Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010309
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616010309.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

14. februára 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd

o b ž a l o v a n é h o
E. A. Z. C. Y. R. F. É. P. S.,nar. X. X. XXXX v Z. H., trvale bytom
X. J. XXX, Y., okres Z. H.Á.,

zamestnaného,

o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Pv
119/16/5505-14 zo dňa 11. 8. 2016, pre skutok, že

dňa 10. 1. 2016 v čase asi o 03.30 hod. na ulici Hlavná v obci Važec, okres Liptovský Mikuláš, ako

vodič prenasledoval osobné motorové vozidlo zn. Opel Insignia, evidenčné číslo LM 252 CR, na svojom
osobnom motorovom vozidle zn. VW Golf, evidenčné číslo LM 707 CS, pri ktorom následne z ľavej
strany zastavil, stiahol predné okno na strane spolujazdca, siahol rukou po sekeru, ktorá sa nachádzala
vedľa na mieste spolujazdca, zodvihol sekeru do výšky svojej hlavy a zo svojho motorového vozidla z
miesta vodiča sa vyhrážal Ľ. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom P. Č.. XXX, Y., okres Z. H., sediacemu vo
vozidle zn. Opel Insignia na mieste spolujazdca, slovami: „Vidíš túto sekeru ty zajac, dnes túto sekeru
dostaneš do hlavy a tie uši čo máš ti touto sekerou odseknem!," následne sa začal vyhrážať H. J., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom L., K., prechodne bytom P. Č.. XXX, Y., okres Z. H., ktorý sedel na zadnom

sedadle vozidla Opel Insignia slovami: „Nemysli si, že to tak ostane, tebe ten dom podpálim!," pričom
uvedené konanie a vyhrážky u poškodených Ľ. B. a H. J. vzbudili dôvodnú obavu o zdravie a život,

ktorým mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona),

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 16. 8. 2016 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na E. A. obžalobu pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona), pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný zo spáchania skutku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedol, že v
nočnej dobe od 9. 1. 2016 do 10. 1. 2016 bol u svojej priateľky J. B. v dome č. XXX J. Y., Y., keď mu
asi o 03.00 - 03.40 hod. telefonoval otec, že brata H. zbili cigáni. Hneď odišiel na parkovisko vo Važci,
oproti autobusovej zastávke, kde sa už nachádzali jeho brat H. s otcom E. na otcovom vozidle Opel

Corsa. Na miesto prišiel na svojom motorovom vozidle Volkswagen Golf LM 611 CR, tmavomodrej farby.
Okrem nich bola na mieste aj tlupa cigánov. Čakali asi 15 min. na policajnú hliadku, ktorú privolal zrejme
jeho otec. Policajti sa po príchode pýtali, čo sa stalo, odkázali ich na spísanie oznámenia na policajnej
stanici a tiež ich poslali na pohotovosť, pretože bratove zranenia si vyžadovali ošetrenie. Dohodli sa,
že pôjdu na jeho vozidle, otec išiel domov, kde vozidlo odparkoval. Následne sa všetci traja vybrali
do Liptovského Mikuláša do nemocnice, pričom prechádzali cez obec Važec, kde pri predajni COOP

Jednota pred železničnými závorami zastali, pretože išiel vlak. Už keď prichádzali od ich ulice k závorám,
išli oproti nim dve autá, ktoré sa potom otočili a zastali pred závorami tak, že jedno vozidlo zastalo tesne
za ním a druhé z ľavej strany. K jeho vozidlu pristúpil s palicou v ruke Ľ. B., otvoril dvere na jeho strane
a začal ho za ruku ťahať von z auta. Povedal, že ak nevystúpi, auto mu rozbijú a ich zabijú. Za ním stál
H. J. s baseballovou palicou, keďže sa zľakol, dvere na svojom vozidle zavrel. Následne začali Ľ. B.

s H. J., Y. Č. a E. B. rozbíjať týmito palicami jeho auto. Kto rozbil presne, ktorú časť, uviesť nevedel,
bol v strese, ale Ľ. B. určite udrel palicou do predného čelného skla, ktoré prasklo a vzadu videl Y. Č.,
ktorý rozbil zadné okno palicou na krúpy. Zaradil prvý rýchlostný stupeň, chcel z miesta ujsť a pohol sa
smerom dopredu, čelným sklom tlačil spustenú závoru, práve prechádzal nákladný vlak. Brat H. kričal,
aby stál, preto zabrzdil a vlak popri nich prešiel v metrovej vzdialenosti, zatiahol ručnú brzdu, na ktorej

sa otočil smerom k vozidlám, ktoré predtým stáli za ním a vedľa neho, obišiel ich natesno z ľavej strany,
či do nich vrazil nevie. Podarilo sa mu ujsť, preto pokračoval smerom cez obec po ulici Na harte na cestu
I/18, na obec Východná. Medzi obcami Važec a Východná zastal a zavolali policajtov, ktorých čakali
v tme pod mostom. Po príchode policajnej hliadky policajti brata odviezli do nemocnice a oni s otcom
išli podať oznámenie na políciu. Poprel, že by sa niekomu vyhrážal a taktiež nikoho neprenasledoval.

H. Č. pozná, je tiež z Važca a jazdí na osobnom motorovom vozidle Opel Insignia, ktorý bol taktiež pri
incidente na závorách. Okrem Č. Opla Insignia tam bol aj Volkswagen Passat, striebornej farby, starší
model. Jeho brat H. A. do čelného skla Č. Opla Insignia nehodil žiadny predmet. Ľ. B. a U. B., ktorí sú
bratia, pozná. Zameniť by si ich nemohol. U. pri tomto incidente nevidel. Jeho otec sedel na zadných
sedadlách vozidla v strede. Dôvod, prečo by Ľ. B. a H. J. tvrdili, že sa im vyhrážal so sekerou v ruke

nepozná, pretože im nič nespravil. Nemá ani dôvod pomstiť sa Ľ. B. a U. B., pretože oni mu nič neurobili.
Zotrval na tom, že H. J.F. mal v rukách na železničnom priecestí baseballovú pálku.

Obžalovaný ďalej dodal, že na zastávke registroval obďaleč nejaké motorové vozidlá a ľudí okolo nich.
Brat bol veľmi zbitý, ležal na zemi, snažil sa mu dať prvú pomoc. Počas tohto prišlo na autobusovú

zastávku čierne auto, že bolo H. Č., sa dozvedel až neskôr. Pristavilo sa, stiahli na ňom okienko a
podľa hlasu sa mu zdalo, že to bol Ľ. B., ktorý povedal, že „počkajte, vy svine biele ešte uvidíte“. Pred
železničným priecestím k jeho vozidlu ako prvý pristúpil Ľ. B.. Pýtal sa, kto koho zbil, v ruke mal nejakú
násadu alebo palicu a otváral dvere na jeho vozidle. Bál sa, že ho zbijú, preto sa vytrhol, snažil sa odtiaľ
ujsť, mal strach. Nasledujúci deň mal jeho najstarší brat telefonát od otca H. J., že sa chcú dohodnúť,

aby to nehlásili polícii, inak podajú trestné oznámenie na neho, že si už niečo nájdu, že sa vyhrážal a
pod. Ľudí na zastávke nespoznal, stáli obďaleč, neprišli k nim ani sa s nimi nerozprávali. Venoval sa
bratovi, snažil sa ho udržať pri vedomí. Hliadka polície prišla asi do pol hodiny. Čierne auto prišlo možno
5 minút po jeho príchode na zastávku. Predtým ho vo Važci neregistroval a ani v minulosti si nevšimol,
na akých autách chodili Ľ. B. a H. J.. Pozná sa s nimi, žijú v jednej dedine, nikdy sa nejak nekamarátili,

ale ani si nerobili zle. Počas cesty do nemocnice sa zastavili len u otca doma, kde išli zaniesť otcove auto
a pokračovali na jeho aute. Po ceste k železničnému priecestiu od otca zbadal dve autá - jedno čierne
a jedno strieborné, ktoré sa pred ich domom otočili a šli za ním. V aute sekeru nemal, išiel od priateľky.
Šoféra čierneho auta nepoznal, až potom sa dozvedel, že je to H. Č.. O vzťahy medzi ním a H. J. a Ľ.
B., sa nezaujímal. Zo strany spolujazdca z čierneho auta vystúpil Ľ. B., keď stáli pri rampách. H. J. videl,

až keď vystúpil z auta, pretože to auto malo na zadných oknách čierne sklá. J. mal v ruke baseballovú
palicu. Otec mu až na zastávke povedal, že brata napadol H. J., ktorý bol iniciátorom bitky, ale bili ho
viacerí. Na parkovisku pri autobusovej zastávke H. J. nevidel. Prvýkrát ho videl, až keď bol hore, kde mu
pred priecestím rozbili auto. Z áut vystúpili pri rampách určite Ľ. B., H. J., Y. Č. a E. B.. Okrem rozbíjaniaauta sa vyhrážali, že ich pobijú, že to tak nenechajú. Brat na zastávke určite nič neurobil vo vzťahu
k iným osobám, bol celý dobitý, nevedel sa pohnúť. Policajti na jeho aute našli násadu z čakana. Na
konkrétnu vyhrážku od B. si spomenul až s odstupom času. Za ruku ho z auta driapal von Ľ. B., jednou

nohou bol vonku, keď ho ťahal, vystúpiť nechcel, vytrhol sa mu. Aj brata zo spolujazdcových dverí niekto
ťahal von. H. Č. nikdy v tejto veci neovplyvňoval. S Ľ. B. nemal žiaden konflikt v súvislosti s odsúdením
za prepadnutie jeho sestry. Podrobnosti o bitke mu brat povedal, keď boli za ním v nemocnici. S Ľ. B.
a H. J. nikdy nič nemal, neviedli sa žiadne priestupkové ani trestné konania, kde by bol obvinený alebo
podozrivý a oni na druhej strane alebo naopak. Trestné oznámenie kvôli rozbitému autu boli podať hneď

v to ráno, Ľ. B., H. J., E. B. a Y. Č. sa k tomu priznali.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom predvolaných svedkov, a to poškodených H. J., Ľ. B., svedkov H.
Č., E. A., J. B., H. A., J. A., L. A., H. A., prečítaním zápisníc z prípravného konania o výsluchu svedka
H. F., o konfrontáciách medzi obžalovaným a poškodenými a svedkom H. Č. a listinných dôkazov.

