Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213338
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715213338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra

Kvietka a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, ktorá koná prostredníctvom
advokáta - konateľa Mgr. Tomáša Kušníra, proti žalovanej X. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J.,
zastúpená opatrovníčkou P. Ťažkou, tajomníčkou Okresného súdu Brezno, o zaplatenie 1.454,80 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15C/324/2015-78 zo
dňa 08. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/324/2015-78 zo dňa 08. 09. 2016 v napadnutej výrokovej
zamietajúcej časti (druhý výrok) a závislom výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) potvrdzuje.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 579,90 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
19.10.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (prvý výrok).
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že záväzkový vzťah medzi stranami v konaní
posudzoval podľa ustanovení občianskeho zákonníka, ktorým sú upravené všeobecné ustanovenia
spotrebiteľských záväzkových vzťahov § 52 a nasledujúcich, ako aj osobitných ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Podľa súdu prvej inštancie
je nesporné, že právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa a žalovaná mala postavenie
spotrebiteľa. Úver alebo pôžičku čerpala ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že táto zmluva okrem

všeobecných náležitostí v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka musí obsahovať aj náležitosti v
zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský záväzkový
vzťah súd prvej inštancie podrobil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súdnej kontrole, kde dospel
k záveru, že zmluva nemá zákonom požadované náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., pričom absentujú viaceré podstatné náležitosti akými sú opis tovaru alebo službu na
ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, ako aj cena tovaru a služby ak ide o spotrebiteľský
úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanosť

spotrebiteľskom úvere, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru zároveň s uvedenými podmienkami,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene
výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmluvy, ročnúpercentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe
údajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskomúvere,akoajvýšku,počet,termínysplátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Keďže mal súd prvej inštancie za to, že uvedená zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle úpravy § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. podľa ustanovenia
§ 11 ods. 1, písm. a) ako dôsledok porušenia tejto povinnosti určenej zákonom je bezúročnosť a
bezpoplatnosť úveru poskytnutého žalovanej právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná dostala od

žalobcu preukázateľne 1.350 Eur. Uhradila 543,60 Eur, pričom súd prvej inštancie mal za to, že časť
splátok už bola premlčaná vo výške 226,50 Eur. Nedôvodné bolo 104,80 Eur a dôvodných po odpočítaní
tohočouhradila,čobolopremlčanéjesúdompriznaných579,90Eur,nazaplateniektorýchsúdžalovanú
zaviazal. Pokiaľ ide o splátky za obdobie od mája 2012 až do septembra 2012 tieto súd prvej inštancie
považoval za premlčané, nakoľko v zmysle všeobecných obchodných podmienok, keďže iná úprava
podľa zmluvy absentuje boli splátky splatné k 20-temu dňu. Preukázateľne už 20.5. bola žalovaná v

omeškaní až do 20.9.2012. Záväzkový vzťah medzi stranami v konaní súd prvej inštancie posúdil podľa
ustanovení spotrebiteľských zmlúv a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa vzťahujú na tento záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka to znamená aj premlčacie
lehoty plynú v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná na Okresný súd Zvolen
21.9.2015, čiže tri roky spätne, splátka nasledujúca, ktorá nebola už premlčaná bola 20.10.2015. Pokiaľ

išlo teda o splátky za mesiace máj, jún, júl, august a september tieto považoval súd prvej inštancie za
premlčané. Pri výške splátok 45,30 Eur x 5 splátok premlčaných tak premlčaných bolo 226,50 Eur. S
poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľa, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom k tomu, že sa jedná
o spotrebiteľský záväzkový vzťah s poukazom na vyššie citované súd prvej inštancie prihliadol na
premlčanie nároku v časti 226,50 Eur. Ako je však vyššie konštatované žalovaná dostala celkovo
1.350 Eur, uhradila 543,60 Eur, po odpočítaní premlčaného nároku z toho čo dostala a to čo uhradila

ostáva uhradiť 579,90 Eur, na zaplatenie ktorých súd prvej inštancie žalovanú zaviazal. Pokiaľ ide o
úrok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení ustanovenia § 10c súd prvej inštancie
priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania v maximálne prípustnej 8,75 % výške z dlžnej sumy. Úrok
z omeškania bol priznaný od 19.10.2012 do zaplatenia s tým, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu

a podľa všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa žalobca odvoláva boli upravené podmienky
doručovania s tým, že poľa bodu 13.2. sa strany dohodli na doručovaní písomnosti poštou a platí, že sa
považujú za doručené klientovi piatym dňom po dni, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná
na poštovú prepravu. Inú adresu žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu neoznámila, preto doručoval
na poslednú známu adresu. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie teda žalobu jednak o zaplatenie

