Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316210932
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316210932.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: N. J., nar.
XX.XX.XXXX občan SR, trvalým pobytom Senec o zaplatenie 1176 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1176 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1 176 eur od 19.10.2012 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok náhradu trov konania vo výške 100%.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 70,50 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 23.06.2016 domáhal sa voči žalovanému zaplatenia
sumy vo výške 1176 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1176 eur od dňa 19.10.2012
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu podal na tých skutkových tvrdeniach, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
07.03.2012 žalobca ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 600 eur, ktorý sa

žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 576 eur t. j. spolu vo výške 1176 eur za
podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v 12-tich mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom
18.03.2012. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
Strany sporu sa dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny poplatku
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere.

3. Žalobca zaslal žalovanému viaceré upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, na uvedené

upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok
v zmysle dohodnutých podmienok, porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere, stratil výhodu
splátok a dňa 19.10.2012 sa dlh stal splatným. Žalobca podal dňa 31.03.2013 trestné oznámenie na
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava III (správne Senec) vo veci podozrenia zo spáchania
prečinu úverového podvodu podľa § 232 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku,
nakoľko mal žalobca podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať.
Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu

podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu
splátku,atoajnapriekskutočnosti,žemalfinančnéprostriedky,čovyplývazúdajovuvedenýchvžiadosti
o úver v časti „Mesačné príjmy a výdavky". Žalobca mal za to, že žalovaný už v čase uzatvárania zmluvy
o úvere vedel, že nebude úver splácať, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu tým škodu.4. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 2T 69/2014 zo dňa 09.07.2014 uznal žalovaného vinným zo
spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania

skutkuapodľa§288ods.1Trestnéhoporiadkuodkázalžalobcuakopoškodenéhososvojimnárokomna
náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 2T
69/2014 zo dňa 09.07.2014 nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2014 a vykonateľnosť dňa 09.07.2014.
Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

5. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil súdu listinné dôkazy: Výpis z
Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.03.2012,
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. 2T 69/2014 zo
dňa 09.07.2014.

6. Žalovaný má hlásený od 19.08.2016 pobyt bezdomovca mesto Senec. Súd žalobu doručil dňa

04.11.2017 žalovanému oznámením o doručovaní písomnosti uverejnením na úradnej tabuly súdu a na
webovej stránke súdu v zmysle § 106 ods. 3 CSP. Zároveň ho uznesením v zmysle § 167 ods. 2 CSP
vyzval, aby sa k nej vyjadril a aby označil dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ho
o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadril. V
zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to

aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa nevyjadril.

7. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi žalobcu uvedenými pod bodom 5. a zistil
nasledovný skutkový stav.

8. Zo zmluvy o úvere založenej v spise tunajšieho súdu sp. zn. 2T/69/2014, nakoľko ju žalobca
súdu predložil v nečitateľnej forme súd zistil, že bola uzavretá medzi veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislavaažalovanýmakodlžníkomdňa07.03.2012,predmetomktorejboloposkytnutieúveruvovýške
600 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 576 eur t. j. spolu vo
výške 1176 eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v 12-tich mesačných splátkach po

98 eur, počnúc dňom 18.03.2012. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Strany sporu sa dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné
dve tretiny poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere.

9. Žalovaný spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona, avšak súd upustil

od potrestania s poukazom na ustanovenie § 44 Trestného zákona. Podľa § 228 ods.1 Trestného
poriadku súd poškodenú stranu spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava s nárokom na náhradu
škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
09.07.2014.

10. Žalovaný úver vôbec nesplácal, v dôsledku čoho žalobca podal trestné oznámenie a žalovaný bol
odsúdený tak, ako je to uvedené vyššie. Žalovaný sa v plnej miere priznal k spáchaniu skutku, cítil sa
byť vinným.

