Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200625
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816200625.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXXX/X, XXX XX U., pr. zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: AB 2 B. V., Strawinskylaan 933, 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo,
registračné číslo: 560 07 043, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická
707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,
o zaplatenie 363,18 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 3C/19/2016-30 zo dňa 20.1.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Predmetom konania je nárok žalobkyne primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3, ods. 5 zákona
č. 250/2017 Z.z.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 363,18 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyni sa priznávajú trovy konania v celom rozsahu, o ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku. “
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
vo Vranove n.T. zo dňa 07.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2015 č.k. 3C/12/2015-71,
súd žalobu terajšieho žalovaného proti žalobkyni Kataríne Fehérovej zamietol a priznal žalobkyni trovy
konaniavovýške209,88eur.Zodôvodneniavyššieuvedenéhorozsudkuvyplýva,žeprávnypredchodca

žalobcu, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaná, ako klient uzavreli dňa 05.02.2010 úverovú
zmluvu č. 6002003050, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver s výškou úverového rámca
320,- eur. Výška mesačnej splátky predstavovala 4% z dlžnej čiastky. Ročná úroková sadzba je 26,28%,
11,88 % (v závislosti na výške vyčerpanej čiastky), priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty
je podľa zmluvy (bod 41. zmluvy) 19,33 %. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej
bezúčelový revolvingový úver - s výškou kreditného limitu 320,- eur s uvedením, že výška mesačnej
splátky je 4% z dlžnej čiastky. Žalobca v danom prípade však nepreukázal, že žalovaného ako

spotrebiteľa o týchto náležitostiach informoval, nakoľko predmetná zmluva neobsahuje žiadne údaje o
výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru vrátane poplatkov uvedených v žalobnom návrhu.
Keďže predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ust. §4 zák. č. 280/2001 Z. z., a to najmä údaje o výške úroku, iných poplatkov vrátane ročnejpercentuálnej miere nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu sa uvedený spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007
Z.z. je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa,

jednak podľa zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj porušením práv vyplývajúcich z iných predpisov, napríklad
podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za
preukázané, že žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného, poskytol žalobkyni revolvingový úver v
sume 320 eur. Žalobkyňa podľa splátkového kalendára vyčerpala v rámci tohto revolvingového úveru,
celkove sumu 437,37 eur na istine a pritom uhradila celkom sumu 507,91 eur. Z uvedeného vyplýva,

že žalobkyňa skutočne uhradila a preplatila celý revolvingový úver o sumu 70,54 eur. Táto skutočnosť,
že žalobkyňa preplatila úver o sumu 70,54 eur t.j., že zaplatila uvedenú sumu 70,54 eur bezdôvodne
a bez akéhokoľvek zákonného opodstatnenia, musela byť žalovanému známa a napriek tomu, podal
v konaní vedenom na Okresnom súde vo Vranove n.T. pod č.k. 3C/12/2015 žalobu proti žalobkyni, v
ktorej žiadal zaplatenie 363,18 eur. Takto, keď spočítame sumu, ktorú uhradila žalobkyňa 507,91 eur +
363,18 eur, ktorú žiadal naviac zaplatiť žalovaný od žalobkyni v konaní sp. zn. 3C/12/2015, by žalobkyňa

v prípade, že sa aktívne nebráni, zaplatila 871,09 eur a pritom skutočne vyčerpala len sumu 437,37 eur.
To znamená, že žalovaný si v konaní 3C/12/2015 uplatňoval skoro 100% navýšenie sumy, ktorá bola
reálne poskytnutá žalobkyni.
4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žalovaný a právny predchodca
žalovaného, nepostupovali proti žalobkyni, ako spotrebiteľke s odbornou starostlivosťou a chceli sa na

jej úkor, nezákonné obohatiť. Takto žalobkyňa skutočne znášala stav právnej neistoty, zbytočne bola
vyzývanážalovanýmnazaplateniesumy,naktorýnebolzákonnýnárok.Žalobkyňaničímnezavinila,aby
bolo potrebné proti nej uplatňovať nejaké nároky a v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že bola vystavená
porušeniu práva, ktoré bolo spôsobilé, spôsobiť jej ujmu. Preto súd dospel k záveru, že sumu, ktorú
požaduje žalobkyňa sumu 363,18 eur , je potrebné žalobkyni priznať, ako formu primeraného finančného

zadosťučinenia, nakoľko jej právo, ako spotrebiteľa bolo protizákonne porušené. Táto suma 363,18 eur,
je primeraná a súd ju považoval, ako nástroj satisfakcie, ktorej úlohou je vyrovnať narušené rovnováhu,
v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil. Žalobkyni skutočne hrozila finančná ujma a až súd v
konaní sp. zn. 3C/12/2015 ju zbavil povinnosti uhrádzať niečo žalovanému, čo je v rozpore so zákonom,
pritom finančná služba bola žalobkyni poskytnutá vadne. Za daného skutkového stavu a okolnosti