226,50 Eur s príslušenstvom ako premlčané a jednak z dôvodu bezúročnosti a bez poplatnosti vo výške
104,80 Eur s príslušenstvom zamietol ako nedôvodnú.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“). Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 39,86 %. Žalovaná

bola úspešná v pomere 60,14 %. Pomer úspechu k neúspechu žalobcu predstavuje 20,28 %. Aj keď
o trovách konania súd rozhoduje bez návrhu v zmysle ustanovení civilného sporového poriadku z
spisu nevyplývajú žalovanej žiadne trovy, preto pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie
vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

4. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie sumy 226,50 Eur s
príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že sa nebráni právnemu
posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak má za to, že súd nesprávne
matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Pokiaľ mu chcel súd priznať sumu nepremlčaných splátok, správny

postup by bol taký, keby súd vypočítal istinu splátky a tú vynásobil počtom nepremlčaných splátok.
Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 1.350 Eur, ktorý sa zaviazala uhradiť v 48-tich mesačných
splátkach. Súd však posúdil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov, to znamená, pri takomto
posúdení je istina splátky 28,13 Eur. Nesprávnosť postupu súdu videl žalobca v tom, že napriek tomu,že súd vychádzal z výšky úveru bez úrokov a bez poplatkov, odpočítal od tejto sumy sumu premlčaných
splátok vo výške po 45,30 Eur, čo je však splátka, ktorá pozostáva nielen z istiny, ale aj riadneho úroku.
Považoval za nespravodlivé vychádzať zo sumy úveru bez úrokov a bez poplatkov a započítať naň

celú výšku splátky pozostávajúcu z istiny, ako i z riadnych úrokov. Z týchto dôvodov navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovanú popri povinnosti vyplývajúcej z napadnutého
rozsudku zaviaže na zaplatenie sumy vo výške 226,50 Eur s príslušenstvom a opätovne rozhodne o
trovách konania.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila

6. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contario, pričom v napadnutom
druhom ako aj súvisiacom tretom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správne
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že medzi žalobcom a žalovanou

vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka a na
daný skutkový stav aplikoval aj zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní zmluvy
o úvere dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve absentujú základné
obsahové náležitosti, ktoré predpokladá § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
preto v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Žalovaná z dôvodu, že spotrebiteľský úver je bezúrokov a bez poplatkov bola povinná vrátiť žalobcovi
iba istinu vo výške 579,90 Eur spolu s úrokom z omeškania. Súd aplikujúc ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že vo vzťahu k nesplatenému úveru došlo k jeho čiastočnému
premlčaniu. Z predložených všeobecných obchodných podmienok mal za preukázané, že splátky boli
splatné k 20-temu dňu v mesiaci. Dňa 26.09.2012 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu

splatnosť všetkých splátok, na dátume splatnosti splátok sa však týmto nič nezmenilo, vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru sa posúva len splatnosť tých splátok, ktoré by inak boli splatné neskôr, nie
tých, ktoré boli splatné už pred vyhlásením predčasnej splatnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba
bola podaná dňa 21.09.2015 právo na úhradu splátky splatnej dňa 20.05.2012, 20.06.2012, 20.07.2012,
20.08.2012 a 20.09.2012 (každá vo výške 45,30 Eur) sa premlčalo, pretože k jeho uplatneniu na súde