Svedok a poškodený H. J. v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v januári 2016 asi o 02.00 až

03.00 hod. sa nachádzal v obci Važec, išiel odprevadiť svojho kamaráta U. B. domov do miesta bydliska
po ulici Ku jaskyni, kedy pri nich zastalo vozidlo Opel Insignia, v ktorom sedeli H. Č. ako vodič a Ľ. B. ako
spolujazdec, ktorí sa im ponúkli, že ich odvezú domov. S U. B. nasadli do vozidla, následne odviezli U. B.
domov, pričom pokračovali od jaskyne a vracali sa späť po Hlavnej ulici. Prechádzali popri autobusovej
zastávke, popri veľkom parkovisku, kde si všimli skupinu 7-8 mužov, ktorí držali v rukách sekery. Medzi

nimi bol E. A., H. A. a ich otec. Sekery mali v rukách asi štyria až piati. Medzi nimi aj E. A. aj jeho otec.
H. A. sekeru v ruke nemal, postavil sa im do cesty, vyhli sa mu, aby ho nenabúrali a do čelného skla
im hodil nejaký predmet, pričom čelné sklo prasklo. Pokračovali v jazde ďalej, odbočili doprava a po
Hlavnej ulici šli k nemu domov. Naľakali sa a po hodení predmetu sa z miesta ponáhľali a zrýchlili. H. Č.
si v spätnom zrkadle svojho auta všimol, že sa za nimi vydalo motorové vozidlo, v ktorom spoznali, že

ide o vozidlo Volkswagen Golf, blikal za nimi svetlami, dobehol ich, dostal sa na ich úroveň z ľavej strany
a H. Č. radšej zastavil na pravej časti cesty. Z vozidla nevystúpili, ale stiahli na ňom okná. Najprv H. Č.
ako vodič, pričom on sediaci vo vozidle za ním tiež stiahol svoje okno. Následne stiahol okno aj vodič
Volkswagen Golf a v ňom spoznali E. A., ktorý sa nahol k miestu vedľa neho, vzal odtiaľ sekeru, zdvihol
ju do výšky hlavy a povedal slová: „Počúvaj ty zajac, tú sekeru ti hodím do hlavy a uši ti s ňou odrežem.“

a následne povedal: „Ty si nemysli J., že to tak ostane, tebe ten dom podpálime!“ Na uvedené slová
nijak nereagovali, H. Č. pridal a z miesta ušli. Vozidlo Volkswagen Golf ich už ďalej neprenasledovalo a
oni pokračovali po Hlavnej ulici smerom k nemu domov. Z miesta ušli, báli sa uvedených vyhrážok, že by
ich E. A. mohol naplniť. Prečo hneď po incidentoch a hodení kameňa do čelného skla a vyhrážaní sa E.
A. nezavolali políciu uviesť nevedel. Ďalej vypovedal, že vozidlo Opel Insignia má vzadu na sklách fólie.

Z miesta, keď im A. hodil predmet do čelného skla ušli rýchlosťou asi 20-30 km/hod., nesledoval to. E.
A. sa im mal vyhrážať od križovatky autobusovej zastávky asi 100-150 m pri prvej odbočke vľavo, kde
je cesta široká 5-6 m. Čo mal oblečené obžalovaný, uviesť nevedel, pretože to bolo rýchle a nesledoval
to, lebo mal strach. U. B. pri vyhrážkach už nebol, bol doma. Z obavy o život a že by mu E. A. podpálil
dom, išiel za E.X. B. a Y. Č., ktorých zavolal k sebe domov, spolu s nimi strážil dom aj tak, že sa previezli

po dedine, ako keby hliadkovali, chceli zistiť, či sú A. ešte na tom parkovisku. A. pozná ako tých, ktorí
kradnú, pijú a nemajú pokoja.

Na hlavnom pojednávaní dodal, že sa nachádzali na Hlavnej ulici asi 100-150 m od autobusovej
zastávky, keď sa stal skutok. H. Č. auto šoféroval, on sedel za ním a na mieste spolujazdca, vedľa

vodiča, sedel Ľ. B., U. B. predtým sedel vzadu vedľa neho. Vo vozidle, v ktorom bol E. A. sedel iba on,
nik iný. Predtým, ako povedal tie vety, sa s ním vôbec nerozprávali. Okná dávali dolu asi preto, že sa
zľakli, pretože išiel za nimi rýchlo autom a okno stiahol aj E. A.. Čo ho viedlo k tomu, aby im hovoril to,
čo hovoril, nevedel. Sekera, ktorú držal v ruke bola menšia, nie veľká, držal ju vo výške ramien a hlavy.
Dostal strach, čo z toho bude, keď ho odviezli domov, povedal H. Č., aby šli za E. B. a Y. Č., nech prídu

k nemu, či náhodou E. A. nepríde. Neskôr sa išli pozrieť na zastávku, či tam ešte nie sú ľudia, ktorých
si všimli predtým, keď tade prechádzali. Bolo ich asi 7-8, mali v rukách sekery. Poznal z nich len E. A.
a jeho otca E.. H. A. im vtedy stál v ceste, keď hádzal kameň a ostatní boli od neho asi 10 m. S H. Č.
sa ani nerozprával o tom, čo sa udialo, len šli ku E. B. a Y. Č.. Nikdy predtým v minulosti s A. nemali
konflikt, neboli žiadne vzťahy. Priznal, že je stíhaný za ublíženie na zdraví H. A.. Stalo sa to vtedy, keď

mal konflikt s E. A.. H. A. ho chcel udrieť, uhol sa a udrel ho prvý, on sa len bránil. Ľ. B. pri konflikte s H.
A. nebol. Keď sa obžalovaný vyhrážal, v aute sa zľakli, išli k nemu domov, zdržali sa asi 5 min., potom
šli za E. B. a Y. Č., vrátili sa k nemu domov a pozrieť na autobusovú zastávku, či je tam ešte niekto,
ale nebol tam nikto. Prešli autom okolo dediny a potom k železničnej stanici. Robili to preto, že sa báli.V dedine nestretli nikoho, išli hore dedinou k obchodu Coop Jednota a k železničnému priecestiu, kde
sú rampy. Načo tam išli uviesť nevedel. Oproti nim išiel E. A. s autom, zastali na boku, za nimi zastal
E. B. a E. A. vedľa nich. Chceli si vysvetliť, čo chce, prečo ho chce napadnúť, mal vtedy strach. Ľ. B.

vystúpil z auta a išiel k nemu a povedal mu, kde má tú sekeru, nech mu ju teraz hodí do hlavy. Ďalej
začal E. A. s autom sprudka štartovať a vyštartoval oproti nim. Za to, čo sa stalo pri rampách bol riešený
podmienkou, priznal sa, že rozbil svetlo na aute. Auto rozbíjali štyria, A. vtedy sedeli v aute, ale urobili
to až vtedy, keď sa A. autom rozbehol proti nim a nacúval do cudzieho auta. Od rámp ako prvý odišiel
E. A.Ý.. Z auta vyšli, lebo si to chceli vysvetliť. Odtiaľ šiel domov. Trestné oznámenie podané v tejto

veci čítal, ale nie celé. Prečo bolo podané 10 dní po skutku uviesť nevedel. Poprel, že by sa niekto od
nich kontaktoval na rodinu A., ani vo veci ublíženia na zdraví, ani vo veci vyhrážania, ani poškodenia
motorového vozidla. Na ochranu majetku a jeho osoby po incidente neurobil žiadne úkony. Prečo šli aj
na železničnú stanicu nevedel, ani kde bývajú Ilavskí. Pred rampami E. A. narazil do Y. Č. a nacúval do
auta E. B., až vtedy začali s palicami udierať. Za H. Č. bol v tejto veci H. A. a chcel sa s ním dohodnúť,
aby vypovedal inak, ohľadne tohto vyhrážania a ponúkal mu aj peniaze. Keď prvýkrát nastúpili do Opel

Insignia, boli v ňom H. Č. a Ľ. B..

