Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 26, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206743
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614206743.4

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu Z. Z., K.. X.X.XXXX,
I. O. J., V. XXXX/X, zast. JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom so sídlom vo Vidinej, 9. mája 20 proti
žalovanej POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku

r o z h o d o l :

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.,

Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, sp. zn. SR 12690/11 z 28.03.2012 s a z
r u š u j e .

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 612,61 Eur a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v lehote
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozsudok sp. zn. SR 12690/11 z 28.03.2014
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, ktorý vydal v rozhodcovskom konaní, kde zaviazal žalobcu na náhradu sumy vo výške

70,96 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 118,13 Eur v mesačných splátkach po 40,-Eur
splatných k poslednému dňu v mesiaci. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd takto rozhodol
napriek tomu, že žalobca namietal právomoc rozhodcovského súdu s poukazom na skutočnosť, že nie
je účastníkom žiadnej dohody, ani zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vo
veci koná. Žalobca ďalej namietal, že prijal predĺžené dedičstvo, pričom žalobcom realizované plnenie
záväzkov z predĺženého dedičstva presahuj výšku aktív, ktoré boli predmetom dedičstva po generálnej

sukcesie. Ďalej namietal, že právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci vyplnenej blankozmenky,
ktorá bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve a existencia záväzku je vzhľadom na
jeho zánik splnením v zmysle osvedčenia o dedičstve z 02.03.2012 a vyjadrením sa vznesenej námietky
nedostatku právomoci, s ktorou sa rozhodcovský súd nevysporiadal. Žalobca mal za to, že nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu s poukazom na neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky právnym
predchodcom žalobcu Jurajom Háhnom, poukazujúc na § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ale aj neexistenciu

dojednania rozhodcovskej doložky so žalobcom a nemožnosť aplikácie rozhodcovskej doložky na tretiu
osobu. Žalobca s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka namietal aj výšku predmetnej pohľadávky
príslušenstva ako aj právny titul a samotnú existenciu pohľadávky. Ďalej namietal, že rozhodcovský súd
neprihliadol na ochranu spotrebiteľa a rozhodoval v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa. Taktiež
žalobca spochybnil nestrannosť rozhodcovského súdu a porušenie zásady nestrannosti v súvislosti s
rozhodcovským konaním. Žalobca namietol dôvodnosť ako aj výšku predmetnej pohľadávky, nakoľko

výška ani spôsobom jej výpočtu nie je možné určiť z priloženej dokumentácie.Žalovaná uviedla, že účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom
konaní ako v konaní o výkone rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky
pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Z uvedených dôvodov

by sa súd nemal zaoberať argumentami žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho stav preskúmať vec z
hmotnoprávnej stránky. Podľa žalovanej účastník rozhodcovského konania musí stihnúť podanie do
uplynutia zákonnej 30-dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 41 zákona č. 244/2002 Z. z., pričom
musia byť splnené kumulatívne splnenie zákonom stanovených požiadaviek. Podľa žalovanej ide o
nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym

rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, čím sa nevzdal práva na
súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu.
Podľa žalovanej má rozhodcovská doložka všetky náležitosti a nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ani v rozpore so smernicou Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993.
Pokiaľ ide o namietaný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, žalovaná má za to, že žalobca
sa stal nástupcom poručiteľa a rozhodcovský súd v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. pripustil smrťou

poručiteľa zámenu účastníkov dňa 20.11.2013. Namietaná skutočnosť zo strany žalobcu, že by pasíva
mali prevyšovať aktíva, je v rozpore s osvedčením o dedičstve z 02.03.2012, kde je preukázané, že
žalobca sa stal jediným dedičom po poručiteľovi zo zákona a nadobudol čistý majetok v sume 3 318,-Eur,
pričom s odkazom na § 470 OZ zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za dlhy žalobcu.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žalovaná, ktorá bola riadne predvolaná.
Nakoľko sa účastník, ktorý bol riadne predvolaný na termín na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd potom postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal
vec v neprítomnosti účastníka.

Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. súd zistil, že žalovaná
v postavení žalobkyne podala na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania dňa
07.12.2011. V návrhu sa žalovaná ako žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 146,-Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 146,-Eur od 08.09.2011 do zaplatenia, zákonného
úroku vo výške 6% ročne zo sumy 146,-Eur od 22.11.2011 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania

vo výške 118,30 Eur. V návrhu bol žalovaný právny predchodca žalobcu, otec žalobcu Juraj Hahn, trvale
bytom Lučenec, Partizánska 1070/4. Návrhom na zámenu účastníkov v konaní doručenom 23.04.2013
žiadala žalovaná ako žalobkyňa, aby vstúpil ako žalovaný terajší žalobca, namiesto svojho zosnulého
otca Juraja Hahna. V rámci príloh sa v rozhodcovskom spise nachádzala zmluva o úvere zo dňa
01.06.2010 uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou, predmetom ktorej bol úver v sume 300,-Eur, kde sa dlžník zaviazal zaplatiť
veriteľovi poplatok vo výške 250,-Eur, celkovo zaplatiť čiastku 550,-Eur, v 10 mesačných splátkach po
55,-Eur od 09.06.2010. Podľa zaškrtnutého políčka v zmluve, dlžník zmluvy prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. V závere zmluvy je uvedené, že dlžník súhlasí so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. V bode 15

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je upravená tzv. rozhodcovská doložka uzavretá podľa
zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, vrátane sporu a ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnenej zmenke zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a/ pred stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 84104
Bratislava, IČO: 35922761 zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: SA,
vložka 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej

republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu,
zákon 99/1963, Občiansky súdny poriadok. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj predložená zmenka,
č. 1614600887 zo dňa 01.06.2010 znejúca na sumu 146,-Eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od
08.09.2011.Žalovanávpostavenížalobcusapokusomozmierzodňa08.11.2011adresovanýprávnemu
predchodcovi žalobcu, domáhala a vyzvala na zaplatenia dlhu, ktorý vyčíslila vo výške 165,25 Eur voči

právnemu predchodcovi žalobcu.

Z uznesenia Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12690/11 zo dňa 22.08.2013 súd zistil, že
rozhodcovský súd vyhovel návrhu na zámenu účastníkov a žalovaným v rozhodcovskom konaní sastal žalobca (v tomto konaní) s poukazom na § 92 ods. 2 , 3 O. s. p. s odkazom na čl. XXXIV ods.
2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu. Z podania žalobcu, ktorý v rozhodcovskom
konaní vystupoval ako žalovaný, nachádzajúcom sa v rozhodcovskom spise vyplýva, že tento namietal

právomoc rozhodcovského súdu, legitimáciu právnu ako aj neexistenciu záväzku medzi účastníkmi.
Rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 12690/11 zo dňa 28.03.2014 ktorý bol právnemu zástupcovi
žalobcu doručený 04.04.2014 vyhovel návrhu žalovanej a žalobcu zaviazal zaplatiť sumu 70,96
Eur, nahradiť trovy rozhodcovského konania po 118,30 Eur v mesačných splátkach po 40,-Eur, vo
zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodcovský súd v odôvodnení uviedol, že zmluvou o úvere nemožno

posudzovaťpodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,nakoľkoboliposkytnutépeňažné
prostriedky na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v uvedenom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, preto
nejde o spotrebiteľský vzťah, pričom taktiež zmenkový priamy vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,
ale v takomto by mal túto povinnosť ex officio rozhodcovský súd, pričom zo zmenky vyplýva, že
zmenka je vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky, podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa
02.03.2012 sa stal Henrich Hahn (žalobca v tomto konaní) dedičom a prešli na neho všetky práva a

povinnosti poručiteľa, neprevzal predĺžené dedičstvo, nakoľko všeobecná cena majetku prevyšovala
výšku jeho dlhov. Rozhodcovský súd uviedol, že mal za preukázané, že dňa 13.03.2012 došlo k
úhrade sumy vo výške 146,-Eur. Z predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne súd zo dňa 05.06.2015
zistil, že zdravotný stav nebohého Juraja Hahna na účely dôchodkovej dávky bol naposledy posúdený
posudkovým lekárom 22.01.1995 a tento bol uznaný za naďalej invalidného podľa zákona č. 100/1988

