Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/119/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8498899865
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8498899865.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: L. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Č.. XX,
zastúpený JUDr. SIDOR, s.r.o, so sídlom Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad proti žalovanej: D. E.,
Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X. R.. XXXX/XA, Q. B. - Q., H. Q., o zaplatenie 923,62 EUR s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. 2C/1111/1998-72 zo dňa 29.03.2001 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť
žalobcovi sumu 23 273,79 Sk (772,55 eur) so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 04.11.1998 do
zaplatenia, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť 17,6%
ročný úrok z omeškania zo sumy 23 273,79 Sk (772,55 eur) od 23.10.1998 do 03.11.1998, v lehote 15
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v tejto časti konanie zastavuje.

Mení výrok o trovách konania na súde prvej inštancie tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok
na náhradu trov v rozsahu 67,28 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 23 273,79
Sk (772,55 eur) so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 06.11.1998 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 928 Sk (30,80 eur) a trovy právneho zastúpenia
vo výške 1 920 Sk (63,73 eur), v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti

žalobu zamietol.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
58 ods. 3, ods. 5 z. č. 315/1996Z.z. Výrok o trovách konania ustanovením § 142 ods. 2 OSP.

3. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu
účastníkov, z priestupkového spisu, z faktúr, ktoré žalobca uhradil za opravu vozidla a výmenu dielov,

z výsluchu svedkov, ako aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal preukázané, že dňa 07.09.1998
došlo k dopravnej nehode, o čom sa nachádza v priestupkovom spise záznam o malej dopravnej nehode
spísaný aj v tomto konaní vypočutým svedkom - príslušníkom polície pánom E.. Z tohto záznamu je
zrejmé, že pri nehode došlo k stretu domáceho zvieraťa s osobným motorovým vozidlom ŠPZ A. XXXT. C. T., ktorého držiteľom je žalobca. Pripojené sú aj negatívy fotografií motorového vozidla po zrážke
a opis škody v zázname a síce, že bola poškodená predná kapota, predná maska, predné ľavé svetlo.
Podľa záznamu k dopravnej nehode došlo tak, že žalobca premávajúci od A. na Q. B. v obci Q. mal pred

vozidlom zrazu nečakanú prekážku. Z pravej strany mu náhle cca 2 m pred vozidlo skočilo teľa, ktoré
bolo hnané v stáde, asi 5 kusov. Vodič Q. začal brzdiť, ale pre krátku vzdialenosť už zrážke nemohol
zabrániť. Alkohol u vodiča zistený nebol. Nehoda bola zavinená domácim zvieraťom.

4. Žalobca predložil súdu faktúru č. XXXXXX, v zmysle ktorej bol povinný uhradiť firme X. T..Q.., Ž.

sumu 25 425,90 Sk za náhradné diely, farbu a podobne v súvislosti s opravou vozidla. V tejto faktúre je
uvedená aj suma 4 551,21 Sk predstavujúca hodnotu čelného skla. Túto sumu súd žalobcovi nepriznal,
nakoľko nebolo preukázané a v tomto smere navrhovateľ skutočne neuniesol dôkazné bremeno, že k
poškodeniu čelného skla došlo v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou. Je to síce možné a logické,
avšak nepotvrdil to ani svedok E., na ktorého sa žalobca odvoláva, lebo tento tvrdil, že ak k tomu došlo
malo by to byť v zázname o dopravnej nehode. Žalobca pripojil tiež daňový doklad o úhrade sumy 2

400,10Skzavymenenýsvetlomet.Vypočutísvedkovia,ažnasvedkyňuP.Ú.asvedkaB.nebolipriamymi
svedkami dopravnej nehody a vedeli o nej len z rozprávania žalovanej. Pokiaľ ide o výpoveď svedka
B., túto súd považoval za tendenčnú v snahe pomôcť žalovanej strane, nakoľko ich pozná z obce. Ide
predovšetkým o tú jeho časť výpovede kde tvrdil, že kravy išli po krajnici, keď jednu z nich žalobca zrazil.
Keby tomu tak bolo, nebolo by možné, čo vyplýva zo záznamu o malej dopravnej nehode a korešponduje

tosvýpoveďoužalobcu,žebybolapoškodenáprednákapota,prednámaskaaprednéľavésvetlo.Tento
popispoškodeniapotvrdzujevýpoveďžalobcuasvedkyneP.,ktorítvrdili,žepoúderezvieraťažalovanou
toto náhle zmenilo smer a vbehlo na vozovku, vytvorilo náhlu prekážku vodičovi, ktorý s vozidlom zašiel
až úplne na ľavú stranu svojho jazdného pruhu tak, že pri zastaní mal ľavé kolesá svojho vozidla na
stredovej čiare. Z toho je nepochybné, že vodič nešiel po pravej strane svojho jazdného pruhu, resp. až

po krajnici ako sa to snažila preukázať žalovaná. Žalovaná porušila svoje zákonné povinnosti plynúce
jej z § 58 ods. 3, ods. 5 z.č. 58/1996 Z.z.

5. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Vyslovila nesúhlas s
rozhodnutím súdu prvej inštancie s tým, že podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil

dôkazy a skutkový stav a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a že neúplne vykonal
dokazovanie najmä ohliadkou na mieste samom.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP

s tým, že účinky procesných úkonov pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) ostali zachované
(§ 470 ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.03.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je nedôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnymprávnym posúdením, a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. Žalovaná tvrdí, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. K tomu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti.Vyhodnoteniedôkazovsúduvedie
v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

12. V odvolaní žalovaná ďalej tvrdila, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

13. K namietanému nevykonaniu ohliadky na mieste samom odvolací súd uvádza, že obsah

preskúmavaného spisu nenasvedčuje záveru, aby bol takýto návrh na vykonanie dôkazu zo strany
žalovanej v priebehu sporu podaný. Navyše v zmysle vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku,
konkrétne § 120 ods. 1, bolo povinnosťou účastníkov konania označiť všetky dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom súd mohol výnimočne vykonať aj dôkazy, ktoré neboli účastníkmi navrhnuté,
ak by bolo ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Tu však treba zdôrazniť, že vo veciach

„sporového konania“, ktoré bolo ovládané prejednávacou zásadou, vyššie uvedenú výnimku toho treba
interpretovať reštriktívne a použitie tejto výnimky bol súd povinný dôkladne odôvodniť. Z obsahu spisu
však výnimočnosť a nevyhnutnosť takéhoto postupu v prejednávanom spore nevyplýva. Preto ani táto
odvolacia námietka žalovanej neobstojí.

14. Je nutné však uviesť, že pochybil súd prvej inštancie ak žalobcovi priznal úroky z omeškania od
23.10.1998. Ich priznaná výška (17,6% ročne) zodpovedá vtedy platnému a účinnému ustanoveniu §
517 ods. 1, ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995Z.z. Žalobca žiadal úroky z omeškania odo
dňa doručenia platobného rozkazu, ktorým dňom v prejednávanom spore je deň 04.11.1998 (čl. 9). Ak
súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania už od 23.10.1998, rozhodol potom „ultra petit“ (§ 153 ods.

2 OSP, § 216 CSP).

15. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP výrok napadnutého rozsudku v časti, ktorým
bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 23 273,79 Sk (čo je 772,55 eur) so 17,6% ročným
úrokom z omeškania od 04.11.1998 do zaplatenia, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku,

ako vecne správny potvrdil.

16. Naproti tomu, postupom podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd výrok napadnutého rozsudku v časti,
ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť 17,6% ročný úrok z omeškania zo sumy 23 273,79 Sk (772,55
eur) od 23.10.1998 do 03.11.1998, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zrušil a v tejto časti

konanie zastavil, lebo žalobca sa domáhal úrok z omeškania priznať od doručenia platobného rozkazu,
ktorým bol deň 04.11.1998 nie od 23.10.1998 ako o tom rozhodol prvoinštančný súd, (čo je deň podania
žaloby)

17. O trovách prvoinštančného konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 2 CSP. Žaloba znela na zaplatenie sumy 27 825 Sk (923,62 eur) so 17,6% ročným
úrokom z omeškania od doručenia platobného rozkazu (04.11.1998) do zaplatenia. Žalobca bol úspešný
čo do zaplatenia 23 273,79 Sk (772,55 eur) so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 04.11.1998
do zaplatenia. Žalobca bol neúspešný čo do zaplatenia sumy 4 551,21 Sk (151,07 eur) so 17,6%ročným úrokom z omeškania od doručenia platobného rozkazu (04.11.1998) do zaplatenia. Žalobca
bol úspešný v rozsahu 83,64%, žalovaná v rozsahu 16,36%, preto má žalobca nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania proti žalovanej v rozsahu 67,28%

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu (nemožno na ťarchu
žalobcu pripísať skutočnosť, že súd prvej inštancie mu prisúdil viac, ako žiadal, a že táto skutočnosť bola

reparovaná odvolacím súdom). O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatnýmuznesenímvydanýmsúdnymúradníkompoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonanie
končí (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).