Svedok a poškodený Ľ. B. v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy v januári 2016 v nočnej dobe
okolo 3-tej hodiny prišiel do obce Važec spolu s H. Č. na jeho vozidle Opel Insignia. Po príchode do
Važca si všimli, že na Ulici hlavnej pri moste sa niečo deje. Bolo tam viac ľudí. Zastavili pri nich a zistili,

čo sa stalo. Zistili, že došlo k nejakým nezhodám medzi H. J. a J. A.. Ďalej pokračovali na vozidle po
Hlavnej ulici a Ulici k jaskyni, kde na križovatke stretli H. J.F. a U. B., jeho brata. Opýtali sa ich, čo
sa stalo, že mali výmenu názorov H. J. a J. A.. Brat má problém s kĺbom, preto ich zobrali do auta
a odviezli ho domov smerom k jaskyni, kde ho vysadili a vybrali sa smerom k Hlavnej ulici. Svedok a
poškodený sedel vo vozidle na mieste spolujazdca. H. J. sedel vzadu za vodičom. Auto šoféroval H.

Č.. Cestou k Hlavnej ulici na zastávke videli stáť dve autá a 5-6 mužov. Z nich poznal H. A., E. A. a ich
otca, ostatných nepoznal. Následne sa H. A. rozbehol k ich vozidlu, hodil nejaký predmet do čelného
skla, ktoré sa rozbilo, resp. prasklo. Vyhli sa mu a pokračovali ďalej pomalou jazdou. Vyšli na Hlavnú
ulicu, pokračovali po nej, pretože chceli odviesť domov H. J.. Jedno z vozidiel, ktoré stálo na zastávke
ich začalo prenasledovať, prudko vyrazilo za nimi, dobehlo ich, začal za nimi blikať svetlami, pričom ich

dobehol, prešiel vedľa nich z ľavej strany, asi 10 m išli popri sebe, a z obavy, aby do nich nenarazil,
zastal v pravej časti cesty a vozidlo, ktoré ich prenasledovalo zastavilo zľava vedľa nich. Najskôr stiahol
okno vodič vozidla, ktoré ich prenasledovalo na strane spolujazdca, následne stiahol okno H. Č., teda
šofér ich vozidla.. Zistili, že sa jedná o vodiča E. A., ktorý sa ich začal vypytovať, kto zbil jeho brata.
Oni E. A. neodpovedali, potom sa nahol, pozrel na neho a začal sa mu vyhrážať so slovami: „Počuj, ty

zajac, dnes dostaneš na piču.“ Následne sa zohol vo svojom vozidle pre sekeru, ktorú zdvihol do výšky
hlavy a zo svojho vozidla ďalej pokračoval vyhrážkami: „Vidíš túto sekeru, čo mám v ruke, dnes ti touto
sekerou buchnem do hlavy a čo máš tie ušká, tie ti zoberiem dole touto sekerou.“ Jeho týmto zaskočil,
nečakal, že to povie, nič mu na to neodpovedal. Následne z miesta odišli a to rýchlejšie, lebo sa báli.
Šli smerom po Hlavnej, na konci ulici sa otočili, zastali a rozprávali sa medzi sebou. Následne sa išli

pozrieť späť na autobusovú zastávku, čo sa tam robí a všimli si, že tam stále boli dve vozidlá a tí istí
ľudia. Keď sa mu E. A. vyhrážal, toto počul aj H. J., sediaci vzadu v ich vozidle, stiahol zadné okienko,
preto ho E. A. spozoroval a začal sa mu vyhrážať, že ho napadne a podpália mu dom. Dodal ešte, že
na autobusovej zastávke sa nachádzali dve vozidlá a Ilavskí situáciu len pozorovali zo svojho vozidla,
popri nich prešli len dva razy. Z ich strany už neboli nijak napadnutí. Všimol si, že sa trhali medzi sebou.

Prečo po incidentoch, keď H. A. hodil kameň do čelného skla a E. A. sa vyhrážal, nezavolali políciu,
uviedol, že to nenapadlo ani jedného z nich. Ďalej vypovedal, že Opel Insignia má vzadu na sklách fólie.
Rýchlosť odkiaľ šli z miesta, keď im H. A. hodil predmet do čelného skla uviedol asi na 30-40 km/hod.,
na tachometer sa nepozeral. K presnému miestu, kde sa im E. A. vyhrážal uviedol, že to bolo asi 10-15
m rovno za prvou križovatkou od križovatky autobusovej zastávke po ulici Hlavnej. Keď prechádzali

popri A. stojacich vonku, zdalo sa mu, že mali v rukách nejaké predmety, k šírke cesty, po ktorej ich
E. A. prenasledoval uviedol, že je široká asi 6 m, čo mal na sebe oblečené E. A. uviesť nevedel. Ostal
prekvapený, nečakal, že niečo také urobí. Keď im mal H. A. hodiť predmet do čelného skla, E. A. stál
vonku pred vozidlom medzi ostatnými. Rozpoznal tam dve autá. Je tam pouličné osvetlenie. K obavám
v čase vyhrážok prednesených E. A. uviedol, že sa nebáli, ale prekvapilo ich to. A. pozná ako rodinu

so zlou povesťou, počul o nich veľa vecí, že sú drzí a veľkí frajeri. E. A. riešili za skutok spáchaný voči
jeho sestre a podľa neho aj táto skutočnosť mohla mať vplyv na to, že sa mu vyhrážal, pretože on je
brat poškodenej. V čase vyhrážok sa jeho brat U. B. už nachádzal doma.Na hlavnom pojednávaní doplnil, že H. A. videl v ten večer prvýkrát, keď ležal na zemi, nik z ich rodiny
tam vtedy nebol. O konflikte H. A. s H. J. sa dozvedel až neskôr od mladých, ktorí stáli na zastávke a
potom aj od H. J., ktorého s U. B. vzali do auta. V aute okrem E. A. nebol nik iný. Keď sa pýtal, kto zbil

jeho brata, nevedel na to reagovať, lebo to vtedy ešte nevedel. Šofér dal okienko dolu a vtedy sa A.
nahol a keď videl, že je tam povedal: „Aj ty si tu zajac? Počúvaj zajac, dneška ty dostaneš na piču!,“
už si to presne nepamätal. Potom sa zohol a povedal: „Pozri sa, čo tu ešte mám,“ a vytiahol sekeru.
„Touto sekerou, čo mám v ruke ti buchnem do hlavy a tie ušká čo máš ti odseknem.“ Potom H. J., keď to
počul stiahol okienko a tomu E. A. povedal: „A ty dneska zhoríš.“ Akože mu podpáli dom. On pri konflikte

vôbec nebol, nič s tým nemal, trošku sa aj báli, že sa to stane, že sa na nich pozbierajú. Obžalovaný mal
konflikt s jeho sestrou, ale on sa s ním nestretáva a s ním ani jeho bratmi nikdy nič nemal. O konflikte,
že sa pochytili, mu povedal J. v aute, to je všetko, čo mu povedal. Prečo H. A. ležal na zemi, nevedel,
bola zima, na zemi bol sne, nezastavili pri ňom, išli ďalej. Keď sa vracali od brata U. B. nezastavovali,
ani okná neotvárali. Na parkovisku, kde predtým ležal H. A. bol on a tí mladí (Rómovia aj nerómovia) no
a vtedy sa oproti nim H. A. rozbehol a hodil niečo do okna. Bolo vidno, že bol zbitý. Bolo tam aj nejaké

auto, popísať ho nevedel. Trestné oznámenie nečítal. Informácie splnomocnencovi dali spoločne s H.
J., hneď ako sa to stalo. Trestné oznámenie podávali preto, že sa tak rozhodli. Keď sa vracali od brata
na zastávke boli aj dve autá a asi 2-3 muži, vtedy z nich nemal strach. Išli sa previezť a pozrieť, či sa
tam náhodou nedeje niečo proti nim, vie, že na Železničnej ulici bývajú A.. Oni v tom čase išli oproti
nim, preto sa otočili a išli za nimi, chcel si to s ním vydiskutovať, prečo sa im vyhráža. On zastal na

rampách, ktoré boli dolu. Opel Insignia zastal za Golfom a Audi stálo za nimi. Vyšiel z auta von a tiež
H. J. a niekto ďalší. Mal pri sebe porisko z čakana, lebo vedel, že oni majú sekery. K reči ani neprišlo,
lebo A. videl autá, zľakli sa, že ich idú napadnúť, zaradil rýchlosť a začal autom točiť. Podľa neho to
nebolo napadnutie, neurobili nič, pozerali, čo sa robí a buchli mu po aute, a to H. J., on a niekto ďalší.
Viac-menej sa báli asi oni. Predtým, ako prišli na Železničnú ulicu, išli pre kamarátov, lebo sa báli, že

ich A. napadnú a preto chodili po dedine. V ten večer vo Važci policajtov nevidel. Trestné stíhanie pre
poškodenie A. auta skončilo jeho podmienkou. Po jeho aute búchali, pretože buchol do Y. Č. do nohy
a tiež do Opel Insignia. Jeho sestru v minulosti prepadli a okradli, aj so zbraňou. Že by A. ovplyvňoval
H. Č., aby v tejto veci zmenil výpoveď, nemal vedomosť. A. v obci nemajú dobrú povesť, sú konfliktní
ľudia, čo počul, ale on s nimi dovtedy nemal nič.