o sociálnom zabezpečení. Taktiež z vyžiadanej odpovede a následného telefonického spresnenia
zo strany Sociálnej poisťovne bolo zistené, že nebohý Juraj Hahn, nar. 23.10.1956 sa nenachádza
v evidencií Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného na sociálne poistenie ako zamestnanec k
01.06.2010, t. j. K dátumu keby bola uzavretá zmluva.

Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní (účinnom ku dňu 01.06.2010)
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním

rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1, 2 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinnom ku dňu 01.06.2010),
ďalej len OZ., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom k
01.06.2010) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver

v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická soba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 1 ods.2 citovaného zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,

dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,
c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,

e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o
spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,

h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za
iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu,
a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca podal žalobu v lehote podľa § 41 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z., keď rozhodcovský rozsudok prevzal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 4.4.2014 a žalobu na súd podal dňa 2.5.2014.

Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či vzhľadom na okolnosť zaškrtnutia políčka, v ktorom
je uvedené, že sú poskytnuté prostriedky na výkon povolania, sa jedná o spotrebiteľský úver alebo

nie, v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a vzťahuje sa naň aj ochrana podľa spotrebiteľského práva
v zmysle § 54 OZ a nasl. Pokiaľ ide o postavenie žalovanej súdu je známe z jeho činnosti, že táto
poskytuje úvery a nemal teda pochybnosti o jej postavení ako veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z. z. a dodávateľa podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, nakoľko žalovaná poskytovala služby v rámci
predmetu svojho predmetu podnikania, ktorý je súdu známy z jeho činnosti. Po preskúmaní dôkazov

zo Sociálnej poisťovne, však vyplýva, že právny predchodca žalobcu nemohol vziať uvedený úver na
výkon povolania, nakoľko v danom čase nebol vedený ako platiteľ poistného na sociálne poistenie
ako zamestnanec a zároveň bol invalidný podľa zákona č. 100/1988/ Zb. o sociálnom zabezpečení,
čo posudzoval posudkový lekár už v roku 1995. Vzhľadom k tejto skutočnosti, napriek zaškrtnutiu
uvedeného políčka vo formulárovej zmluve, súd mal zato, že toto bolo vykonané za účelom simulovania

a obídenia zákonnej úpravy chrániacou spotrebiteľa, ktorá je neprípustná podľa § 39 OZ a právny
predchodca žalobcu je spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a podľa § 52 OZ, a teda
jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, ktorá podlieha súdnej kontrole ex officio. Súd má zato,
že žalovaná ako podnikateľ a veriteľ mal v rámci odbornej starostlivosti si túto skutočnosť overiť, pričom
dôkazy naznačujú, že nie je pravdivé poskytnutie úveru na účely povolania, nakoľko je preukázané,

že právny predchodca žalobcu bol invalidný a nebol vedený ako zamestnanec. Z uvedeného dôvodu
súd neprihliadal na uvedenú zaškrtnutú kolónku a považoval ju za neplatné dojednanie podľa § 39 OZ
nakoľko odporuje zákonu.

Pretopokiaľideodojednanútzv.rozhodcovskúdoložku,ktorádávamožnosťstrane,ktoráiniciujeprávny

spor vybrať si medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, je potrebné uviesť, že o prípady
kde rozhodcovská doložka vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možno vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom
a ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrhu dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porovnaj uznesenia Krajského súdu Trnava vo

veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE/230/2011, sp. zn. 10CoE/109/2011). Ako aj vyplýva z
odbornej literatúry, aj právna veda reaguje na to tak, že z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránení pred oboma práve proti možnosti dodávateľa
diktovaťsvojuvôľu.Vzmluvnomvzťahubolvytvorenýcelýmechanizmusspotrebiteľsko-právnejochrany

pred štandardnými zmluvami (In. Csach K., Štandardné zmluvy, str. 214, vydavateľ Aleš Čenek, 2010).
Podľa dôvodovej správy § 53 ods. 4 písm. r) OZ spotrebiteľ môže uplatňovať svoje práva nie iba v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná
podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle tohto ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

O ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je svojím obsahom najbližšie k problémovej rozhodcovskej
doložke: vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložke od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Preto súd v odpovedi na otázku, či rozhodcovská doložka,
na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, podľa ktorej všetky vzájomné spory na základe
rozhodnutia v danom prípade dodávateľa služby sú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, bez možnosti

pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a zabezpečil prejednanie veci na všeobecnom
„štátnom“ súde. Táto rozhodcovská podmienka vzhľadom na jej predtlačenú podobu nie je očividne
podmienkou individuálne dojednanou. Táto doložka pri jej výkone zo strany dodávateľa zakladá hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako tzv. neprijateľná podmienka, keďžeprávny predchodca žalobcu podpísal zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bola táto podmienka už vopred
naformulovaná. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ a je
povinnosťou súdu ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť dôslednú ochranu spotrebiteľa

pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil rozhodcovskú
doložku ako neplatnú z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto žalobe podľa § 40 ods. 1 písm.
c) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel.

Ostatné uplatnené dôvody zo strany žalobcu súd neposudzoval, nakoľko by nezmenili rozhodnutie súdu.
Keďže súd mal zato, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o neplatné dojednanie z vyššie uvedených
dôvodov, uplatnené argumenty žalovanej nemali relevanciu, nakoľko sa vzťahovali k iným argumentom
žalobcu, ktoré súd neprejednával, súd takto už neposudzoval zvyšné argumenty žalovanej, nakoľko by
nezmenili rozhodnutie súdu.

Úspešnému žalobcovi bola podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznaná náhrada trov konania. Tieto predstavujú
trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 28.04.2015,
podanie žaloby 28.04.2015, nahliadnutie do spisu 02.06.2015, písomné stanovisko a predloženie
dôkazov 02.06.2015, účasť na pojednávaní 29.5.2015, 29.06.2015, 29.08.2015. Tarifná odmena za 1
úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2015 činila 64,54

Eur; čo dokopy činí 451,54 Eur. Súd nepriznal náhradu za právny úkon - žiadosť o oslobodenie od
súdnych poplatkov, nakoľko mal zato, že tento úkon nebol účelný, t. j. nebol zo strany žalobcu potrebný,
s poukazom nato, že žalobca bol v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu a preto bol zo zákona v zmysle § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992
Zb. od poplatkovej povinnosti oslobodený. Ďalej súd nepriznal náhradu trov konania za právny úkon

ďalšia porada s klientom z 26.06.2015 nakoľko právny zástupca nijako nepreukázal, že tento úkon sa
uskutočnil. Pripočítaný k trovám bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 7x 8.39 Eur = 58,73
Eur a 20 % DPH vo výške 102,10 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Správna výška trov tak činí 612,61
Eur a nie 748,896 Eur ako ich vyčíslil právny zástupca žalobcu.

Výrok o povinnosti nahradiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 euro vychádza z
ustanovenia § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V súvislosti s podaným návrhom na začatie konania

tu vznikla poplatková povinnosť, avšak žalobca v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu, bol v zmysle § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992 Zb. od
poplatkovej povinnosti oslobodený. Nakoľko žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný, v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. prešla jeho poplatková povinnosť na žalovanú
v tomto konaní. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 euro, ktorý

poplatok bol vyrubený podľa Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. položka 3 písm. c).

Poučenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozsudok sp. zn. SR 12690/11 z 28.03.2014
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava, ktorý vydal v rozhodcovskom konaní, kde zaviazal žalobcu na náhradu sumy vo výške

70,96 Eur, trov rozhodcovského konania vo výške 118,13 Eur v mesačných splátkach po 40,-Eur
splatných k poslednému dňu v mesiaci. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodcovský súd takto rozhodol
napriek tomu, že žalobca namietal právomoc rozhodcovského súdu s poukazom na skutočnosť, že nie
je účastníkom žiadnej dohody, ani zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vo
veci koná. Žalobca ďalej namietal, že prijal predĺžené dedičstvo, pričom žalobcom realizované plnenie

záväzkov z predĺženého dedičstva presahuj výšku aktív, ktoré boli predmetom dedičstva po generálnej
sukcesie. Ďalej namietal, že právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci vyplnenej blankozmenky,
ktorá bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve a existencia záväzku je vzhľadom na
jeho zánik splnením v zmysle osvedčenia o dedičstve z 02.03.2012 a vyjadrením sa vznesenej námietky
nedostatku právomoci, s ktorou sa rozhodcovský súd nevysporiadal. Žalobca mal za to, že nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu s poukazom na neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky právnympredchodcom žalobcu Jurajom Háhnom, poukazujúc na § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ale aj neexistenciu
dojednania rozhodcovskej doložky so žalobcom a nemožnosť aplikácie rozhodcovskej doložky na tretiu
osobu. Žalobca s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka namietal aj výšku predmetnej pohľadávky

príslušenstva ako aj právny titul a samotnú existenciu pohľadávky. Ďalej namietal, že rozhodcovský súd
neprihliadol na ochranu spotrebiteľa a rozhodoval v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa. Taktiež
žalobca spochybnil nestrannosť rozhodcovského súdu a porušenie zásady nestrannosti v súvislosti s
rozhodcovským konaním. Žalobca namietol dôvodnosť ako aj výšku predmetnej pohľadávky, nakoľko
výška ani spôsobom jej výpočtu nie je možné určiť z priloženej dokumentácie.

Žalovaná uviedla, že účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom
konaní ako v konaní o výkone rozhodnutia súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky
pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Z uvedených dôvodov
by sa súd nemal zaoberať argumentami žalobcu, ktoré sa obmedzujú na jeho stav preskúmať vec z
hmotnoprávnej stránky. Podľa žalovanej účastník rozhodcovského konania musí stihnúť podanie do

uplynutia zákonnej 30-dňovej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 41 zákona č. 244/2002 Z. z., pričom
musia byť splnené kumulatívne splnenie zákonom stanovených požiadaviek. Podľa žalovanej ide o
nevýhradnú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym
rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, čím sa nevzdal práva na
súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu.

Podľa žalovanej má rozhodcovská doložka všetky náležitosti a nie je v rozpore s ustanovením § 53 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ani v rozpore so smernicou Rady 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993.
Pokiaľ ide o namietaný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, žalovaná má za to, že žalobca
sa stal nástupcom poručiteľa a rozhodcovský súd v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. pripustil smrťou
poručiteľa zámenu účastníkov dňa 20.11.2013. Namietaná skutočnosť zo strany žalobcu, že by pasíva

mali prevyšovať aktíva, je v rozpore s osvedčením o dedičstve z 02.03.2012, kde je preukázané, že
žalobca sa stal jediným dedičom po poručiteľovi zo zákona a nadobudol čistý majetok v sume 3 318,-Eur,
pričom s odkazom na § 470 OZ zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za dlhy žalobcu.

Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila žalovaná, ktorá bola riadne predvolaná.

Nakoľko sa účastník, ktorý bol riadne predvolaný na termín na pojednávanie nedostavil, ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, súd potom postupoval podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a prejednal
vec v neprítomnosti účastníka.

Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. súd zistil, že žalovaná

v postavení žalobkyne podala na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania dňa
07.12.2011. V návrhu sa žalovaná ako žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 146,-Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 146,-Eur od 08.09.2011 do zaplatenia, zákonného
úroku vo výške 6% ročne zo sumy 146,-Eur od 22.11.2011 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania
vo výške 118,30 Eur. V návrhu bol žalovaný právny predchodca žalobcu, otec žalobcu Juraj Hahn, trvale

bytom Lučenec, Partizánska 1070/4. Návrhom na zámenu účastníkov v konaní doručenom 23.04.2013
žiadala žalovaná ako žalobkyňa, aby vstúpil ako žalovaný terajší žalobca, namiesto svojho zosnulého
otca Juraja Hahna. V rámci príloh sa v rozhodcovskom spise nachádzala zmluva o úvere zo dňa
01.06.2010 uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, predmetom ktorej bol úver v sume 300,-Eur, kde sa dlžník zaviazal zaplatiť

veriteľovi poplatok vo výške 250,-Eur, celkovo zaplatiť čiastku 550,-Eur, v 10 mesačných splátkach po
55,-Eur od 09.06.2010. Podľa zaškrtnutého políčka v zmluve, dlžník zmluvy prehlasuje, že finančné
prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. V závere zmluvy je uvedené, že dlžník súhlasí so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy. V bode 15
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je upravená tzv. rozhodcovská doložka uzavretá podľa

zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského
vyhlásenia, vrátane sporu a ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody
o vyplnenej zmenke zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a/ pred stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 84104

Bratislava, IČO: 35922761 zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: SA,
vložka 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskejrepubliky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu,
zákon 99/1963, Občiansky súdny poriadok. Súčasťou rozhodcovského spisu je aj predložená zmenka,
č. 1614600887 zo dňa 01.06.2010 znejúca na sumu 146,-Eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od

08.09.2011.Žalovanávpostavenížalobcusapokusomozmierzodňa08.11.2011adresovanýprávnemu
predchodcovi žalobcu, domáhala a vyzvala na zaplatenia dlhu, ktorý vyčíslila vo výške 165,25 Eur voči
právnemu predchodcovi žalobcu.

Z uznesenia Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12690/11 zo dňa 22.08.2013 súd zistil, že

rozhodcovský súd vyhovel návrhu na zámenu účastníkov a žalovaným v rozhodcovskom konaní sa
stal žalobca (v tomto konaní) s poukazom na § 92 ods. 2 , 3 O. s. p. s odkazom na čl. XXXIV ods.
2 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu. Z podania žalobcu, ktorý v rozhodcovskom
konaní vystupoval ako žalovaný, nachádzajúcom sa v rozhodcovskom spise vyplýva, že tento namietal
právomoc rozhodcovského súdu, legitimáciu právnu ako aj neexistenciu záväzku medzi účastníkmi.
Rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 12690/11 zo dňa 28.03.2014 ktorý bol právnemu zástupcovi

žalobcu doručený 04.04.2014 vyhovel návrhu žalovanej a žalobcu zaviazal zaplatiť sumu 70,96
Eur, nahradiť trovy rozhodcovského konania po 118,30 Eur v mesačných splátkach po 40,-Eur, vo
zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodcovský súd v odôvodnení uviedol, že zmluvou o úvere nemožno
posudzovaťpodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,nakoľkoboliposkytnutépeňažné
prostriedky na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v uvedenom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, preto

nejde o spotrebiteľský vzťah, pričom taktiež zmenkový priamy vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,
ale v takomto by mal túto povinnosť ex officio rozhodcovský súd, pričom zo zmenky vyplýva, že
zmenka je vyplnená v súlade s dohodou o vyplnení zmenky, podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa
02.03.2012 sa stal Henrich Hahn (žalobca v tomto konaní) dedičom a prešli na neho všetky práva a
povinnosti poručiteľa, neprevzal predĺžené dedičstvo, nakoľko všeobecná cena majetku prevyšovala

výšku jeho dlhov. Rozhodcovský súd uviedol, že mal za preukázané, že dňa 13.03.2012 došlo k
úhrade sumy vo výške 146,-Eur. Z predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne súd zo dňa 05.06.2015
zistil, že zdravotný stav nebohého Juraja Hahna na účely dôchodkovej dávky bol naposledy posúdený
posudkovým lekárom 22.01.1995 a tento bol uznaný za naďalej invalidného podľa zákona č. 100/1988
o sociálnom zabezpečení. Taktiež z vyžiadanej odpovede a následného telefonického spresnenia

zo strany Sociálnej poisťovne bolo zistené, že nebohý Juraj Hahn, nar. 23.10.1956 sa nenachádza
v evidencií Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného na sociálne poistenie ako zamestnanec k
01.06.2010, t. j. K dátumu keby bola uzavretá zmluva.

Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Zb. o rozhodcovskom konaní (účinnom ku dňu 01.06.2010)

účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ak

podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1, 2 citovaného zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom

vo vzájomnej žalobe. Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku
1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom
rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú
inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 4 ods. 1, 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinnom ku dňu 01.06.2010),
ďalej len OZ., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom k
01.06.2010) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická soba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 7 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov

zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 1 ods.2 citovaného zákona zákon sa nevzťahuje na zmluvya) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, 2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,
e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o

spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach,
h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona 2a) pre obmedzený okruh osôb vo verejnom
záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za

iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu,
a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca podal žalobu v lehote podľa § 41 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z., keď rozhodcovský rozsudok prevzal prostredníctvom svojho právneho

zástupcu dňa 4.4.2014 a žalobu na súd podal dňa 2.5.2014.

Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou, či vzhľadom na okolnosť zaškrtnutia políčka, v ktorom
je uvedené, že sú poskytnuté prostriedky na výkon povolania, sa jedná o spotrebiteľský úver alebo
nie, v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. a vzťahuje sa naň aj ochrana podľa spotrebiteľského práva

v zmysle § 54 OZ a nasl. Pokiaľ ide o postavenie žalovanej súdu je známe z jeho činnosti, že táto
poskytuje úvery a nemal teda pochybnosti o jej postavení ako veriteľa v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z. z. a dodávateľa podľa § 52 ods. 1, 2 OZ, nakoľko žalovaná poskytovala služby v rámci
predmetu svojho predmetu podnikania, ktorý je súdu známy z jeho činnosti. Po preskúmaní dôkazov
zo Sociálnej poisťovne, však vyplýva, že právny predchodca žalobcu nemohol vziať uvedený úver na

výkon povolania, nakoľko v danom čase nebol vedený ako platiteľ poistného na sociálne poistenie
ako zamestnanec a zároveň bol invalidný podľa zákona č. 100/1988/ Zb. o sociálnom zabezpečení,
čo posudzoval posudkový lekár už v roku 1995. Vzhľadom k tejto skutočnosti, napriek zaškrtnutiu
uvedeného políčka vo formulárovej zmluve, súd mal zato, že toto bolo vykonané za účelom simulovania
a obídenia zákonnej úpravy chrániacou spotrebiteľa, ktorá je neprípustná podľa § 39 OZ a právny

predchodca žalobcu je spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a podľa § 52 OZ, a teda
jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ, ktorá podlieha súdnej kontrole ex officio. Súd má zato,
že žalovaná ako podnikateľ a veriteľ mal v rámci odbornej starostlivosti si túto skutočnosť overiť, pričom
dôkazy naznačujú, že nie je pravdivé poskytnutie úveru na účely povolania, nakoľko je preukázané,
že právny predchodca žalobcu bol invalidný a nebol vedený ako zamestnanec. Z uvedeného dôvodu

súd neprihliadal na uvedenú zaškrtnutú kolónku a považoval ju za neplatné dojednanie podľa § 39 OZ
nakoľko odporuje zákonu.

Pretopokiaľideodojednanútzv.rozhodcovskúdoložku,ktorádávamožnosťstrane,ktoráiniciujeprávny
spor vybrať si medzi rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom, je potrebné uviesť, že o prípady

kde rozhodcovská doložka vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možno vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom
a ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrhu dodávateľa, spotrebiteľ by bol
nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porovnaj uznesenia Krajského súdu Trnava vo
veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE/230/2011, sp. zn. 10CoE/109/2011). Ako aj vyplýva z

odbornej literatúry, aj právna veda reaguje na to tak, že z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránení pred oboma práve proti možnosti dodávateľa
diktovaťsvojuvôľu.Vzmluvnomvzťahubolvytvorenýcelýmechanizmusspotrebiteľsko-právnejochrany
pred štandardnými zmluvami (In. Csach K., Štandardné zmluvy, str. 214, vydavateľ Aleš Čenek, 2010).

