Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208362
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717208362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, vo veci
navrhovateľa: P.. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX T., Slovenská republika,
proti H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX A., U. republika, v konaní o zrušení vyživovacej
povinnosti, o odvolaní H. D. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Pc/13/2017-51 z 12. októbra
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku o povinnosti H. D. zaplatiť navrhovateľovi sumu 146,49 Eur
v mesačných splátkach a v závislom IV. výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľa (osobe, ktorá je podľa
rozhodnutia súdu povinná platiť výživné) na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére H. D.
(osobe oprávnenej na výživné) a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa určenú rozsudkom Okresného
súdu Zvolen č. k. 5P 443/2006-31 zo dňa 09.01.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 14CoP 9/2007-48 zo dňa 11. mája 2007 zrušil počnúc dňom 22.05.2017, kedy bol H.
D. rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia, Praha, Česká republika zo dňa 11. augusta
2017 priznaný invalidný dôchodok pre invaliditu 3. stupňa v sume 9.991,- Kč mesačne. Právomoc

súdu Slovenskej republiky rozhodnúť o podanom návrhu voči osobe - štátnej občianke Slovenskej
republiky, avšak s bydliskom v Českej republike vyvodil súd prvej inštancie z nariadenia Rady (ES)
č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci
vo veciach vyživovacej povinnosti, ktoré v článku 3 písm. a) priznáva právomoc v členských štátoch
EÚ vo veciach vyživovacej povinnosti podľa miesta obvyklého pobytu povinného. Obvyklým pobytom
navrhovateľa, ako osoby povinnej platiť výživné, je Mesto T. v Slovenskej republike. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že v prejednávanej veci konal len o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa určenej

rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P 443/2006 a vo veci o zrušenie vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči dcére H. D. určenej rozsudkom Okresného súdu Frýdek - Místek z 20.12.2012 č.
k. 0Nc/346/2012-117 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Ostrave č. k. 56Co 196/2013-198 z
03.10.2013 koná Okresný súd Frýdek - Místek v Českej republike. Potvrdením Strednej školy v D.,
Česká republika z 12.04.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že H. D. už ukončila štúdium na
strednej škole na základe vlastnej žiadosti ku dňu 25. marca 2017. Pre vymoženie výživného v prospech
dcéry H. D. od navrhovateľa bola vedená exekúcia zrážkami zo mzdy navrhovateľa u Okresného súdu

Zvolen pod sp. zn. 11Er 3666/2007. Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa za obdobie máj
až júl 2017 zrazil zamestnávateľ navrhovateľa z jeho mzdy pre účely úhrady výživného pre H. D. na
základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 443/2006-31 zo dňa 9. januára 2007 každý mesiac po
63,07 Eur. Zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení§ 62 a 78 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „zákon o rodine“) a dospel k záveru, že dňom
22.05.2017 zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa k plnoletej dcére z dôvodu, že z priznaného
invalidnéhodôchodkuvČeskejrepublikeboladcéranavrhovateľaschopnázabezpečovaťauspokojovať

svoje životné potreby. Žiadne okolnosti pre iné rozhodnutie súdu než zrušenie vyživovacej povinnosti
k tomuto dňu dcéra navrhovateľa v konaní neuviedla. Navrhovateľ požadoval od dcéry vrátiť výživné
zaplatené za obdobie po zániku jeho vyživovacej povinnosti dňom 22.05.2017 do 31.07.2017. Za toto
obdobie zaplatil navrhovateľ H. D. celkom 146,49 Eur (alikvotná časť za obdobie od 22.05.2017 do
31.05.2017 je 20,35 Eur, za mesiac jún 63,07 Eur, za mesiac júl 63,07 Eur) a povolil H. D. zaplatiť túto

sumu navrhovateľovi v mesačných splátkach po 15,- Eur po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj C. m. p.) tak, že
žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie len v časti II. výroku o povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 146,49
Eur titulom preplatku na výživnom za obdobie od 22.05.2017 do 31.07.2017 podala odvolanie H. D..

V odvolaní výslovne uviedla, že súhlasí s výrokom, že sa vyživovacia povinnosť navrhovateľa zrušuje
od 22.05.2017, nesúhlasí však s tým, že je povinná zaplatiť navrhovateľovi 146,49 Eur z dôvodu, že
aj keď bola uznaná za invalidnú dôchodkyňu od 22.05.2017, invalidný dôchodok jej bol vyplatený až
14.07.2017, síce spätne aj za mesiace máj, jún a júl, ale až do vyplatenia invalidného dôchodku bola
bez vlastného príjmu. Výživné jej platil navrhovateľ na účet. Potvrdila, že výživné za mesiace máj a jún

2017 navrhovateľ zaplatil včas, výživné za mesiac júl 2017 jej bolo pripísané na účet v auguste 2017.
Odvolateľka návrh na rozhodnutie odvolacieho súdu neučinila.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu H. D. navrhovateľ uviedol, že trvá na zrušení vyživovacej povinnosti a uložení
povinnosti H. D. vrátiť mu spotrebované výživné, na ktoré jej nevznikol nárok. Vo vyjadrení uvádza

navrhovateľ sumu spotrebovaného výživného aj za mesiac august 2017 v celkovej výške 252,28 Eur,
ale sám odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie nepodal. Za podstatné označil, že jeho dcéra
poberá plný invalidný dôchodok vo výške cca 380,- Eur od mája 2017, napriek tomu súdna exekútorka
z jeho mzdy zrážala ešte aj v auguste 2017 výživné po 63,07 Eur. Spolu s výživným podľa rozhodnutia
slovenského a českého súdu a invalidným dôchodkom dostávala dcéra mesačne cca 710,- Eur a on

žil ako bezdomovec z 280,- Eur mesačne. Matka nikdy H. D. na jej výživu neprispievala, ale od dcéry
vyžadovala, aby jej platila 2.000,- Kč mesačne len za to, že býva s ňou v jednej domácnosti.

