právne posúdil a keďže odvolací súd nebol

zástancom kasačných rozhodnutí v prípadoch takzvaného nevyhnutného dvojinštančného posúdenia
nároku, preto odvolací súd dospel k záveru potreby zrušiť rozsudok súdu 1. inštancie a vec vrátiť na
ďalšie konanie. Uložil súdu 1. inštancie správne posúdiť nárok žalobcu čo do riadneho úroku a poplatkuvzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, že ide o spotrebiteľský vzťah a znova vo veci
rozhodnúť“.

4. Na základe toho mal za preukázané, že dňa 20.11.2006 žalobca ako žiadateľ fyzická osoba požiadal o
vydanie HVB kreditnej karty právneho predchodcu o poskytnutie tejto HVB kreditnej karty, kde v časti I. je
uvedený titul žiadateľa meno a priezvisko I.. S. E. a ďalšie identifikačné údaje, ako je číslo občianskeho
preukazu, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, spôsob bývania, rodinný stav,
údaje o vzdelaní a zamestnaní.

5. Dohodnutá výška poskytnutého úverového rámca bola 100.000,- Sk. V tejto žiadosti bolo uvedené,
že žiadateľ berie na vedomie, že banka vydáva HVB kreditnú kartu za podmienok, ktoré stanovila v
žiadosti v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie HVB kreditnej karty VISA. Ustanovenia
obchodných podmienok majú v prípade odlišnej úpravy prednosť pred ustanoveniami všeobecných
obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a platia pre všetkých klientov HVB Bank Slovakia, a.s.,

pokiaľ nebola ich pôsobnosť výslovne vylúčená.

6. V článku IV. bolo uvedené, že podpisom tejto žiadosti žiadateľ potvrdzuje, že sa oboznámil so znením
obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty, ako aj všeobecných
obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a výslovne súhlasí s ich znením. Dňa 20.11.2006 bola

žiadosť podpísaná žalovaným.

7. Žalovanému bolo na adresu jeho trvalého bydliska zasielané potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o vydaní
HVB Kreditnej karty, v ktorom mu žalobca vyslovene oznámil, potvrdenie o riadnom uzatvorení Zmluvy o
vydaní HVB Kreditnej karty a dodatkovej karty, upozornený bol, že v najbližších dňoch obdrží aj svoj PIN,

súčasne bol upovedomený o výške schváleného úverového rámca, hotovostnom limite, zúčtovacom
účte, ročnej úrokovej sadzbe.

8. Tak ako bolo konštatované vyššie, zo žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty nevyplýva, aby boli
medzi právnym predchodcom a žalovaným okrem požadovaného úverového rámca vo výške 100.000,-

Sk dohodnuté úroky alebo poplatky. Žiadosť o vydanie HVB kreditnej karty bola podpísaná oboma
účastníkmi konania. Žalovaným dňa 20.11.2006 a právnym predchodcom žalobcu dňa 27.11.2006.
Výška ročnej úrokovej sadzby vyplýva z potvrdenia o uzavretí zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty, ktoré
bolozaslanéžalovanémunaadresuB.XX,G..Ideoročnúúrokovúsadzbuvovýške15,96%p.a..pričom
z potvrdenia vyplýva i konštatovanie, že výška poplatkov za služby poskytované HVB Bank Slovakia

a.s. je uvedená v Sadzobníku poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty ktorého aktuálne znenie je k
dispozícií v pobočkách banky i na internetovej stránke banky. Uvedené potvrdenie o uzavretí zmluvy o
vydaní HVB kreditnej karty však nie je podpísané žalovaným.

9. Zo spisu ani nevyplýva, že by žalovaný podpísal obchodné podmienky na vydanie a používanie

kreditných kariet tak, ako sú založené na č.l. 9 až 22, aj keď priestor na podpis na č.l. 22 týchto
obchodných podmienok existuje.