Podľa dôvodovej správy § 53 ods. 4 písm. r) OZ spotrebiteľ môže uplatňovať svoje práva nie iba v zmysle
dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná
podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle tohto ustanovenia považovaná za neprijateľnú.O ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je svojím obsahom najbližšie k problémovej rozhodcovskej
doložke: vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložke od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Preto súd v odpovedi na otázku, či rozhodcovská doložka,

na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodoval, podľa ktorej všetky vzájomné spory na základe
rozhodnutia v danom prípade dodávateľa služby sú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, bez možnosti
pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a zabezpečil prejednanie veci na všeobecnom
„štátnom“ súde. Táto rozhodcovská podmienka vzhľadom na jej predtlačenú podobu nie je očividne
podmienkou individuálne dojednanou. Táto doložka pri jej výkone zo strany dodávateľa zakladá hrubý

nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako tzv. neprijateľná podmienka, keďže
právny predchodca žalobcu podpísal zmluvu o úvere, ktorej súčasťou bola táto podmienka už vopred
naformulovaná. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ a je
povinnosťou súdu ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť dôslednú ochranu spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil rozhodcovskú
doložku ako neplatnú z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto žalobe podľa § 40 ods. 1 písm.

c) zákona č. 244/2002 Z. z. vyhovel.

Ostatné uplatnené dôvody zo strany žalobcu súd neposudzoval, nakoľko by nezmenili rozhodnutie súdu.
Keďže súd mal zato, že v prípade rozhodcovskej doložky ide o neplatné dojednanie z vyššie uvedených

dôvodov, uplatnené argumenty žalovanej nemali relevanciu, nakoľko sa vzťahovali k iným argumentom
žalobcu, ktoré súd neprejednával, súd takto už neposudzoval zvyšné argumenty žalovanej, nakoľko by
nezmenili rozhodnutie súdu.

Úspešnému žalobcovi bola podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznaná náhrada trov konania. Tieto predstavujú

trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 28.04.2015,
podanie žaloby 28.04.2015, nahliadnutie do spisu 02.06.2015, písomné stanovisko a predloženie
dôkazov 02.06.2015, účasť na pojednávaní 29.5.2015, 29.06.2015, 29.08.2015. Tarifná odmena za 1
úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v roku 2015 činila 64,54
Eur; čo dokopy činí 451,54 Eur. Súd nepriznal náhradu za právny úkon - žiadosť o oslobodenie od

súdnych poplatkov, nakoľko mal zato, že tento úkon nebol účelný, t. j. nebol zo strany žalobcu potrebný,
s poukazom nato, že žalobca bol v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany svojho práva
podľa osobitného predpisu a preto bol zo zákona v zmysle § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992
Zb. od poplatkovej povinnosti oslobodený. Ďalej súd nepriznal náhradu trov konania za právny úkon
ďalšia porada s klientom z 26.06.2015 nakoľko právny zástupca nijako nepreukázal, že tento úkon sa

uskutočnil. Pripočítaný k trovám bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a 7x 8.39 Eur = 58,73
Eur a 20 % DPH vo výške 102,10 Eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Správna výška trov tak činí 612,61
Eur a nie 748,896 Eur ako ich vyčíslil právny zástupca žalobcu.

Výrok o povinnosti nahradiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 euro vychádza z

ustanovenia § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v zmysle ktorého ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V súvislosti s podaným návrhom na začatie konania
tu vznikla poplatková povinnosť, avšak žalobca v postavení spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany

svojho práva podľa osobitného predpisu, bol v zmysle § 4 ods. 2 písmeno za/ zákona č. 71/1992 Zb. od
poplatkovej povinnosti oslobodený. Nakoľko žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný, v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. prešla jeho poplatková povinnosť na žalovanú
v tomto konaní. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 331,50 euro, ktorý
poplatok bol vyrubený podľa Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. položka 3 písm. c).