Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010549
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3517010549.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. apríla 2018
prejednal odvolanie obžalovaného

I. K.

nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., E. XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Ilava,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/227/2017 zo dňa
30.1.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný pri nezmenenom výroku o vine o d- s u d z u j e podľa §

208 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam k trestu
odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Výroky o vine a uloženom ochrannom liečení zostávajú týmto zrušením nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/227/2017 zo dňa 30.1.2018 bol

obžalovaný I. K. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Trestného zákona, pretože od presne nezisteného času od augusta 2016 do 04.08.2017 v
S. na ul. E. v byte č. XX ako druh poškodenej M. H., túto opakovane verbálne i fyzicky napádal a to
tak, že jej vulgárne nadával, fackoval ju, vyhrážal sa jej, že jej nikdy nedá pokoj a pokoj jej dá až po
smrti, kontroloval ju, aj jej výplatu a pýtal od nej peniaze, keď mu tieto odmietla odovzdať, v byte rozbíjal
nábytok, hádzal stoličky, búchal do steny, do stola a do chladničky, vykrikoval po poškodenej, v noci ju
budil, v marci XXXX ho požiadala, aby z bytu odišiel, načo jej uviedol, že pôjde, ale iba oknom a že

poškodená pôjde s ním, po čom ju chytil za ruku a chcel skočiť dolu oknom, pričom sa mu táto vyšmykla,
vyžadoval od nej sexuálny styk, čím u nej vyvolával strach o život a zdravie.
Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný zaradený pre výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona
súd obžalovanému uložil ochranné psychiatrické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním
obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste. V dôvodoch odvolania obžalovaný
namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu z hľadiska ukladania trestu
a nepodmienečný trest odňatia slobody na tri roky považuje z hľadiska individuálnej aj generálnej
prevencie za neprimerane prísny. U obžalovaného bola preukázaná existencia dvoch poľahčujúcich

okolností podľa § 36 písm. l) a n) Tr. zák., teda, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval a
napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti svojím vyhlásením o vine. Súd mal teda podľa jeho
názoru možnosť postupovať tak, že za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. uloží
obžalovanému trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby. K odvolaniu obžalovaný na
verejnom zasadnutí uviedol, že je otcom piatich detí a v jeho záujme, aby čím skôr vykonal trest a mohol
sa starať o deti. Žiadal preto, aby odvolací súd pri nezmenenom výroku o vine mu uložil za použitia

ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. trest odňatia slobody pod spodnou hranicou zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na správnosť

a zákonnosť napadnutého výroku o treste a žiadala odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316
ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na

podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolaniu obžalovaného je
možné vyhovieť. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa vydal vyhlásenie o vine, ktoré
súd prvého stupňa prijal a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by vylučovala
takýto postup. V spisovom materiáli sa nachádza celá rada dôkazov preukazujúcich trestnú činnosť
obžalovaného, a teda jeho vyhlásenie o vine má oporu v dôkaznej situácii a bolo ho možné prijať.

Pri preskúmavaní výroku o treste odvolací súd prisvedčil odvolaniu obžalovaného, že použitie
ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody je možné aplikovať, ale nie tak, ako sa
toho domáhal obžalovaný, teda použitím ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., ale v
tomto prípade vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016,

podľa ktorého v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. a po prijatí takéhoto
vyhlásenia súdom, keď páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby
bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu,
je možné per analogiam takémuto páchateľovi mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu sú u obžalovaného splnené podmienky pre takýto

postup. Je síce faktom, že obžalovaný sa dopustil čiastočne trestnej činnosti v priebehu plynutia
skúšobnejdobypodmienečnéhoodsúdenia, alezainýcharakterovoúplneodlišnýtrestnýčin,vdôsledku
čoho však je takmer nepochybné, že obžalovaného čaká premena uloženého trestu vo výmere
jedného roka na trest nepodmienečný. Na druhej strane, keď súd prvého stupňa vyhodnotil v prospech
obžalovaného jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle

ustanovenia § 36 písm. n) Tr. zák., z hľadiska ukladania trestu, keďže u obžalovaného aj bez toho
prevažovali poľahčujúce okolnosti, nemal tento postup praktický význam. K veci je potrebné uviesť,
že nebyť vyhlásenia obžalovaného o vine, vo veci by na súde prvého stupňa prichádzalo do úvahy
pomerne rozsiahle dokazovanie nielen výsluchmi poškodenej a svedkov, ale aj znalcov a obžalovaný
svojím vyhlásením o vine umožnil súdu ihneď vo veci rozhodnúť len uložením trestu a ochranného

liečenia. Vychádzajúc z uvedeného, dospel potom odvolací súd k záveru, že spravodlivejší postup v
tomto prípade je nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. u obžalovaného, ale
na druhej strane aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) ods. 2 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý
výrok o treste a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom
sám tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Odvolací súd teda obžalovanému priznal

iba jednu poľahčujúcu okolnosť, a to doznanie sa a oľutovanie trestnej činnosti podľa § 36 písm. l) Tr.
zák., pretože napomáhanie vo forme vydania vyhlásenia o vine pred súdom, vzhľadom na aplikáciu
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., práve z tohto dôvodu, by mu bolo aj ako poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. pričítané dvakrát. Keďže výrok o zaradení obžalovaného pre výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bol zo strany súdu

prvého stupňa správny a zákonný, odvolací súd tento výrok prevzal a následne uložil obžalovanému
aj vo svojom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.