Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314206178
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314206178.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, proti žalovaným: 1./ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XX, zast. JUDr.
Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, 2./ Z. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. 1. I. XX/X, XXX XX D. T. U., o zaplatenie sumy 6 973,20 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C/189/2014-231 zo dňa 05.04.2017,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovanému v 1./ rade sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Žalovanej v 2./ rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.
Žalovanému v 1./ rade priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanej v 2./ rade náhradu trov

konania nepriznal.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 2 ods. 1 a 3, § 7 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

3. V odôvodnení uviedol, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným v 1./ rade ako dlžníkom bola

uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0561249818, na základe ktorej bol žalovanému v 1./ rade
poskytnutý úver vo výške 9.958,18 eur, pričom údaj o RPMN v zmluve absentoval. Zároveň v rovnaký
deň, t. j. 05.10.2004 bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovanou v 2./ rade Dohoda o
ručení, a to za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru žalovanou v 2./ rade. Dňa 04.11.2009 bola
uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s.- postupca a žalobcom
- postupníkom, čím boli práva a povinnosti z úverovej zmluvy postúpené na žalobcu. Ustanovenie § 92
ods. 8 (pred 01. januárom 2009 ust. § 92 ods. 7) zákona o bankách upravuje zákonné predpoklady, ktoré

musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky kumulatívne, t. j. spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle citovaného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé
pohľadávky),atozapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvypotom,čobolklientbankynepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že postupca - Slovenskásporiteľňa, a. s. neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a
žalovanými na strane druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola
vypovedaná, a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú

skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany
žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 28.10.2013. Žalobca v konaní
ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo bol žalovaný (klient banky) nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Splnenie
zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v konaní

preukázané. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v
predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť
zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte
nenastala,keďžežalobcaniejedržiteľombankovéhopovolenianaposkytovaniebankovýchúverov,teda
ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1
zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady § 92

ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nakoľko ustanovenie

§ 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od
ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods.
8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli
otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia

pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na
uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalobca nevidí dôvod,
pre ktorý by malo predmetné ustanovenie spôsobovať hrubý nepomer, keď v podstate vyplýva zo
zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods.
8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.

Účelompredmetnéhoustanoveniajeúpravavýnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkach
platností postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho

úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému
o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému,
ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd
má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa názoru žalobcu z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách

nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť len splatná pohľadávka. Predmetné ustanovenie je
potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku,môžebankapostúpiťpohľadávkuzodpovedajúcucelejvýškepeňažnéhozáväzku,nielenčasť,
s ktorou je dlžník v omeškaní. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a vyhovieť
žalobe v plnom rozsahu a žalobcovi priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania

vo výške zaplatených súdnych poplatkov, eventuálne napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1./ rade, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v priebehu súdneho konania nepreukázal,

že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca v
konaní nepreukázal ani existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo bol žalovaný (klient banky)
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých splátok. Splnenie
zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v konaní
preukázané. Žalobca nedisponuje dostatočnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní. Nakoľko

zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu
postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže
žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, čo znamená, že ani
na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods.l zákona o bankách potrebné bankové povolenie. Zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady §
92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu. Banka môže postúpiť
pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo.

Výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, je nevyhnutnou podmienkou
možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento
faktický úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon. V prípade bankových úverov
však ust. § 92 ods. 8 zákonu o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich
situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný

úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. OZ riadiť aj
§ 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Banka nemôže postúpiť nebanke „živý úver“, len
pohľadávky z ukončeného úveru a zo živého úveru môže postúpiť len splatné splátky. Podľa žalovaného
v 1./ rade žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel
k správnemu záveru, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.
Žalovaný v 1./ rade si uplatnil trovy konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

8. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa,

a.s.)ažalovanýmv1./radeboladňa05.10.2004uzatvorenáZmluvaosplátkovomúvereč.0561249818,
na základe ktorej bol žalovanému v 1./ rade poskytnutý úver vo výške 9.958,18 Eur. Konečná splatnosť
úveru bola dohodnutá na deň 20.09.2014. Zároveň dňa 05.10.2004 bola uzatvorená Dohoda o ručení
medzi žalobcom a žalovanou v 2./ rade ako ručiteľkou. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ a v
zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v čase uzatvorenia

zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou.

9. Dňa 04.11.2009 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s. a EOS KSI Slovensko, s. r. o. (žalobca v tomto konaní). Z obsahu spisu nesporne
vyplýva, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovaným bez toho, aby pôvodný veriteľ

zosplatnil, resp. vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca,
a to písomným oznámením zo dňa 28.10.2013.

10. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

11. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez
bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

12. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto
povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné
vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu
žalobcu.

13. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka máoprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek
písomnej výzve banky v omeškaní.

14. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá
v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade

so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

15. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, (pôvodne išlo o § 92 ods. 7 ZoB), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu

nemá.

17. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky, a to kumulatívne.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v
danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

19. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať

bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

20. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.

Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie,
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

21. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v

súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.22. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.

23. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

24.Majúcnazreteliuvedené,odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancieakosprávnypotvrdil

podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

25. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o
trovách konania, potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, a preto odvolací súd
priznal žalovanému v 1./ rade nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v tomto konaní v súvislosti
s uplatňovaním jeho práv vznikli. Žalovaná v 2./ rade bola síce v konaní úspešná, no v priebehu

odvolaciehokonaniajejžiadnepreukázateľnétrovynevznikli.Žalobcoviakoprocesneneúspešnejstrane
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).