11. Aj keď by sa uvedený záväzkový vzťah posudzoval ako spotrebiteľský, v danom prípade, keďže

žalovaný sa dopustil prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, mu súd
nemôže poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného
a k neprimeranej ochrane žalovaného. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práva ako jeden zo spôsobov realizácie práva

predpokladá uvádzanie noriem občianskeho práva do života prostredníctvom subjektov občianskeho
práva. Výkonom práva nie je protiprávne správanie subjektov, aj keď ako právna skutočnosť môže mať
za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že výkon práva musí
byť právom dovolený (aprobovaný).

12.Podľa§415OZ,Každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

15. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

16. Žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako nárok na náhradu škody.

17. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: - porušenie právnej povinnosti, - vznik škody ako
majetkovej ujmy, - existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou

škodou, - zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli prvé tri predpoklady
zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá.

18. V ustanovení § 420 OZ je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za
škodu, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti

za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť
za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona
predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z

porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú
zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o
tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi

poškodeným.Obsahomtohtovzťahujeprávopoškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,
kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j.
tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na
tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú

priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe
apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním(porušenímpovinnosti)avzniknutouškodousúďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Občiansky zákonník
nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je
určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku

škode ako k výsledku tohto konania. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi
skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j.
škodou.

19. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý

zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu,
ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť
peňažným plnením. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení
majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením
škody a po spôsobení škody na majetku. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku

spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu)
majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným
plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy.20. V konaní mal súd preukázané, že žalovaný neuhradil ani jednu mesačnú splátku úveru, pričom
pri podpise zmluvy uviedol nepravdivé údaje o zamestnaní, čím spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil jej škodu, za

čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/69/2014 zo dňa 09.07.2014 pre
prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
09.07.2014. Podľa § 228 ods.1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.

21. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/69/2014 súd zistil, že žalobca podal trestné
oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislava III a uplatnil si nárok voči žalovanému
na náhradu škody v adhéznom konaní.

22. Týmto bol teda splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho
úkonu, pretože v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 195 CSP je konajúci súd rozhodnutím v

trestnom konaní viazaný.

23. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že uzatvoril
ZoÚ, pričom mu muselo byť jasné, že poskytnuté peniaze musí vrátiť spolu s príslušným poplatkom a
už v čase podpisu zmluvy vedel, že tak neučiní. Porušil teda povinnosti vyplývajúce zo ZoÚ a zároveň

sa dopustil aj prečinu úverového podvodu. Týmto konaním bola žalobcovi spôsobená škoda, a to tak
skutočná škoda vo výške 600 eur z titulu, že tieto peniaze žalobca reálne žalovanému poskytol, čím sa
zmenšil jeho majetok, ako aj ušlý zisk vo výške 576 eur, o ktorú sumu nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu)
majetku žalobcu - poškodeného. Spolu tak žalobcovi vznikla škoda vo výške 1176 eur. Príčinná súvislosť
spočíva v tom, že keby si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti zo ZoÚ, žalobca by získal 576 eur. Keďže

si žalovaný povinnosti neplnil, vznikla žalobcovi v tejto výške škoda.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko súd danú vec
neposudzoval ako spotrebiteľskú vzhľadom na protiprávne konanie žalovaného. V opačnom prípade by
došlo k zneužitiu práva. Preto súd nemal ani povinnosť sa zaoberať otázkou premlčania, keďže námietka

premlčania žalovaným vznesená nebola a ani neprihliadol na premlčanie v subjektívnej premlčacej dobe
podľa § 106 ods. 1 OZ.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)
a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv
veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania

dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie
zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z
omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov
a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).

28. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

29. Súd priznal žalobcovi (okrem priznanej istiny) úroky z omeškania vo výške 5 % p.a. v súlade s § 216
ods. 2 CSP od 19.10.2012 (deň podania trestného oznámenia) kedy sa stal splatný celý dlh.30. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, vzniklo mu aj právo na plnú náhradu trov konania vo
výške 100 %.

33. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), od poplatku sú oslobodení: j)

žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

34. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný nemá v konaní o rozvode manželstva, o

neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

35. Keďže žalobca je od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona o súdnych
poplatkoch oslobodený a žalovaný nebol v konaní úspešný, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

štátu súdny poplatok vo výške 70,50 eur podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.