prípadu, kedy žalobkyňa si zo zmluvného stavu, splnila všetky povinnosti, dokonca zaplatila viac, ako
mala, sa javí žaloba žalobkyne o finančné zadosťučinenie vo výške 363,18 eur, ako opodstatnená,
preto súd žalobe žalobkyne vyhovel. Námietku žalovaného pokiaľ sa týka premlčania, súd neakceptoval,
pretože podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie v ďalších ustanoveniach, uvedené inak,
premlčacia dobe je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Rozsudok v

právnej veci sp. zn. 3C/12/2015 nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2015 a žaloba žalobkyne v tomto
konaní bola podaná 26.01.2016 t.j. v 3-ročnej premlčacej lehote.
5. Aplikoval ust. § 3, ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255, ods.1, C.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania

Obsah odvolania
7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil, keďže nie sú
naplnené podmienky hypotézy právnej normy, ktorú aplikoval a to konkrétne ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorého žalobca odvodzuje svoj hmotnoprávny

nárok, v znení. Žalovaný nespochybňuje to, že žaloba na plnenie bola zamietnutá a nespochybňuje
ani odôvodnenie rozsudku Os VT sp. zn. 3C/I2/20I5, v ktorom súd aplikoval výklad práva a dospel k
právnemu názoru o bezodplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, ale žalovaný spochybňuje to, že sa
spotrebiteľdomoholporušeniapráv,takakoichustanovujezákonč.250/2007Z.z.aosobitnépredpisy. Z
účelovéhovýkladutejtoprávnejnormyvyplýva,právospotrebiteľanaslužbuavýrobok,ktorýnemávady,

ak služba alebo výrobok má vadil a spotrebiteľ sa domôže ochrany svojich práv, spotrebiteľovi prináleží
náhrada škody a/alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby. Vyššie uvedený účelový výklad
predmetnej právnej normy „na právo na bezvadné plnenie“ dokresľuje aj odkaz na poznámku pod čiarou
predchádzajúcej právnej úpravy t.j. § 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. ktorá
príkladom menuje osobitné právne predpisy, z ktorých môže dôjsť k porušeniu. Tieto osobitné právne

predpisy majú spoločný menovateľ, a to že sú to predpisy správneho práva, ktoré ukladajú nároky
na poskytnuté výrobky a služby spotrebiteľom, tak aby boli bez vád, a aby neohrozovali zdravie a
bezpečnosť spoločnosti a jednotlivca. Zadosťučinenia, by sa spotrebiteľ mohol domáhať len vtedy, ak
pred súdom preukáže (domôže sa ), služba bola poskytnutá vädne, ale v tomto prípade, je nutné prijaťzáver,žefinančnáslužbabolaposkytnutáspotrebiteľovibezvád(peniazespotrebiteľdostalvplnejvýške
riadne a v čas a to formou úverovej karty). Medzi stranami sporu bol dojednaný odplatný právny úkon a
teda záver súdu, že od počiatku malo byť žalovanému známe, že je mu plnené bez právneho dôvodu je

mylný, žalovaný (spol. AB2 B.V .) podal žalobu na plnenie, v ktorej bol neúspešný a až týmto momentom
mu bola známa táto skutočnosť a ďalej už nepožadoval žiadne plnenie od svojho domnelého dlžníka.
Údajná absencia obsahových náležitostí, pre ktoré konajúci samosudca JUDr. Milan Vaľuš v konaní
sp. zn. 3C/I2/20I5 nepriznal dohodnutú odplatu v úverovej zmluve súvisí s nestrannosťou a právnym
názorom jednotlivého sudcu na obsah právneho úkonu a nie s „odbornou starostlivosťou“ spoločnosti

Home Credit Slovakia, a.s. alebo AB2 B.V. Žalovaný uvádza, že konštatovanie súdu o „stave právne
neistoty" nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a popiera princípy právneho štátu. V pôvodnom konaní
sp. zn- 3C/12/20I5 bola Pani Katarína Fehérová v postavení žalovaného dlžníka, ktorý dobrovoľne
neplnil svoje povinnosti, a teda žalobca AB2 B.V. sa ich splnenia domáhal na súde a uplatnil svoje
právo na súdnu ochranu (neúspešne), a teda znášal sankciu a nahradil trovy konania Pani Fehérovej v
sume 209,88 Eur a súdny poplatok. Žalovaný uvádza, že rozhodnutím súdu Os VT sp. zn. 3C/12/20I5

bola nastolená v predmetnom vzťahu rovnováha zmluvných strán, a bolo de facto a de iitre už priznané
zadosťučinenie žalobcovi. Žalovaný sa v konaní na súde prvej inštancie podporne bránil námietkou
premlčania domnelého nároku žalobkyne, na tejto námietke zotrváva aj naďalej, súd prvej inštancie sa s
ňou vysporiadal „stroho“ a v odôvodnení rozsudku účelovo neuvádza dátum účinnosti hmotnoprávnych
predpisov podľa ktorých posudzoval nároky žalobkyne, a teda nie je zrejmé či sa má jednať o právnu