Svedok H. Č. v prípravnom konaní vypovedal, že obžalovaného pozná z videnia, niekedy v januári 2016
prišiel do obce Važec z Popradu, asi o 01.00 hod. spolu s Ľ. B. na svojom motorovom vozidle Opel
Insignia. Po príchode do obce Važec k tamojšej pivárni pri moste ležal na zemi H. A., ktorého pozná z
videnia. Nachádzali sa tam aj ďalšie osoby. O kúsok ďalej smerom k autobusovej zastávke bol U. B. a H.

J., ktorých sa opýtali, čo sa stalo. Títo povedali, že došlo k bitke, že H. A. bol otravný až nepríjemný a k
bitke došlo medzi H. J. a H. A.. Následne zobral do svojho vozidla U. B. a H. J., chcel ich odviezť domov.
Odviezli U. B., ktorý býva v smere k jaskyni a vracali sa späť. Išli odviezť H. J.. Ako prichádzali po ceste
k Hlavnej ulici pri autobusovej zastávke a parkovisku si všimol nejakú partiu, ich mená uviesť nevie,
bolo ich 7-8. Stáli tam aj dve vozidlá. Aké presne, si nevšimol. Na ceste pred nimi stál H. A., ktorý mal v

ruke skalu a túto hodil do predného skla jeho vozidla, čím prasklo. Urobil vyhýbaví manéver, aby H. A.
neprešiel a pokračoval ďalej v ceste smerom k Hlavnej ulici a k pošte. Už pri odbočení na Hlavnú ulicu
si všimol, že ich prenasleduje nejaké vozidlo, ktoré zozadu blikalo svetlami. Stále pokračoval v jazde,
šiel pomaly 10-30 km/hod., nevedel, čo má robiť, či má zastaviť alebo volať políciu. Vozidlo sa k nim
priblížilo z ľavej strany, išli asi 50 m v súbežnej jazde, kedy ho začal vodič vytláčať na okraj cesty. Všimol

si, že ide o Volkswagen Golf, ktorý viedol E. A. a bol vo vozidle sám. Zastal na pravej strane cesty a E.
A.Ý. zastal vedľa neho. Stiahol svoje okienko a takisto urobil aj on, pričom stiahol spolujazdcove okienko
na svojom aute. Následne zobral z miesta spolujazdca sekeru a zdvihol ju tak, aby ju videl, nahol sa s
ňou k okienku spolujazdca a zo svojho vozidla sekerou v ruke sa začal vyhrážať Ľ. B., ktorý sedel vedľa
neho, že mu sekeru zatne do hlavy a uši mu s ňou dá dole, na čo Ľ. B. nereagoval, bol ticho. Následne

stiahol okno aj H. J., ktorý sedel vo vozidle vzadu a E. A., ako ho zbadal, vyhrážal sa aj jemu, že ho
dneska podpáli. Keďže sa báli, šliapol na plyn a z miesta odišli smerom k domu H. J.. E. A. sa obrátil a
už ich neprenasledoval. Všimol si, že H. J. a Ľ. B. sa naľakali, obávali sa, že E. A. by mohol uskutočniť
svoje vyhrážky a povedali, že sa pozbierajú a pripravia sa na A.. Prečo nezavolal políciu, keď mu H. A.
hodil kameň do čelného skla a E. A. sa vyrážal, nevedel. Ďalej vypovedal, že jeho vozidlo Opel Insignia

má na zadných sklách fólie. Čo mal oblečené E. A. v čase skutku si nevšimol. Keď prechádzali popri H.
A. bol tam prítomný U. B. s H. J., ale G.C. B. tam nevidel.Na hlavnom pojednávaní dodal, že vyhrážky, ktoré obžalovaný povedal B. zneli: „Dneska ťa zabijem
touto sekerou!“. Po tom, ako šli k H. J. zobrali násady a tieto veci a išli si za nimi vysvetliť, čo je vo veci,
a to smerom k stanici a rampám, kde videli ich auto, otočili sa, ale rampy sa zavreli. Od miesta, kde mu

H. A. hodil kameň do auta, až kým ich na aute dobehol E. A.Ý. mohlo byť asi 200-300 m. Predtým, keď
išiel za nimi, boli už pri križovatke, a asi po 100 metroch videl, že niekto ide za ním na aute. Chcel ho
pustiť, ale prešiel ku nemu zľava, vytláčal ho z cesty, tak zastal pri krajnici a on pri ňom. Počas jazdy
blikal svetlami. Všetci ostali v autách, stiahol svoje okno, lebo si myslel, že od neho niečo chce, keď pri
ňom zastal. Sekeru držal v ruke asi vo výške pliec a hlavy. Vyhrážky boli adresované B., lebo povedal:

„Zajac!“ ide o prezývku, a podľa neho si ho splietol s jeho bratom U. B.. Čo okrem toho povedal si už
nepamätal. S obžalovaným sa poznajú z videnia. Bolo to zamerané skôr na B. a J.. On sa s nimi nepobil,
ani nič nerobil. Oni sa tam s bratom obžalovaného asi bili. Keď J. a B. nastupovali k nemu do auta, asi
100 m od mosta, obžalovaný tam vtedy nebol. Keď sa vracali (U. B. už bol doma), tak na zastávke boli A..
Podľa neho ani nevedeli, že B. a J. s ním sedia v aute, odkiaľ by to vedeli, keď ich nevideli nastupovať.
S obžalovaným predtým neriešili nič. Keď sa stiahli okienka rovno zazneli vyhrážky. Po incidente šiel s

autom preč a obžalovaný sa otočil, šiel naspäť k partii, čo tam stála. J. a B. situáciu v aute riešili, preto sa
aj pripravili a šli kvôli tomu hore na stanicu. Dodal, že to bolo si tak, že H. J. si stiahol okno a obžalovaný
mu povedal, že ho „dnes podpáli“. Ten strach tam bol. Každý by dostal strach, keď oni boli v aute traja
a oni viacerí. H. A. ležal na zemi. Od J. počul, že J. ho zbil. Čo mu bolo, nevidel. Boli pri ňom nejakí
chlapci. Po vyhrážaní sa išli k J. odviezť ho domov, ale sa povedalo, že sa to ide riešiť a vzali sa násady

z krompáčov. Išli ešte pre E. B. a Y., oni šli na druhom aute. Spolu boli piati. Išli smerom na stanicu za
A., lebo tam bývajú. Po ceste ich stretli v aute. Išli oproti nim. Bolo to asi v polovici ulice medzi Coop
Jednotou a stanicou. Oni išli smerom k železničnému priecestiu, tak sa otočili, ale padli rampy, tak A.
musel zastať. On sa s autom dal vedľa neho, ten druhý zastal za ním. Popri nich by prejsť nevedel.
Zastali tak preto, aby si poriešili veci. Z auta vyšli B. a J., z auta A. nevyšiel nik. Keď A. začal cúvať s

autom, to už mali v rukách násady a rozbili mu okná. Vonku boli štyria, on nie. Potom sa A. podarilo
odísť tak, že si svojim autom razil cestu. Išiel smerom dole na Hlavnú, oni tam chvíľu pobudli, a všetci
šli k J., kde boli asi 1-2 hod., potom sa rozišli domov. Chceli riešiť, prečo sa vôbec postavil pred neho a
hodil mu kameň do auta. Násady si vzali preto, lebo on mal sekeru, tak oni aspoň palicu.

Pokiaľ vypovedal odlišne od prípravného konania, poukázal na odstup času, zotrval na svojej pôvodnej
výpovedi. Pri železničnom priecestí obžalovaný narazil do Y., aj do oboch áut. V minulosti ho dal zavolať
brat A. prostredníctvom jeho sestry na benzínku, kde mu vravel, aby si H. J. uvedomil, aby došlo k
uzmiereniu. Odkázal ho na J., nebol s ním v kontakte. A. nemajú dobrú povesť, sú to nezbedníci, furt
majú nejaký problém. Keď si A. razil cestu pri rampách, auto mal už rozbité asi dostal strach. To, že mu

A. hodil skalu do auta, nijakým spôsobom neriešil. Prečo nevolal policajtom, uviesť nevedel.

Svedok H. A., brat obžalovaného, v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne vypovedal,
že dňa 10. 1. 2016 v nočnej dobe bol v obci Y. fyzicky napadnutý početnou skupinou cigánov, ktorí mu
spôsobili zranenia a ostal v bezvedomí. Ako prišiel domov si nepamätá, pretože mal silný otras mozgu.

