Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224240
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116224240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát,
Na vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, U. X., t.č.
bytom R. XXXX/XX, U. X., o zaplatenie sumy 1.655,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.278,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 1.278,50 eura od 27.07.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach po 40,- eur so splatnosťou vždy do 28. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku, a to až do úplného uhradenia dlhu, s tým, že v prípade omeškania sa s plnením

čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 54% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.10.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.10.2016, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.655,50 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.655,50 eura od 27.07.2015 do zaplatenia, ako

aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. X na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému bezhotovostný úver v sume 1.300,00 eur za celkový úrok vo výške 20% z poskytnutej
úverovej sumy, t.j. 260,00 eur. Za poskytnutie úveru žalobca účtoval žalovanému servisný poplatok vo
výške 9% z úverovej sumy, t.j. 117,00 eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku vo výške

1.677,00 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 6,50
eura a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 165,75 eura. Prvá splátka bola splatná
10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Úver žalobca poskytol žalovanému bezhotovostne, a to prevodom na číslo účtu
uvedené žalovaným v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy. Vzhľadom
na to, že žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára,
žalobca v Predžalobnej upomienke upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v
Oznámení o zosplatnení záväzku písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná
ku dňu 26.07.2015. Žalovaný ku dňu vypracovania návrhu na vydanie platobného rozkazu uhradil
žalobcovi celkovo 21,50 eura. Dlžná čiastka ku dňu spísania žaloby činí 1.655,50 eura, ktorá predstavujerozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaný zmluvou zaviazal žalobcovi zaplatiť v celkovej sume 1.677,00
eur a čiastkou vo výške 21,50 eura, ktorá bola uhradená žalovaným (1.677,00 eur - 21,50 eura =
1.655,50 eura). Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. X zo dňa XX.XX.XXXX,

Predžalobnú upomienku - výzvu k úhrade dlžnej sumy zo dňa 14.06.2016, Oznámenie o zosplatnení
záväzku zo dňa 06.07.2016, podacie hárky na rube č.l. 5 a 6, Amortizačnú tabuľku pre zmluvu č. X

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 07.08.2017, k tejto sa vyjadril v podaní zo dňa
21.08.2017, kde požiadal o splátkový kalendár so splátkou vo výške 30,- eur mesačne.

4. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,

doplnenímdokazovaniavýsledkomelektronickejlustráciežalovanéhovSociálnejpoisťovni(§295CSP),
keď pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, pričom o odročenie
pojednávania nežiadal, a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluva o

spotrebiteľskom úvere č. X na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.300,- eur za
úrokvovýške20%zistiny,t.j.260,-eur.Zaposkytnutieúverusiveriteľúčtovalservisnýpoplatokvovýške
9% z istiny, t.j. 117,- eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 13 mesačných
splátkach tak, že prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 6,50 eura a ďalších desať mesačných
splátok bolo dohodnutých vo výške 165,75 eura, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení

zmluvy a každá ďalšia splátka bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Odplata
bola dojednaná vo výške 26,77% z istiny za rok, ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná
vo výške 50,22% a priemerná RPMN bola ku dňu podpisu uvedená vo výške 36,30%. Žalovaný zaplatil
žalobcovi z poskytnutého úveru sumu 21,50 eura, s plnením ostatných dohodnutých mesačných splátok
sa žalovaný dostal do omeškania. Predžalobnou výzvou upozornil žalobca žalovaného, že ak nevykoná

bezodkladnú úhradu dlhu, žalobca si uplatní právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči nemu uplatnené všetky
zmluvne dojednané sankcie. Nakoľko k úhrade dlžnej sumy v stanovenom čase nedošlo, žalobca zaslal
žalovanému Oznámenie o zosplatnení záväzku, v ktorom oboznámil žalovaného s tým, že záväzok z
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol zosplatnený ku dňu 22.06.2015.