úpravu ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy v roku 2010, ku dňu prvej výzvy na plnenie, ku dňu podania
pôvodnej žaloby a teda námietka premlčania sa javí byť žalovanému ako dôvodná.
Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a

2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
voči rozsudku je nedôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
10. Žalovaný namieta, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 10. V prejednávanej veci
je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa
žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho

práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je
dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť
takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného

finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené
dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi
reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút

náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôrpotrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk

európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").
12. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany
na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle už citovanej judikatúry ESD a
antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a

odradzujúce“.
13. Žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom
súde Vranov nad Topľou, ktorý rozsudkom zo dňa 7.10.2015, č. k. 3C/12/2015-71 zamietol žalobu
o zaplatenie 363,18 Eur z dôvodu, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 zák. č. 280/2001 Z.z. a to najmä údaje
o úroku, iných poplatkoch vrátane RPMN, resp. uvedenia spôsobu jej výpočtu.

14. Žalovaný namieta, že predpokladom úspešného uplatnenie nároku na finančné zadosťučinenie je
vadnéposkytnutiefinančnejslužby,čovkonanípreukázanénebolo.Niejemožnésúhlasiťsožalovaným,
že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. K podmienke ohľadom úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti správne
súdprvejinštanciepoukázalnarozsudokOkresnéhosúduVranovnadTopľouvovecisp.zn.3C/12/2015,

v ktorom bolo konštatované, že úverová zmluva z 5.2.2010 pre porušenie a nesplnenie zákonom
vyžadovaných náležitostí v zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je podľa § 4 ods. 3 citovaného
zákona bezúročná a bez poplatkov. Porušením práva a povinnosti je aj to, že v zmluvnom vzťahu
žalovaný ako dodávateľ neuviedol všetky zákonom predpísané náležitosti na uzavretie úverovej zmluvy,
a tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor žalobcu. Ďalšiu argumentáciu

žalovaného, že v zmluve o úvere, keďže chýbali náležitosti, tak úver bol bez poplatkov a bezúročný by
bolo možné prijať vtedy, ak by žalovaný od žalobcu neobdŕžal bezdôvodné obohatenie a prijal by iba
poskytnutú istinu. Ak však od žalobkyne prijal aj úroky a poplatky, ktoré mu nepatrili, vzniklo na jeho
strane bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého musela žalobkyňa žalovaného zažalovať.
15. Žalovaný namieta nedôsledné vysporiadanie sa súdu s námietkou premlčania, ktorú v konaní

vzniesol. Súd prvej inštancie správne posúdil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doba a správny
je jeho záver, že žalobkyňa podala žalobu pred jej uplynutím. Súd v konaní sp.zn. 3C/12/2015
dňa 7.10.2015 rozhodol o zamietnutí žaloby na plnenie a v odôvodnení konštatoval bezúročnosť a
bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. To je rovnako moment začiatku planutia objektívnej premlčacej
doby. K subjektívnej premlčacej lehote odvolací súd dopĺňa nasledovné. Zákon pre začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom
obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na
to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol“ pritom obsahuje v iných
prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Existuje preto obava, že nedôsledným
výkladom zákonného termínu ,, dozvie" sa, potiera rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou.

Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by
sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle.(OGH 3Ob592/77 ,,Na
slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má
za následok nesvojprávnosť“. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne
mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení

dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia.
16. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila. Zo
zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobkyňa mala za to, že pohľadávka voči žalovanému je
uhradená v celom rozsahu.
17. Ako vyplýva z početných rozhodnutí súdov, pre začiatok plynutia subjektívnej doby je rozhodujúce

poznanie skutkových okolností (ani nie tak právneho posúdenia ), no okolností nie zo zmluvy, ale
okolností z porušenia práva, v danom prípade z bezdôvodného obohatenia (okolnosť, že došlo k
porušeniu zákona, o výške bezdôvodného obohatenia a príčinnej súvislosti medzi prvými dvoma
okolnosťami). Zdá sa teda, že nepostačujú pochybnosti, ale reálne ,,dozvedenie" sa o skutkových
okolnostiach bezdôvodného obohatenia.

18. Žalobkyňa sa dozvedela o tom, že plniť nemala rozhodnutím súdu v konaní sp.zn. 3C 12/2015,
ktorý vyslovil, že úver je vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí bezúročný a bez poplatkov. Tento
moment je v prejednávanom prípade totožný so začiatkom plynutia objektívnej premlčacej doby. Je
potrebné konštatovať, že žalobkyňa si svoj nárok uplatnila včas a námietka premlčania je nedôvodná.19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné
a viacnásobné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne
domohla na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné.

20. Keďže odvolacie námietky žalovaného nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku,
odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).