10. V danom prípade súd prvej inštancie poukázal na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, že
chýbala bezvýhradná akceptácia návrhu týkajúca sa riadnych úrokov a poplatkov a k zmluvnému

koncenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo, resp. žalobcom nebola preukázaná. Žalobcom nebolo
ani tvrdené a už vôbec preukázané, že by došlo k individuálnemu uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Súd
prvej inštancie mal za to, že nedošlo k písomnému dojednaniu úroku a poplatkov, ako to požaduje ust.
§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. a z týchto dôvodov aj v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, a že došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces. Jeho
odvolacia námietka v podstate spočíva v tom, že žalobca akceptoval žiadosť žalovaného o vydanie
kreditnej karty a o poskytnutí úverového rámca v požadovanom rozsahu bola žalovanému oznámená

potvrdením o uzatvorení zmluvy, pričom podľa názoru žalobcu je prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy
aj odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy, kde podľa názoru žalobcu bol práve žalovaný
predklateľom na uzatvorenie zmluvy, ktorý svojím podpisom na žiadosti, teda návrhu na uzatvorenie
zmluvy potvrdil, že bol oboznámený so všetkými podmienkami, za akých žalobca vydáva kreditnú kartua poskytuje úverový rámec. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 06.03.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v merite
veci nie je dôvodné, a vo výroku o trovách konania, dôvodné je.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
namietaným nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

16. Žalobca tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v

odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

17. Žalobca ďalej tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.
júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

18. Odvolací súd má po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania,

odôvodnením napadnutého rozhodnutia za to, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci v merite
správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne
právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na

strane druhej. Súd prvej inštancie na každý významný argument strany učinený pred ním rozumným a
primeraným spôsobom vo svojom rozhodnutí reagoval. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania
žalobca nepredostrel relevantný argument, teda argument majúci súvis s prejednávanou vecou, a ktorý
by bol súčasne takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie v merite veci, ktoré

vychádzalo zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v súdenom spore, od ktorého niet dôvodu
sa nateraz odkloniť.19. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí
uvedenými, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci.

20. Odvolaním bol napadnutý žalobcom aj výrok o trovách konania dôvodiac, že v tejto časti je
rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pretože z neho nie je možné jasne a nepochybne
určiť ako súd prvej inštancie dospel k stanoveniu rozsahu povinnosti náhrady trov konania jednotlivým
stranám. Žalobca si uplatňoval proti žalovanému dlžnú sumu vo výške 2 728,47 eur s prísl. Právoplatne
mu bola priznaná suma 1 476,63 eur s prísl. Pomer rozsahu úhrady je preto v rozpore s právnymi

predpismi.

21. Súd prvej inštancie tu poukázal na § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a uviedol, že žalobca
požadoval zaplatenie sumy 481,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z tejto sumy od
30.01.2014, čo ku dňu rozhodnutia súdu 18.10.2016 predstavuje 100,39 eur a spolu sumu 581,47 eur.
Žalobcovi bola priznaná na zaplatenie suma 1.476,63 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo

sumy 1.476,63 eur od 30.09.2009. Uvedené znamená, že žalobca mal úspech 38 % a neúspech 62
%, pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje sumu 24 %, avšak na strane žalovaného, preto mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24 %.

22. S odvolacou námietkou žalobcu v tomto smere je potrebné sa stotožniť a uviesť nasledovné. K

porušeniu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
dochádza aj vtedy, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutie vo vzťahu k výroku o náhrade trov
konania celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
pri rozhodovaní v časti týkajúcej sa náhrady trov konania nepostupoval podľa príslušných ustanovení
Civilného sporového poriadku ( § 220 ods. 2), lebo neuviedol dostatočné dôvody, na ktorých založil svoje

rozhodnutie. Súčasne opomenul zásadnú skutočnosť, a to, že pri rozhodovaní bolo potrebné vziať na
zreteľ výsledok celého sporu, nie len čiastkový výsledok, o ktorom bolo rozhodované v tu napadnutom
rozhodnutí. Teda tak ako tvrdí žalobca, že žalovaná bola suma 2 728,47 eur s prísl. a priznaná mu bola
suma 1 476,63 eur s prísl.. Pomer úspechu a neúspechu teda nepredstavuje v prospech žalovaného
24 %.

23. Preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

24. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie sa opätovne zaoberať trovami konania, o nich nanovo
rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite
v tejto časti odôvodniť.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.