Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/312/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210157
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815210157.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Moniky Koščovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Z. C., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v V., J.
XXX, zastúpenému JUDr. Attila Elekom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Jovická 2, o 1.261,72 € s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.06.2016 č. k.
8C/336/2015-76

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania.

Priznáva žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdRožňava(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebolen„súd“)uznesenímoznačenýmvzáhlaví
konanie zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 273,18 € k
rukám jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Požiadal Slovenskú poštu
a.s. - prevádzkovateľa systému o vrátenie časti súdneho poplatku vo výške 68,80 € žalobcovi EOS KSI
Slovensko, s.r.o. v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia.

2.Rozhodoltaknazákladespäťvzatiažalobyzostranyžalobcuvsúladesust.§96ods.1O.s.p.účinným
v čase jeho rozhodovania.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a nakoľko žalobca zavinil, že sa konanie
muselo zastaviť, uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému trovy konania. Konštatoval, že uvedené
ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok

zastavenie konania. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného
práva. Preto, ak žalobca vzal späť žalobu ešte pred začatím pojednávania, z procesného hľadiska
zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinný nahradiť žalovanému
trovy konania.

4. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia, súd zaviazal žalobcu, ktorý zavinil zastavenie konania,

uhradiť trovy konania žalovanému, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej
služby,atoprevzatieaprípravaprávnehozastúpeniavrátaneprvejporadysklientomapísomnépodanie
na súd - odpor zo dňa 18.2.2016 po 61,41 €, účasť na pojednávaní na OS Rožňava dňa 5.5.2016 á
15,35 €, porada s klientom v Rožňave dňa 9.5.2016 a prerokovanie písomného podania á 30,70 € a
písomné podanie na súd zo dňa 9.5.2016 á 61,41 €, spolu 230,28 € + 5 x režijný paušál á 8,58 €, spolu
42,90 €. Celkové trovy predstavujú spolu 273,18 €. S poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalovaného.5. Proti výroku uznesenia o povinnosti zaplatiť trovy konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách
konania zmenil a žalovanému priznal trovy konania len vo výške 139,98 € za 2 úkony právnej služby a

k nim prislúchajúce režijné paušály. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

6. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu, ktorým boli žalovanému priznané trovy konania za 3 úkony
právnej služby, a to účasť na pojednávaní dňa 5.5.2016, porada s klientom dňa 9.5.2016 (prerokovanie
písomného podania), ako aj písomné podanie na súd zo dňa 9.5.2016. Poukázal na účelnosť

uplatnených trov konania. K účasti na pojednávaní dňa 5.5.2016 uviedol, že bola neúčelná, nakoľko
žalobca dňa 4.5.2016 mailom súdu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že do termínu
pojednávania súd nerozhodol o zmene účastníka konania na strane žalobcu. Kópia mailu žalobcu
bola zaslaná aj právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý teda mal v dostatočnom časovom predstihu
informáciu, že sa žalobca nezúčastní na predmetnom pojednávaní. K ďalším úkonom uviedol, že medzi
úkonom účasť na pojednávaní dňa 5.5.2016 a úkonom porada s klientom dňa 9.5.2016 nebol zo strany

právneho zástupcu vykonaný žiaden úkon právnej služby, a teda žalobca nevidí dôvod, aby tento úkon
právnej služby bol zahrnutý vo vyúčtovaní. Zároveň poukázal na to, že podanie zo dňa 9.5.2016 (ak bolo
súdu doručené) mu nebolo do dnešného dňa doručené.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku

o trovách konania je zákonné a vecne správne. Čo sa týka namietanej účasti na pojednávaní dňa
5.5.2016 potvrdil, že mu bolo zaslané ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, avšak vzhľadom na
to, že zo strany konajúceho súdu ani žalovanému ani právnemu zástupcovi nebolo nijakým spôsobom
ospravedlnenie oznámené, resp. nebolo oznámené, či dôjde k vyhoveniu tejto žiadosti alebo nie,
nezostala mu iná možnosť, ako zúčastniť sa samotného pojednávania. Zastával názor, že len na

základe elektronického ospravedlnenia z neúčasti pojednávania bez akejkoľvek odozvy zo strany
súdu nie je možné akceptovať túto námietku žalobcu, pretože o odročení pojednávania rozhoduje
konajúci súd a nie strany sporu. V zmysle platnej právnej úpravy bola strana sporu povinná požiadať o
odročenie pojednávania 3 dni pred termínom pojednávania, pričom žalobcovi nič nebránilo v tom, aby sa
predmetného pojednávania aj zúčastnil. Ohľadne ďalších úkonov, a to porada s klientom dňa 9.5.2016

uviedol, že bola vykonaná v súvislosti s písomným podaním zo dňa 9.5.2016. Obsahom podania boli
uvedené ďalšie skutočnosti, ktoré odôvodňovali neopodstatnenosť podanej žaloby a súčasťou boli
potvrdenia o uskutočnených platbách týkajúcej sa zmluvy o pôžičke, na základe ktorej si žalobca
odvodzoval ním uplatňované právo v spore. Na základe uvedeného má za to, že vyúčtované trovy
konania boli správne. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 2.11.2016.

9.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

10. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie dňa 09.09.2016, t. j. za účinnosti zák.

č. 160/2015 Z.z. CSP, účinného od 1.7.2016.

11. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 14.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

12. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval

rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania v ust. § 146 O.s.p..

13. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/ mohlo
sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné,
c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora (§ 146 ods. 1 O.s.p.).

14. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa
však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania
odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.).15. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo (do 30.6.2016), že žiaden z účastníkov nemal
právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady existovali dve

výnimky, upravené v ods. 2 § 146 O.s.p..