žalobcapristúpilažpouplynutítrojročnejlehoty(kedysiprávomoholuplatniťprvýkrát,nasledujúcipodeň
po splatnosti) a preto súd žalobu v časti o zaplatenie vo výške 226,50 Eur (5 x 45,30 Eur) zamietol z
dôvodu premlčania. a nakoľko žalovaná uhradila 543,60 Eur súd prvej inštancie priznal žalobcovi istinu
vo výške 579,90 Eur s príslušenstvom (schválená výška pôžičky: 1.350 Eur - uhradená suma: 543,60
Eur - premlčané splátky: 226,50 Eur) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

11. Žalobca v odvolaní nenamietal posúdenie zmluvy o poskytnutí pôžičky z 26.04.2011 ako zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a ako spotrebiteľskej zmluvy, nenamietal ani to, že súd prvej inštancie posúdil
poskytnutý úver z dôvodu chýbajúcich náležitostí podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.

ako bezúročný a bez poplatkov, a ani to, že 5 splátok považoval súd prvej inštancie za premlčaných.
Namietal len to, že súd mal v takom prípade vychádzať zo splátky istiny bez úrokov a poplatkov, a teda
výška každej mesačnej splátky nemala byť 45,30 Eur, ako bolo uvedené v zmluve, ale 28,13 Eur. S touto
argumentáciou odvolací súd nesúhlasí.

12. Aj keď je poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, zmluva zostáva platná a treba
ju vykladať podľa možnosti v súlade s vôľou zmluvných strán. V predmetnej zmluve o poskytnutí pôžičky
okrem náležitostí, ktoré v odvolaním napadnutom rozhodnutí vymenoval súd prvej inštancie odvolací
súd navyše uvádza, že v zmluve nebol presne dohodnutý termín konečnej splatnosti, údaj "04/2015"nemožno považovať za dostatočne určitý. Zmluvne nebol určený ani spôsob započítania jednotlivých
splátok na istinu, úroky a poplatky a prirodzene ani spôsob započítania splátok pre prípad, že by sa úver
mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Práve chýbajúce rozčlenenie každej jednotlivej splátky

na istinu, úroky a iné poplatky, v predmetnej zmluve spôsobovalo nemožnosť dodatočného rozčlenenia
poskytnutého úveru na jednotlivé súčasti splátky. V zmluve však bola dohodnutá výška splátok (45,3
Eur) a ich počet (48). Pokiaľ ide o spôsob navrhovaný žalobcom, nie je zrejmé, na základe čoho žalobca
dospelkzáveru,ževýškakaždejsplátkybymalabyť28,13Eur.Pokiaľbytomalobyťjednoduchédelenie
celkovej výšky istiny (1.350 Eur) počtom splátok (48), takáto úvaha neobstojí. Ako už bolo uvedené, v

zmluve nebol dohodnutý spôsob započítavania jednotlivých splátok, teda koľko z každej splátky má byť
započítané na istinu, koľko na úroky a koľko na poplatky. Je pritom bežnou praxou veriteľov, že splátky
sa započítavajú anuitne, teda aj keď je celková výška všetkých splátok rovnaká, výška istiny, úrokov
a poplatkov je v každej splátke vypočítaná osobitne (pri každej ďalšej splátke sa postupne započítava
viac na istinu a menej na úroky). Pri absencii zmluvného dojednania rozdelenia splátok na istinu, úroky
a poplatky teda nemožno automaticky vychádzať z toho, že každá splátka sa má započítavať rovnako.

Naopak, započítanie celej výšky splátok najprv na istinu a až potom (po splatení celej istiny) na úroky
a poplatky tak, ako to urobil súd prvej inštancie, je v súlade s princípom, že v prípade pochybnosti sa
má použiť výklad, ktorý je najpriaznivejší pre spotrebiteľa.

13.Odvolacísúdtedadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesprávneprávneposúdilvec,keďpovažoval

5 splátok, ktoré už boli premlčané, v celej dohodnutej výške (po 45,30 Eur) za splátky istiny a v tejto
časti z dôvodu premlčania týchto piatich splátok žalobu zamietol.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom druhom výroku ako
aj súvisiacom tretom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej proti žalobcovi právo na
náhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Zospisuvšakodvolacísúdzistil,žežalovanejžiadne

trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto jej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).