Po príchode zobudil otca, povedal mu, čo sa mu stalo a spolu s ním šiel na jeho vozidle značky Opel
na autobusovú zastávku v obci Važec. Otec medzitým telefonoval bratovi E., ktorý bol v tom čase u
priateľky vo Važci. Zo zastávky telefonicky privolal policajnú hliadku. Na zastávku prišiel aj brat E. na
svojom vozidle zn. Volkswagen Golf, prišiel sám. Začali sa tam schádzať mladí cigáni a následne prišla
policajná hliadka, ktorá ich vyťažila ku skutku, policajtom ukázali aj miesta, kde bývajú cigáni, ktorí ho

napadli a ktorých si pamätal. Policajti odišli a oni šli spolu s otcom odviezť jeho vozidlo domov s tým,
že na ošetrenie do Liptovského Mikuláša pôjdu na vozidle brata E.. Keď z miesta bydliska vychádzali
sledovali ich dve vozidlá. Značky si nepamätá, pri železničnom priecestí ich zablokovali, vyšli z nich Ľ.K.
B., H. J., H. Č., E. B., prezývaný J. a Y. Č., palicami im porozbíjali auto. Z miesta museli ujsť. Poprel,
že by hodil nejaký predmet do čelného skla vozidla Opel Insignia, pretože mu to nedovoľovali zranenia,

ktoré pri útoku utrpel. Ku skutku, ktorý je jeho bratovi kladený za vinu sa vyjadriť nevedel, pretože bol
mimo, mal otras mozgu a ďalšie zranenia. Na parkovisku, keď čakali na policajtov, boli len oni, iné osoby
tam neboli, občas sa ukázali mladí cigáni, ktorí zrejme pozorovali, čo sa bude diať a informovali tých,
ktorí ho napadli. Ďalej vypovedal, že sekery alebo iné predmety na obranu nemali. Bol názoru, že na
jeho brata si to vymysleli cigáni zo strachu po tom, čo ho fyzicky napadli a svojimi výmyslami sa bránia.

Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal zhodne a dodal, že útočníkov, ktorí ho napadli bolo veľa,
možno aj 25 osôb, zapamätal si H. J.F., U. B., E. B. a G. B., ktorých aj označil za páchateľov. Konkrétne
mená asi povedal otcovi, či aj bratovi na zastávke, nevedel. Nemohol stáť na nohách, pretože malodtrhnuté koleno. Ani nevie, ako sa po napadnutí doplazil domov. Predtým bol v pivárni, išiel priamo
domov. Pil málo, ráno nenafúkal. Brat bol stále pri ňom, odkedy prišiel k nim na zastávku až do príchodu
policajtov, aj dekou ho zakryl. Potom s policajtmi chodili po dedine, šli aj k domu H. J., nikoho tam nebolo.

Keď rozbíjali ich auto násadami, sedel vpredu vedľa brata vodiča, otec sedel vzadu, trafili by ho, ak by sa
neuhol. Potom ušli smerom na Východnú, pod mostom čakali na políciu, báli sa o život. Policajti ho vzali
do nemocnice a ostatok už nevie. Počul, že otec H. J. sa stretol s jeho otcom a núkal mu peniaze, chceli
to uplatiť. H. Č. začal prvý s H. rozbíjať bratove auto. Už v ten večer uvádzal konkrétne mená osôb,
ktoré ho napadli, otcovi to povedal, keď prišiel domov, či to povedal aj bratovi na zastávke, nevedel. Že

H. Č. má Opel Insignia sa dozvedel až po predvolaní do Liptovského Hrádku na políciu, ani že H. Č.
bol vodič, ale videl ako rozbíjal bratove auto.

Svedok E. A., otec obžalovaného, v prípravnom konaní vypovedal, že v nočných hodinách dňa 10. 1.
2016 sa nachádzal doma, v mieste prechodného bydliska a spal. Zobudil ho syn H. A. s tým, že bol
napadnutý cigánmi. Utrpel viditeľné zranenia. Okrem toho mu zmizli aj peniaze. Napadnúť ho a vziať

peniaze mu mal H. J.. Rozhodli sa ísť na miesto, kde sa to stalo, privolali políciu. Medzitým volal synovi
E., ktorý bol u frajerky. Povedal mu, čo sa stalo. S H. šli na autobusovú zastávku vo Važci na jeho vozidle
zn. Opel, kde po chvíli prišiel aj syn E. na svojom vozidle Volkswagen Golf sám. Obe ich vozidlá boli
odstavené na odstavnej ploche pri autobusovej zastávke, odtiaľ privolali políciu. Kým čakali policajtov,
začali sa ukazovať mladí cigáni, asi 7-8. Polícii povedali, čo sa stalo. Syn H. povedal aj mená tých, ktorí

ho napadli. Následne obišli miesta, kde bývajú tí, ktorí ho napadli. S policajtmi sa dohodli, že pôjde svoje
auto odviezť, H. na ošetrenie do Liptovského Mikuláša odvezú spolu s E. na jeho vozidle a po ošetrení
podajú na polícii oznámenie, čo následne aj urobili. Po ceste na ošetrenie si všimol, že v obci Važec
ich sledujú dve vozidlá, ktoré ich pri železničnom priecestí zablokovali, keďže závory boli spustené pre
prechádzanie nákladného vlaku, museli zastať. Z týchto vozidiel vyskákali cigáni, z ktorých poznal H. J.

a Ľ. B.. H. J. prišiel k okienku ich vozidla zo strany vodiča, E. otvoril okienko a J. mu povedal: „Tak ty
si povedal, že ja som ťa zbil?,“ čím myslel, že sa pýta syna H.. Následne začali padať rany a palicami
im začali vozidlo rozbíjať, preto rýchlo zatvoril okienko a z miesta ušiel, tak, že to E. otočil na ručnej
brzde. Šli po ceste I/18 smerom na Východnú, kde sa schovali pod diaľničný most a opäť volali políciu.
Na miesto prišli dve policajné hliadky aj technik. Následne syna H. odviezol na ošetrenie do nemocnice

v Liptovskom Mikuláši príslušník OKP PZ, kde zostal hospitalizovaný. Poprel, že by jeho syn H. hodil
do čelného skla vozidla Opel Insignia nejaký predmet, pretože bol zranený, ledva stál na nohách a v
tej chvíli nebol niečoho takého schopný. Bola zima a na odstavnej ploche trhoviska ani neboli žiadne
skaly. Taktiež vypovedal, že jeho syn E. A. žiadne vozidlo neprenasledoval, pretože na odstavnej ploche
vozidlo odstavil a celú dobu, kým čakali policajtov, bol pri nich a žiadne iné vozidlo tade neprechádzalo,

ani Opel Insignia.

Na hlavnom pojednávaní dodal, že okrem H. J. a Ľ. B. tam bol ešte jeden, ktorý vzadu rozbíjal auto,
nevidel ho, len postavu s palicou. Keď sa vrátili na parkovisko so synom H., nebol schopný chôdze, bol
dezorientovaný, sedel v aute. Na parkovisku neregistroval nijaké autá, lebo sa staral o syna H.. Odkedy

syn E. prišiel k nim, až po príchod policajtov bol stále pri nich, ani sa nepohol, odstavil auto. Striedavo
sa starali o H.. Pred incidentom na železničnom priecestí H. J.Š. alebo H. Č. nevidel. Nevedel ani, aké
auto H. Č. používa. Keď prišli policajti na autobusovú zastávku, syn H. im povedal, že ho udrel H. J.Š.,
pri rozhovore bol aj syn E.. Či mal jeho syn H. vypité, uviesť nevedel, poukázal na lekársku správu. K
časovým údajom tej noci sa nevedel vyjadriť.

Svedkyňa J. B., priateľka obžalovaného, v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní zhodne
vypovedala, že vo vzťahu s obžalovaným je vyše roka, v noci dňa 10. 1. 2016 sa nachádzal u nej doma.
Niekedy nad ránom mu zazvonil mobilný telefón a E. jej povedal, že mu volali z domu, že sa niečo
stalo bratovi H., aby išiel rýchlo domov. Viac jej nepovedal, ponáhľal sa a odišiel na svojom vozidle

Volkswagen Golf modrej farby. Nad ránom jej telefonoval, že sa nachádza niekde pod mostom a idú s
H. na pohotovosť, tiež jej povedal, že na rampách ich chytili cigáni, rozbili mu auto a musel odtiaľ rýchlo
ujsť. Jeho mama bola z celej udalosti rozrušená a uplakaná, požiadal ju, aby išla k nej, ráno šla za ňou,
ostala tam, až kým sa nevrátili z polície. Ďalej vypovedala, že E. A. si určite so sebou nebral žiadnu
zbraň, sekeru, ani nič podobné, pretože sa veľmi ponáhľal a v telefonáte, keď jej oznámil, čo sa stalo,

jej pripadal vyľakaný.

Dodala, že po prvom pojednávaní v tejto veci stretla v obchode kamaráta L. A., ktorý sa jej na túto vec
pýtal, a povedal jej, že tam vtedy bol a z diaľky videl, ako obžalovaný prišiel na parkovisko a kriesil H..Nič bližšie jej k tomu nevravel. V tom čase bežne používala auto obžalovaného, aj v ten deň ho použila,
dávala veci do kufra a žiadnu zbraň ani podobný nástroj tam nevidela. Doma sekeru ani nemajú. Auto
vyzeralo ako po autonehode, všetko bolo rozbité. Mená osôb, ktoré ich napadli jej ani nepovedal. K

časovým súvislostiam sa vyjadriť nevedela, všetko sa odohralo nad ránom, keď išla k E. mame, bola
ešte tma.