4. Príslušným súdom podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C. s.
p.), ktorý sa podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku použije aj na konania vedené podľa

Civilného mimosporového poriadku, je krajský súd. Povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť odvolacie
pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. je iba v prípade, že odvolací súd opakuje alebo doplňuje
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie alebo prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch môže odvolací súd rozhodnúť vo veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný však skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie (§ 383 C. s. p.). V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je odvolací súd tiež
viazaný rozsahom odvolania podľa § 379 C. s. p. okrem vecí, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.
4.1 Konanie vo veci výživného plnoletých osôb nie je konaním, ktoré by mohol súd začať aj bez návrhu.
Takéto konanie podľa § 155 C. m. p. môže začať len na návrh. Účastníkom konania vo veciach výživného

plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. V konaní o
zrušenie vyživovacej povinnosti je navrhovateľom osoba povinná platiť výživné a návrh smeruje proti
osobe oprávnenej na výživné.
4.2 Odvolateľka výslovne obmedzila svoje odvolanie na II. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o
jej povinnosti vrátiť navrhovateľovi spotrebované výživné za obdobie od 22.05.2017 do 31.07.2017. V

súlade s § 379 C. s. p. preskúmal odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie len v tejto časti a v
závislom výroku o trovách konania, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Preskúmaním veci dospel odvolací
súd k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne a je potrebné
ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia a odpoveď na výtky Q. D. uvádza.

5. Právomoc a príslušnosť konať vo veci súd prvej inštancie správne posúdil podľa nariadenia Rady
(ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 a Civilného mimosporového poriadku. Zmena alebo zrušenie vyživovacejpovinnosti v prípade podstatnej zmeny pomerov je prípustná podľa § 157 C. m. p. (rozsudok vo veciach
výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery).

6. O povinnosti navrhovateľa prispievať na výživu navrhovateľky bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Zvolen č. k. 5P 443/2006-31 z 9. januára 2007 podľa ustanovení § 62 a nasl. zákona o rodine.
Súd prvej inštancie správne i napriek priznanému invalidnému dôchodku H. D. skúmal, či je dcéra
navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine schopná sama sa živiť. Dcéra navrhovateľa netvrdila,
že invalidný dôchodok vyplácaný jej Českou správou sociálneho zabezpečenia, Praha nepostačuje na

krytie jej potrieb a že je výživou odkázaná na navrhovateľa. Aj v odvolaní potvrdila, že so zrušením
vyživovacej povinnosti dňom uznania jej osoby za invalidnú súhlasí. Návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti podal navrhovateľ v súlade s § 78 ods. 1 zákona o rodine, ktorý rovnako ako ustanovenie §
157 C. s. p. pripúšťa zmenu rozhodnutia o výživnom v prípade zmeny pomerov. Zmena pomerov nastala
oproti času, kedy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti navrhovateľa v tom, že jeho plnoletá dcéra
H. D. je schopná sama sa živiť. Súd prvej inštancie správne ustálil dátum zániku vyživovacej povinnosti

navrhovateľa ku dňu 22.05.2017 (tieto skutočnosti uvádzal odvolací súd len na podporu argumentácie
k odvolaniu H. D. z dôvodu, že I. výrok rozhodnutia o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa
odvolaním napadnutý nebol) a rozhodol správne aj o povinnosti H. D. zaplatiť navrhovateľovi sumu
146,49 Eur, ktorá predstavuje sumu spotrebovaného výživného za obdobie od zániku vyživovacej
povinnosti navrhovateľa dňom 22.05.2017 do 31.07.2017, pretože podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine sa

v prípade zrušenia výživného za uplynulý čas nevracia spotrebované výživné len v prípade výživného na
maloleté dieťa. Dcéra navrhovateľa ku dňu 22.05.2017 už bola plnoletá. Výška zaplateného výživného
za obdobie po jeho zániku do času obmedzeného návrhom navrhovateľa 31.07.2017 bola preukázaná
nielen listinami predloženými navrhovateľom, ale aj odvolateľkou. Súd prvej inštancie správne ustálil,
že na alikvotnú časť výživného za mesiac máj 2017 a výživné za mesiace jún a júl 2017 nárok H. D.

nevznikol, keďže vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola dňom 22.05.2017 zrušená. Na povinnosť
odvolateľky vrátiť navrhovateľovi výživné, na ktoré jej zanikol nárok, nemá vplyv, že suma invalidného
dôchodku priznaná od 22.05.2017 jej bola vyplatená až v mesiaci júl 2017. Zo sumy dodatočne
vyplateného dôchodku by mohla odvolateľka vyplatiť prisúdenú sumu navrhovateľovi, napriek tomu
súd prvej inštancie s ohľadom na charakter nároku a status odvolateľky povolil H. D. zaplatiť túto

sumu v mesačných splátkach až od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ túto skutočnosť nenamietal.
Povinnosť dcéry navrhovateľa vrátiť spotrebované výživné za obdobie od 22.05.2017 do 31.07.2017
vyplýva z ustanovenia § 78 ods. 2 zákona o rodine ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Odvolanie
H. D., v ktorom namietala iba nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.,
keďže výšku sumy podliehajúcej vráteniu odvolateľka nenamietala, nebolo dôvodné.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne nielen vo veci samej ale aj vo výroku o trovách konania,
ktoré je v súlade s § 52 C. m. p.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak. Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach o konaní vo veciach výživného plnoletých osôb
neustanovuje odlišný spôsob rozhodnutia o trovách konania, než vyplýva z ustanovenia § 52 C. m. p.

9. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými

právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v

ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).