Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 18, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216202344
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216202344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: R. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko H. XXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 500,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 15. novembra 2016 č.k. 7C/65/2016-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %,
o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,38 eura s
úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 26.08.2015 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2, §
54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobu spolu
s prílohami doručil žalovanému, ktorý sa k žalobe nevyjadril a neuplatnil voči uplatnenému nároku žiadne

námietky. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný z titulu nepovoleného debetu vyčerpal
z účtu vedeného u žalobcu sumu 500,38 eura, ktorú bol povinný vrátiť do 25.08.2015. Nakoľko žalovaný
svoju povinnosť nesplnil, priznal žalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške.
Žalobu zamietol v časti rozdielu medzi uplatnenými úrokmi vo výške 28 % ročne podľa zmluvy a úrokmi
priznanými z dôvodu, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy už nemohli platiť dojednania zo zmluvy. O
nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 a § 255 CSP a priznal žalobcovi plnú náhradu trov
konania vo výške 100 % pretože bol v konaní úspešný.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Tvrdil, že dohodnutý úrok mu patrí do vrátenia
požičaných peňazí a nie do splatnosti dlhu. K tomu poukázal na ustanovenia § 502 ods. 1 a § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé
na základe čoho žalobu čiastočne zamietol. Preto v tejto časti nie je možné považovať rozhodnutie sa

dostatočne odôvodnené, jasné a určité.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcaakoveriteľažalovaný akodlžníkuzatvorilidňa25.02.2013zmluvu
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Na jej základe sa žalobca zaviazal zriadiť
a viesť žalovanému osobný účet a poskytovať služby elektronického bankovníctva. Na predmetnom

účte bolo ku dňu 25.08.2015 nepovolené prečerpanie vo výške 500,38 eura. Súd prvej inštancie
žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,38 eura a úrok
z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 500,38 eura od 26.08.2015 do zaplatenia. V ostatnej
časti žalobu zamietol. Žalobca podal proti zamietajúcej časti odvolanie, preto je táto časť predmetom
skúmania odvolacím súdom.

8.1. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku
súdu prvej inštancie napadnutej zamietajúcej časti. Odvolací súd preto, predtým ako preskúmal
napadnutý rozsudok, skúmal, či súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v
odňatí možnosti konať pred súdom. Vada konania vymedzená v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d)

CSP je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručuje v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne
zdôvodnenie rozsudku súdu stanovuje ustanovenie § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa

neho v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy
označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z
ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku pritom treba dospieť k
záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a
jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej

interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.
8.2.PodľajudikatúryNajvyššiehosúdu(R111/1998)zobdobiaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku
nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť
bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok

prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b)
OSP).
8.3. Na tejto zásade zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky „zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré
nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho trebapovažovať aj naďalej za aktuálne“. Druhá veta stanoviska R 2/2016 sa týka prípadov, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie.
8.4. V danej veci súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku stručne uviedol, čoho sa žalobca domáhal

a z akých dôvodov. Uviedol tiež, že žalovaný sa k veci nevyjadril. Vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. V
rámci právneho posúdenia citoval ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých vec právne posúdil.
Posudzujúc obsah odôvodnenia rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné konštatovať
absenciu akýchkoľvek dôvodov. Odvolací súd nezistil namietanú vadu konania, pre ktorú by bolo

potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Odvolací preskúmal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností. Z hľadiska skutkového stavu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca a žalovaný
uzavreli dňa 25.02.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v zmysle
Obchodného zákonníka, ktorá bola zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca v súlade so zmluvou

poskytol žalovanému faktické čerpanie finančných prostriedkov spôsobom debetu na osobnom účte a
žalovaný sa zaviazal čerpané finančné prostriedky vrátiť s dohodnutým úrokom. Súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalovaný z titulu nepovoleného debetu vyčerpal z
účtu vedeného u žalobcu sumu 500,38 eura, ktorú bol povinný vrátiť do 25.08.2015. Nakoľko žalovaný
svoju povinnosť nesplnil, priznal žalobcovi žalovanú istinu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške

(napriek tomu, že žalobca si úrok z omeškania neuplatnil). Uplatnený úrok vo výške 28 % ročne zo
sumy 500,38 eura od 26.08.2013 do zaplatenia zamietol. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v
zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu
v časti uplatnených úrokov vo výške 28 % ročne z dôvodu, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy už
nemohli platiť dojednania zo zmluvy, je tento záver správny. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v

plnom rozsahu stotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti
trov konania, ako vecne správny, potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať, a na tieto dôvody ďalej iba poukazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

11. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolateľ v podanom odvolaní, okrem nedostatočného
odôvodnenia napadnutej zamietajúcej časti, ktorý dôvod odvolací súd vyhodnotil bode 8., tvrdil, že
dohodnutý úrok mu patrí do vrátenia požičaných peňazí a nie do splatnosti dlhu. Z uvedeným tvrdením
sa odvolací súd nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu dohodnutý úrok patrí veriteľovi vždy

do splatnosti, po splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Tomuto záveru nasvedčuje i rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.09.2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak
podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo

vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky
za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. V danej veci však
išlo o nepovolené prečerpanie, po dobu ktorého bol žalovaný povinný platiť úrok v sadzbe dohodnutej
v zmluve. Žalobca tvrdil, že účet zriadený podľa zmluvy uzavretej zo žalovaným uzatvoril ku dňu

25.08.2015. Z obsahu zmluvy však dôvod ukončenia zmluvného vzťahu jednostranným uzavretím účtu
nevyplýval. Dôvody ukončenia zmluvy (zrušenia účtu), dohodnuté v zmluve prípadne v zmluvných
podmienkach, boli písomná výpoveď, dohoda a odstúpenie. Preto jednostranný úkon žalobcu, ktorým
uzatvoril osobný účet žalovaného je potrebné posudzovať podľa obsahu za odstúpenie od zmluvy, v
dôsledku ktorého už neplatili zmluvné dojednania, ako správne konštatoval súd prvej inštancie.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 % z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní

úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).