16. Ustanovenie ods. 1 § 146 O.s.p. uvádzalo prípady, kedy výsledok konania nebol rozhodujúci pre
náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemali nárok. Išlo o prípady, keď neplatila
zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemal zásadne žiadny z

účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne bolo možné uložiť niektorému z
účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

17. Ustanovenie ods. 2 § 146 O.s.p. vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom
otázka zavinenia sa hodnotila podľa procesného výsledku a zavinenie bolo možné posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva.

18. Úprava rozhodovania súdu o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania neumožňovala
súdu rozhodnúť v takomto prípade bez ďalšieho (automaticky) tak, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Z previazanosti § 146 ods. 1 písm. c/ s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd
zastavil konanie,muselsazaoberať prirozhodovaníonáhradetrovkonanianajprvotázkou,činiektorýz

účastníkov konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je
nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu,
je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného
k požiadavkám žalobcu.

19. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol
žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

20. V prejednávanom spore súd správne aplikoval ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. účinné v čase jeho
rozhodovania pri rozhodovaní o náhrade trov konania, podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil,

že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

21. Žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním bez uvedenia dôvodu, preto súd prvej inštancie
rozhodol vecne správne, ak dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania.

22. Súd prvej inštancie považoval za účelne vykonané úkony právnej služby: prevzatie a prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 18.02.2016 á 61,41 €, písomné podanie na súd - odpor
18.02.2016 á 61,41 €, účasť na pojednávaní 05.05.2016 á 15,35 €, porada s klientom 09.05.2016 a
prerokovanie písomného podania á 30,70 €, písomné podanie na súd 09.05.2016 á 61,41 €, spolu
230,28 € a režijný paušál 5x8,58 €, spolu 42,90 €, trovy konania celkom 273,18 €.

23.Nakoľkožalobcanamietalúčelnosťvykonanýchprávnychúkonov:účasťnapojednávaní05.05.2016,
porada s klientom 09.05.2016 a prerokovanie písomného podania, a písomné podanie na súd
09.05.2016, odvolací súd preskúmal obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že odvolacia námietka
žalobcu nie je dôvodná.

24. Zo spisu vyplynulo, že žalobca písomným podaním odoslaným elektronickou formou dňa 04.05.2016
o 13:28 hod. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na 05.05.2016 o 13,00
hod.. Podanie bolo odoslané na adresu súdu, ale aj na adresu právneho zástupcu žalovaného.

25. Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že účasť žalovaného a jeho
právneho zástupcu na pojednávaní dňa 05.05.2016 nebola dôvodná a účelná, keďže vopred vedeli,
že žalobca žiadal o odročenie pojednávania. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s vyjadrením
právneho zástupcu žalovaného, že o odročení pojednávania rozhoduje súd a nie strana sporu.

26. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že žalobca pri podaní žiadosti o odročenie pojednávania
nepostupoval v súlade s ust. § 119 ods. 2 O.s.p. účinným v čase konania pojednávania, nakoľko súdu
neoznámil deň, kedy sa o dôvode pre odročenie dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť,
alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.27. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dôvodom odročenia pojednávania bol doručený
návrh na zmenu strany sporu v nadväznosti na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015,

uzatvorenú medzi pôvodným žalobcom VÚB a.s. ako postupcom a postupníkom - vstupujúcim
žalobcom. Vzhľadom na časový odstup od postúpenia pohľadávky na súčasného žalobcu (01.10.2015)
do ospravedlnenia pojednávania (04.05.2016) nemožno konštatovať, že žalobca požiadal o odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom (o dôvode na odročenie pojednávania)
dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho

mohol predpokladať. Možno (iba) predpokladať, že o dôvode na odročenie pojednávania sa žalobca
dozvedel už uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky 01.10.2015 (žaloba pôvodného žalobcu bola
súdu doručená dňa 02.10.2015 - poznámka odvolacieho súdu).

28. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak účasť žalovaného a jeho právneho zástupcu na
pojednávaní 05.05.2016 považoval za účelnú. Súd vychádzajúc z ust. § 119 ods. 2 O.s.p. stranám sporu

neoznámil, ako návrh žalobcu na odročenie pojednávania posúdil, a preto žalovaný nemal inú možnosť,
ako sa na nariadené pojednávanie dostaviť.

29. Rovnako aj odvolacia námietka žalobcu, týkajúca sa neúčelnosti úkonov porada s klientom
09.05.2016 a prerokovanie písomného podania a písomné podanie na súd 09.05.2016, nie je dôvodná.

30. Žalovaný spolu s vyúčtovaním trov konania predložil súdu aj záznam z porady s klientom, ktorá
sa uskutočnila 09.05.2016. V nadväznosti na poradu s klientom bolo súdu dňa 10.05.2016 doručené
písomné vyjadrenie žalovaného vo veci samej zo dňa 09.05.2016, v ktorom sa žalovaný vecne vyjadril
k predmetu sporu a predložil aj dôkazy o úhradách. Tvrdenie žalobcu o tom, že podanie mu doručené

nebolo, nie je pravdivé. Z obsahu spisu vyplýva, že podanie žalovaného zo dňa 09.05.2016 bolo
právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 07.06.2016, o čom svedčí doručenka s prevzatím zásielky
07.06.2016 do vlastných rúk. V nadväznosti na doručenie podania žalovaného žalobcovi došlo k
späťvzatiu žaloby. Z uvedených dôvodov súd rozhodol vecne správne, ak oba úkony považoval za
účelné.

31. Výška trov konania nebola zo strany žalobcu namietaná. Odvolací súd sa stotožnil s výškou, v akej
boli trovy konania priznané, a z uvedeného dôvodu v tejto časti odkazuje na rozhodnutie súdu prvej
inštancie.

32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách
konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní

neúspešný, žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2
CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).