Svedok J. A., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v súvislosti s touto vecou ho
telefonicky oslovil starý pán J.. Jeho syn H. J. mu je spolužiak. Volal mu z nejakého českého čísla, asi

2-3 dni po tom, čo zbili jeho brata H.. Volal mu pán J., akurát bol v práci, či sa idú dohodnúť ohľadne
brata H.. Zavolal otca a stretli sa v Žeruche na Tatranskej Štrbe, miesto navrhol J.Š.. Chcel, aby ich nik
nevidel. Oni sa chceli stretnúť vo Važci. Pýtal sa, koľko chcú peňazí, aby sa obvinenie z bratovej bitky
nedostalo na súd. J. prišiel sám na čiernej Kia Sportage. Otec povedal, že sa nič dohadovať nebudú, že
sa stretnú na súde. V tom čase bol brat ešte v nemocnici, zavolal mu a dal telefón na hlasný odposluch,
brat povedal, že sa s nimi nemajú o tom baviť. Keď vyšli von ešte povedal, či sa teda nechcú dohadovať,

tak na ich zápornú odpoveď povedal, že si vymyslia niečo na E., že vedia, že má podmienku za Š.. J.
starší mohol mať naňho telefón od nejakého kamaráta, alebo aj od syna H., pretože asi 6 mesiacov
dozadu si vymenili telefónne čísla. Na to stretnutie ani nechcel ísť, chcel ísť otec, asi zo zvedavosti,
čo vlastne J. chce. O napadnutí svojho brata sa dozvedel nasledujúci deň ráno. V čase incidentu spal
doma v Kráľovej Lehote. Ráno mu volal švagor, ktorý pracuje na polícii aj brat E.. Šli za bratom do

nemocnice. H. J. sa nepýtal, či príde konať jeho otec v jeho mene a ani J. starší nič také nepovedal. O
sume sa nedohadovalo, pretože otec povedal, že takáto dohoda nebude. Výpis hovorov z jeho telefónu
bol ochotný poskytnúť.

Svedok L. A., na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedený deň, resp. noc, mohlo byť zhruba po

polnoci, stál na zastávke vo Važci pri stánku aj s H. A.. Predtým boli spolu v dedine na pive. Odtiaľ išli
nemu domov, kde si vypili a on ho išiel odprevadiť domov. Zastavili sa pofajčiť na zastávke a pomedzi to
prišlo auto, z ktorého vystúpili H. A. a jeho otec. Potom prišiel na aute E. A.. H. A. spadol na zem, dôvod,
či bol opitý alebo čo mu bolo, nevedel. H. potom nakladali do auta. Pomedzi to prišla policajná hliadka
a všetky tri autá naraz odchádzali preč. Zdržal sa tam asi 10-15 minút, potom išiel domov. Okrem nich

boli na parkovisku pri zastávke aj nejakí ďalší ľudia, kto a koľko ľudí bolo v tej skupine, nevedel. Oni vo
vzťahu k A. nerobili nič. Ani predtým žiaden konflikt nevidel. S J. B. sú kamaráti, je to E. priateľka. Raz,
keď sa stretli v obchode, pýtal sa na E. a povedala mu, že je obvinený, na čo jej povedal, že tam vtedy
bol a videl, čo sa tam dialo. E. A. prišiel na svojom Golfe. Na akom aute bol jeho otec, si už nepamätal,
autá odstavili na parkovisku asi 20 m od nich. Od ich príchodu do spoločného odchodu s policajnou

hliadkou sa tie autá nepohli, stáli tam. Mohlo byť asi pol jednej až jednej hodiny, aj viac hodín, na hodinky
nepozeral, keď odchádzali z krčmy, už bolo dosť hodín. Hliadka polície ho vôbec neoslovila.

Svedok H. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že má vedomosť o predmete konania, pretože L. A.
mu povedal, že ho uviedol ako svedka. V ten večer išiel v obci do krčmy a stretol sa tam s kamarátmi,

medzi nimi aj s L. A.. V bare sedeli do záverečnej. Chceli si ešte vypiť, šli nemu domov, kde posedeli,
popili, šiel L. odprevadiť a pri stánku pri autobusovej zastávke, si ešte zapálil, tak ostal s ním. O chvíľu
prišlo tmavé auto, v ktorom boli dve osoby. Jeden chlap z neho vyšiel a spadol na zem. Druhý chlap
vyšiel za ním a mysleli, že sú opití, preto tomu nevenovali veľkú pozornosť. Až neskôr zistil, že išlo o
brata E. A. H.. O chvíľu prišiel aj E. A. na Golfe, vyšiel z auta, išiel k tomu, čo spadol, prikryl ho dekou,

spolu s tým druhým ho dávali do auta. Neskôr prišli policajti a oni išli každý svojou cestou. Okrem toho
auta, na ktorom prišli dvaja chlapi a Golfu, na ktorom prišiel E., prechádzal ešte okolo Opel Insignia, na
ktorom chodieval Č., auto išlo v smere od jaskyne. Odkedy obžalovaný prišiel s Golfom na zastávku,
až kým prišla hliadka polície, tak bol stále tam, nešiel preč ani on, ani jeho auto. Na tom parkovisku pri
zastávke boli aj iní ľudia, prevažne Rómovia, dosť často sa tam stretávajú, no kto konkrétne tam bol

vtedy, povedať nevedel. Až dodatočne sa dozvedel, čo sa H. A. stalo, že ho napadli Rómovia. Od A.
stáli asi vo vzdialenosti 20 m, v rukách nemali nič iné, iba tú deku. Videli na nich dobre. Osvetlenie bolo
z pouličných lámp. Zdržali sa tam asi 15 min. Policajná hliadka prišla asi 15 min. po príchode E.. Opel
Insignia prechádzal okolo niekedy medzi tým, ako prišiel E. a policajná hliadka. Vodič s Oplom zastal
na križovatke, odbočoval a šiel ďalej. Po príchode policajtov sa oni s L. už poberali preč. Medzi A. a

skupinkou na parkovisku sa nič nedialo, v tom čase k ničomu medzi nimi nedošlo.

Z výpovede svedka H. F., príslušníka privolanej policajnej hliadky, ktorého zápisnica o výsluchu z
prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora a obžalovaného v súlades ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná, vyplýva, že vykonával hliadkovú službu so
R.. H.. V. Š., od 9. 1. 2016 do 10. 1. 2016 do 07.00 hod., pričom asi o 03.33 hod. bol vyslaný operačným
strediskom do obce Važec, kde ich čakal oznamovateľ H. A., fyzicky napadnutý miestnymi Rómami. Po

príchode na autobusovú zastávku, na tamojšej tržnici, na Hlavnej ulici, asi o 3.40 hod. sa nachádzali
oznamovateľ H. A., jeho brat E. A. a otec E. A.. Uviedol, že bol napadnutý Rómami a H. J. mu zobral
peňaženku s finančnou hotovosťou. Následne vykonali previerku po osobe H. J., na adrese, kde sa mal
zdržiavať, avšak vstupná brána bola uzamknutá a nik sa im nehlásil. H. A. bolo pre zranenia doporučené
lekárske ošetrenie, s tým že po ošetrení sa dostaví na OO PZ Liptovský Hrádok, kde podá oznámenie.

Následne z miesta odišli a pokračovali vo výkone služby. Po návrate do Liptovského Hrádku, v čase
asi o 04.10 hod. boli opäť operačným strediskom vyslaní k prevereniu oznámenia, kde malo dôjsť k
napadnutiu a poškodeniu vozidla E. A. v obci Važec, pričom pri diaľničnom moste, pri ceste I/18 medzi
obcami Važec a Východná ich čakal oznamovateľ E. A., ktorý spolu s jeho bratom H. A. a otcom E.
A.H. sa nachádzali pri osobnom motorovom vozidle značky Volkswagen Golf IV tmavomodrej farby.
Vozidlo bolo poškodené, malo rozbité čelné sklo a zadné sklo, predné svetlo a iné poškodenia. Vlastník

vozidla im uviedol, že počas jazdy, pri železničnom priecestí, kde stáli na signály „Stoj!“, boli napadnutí
miestnymi Rómami, ktorí prišli na vozidlách Opel Insignia, čiernej farby, a staršom Volkswagene Passat,
striebornej farby, vystúpili z nich a drevenými násadami rozbili jeho vozidlo. Boli nútení z miesta ujsť a
to tak, že musel cúvať, pričom zadnou časťou narazil do jedného z uvedených vozidiel. Medzi Rómami
sa nachádzali H. J., Ľ. B., E. B.. Po tomto incidente volal 158. Taktiež sa na miesto dostavila hliadka

PMJ, operatíva OKP, kriminalistický technik, ktorý zaistil vecnú stopu, a to drevenú násadu o dĺžke 1 m.
Príslušníci OKP vzali H. A. na ošetrenie do Liptovského Mikuláša. Na uvedenom mieste, okrem A. sa
iné osoby nenachádzali. V čase, keď prišli na autobusovú zastávku vo Važci, bolo vozidlo Volkswagen
Golf nepoškodené. H. A. potvrdil, že je pod vplyvom alkoholu, mal viditeľné zranenia na tvári. E. A.
nemal nejaké výhražné správanie na adresu uvedených Rómov, pri ďalšom stretnutí s A. pri diaľničnom

moste už boli nahnevaní a najmä ich otec E.Á. A. žiadal, aby do Važca chodili kukláči, pretože správanie
tamojších Rómov už nie je normálne. Po príchode na autobusovú zastávku A. nedržali v rukách žiadne
predmety, ako napr. palice, sekery, nože, ani si nevšimol, že by sa takéto predmety nachádzali v ich
blízkosti, či ich mali vo vozidle uviesť nevedel. Pri ďalšom stretnutí bola zaistená len drevená násada,
patriaca Rómom, ktorí rozbili ich vozidlo pri železničnom priecestí.

