Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/77/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212077
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114212077.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Denisy Šaligovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: Q. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXX, XXX XX J. C., o zaplatenie zmenkovej sumy 439,13 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 17C/70/2014-52 zo dňa
15.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomžalobuzamietol,konanievčastiozaplateniezmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zastavil a
o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 439,13 eura s úrokom zo zmenkovej sumy vo výške 0,25 % denne,
úrokom zo zmenkovej sumy vo výške 6 % ročne a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako
indosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavilažalovanádňa10.11.2010vNitrena

zmenkovúsumu839,19eura,pričomsazaviazalaajkúhradezmenkovéhoúrokuvovýške0,25%denne
od 12.05.2011. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná skutočne vystavila v Nitre
dňa 10.11.2010 zmenku na zmenkovú sumu 839,13 eura s tým, že za ňu zaplatí pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a to: zmenkovú sumu 839,13
eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia: 12.05.2011. Zmenka bola vystavená
„bezprotestu“a„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“.Veriteľnásledneindosovalzmenku
na žalobcu.

2. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zákon zmenkový a šekový“), § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2008, § 25 ods. 5
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 39, § 52 ods. 1,2,3,4, § 53
ods. 1,2,3,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, čl. 3, čl. 16 bod 2, čl. 25 bod 1 písm. a) nariadenia

č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
„Nariadenie“) a čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3 Smernice Rady 93/13/EHS. Žalobca prípisom zo dňa
29.12.2015 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, preto v zmysle § 96 ods. 1 a 3 OSP súd prvejinštancie konanie v danej časti zastavil. Súd ďalej vyhodnotil, že zmenka bola vystavená v súvislosti
s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalovanej na krytie peňažných prostriedkov veriteľa v prípade
neuhrádzania dlhu žalovanou, pričom suma poskytnutého úveru bola 350 eur a priamo na zmenke už

táto suma predstavovala takmer dvojnásobok.

3. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania
a v každom druhu konania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nejde o spotrebiteľský právny
vzťah, a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy spotrebiteľského práva za

účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., v prospech ktorého žalovaná zmenku vystavila a ktorý predmetnú zmenku
od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov, preto súd vykonal dôkaz
oboznámením sa s exekučným spisom sp. zn. 17Er/1255/2012, z ktorého zistil bližšie skutočnosti
týkajúce sa zmluvného úverového vzťahu. Súd aplikoval ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1 OSP, teda
výnimku z prejednávacej zásady a preskúmal platnosť predmetnej zmenky a dohody o jej vyplnení,

aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní
blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve,
na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje. Súd následne urobil záver, že zmluva
o úvere bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom k neprimerane vysoký poplatok za
spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, i neprimerane

vysoký úrok, čo spôsobuje jej neplatnosť. Na tom základe nemôže byť platná ani vystavená zmenka,
ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/161/2007).
Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.,
ktorévýslovnezakazovalosplniťdlhzmenkoualebošekom.Výnimkutvorilalenzabezpečovaciazmenka
zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny predchodca žalobcu zákonný

limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne
ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom je neplatným právnym
úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Pretože zmenková suma v čase vyplnenia činila 839,13
eura, bola vyplnená v rozpore so zákonom a súd ju z dôvodu rozporu s dobrými mravmi považoval
za neplatnú. Samotná dohoda o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutá vo všeobecných obchodných

podmienkach nebola podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka individuálne dojednaná, čo spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa,
a ako taká je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Navyše uplatnené právo je podľa
názoru súdu prvej inštancie podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčané. Pretože si žalobca v konaní
uplatnil právo z neplatnej zmenky, žalobu zamietol. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom

na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať
pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel a je
tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie
je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch

platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazov.Súdmalrozhodnúťoprávena
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5
ods.3,6Nariadeniač.861/2007vzniesťnámietkyvočizmenkeaaktakneurobil,akékoľvekinénámietky

musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania,
preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Na podporu svojich argumentov
poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom,

že je majiteľom zmenky na základe indosamentu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením§ 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi
žalovaným a remitentom irelevantný; jemu nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna

úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky,
aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak bol uplatnený nárok
zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď
je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood01.07.2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

CSP), prejednal vec v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku
(§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že podľa § 387 ods. 1
CSP je daný dôvod na potvrdenie rozsudku vo výroku o zamietnutí (časti) žaloby a o trovách konania.
Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie

isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Zároveň postupoval v súlade s ustanovením §
470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na dôvažok odvolací súd dodáva

nasledovné:

7. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Podľa
predloženej žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v

lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti zmenky a
jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku
zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo

zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotousporuupravenéhoNariadením.Odvolacísúdurobilzáverotom,žeakbysúdprvejinštancievo
všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu predstavujúceho žalobu podľa uvedeného
Nariadenia k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na

doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom
Nariadenia totiž nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto
vykladať tak, že by na základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné

tlačivá, a nemal by aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Z čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
čl. 19 Nariadenia.

8. Z predloženej zmenky je zrejmé, že vznikla na základe zmluvy uzavretej so spoločnosťou

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, ako zmenka „bez protestu“ a s
termínom: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je uvedené aj číslo zmluvy,
obsah ktorej súd zistil z pripojeného exekučného spisu. Je nesporné, že predložená zmenka má svoj
základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej v úverovej zmluve, resp. vo všeobecnýchpodmienkach poskytnutia úveru (ďalej ako „VPPÚ“) právneho predchodcu žalobcu spojených so
spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne
uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto

vzťahu a výnimočne mohol vykonať aj tie dôkazy, ktoré nikto zo strán sporu nenavrhol. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom spotrebiteľ ich znenie ani
ovplyvniťnemohol,lebobolivopredpripravenépreveľkýpočetspotrebiteľov.Nariadenienekladiežiadne
prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy

použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z
jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Predložená zmenka
má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo VPPÚ právneho predchodcu
žalobcu spojených so spotrebiteľskou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu
a všeobecne uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd prvej inštancie správne skúmal
charakter tohto vzťahu a výnimočne vykonal aj tie dôkazy, ktoré nikto z účastníkov konania nenavrhol.

Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, lebo boli vopred pripravené pre veľký

počet spotrebiteľov.

9. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,

iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu

spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a

skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

10. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o
úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované
zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi, ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny

záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej
neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje
aj čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane

ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v
ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvárania zmluvy o úvere tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie.11. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohto cenného papiera mohlo byť žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne

významné aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto zmenka na podklade

takéhoto dojednania nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to

aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v

súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže
byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok

základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka

vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Keďže odvolací súd na základe
uvedeného odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku ako vecne správny potvrdil.

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto by jej podľa § 255 CSP patrila náhrada trov
odvolacieho konania. Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej ich
náhradu nepriznal (§ 396 ods. 1 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).