8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 502 ods. 1 a 2 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie nežprípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

17. Podľa 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o

päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010
Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ)
a zároveň žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazomna predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne
len z časti. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru v
zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZSÚ. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.300,- eur, pričom žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom v dohodnutých

splátkach. Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľského
úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje
v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len rozpis splátky percentuálne, a síce, že z každej jednotlivej

splátky predstavuje istina 78,43%, úrok 14,51% a servisný poplatok 7,06%. Takéto uvedenie rozpisu
splátky na istinu, úroky a poplatky však nie je naplnením požiadavky citovaného ustanovenia ZoSÚ,
nakoľko toto ustanovenie predpokladá, že pri splátke (ktorá je uvedená v eurách) sa uvedie, aká suma
(v eurách) zo splátky predstavuje splácanie istiny, aká splácanie úroku a aká splácanie servisného
poplatku. Ak teda žalobca ako veriteľ v zmluve neuviedol, aká je výška splátky istiny, úroku a servisného

poplatku v eurách, ale len percentuálne, súd má za to, že to nie je možné považovať za uvedenie
podstatnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Zákonom stanovené členenie a
uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka (bez toho,
aby si musel uvedené prepočítavať, čo nakoniec môže byť pre priemerného spotrebiteľa i problémom)
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi

uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba spôsobom „380. deň po uzatvorení zmluvy“, čo
nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ
je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje

povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Čo sa týka stanovenia úrokovej sadzby podľa § 9
ods. 2 písm. i) ZoSÚ, táto nie je stanovená v súlade s § 502 OBZ, keď nie je zrejmé, za aké obdobie

je stanovený úrok vo výške 20% z istiny.

24. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalobcom žalovanému sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na

zaplatenie úroku z úveru ani servisného poplatku, ale len na vrátenie sumy poskytnutého úveru. Keďže
žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru vo výške 1.300,00 eur časť vo výške 21,50 eura, súd mu uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 1.278,50 eura
(1.300,- - 21,50). Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 23.06.2015,
keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 22.06.2015, a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z

omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k
prvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Kudňuomeškaniažalovanéhosplnenímpeňažného
dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,05 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % (5 + 0,05 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 1.278,50
eura odo dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 23.06.2015, do zaplatenia.

Nakoľko však žalobca požadoval úrok z omeškania od neskoršieho dátumu, a síce od 27.07.2015, súd
mu od tohto dátumu úrok z omeškania priznal, keďže nemôže prekročiť žalobu a priznať viac.

25. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/176/2016-49 zo dňa 02.08.2017
vydaný v obdobnej veci, v ktorého odôvodnení odvolací súd uviedol, že „rozhodne nepostačuje a nie je v

súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým
výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky,
aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). ... Niet pochybností o tom, že údaj o konečnej
splatnosti úveru musí byť vymedzený konkrétnym dátumom a bezpredmetná je argumentácia žalobcu,že konečná splatnosť je 370-ty deň po uzavretí zmluvy. Účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov
informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Pojem „termín“

predstavuje presné časové vymedzenie. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského v zmluve nie je
uvedený ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých
splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve vyjadrený
presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany, pričom odvolací
súd zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade ide o náležitosť predpokladanú zákonom.“

26. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a riadnej výšky úrokovej sadzby, ktoré sú ako
náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj

v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu,
aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru a neuvedenie riadneho údaju o úrokovej sadzbe, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon
o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v
prípade absencie čo i len jednej z náležitostí, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

27. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž

musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú

o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9

ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 1.278,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.278,50 eura

od 27.07.2015 do zaplatenia, preto žalobe v tejto časti vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu vo
výroku II. zamietol.

29. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

30. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, žiadosti
žalovaného v podaní zo dňa 21.08.2017 a ku skutočnosti, že žalovaný poberá vychádzajúc z výsledku
elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni (§ 295 CSP) starobný dôchodok vo výške 443,50 eura
mesačne, mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 40,- eurmesačne so splatnosťou do 28. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i
len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany žalovaného
uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 rokov od právoplatnosti

rozsudku), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s
plnením čo i len jednej splátky. Nakoľko v zmysle ustálenej súdnej praxe je potrebné pri povolení splátok
dlh splniť do 3 rokov, nebolo možné vyhovieť žiadosti žalovaného o možnosť splácať dlh v splátkach
vo výške 30,- eur mesačne.

31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 1.655,50 eura s príslušenstvom priznaná suma 1.278,50
eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 77% a hrubý úspech žalovaného 23%, a
teda konečný čistý úspech žalobcu je 54% (77 - 23). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu

voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 54% trov konania,
o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).