Pri konfrontáciách medzi obžalovaným a poškodenými H. J. a Ľ. B., v zásade všetci zotrvali na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach. H. J. naviac uviedol, že s H. A. sa ohľadne trestného oznámenia, ktoré
na neho podal po napadnutí chcel stretnúť a poriešiť to, a trestné oznámenie na obžalovaného podal
preto, že A. podali trestné oznámenie na neho.

Zo záznamov vyhotovených príslušníkmi OO PZ Liptovský Hrádok zo služby zo dňa 9. 1. 2016 od
19:00 hod. do 10. 1. 2016 do 7:00 hod., v zásade vyplývajú rovnaké skutočnosti, aké uviedol pri svojej
výpovedi svedok H. F. a zodpovedajú prevereniam oznámení zo strany poškodeného H. A. o 03:33 hod.
v súvislosti s jeho napadnutím a zo strany poškodeného E. A. o 04:10 hod. v súvislosti s poškodením

jeho motorového vozidla.

Z uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania vydaného prokurátorkou Okresnej
prokuratúryLiptovskýMikuláš č.k.1Pv30/2016/5505-29zodňa14.2.2017vyplýva,žeprotiobvineným
H. J., E. B. a Ľ. B. bolo vedené trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci, ktorého sa

dopustili dňa 10. 1. 2016 o 04.30 hod. pri železničnom priecestí v obci Važec voči motorovému vozidlu
zn. Volkswagen Golf modrej farby patriacemu E. A., čím mu spôsobili škodu vo výške 1.568,27 eura.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4. 4. 2017.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa inému

vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu, kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia naplní
ten, kto spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania. Podľa § 138 písm. a/ Trestného zákona,
závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou. Podľa § 122 ods. 3
Trestného zákona, trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo

spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký
účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou
možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na ochrane
jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka tohto trestného činu spočívavo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to
takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Z hľadiska
subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmysel (§ 15).

Vykonaným dokazovaním, zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k záveru, že konanie, ktoré je popísané vo výrokovej časti rozsudku by
napĺňalo znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona (§ 138 písm. a/ Trestného zákona), za tej podmienky, že by sa vykonaným

dokazovaním podarilo spoľahlivo preukázať, že tento skutok sa vôbec stal, preto ani je možné dospieť
k záveru, že by sa takého konania dopustil obžalovaný E. A..

Obžalovaný v priebehu celého trestného konania spáchanie žalovaného skutku popieral, pričom tvrdil,
že v čase skutku bol so svojím bratom H. a otcom E.Á. na parkovisku pri zastávke v obci Važec, odkiaľ
sám na svojom motorovom vozidle Volkswagen Golf nikam neodišiel a zotrval tam, až do príchodu

policajnej hliadky, ktorú privolali na miesto. Nemal dôvod prenasledovať žiadne vozidlo a nemal ani
dôvod sa niekomu vyhrážať.

Svedkovia H. A. a E. A. v súhrne potvrdili to, čo vo svojej výpovedi tvrdil aj obžalovaný, že uvedeného
dňa z 9. 1. 2016 na 10. 1. 2016 v nočných hodinách po tom, čo bol brat obžalovaného H. A. fyzicky

napadnutý miestnymi Rómami, a jeho otec E. A. privolal obžalovaného E. A. na parkovisko pri zastávke
v obci Važec, kde aj prišiel, sa z tohto miesta nevzdialil, bol stále pri nich. Túto okolnosť vo svojich
výpovediach potvrdzovali aj svedkovia H. A. a L. A., ktorí sa v uvedenú noc nezávisle od obžalovaného,
jeho brata a otca, a náhodne ocitli na uvedenej zastávke a boli svedkami správania sa obžalovaného
od jeho príchodu na miesto až po príchod policajnej hliadky. Títo svedkovia uviedli, že nie sú, napriek

rovnakému priezvisku, v príbuzenskom pomere k obžalovanému a poznajú ho len sprostredkovane, cez
iné osoby, napr. priateľku obžalovaného. Je nepochybné, že aj keď u blízkych príbuzných obžalovaného
je vyššia pravdepodobnosť prispôsobenia ich výpovedí tvrdeniam obžalovaného, ktorý svoju vinu
popieral a tvrdil, že sa skutku nikdy nedopustil, to však automaticky neznamená, že ich výpovede možno
vyhodnotiť ako nepravdivé, účelové a zavádzajúce. Súd preto ich výpovede hodnotil v nadväznosti na

ďalšie dôkazy, ktoré svedčili v prospech obžalovaného, a to výpovede svedkov H. A. a L. A., ale najmä
v nadväznosti na výpovede, ktoré obžalovaného mali zo spáchania skutku usvedčovať, a to výpovede
poškodených H. J. a Ľ. B., ako aj svedka H. Č.. Porovnaním výpovedí a tvrdení poškodených a svedka
v jednotlivých štádiách trestného konania, ale aj vo vzájomnej súvislosti je však zrejmé, že sú rozporné
nielen vnútorne, ale najmä medzi sebou navzájom.

Pri hodnotení jednotlivých výpovedí, ktoré buď obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčujú alebo
naopak jeho vinu vyvracajú, je žiaduce uviesť, že nerozhoduje ich mnohosť a početnosť, ale vzájomná
konzistentnosť a zhoda o podstatných okolnostiach skutkového deja a je potrebné skúmať aj prípadný
motív svedka vypovedať určitým spôsobom. Kým u svedkov vypovedajúcich v prospech obžalovaného,

môže byť takýmto motívom príbuzenský pomer, u svedkov vypovedajúcich v jeho neprospech je
potrebné ich výpoveď hodnotiť v širších súvislostiach. Obžalovaný v priebehu celého trestného konania
spáchanie žalovaného skutku popieral a na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom
konaní. Svedkovia H. J., Ľ. B., H. Č. síce od počiatku označili za páchateľa obžalovaného, avšak ich
výpovede sa začali rozchádzať v jednotlivých štádiách trestného konania, keď v nich čiastočne vznikli

rozpory medzi výpoveďami z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, ktoré sa nepodarilo
odstrániť, ale najmä medzi ich výpoveďami navzájom a tieto rozpory sa týkali najmä popisu skutkových
okolností, za ktorých mal byť spáchaný skutok, ale aj ďalších udalostí bezprostredne s ním súvisiacich.

Poškodený H. J. k priebehu skutku vypovedal, že z vozidla nevystúpili, ale stiahli na ňom okná. Podľa

neho to bol najprv H. Č. ako vodič, pričom on sediaci vo vozidle za ním tiež stiahol svoje okno. Následne
stiahol okno aj vodič Volkswagen Golf a v ňom spoznali E. A., ktorý sa nahol k miestu vedľa neho, vzal
odtiaľ sekeru, zdvihol ju do výšky hlavy a povedal vyhrážky. O tejto okolnosti, kedy a kto stiahol okná na
vozidlách poškodený Ľ. B. vypovedal odlišne, pretože tvrdil, že najprv stiahol okno obžalovaný na strane
svojho spolujazdca. Svedok H. Č. vypovedal, že on stiahol svoje okienko a takisto urobil aj obžalovaný,

ktorý stiahol spolujazdcove okienko na svojom aute. Následne zobral z miesta spolujazdca sekeru a
zdvihol ju tak, aby ju videl, nahol sa s ňou k okienku spolujazdca a zo svojho vozidla sekerou v ruke
sa začal vyhrážať Ľ. B., ktorý sedel vedľa neho. Následne stiahol okno aj H. J., ktorý sedel vo vozidle
vzadu a obžalovaný ako ho zbadal, vyhrážal sa aj jemu.Aj o okolnosti, čo mal obžalovaný robiť bezprostredne po tom, ako s autami vedľa seba zastavili a
posádky vozidiel stiahli okná, Ľ. B. a H. J. vypovedali odlišne. Kým poškodený Ľ. B. tvrdil, že sa ich

E. A. začal vypytovať, kto zbil jeho brata, na čo mu oni neodpovedali, tak poškodený H. J. vypovedal,
že obžalovaný sa hneď nahol k miestu vedľa neho, odkiaľ zobral sekeru, zdvihol ju do výšky hlavy a
vyhrážal sa im. H. J. nevypovedal nič o tom, že by sa ich obžalovaný pýtal, kto zbil jeho brata. Tento
svedok dokonca na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predtým ako im obžalovaný povedal výhražné
vety, tak sa s ním vôbec nerozprávali. Tieto tvrdenia svedkovia sú v úplnom rozpore navzájom. Svedok

H. Č. vypovedal, že s obžalovaným predtým neriešili nič a keď sa stiahli okienka, rovno zazneli od
obžalovaného vyhrážky.

Z ich výpovedí sú tiež zrejmé rozpory medzi znením vyhrážok, ktoré uvádzali v prípravnom konaní
a neskôr na hlavnom pojednávaní. Je viac než pravdepodobné, že pokiaľ páchateľ slovne útočí na
osobu poškodeného a vyvolá svojimi útokmi dôvodnú obavu o život, zdravie a majetok, ak si už

poškodení nezapamätajú iné okolnosti skutku, znenie týchto vyhrážok by si mali pamätať presne a
nespochybniteľne tak, že v rámci ich výpovedí potom nevznikne dôvod pre žiadnu pochybnosť o ich
znení.

O skutočnostiach, ktoré mali svedkovia, ktorí tvorili posádku motorového vozidla Opel Insignia robiť po

tom, čo sa im mal obžalovaný E. A. vyhrážať, vypovedali tiež odlišne. Kým poškodený H. J. tvrdil, že
pokračovali po Hlavnej ulici smerom k nemu domov, teda z miesta ušli, lebo sa vyhrážok báli, poškodený
Ľ. B. tvrdil, že pokračovali po Hlavnej, na konci ulice sa otočili zastali, rozprávali sa medzi sebou a
následne sa išli späť pozrieť na autobusovú zastávku, čo sa tam robí, kde videli, že tam boli stále dve
autá a tí istí ľudia.

K okolnostiam odchodu z miesta, kde im mal brat obžalovaného H. A. hodiť kameň do čelného skla,
tiež vypovedali rozdielne. Pokiaľ Ľ. B. vypovedal, že po incidente, kedy im mal H. A. hodiť predmet do
čelného skla vozidla, že sa z miesta „ponáhľali“ pomalou jazdou, H. J. o tejto okolnosti vypovedal tak,
že sa naľakali a po hodení predmetu H. A. sa z miesta ponáhľali a zrýchlili asi na 20-30 km/hod. Z

výpovedí Ľ. B., H. J. a H. Č. vyplynulo, že neriešili poškodenie čelného skla motorového vozidla Opel
Insignia žiadnym spôsobom. Dôveryhodne nevyznieva ani ich postoj ku skutku, ktorého sa obžalovaný
voči nim mal dopustiť, žiaden z nich nevedel hodnoverne vysvetliť, prečo na miesto neprivolali policajnú
hliadku alebo hneď nepodali trestné oznámenie, a teda neurobili žiadne opatrenia na ochranu svojich
osôb ani majetku. Charakter konania poškodených bezprostredne po skutku a v nasledujúcich dňoch

nenasvedčuje tomu, že by sa stali obeťou takých závažných vyhrážok, pre ktoré by nadobudli strach
o svoj život a majetok. Z ich výpovedí je však zrejmé, že v otázke pociťovania obáv o svoj život
alebo majetok odpovedali vyhýbavo a nepresvedčivo, skôr uvádzali prekvapenie, než strach, ktorý mali
vyhrážky obžalovaného u nich vyvolať. Výpovede obžalovaného, svedkov H. a E. A. o tom, čo sa dialo
po jeho napadnutí a príchode polície potvrdzuje aj výpoveď svedka H. F. o tom, že policajtom ukazovali

bydlisko H. J., ktorý sa v dome buď nenachádzal, hoci tvrdil, že išli aj s ostatnými k nemu alebo na
výzvy polície neodpovedal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po tom, čo H. J. napadol H. A., ako
akt odplaty za privolanú policajnú hliadku na miesto činu, sa spojili s ďalšími kamarátmi a známymi,
s ktorými poškodili obžalovanému motorové vozidlo. Aj z výpovede svedka H. Č. vyplynulo, že J. a
B. situáciu v aute riešili, preto sa aj pripravili a šli kvôli tomu hore na železničnú stanicu. Postoj H. J.

vypovedá o tom, že chcel najmä vyriešiť svoju situáciu ohľadne trestného oznámenia za napadnutie H.
A., pri konfrontácii pripustil, že sa s ním chcel dohodnúť, lebo ho pozná, hoci neskôr popieral, že by A.
niekto z ich rodiny kontaktoval, uvedené ale potvrdzuje aj výpoveď J. A. o tom, ako a za akým účelom
ho kontaktoval otec H. J..

Rozpory vznikli medzi ich výpoveďami aj ohľadne dôvodu a spôsobu, ako a prečo došlo k poškodeniu
motorového vozidla obžalovaného. Svedok H. Č. vypovedal, že v čase, keď si obžalovaný razil cestu pri
rampách, auto mal už rozbité, asi dostal strach. V tejto časti je jeho výpoveď v rozpore s tvrdeniami Ľ.
B., ktorý vypovedal, že obžalovanému pri rampách nerobili nič, až keď buchol do stojacich áut, začali
búchať do jeho auta palicami.

Súd sa však zaoberal aj prípadným motívom na strane obžalovaného. Poškodení nevedeli uviesť dôvod,
prečo by sa im mal obžalovaný vyhrážať, pretože v minulosti s ním nemali spory. Trestné konanie medzi
obžalovaným a sestrou Ľ. B. ako motív neobstojí, pretože obaja potvrdili, že kvôli tomuto spory nemali.Ľ. B. sa fyzického napadnutia H. A. nezúčastnil, čo vyplynulo aj z výpovedí zúčastnených a vo veci
ublíženia na zdraví nie je obžalovaným. H. A. však mal okrem iných napadnúť H. J.F.. Z výpovedí brata
a otca obžalovaného nevyplynula istota, že už v čase, keď sa obžalovaný nachádzal na zastávke, už

vedel, kto jeho brata napadol. Táto skutočnosť vyplynula z výpovede obžalovaného, a síce, že otec mu
na zastávke povedal, že brata napadol H. J.Š., ktorý bol iniciátorom bitky. Na parkovisku pri autobusovej
zastávke však H. J. nevidel a prvýkrát v ten večer ho videl, až keď vystúpil z auta, pretože to auto malo na
zadnýchoknáchčiernesklá.MedzimotívomobžalovanéhovyhrážaťsaH.J.včase,ktorýdoskutkového
deja zasadili poškodení a jeho domnelým konaním, však chýba logická a časová súvislosť, pretože bolo

preukázané, že obžalovaný ani nemohol vedieť, že vo vozidle zn. Opel Insignia, ktoré prechádzalo popri
zastávke, a ktoré riadil svedok H. Č., na zadných sedadlách za tmavými sklami sedí aj H. J.. Uvedené
v podstate potvrdil aj svedok H. Č., keď vypovedal, že J. a B. nastupovali k nemu do auta asi 100 m od
mosta, pričom obžalovaný tam vtedy nebol. Podľa neho A. ani nevedeli, že B. a J. s ním sedia v aute,
odkiaľ by to vedeli, keď ich nevideli nastupovať. Poškodení Ľ. B. a H. J. vypovedali, že prechádzajúc
cez dedinu na Č. aute neotvárali okná, nezastavovali a nevystupovali z auta. Svedok H. Č. v zásade

spochybnil motív obžalovaného vyhrážať sa H. J., ako hlavnému aktérovi napadnutia H. A..

V konečnom dôsledku po vykonanom dokazovaní jedinými dôkazmi, ktoré svedčili v neprospech
obžalovaného a usvedčovali ho zo spáchania skutku, boli výpovede poškodených Ľ. B. a H. J. a svedka
H. Č.. Pokiaľ by ich výpovede mali byť jediným a rozhodujúcim dôkazom o vine obžalovaného, ich

výpovedemusiabyťpresvedčivé,zhodnévovšetkýchpodstatnýchbodochaokolnostiach,konzistentné,
ničím nenarušené, nielen v priebehu celého trestného konania, čím sa majú na mysli ich výpovede z
jednotlivých štádií trestného konania, ale aj medzi nimi navzájom. Vykonaným dokazovaním však súd
dospel k záveru, že výpovede svedkov a poškodených H. J., Ľ. B. a H. Č. takéto nie sú z viacerých,
vyššie uvedených dôvodov. Za situácie, keď neexistuje žiaden stopercentne presvedčivý, jednoznačný

a priamy dôkaz alebo neexistuje ničím nenarušená súvislá reťaz nepriamych dôkazov, nie je možné
dospieť k nespochybniteľnému záveru o vine obžalovaného.

Založiť výrok o vine obžalovaného na takýchto dôkazoch je neprijateľné a nemožné, pretože
nepostačujú k preukázaniu dokazovanej skutočnosti a nemožno dospieť k záveru o nespochybniteľnej

vine obžalovaného. Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach
podľa záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sa vôbec stal skutok, ktorý
sa obžalovanému kladie za vinu. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby súd
oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty. Vina musí
byť obžalovanému preukázaná bez rozumných pochybností, nepostačuje iba existencia dôvodného

podozrenia. Na základe vykonaných dôkazov podľa presvedčenia súdu pri závažných pochybnostiach
o skutkových okolnostiach nemožno vyvodiť jednoznačný, nespochybniteľný a presvedčivý záver o tom,
že žalovaný skutok sa vôbec stal a bol to obžalovaný, kto by ho spáchal. Súd preto vychádzajúc zo
zásady „in dubio pro reo“ a princípu prezumpcie neviny, rozhodol tak, že obžalovaného E. A. podľa §
285 písm. a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.