Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110214088
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8110214088.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia a.s., so sídlom Šancová 1/A,
Bratislava, IČO: 00 681 709, právne zastúpená HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12,
Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: I.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. 5, G., o zaplatenie
2.728,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
12C/205/2010-261 zo dňa 14.10.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 378,11
Eur titulom riadneho úroku a 116,18 Eur titulom poplatku, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku

Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil podľa § 262, § 269, § 273, § 497 Obchodného
zákonníka. Zároveň citoval článok VII. Obchodných podmienok vydaných pre použitie HVB kreditnej
karty VISA a článok 10 a 11 uvedených podmienok.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom konania zostala po predchádzajúcom právoplatnom
priznaní časti uplatneného nároku žalobcovi a právoplatnej časti zamietnutia uplatneného nároku istina
uplatnená titulom kapitalizovaných riadnych úrokov vo výške 378,11 Eur a istina uplatnená titulom
dlžných poplatkov vo výške 116,18 Eur.

Súd prvého stupňa z listinného dôkazu žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty zistil (č.l. 7), že dňa
20.11.2006 žalovaný ako žiadateľ fyzická osoba požiadal o vydanie HVB kreditnej karty právneho
predchodcu žalobcu o poskytnutie tejto HVB kreditnej karty, kde v časti I. je uvedený titul žiadateľa
meno a priezvisko JUDr. S. E. a ďalšie identifikačné údaje, ako je číslo občianskeho preukazu, rodné
číslo, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, spôsob bývania, rodinný stav, údaje o vzdelaní
a zamestnaní.

Dohodnutá výška poskytnutého úverového rámca bola 100.000,- Sk. V tejto žiadosti bolo uvedené,
že žiadateľ berie na vedomie, že banka vydáva HVB kreditnú kartu za podmienok, ktoré stanovila v
žiadosti v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie HVB kreditnej karty VISA. Ustanovenia
obchodných podmienok majú v prípade odlišnej úpravy prednosť pred ustanoveniami všeobecných
obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a platia pre všetkých klientov HVB Bank Slovakia, a.s.,

pokiaľ nebola ich pôsobnosť výslovne vylúčená.V článku IV. bolo uvedené, že podpisom tejto žiadosti žiadateľ potvrdzuje, že sa oboznámil so znením
obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty, ako aj všeobecných
obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a výslovne súhlasí s ich znením. Dňa 20.11.2006 bola

žiadosť podpísaná žalovaným.

Listinným dôkazom (č.l. 53) mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalovanému bolo na adresu jeho
trvalého bydliska zasielané potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty, potvrdenie
o riadnom uzatvorení Zmluvy o vydaní HVB Kreditnej karty a dodatkovej karty, upozornený bol, že v

najbližších dňoch obdrží aj svoj PIN, súčasne bol upovedomený o výške schváleného úverového rámca,
hotovostnom limite, zúčtovacom účte, ročnej úrokovej sadzbe.

Z výpisu zo dňa 30.09.2007 s dátumom splatnosti 15.10.2007 zistil súd prvého stupňa, že suma z
predchádzajúceho výpisu predstavovala 39.280,88 Sk, suma debetných položiek za mesiac september
(kedy už žalovaný nebol zamestnancom CS CARGO a.s. nakoľko došlo k rozviazaniu pracovného

pomeru dohodou ku dňu 31.08.2007, v mesiaci august čerpal však dovolenku), predstavovala 5.549,55
Sk a dlžná suma ku dňu vystaveniu výpisu, t.j. ku dňu 30.09.2007 predstavovala sumu 44.819,- Sk, čo
po odpočítaní úroku 278,63 Sk a úroku z omeškania ako vyplýva z výpisu (čl. 71) predstavuje žalovanú
istinu 1.476,63 Eur.

Oznámením zo dňa 18.09.2009 žalobca žalovanému oznámil predčasnú splatnosť úveru a výzvu na
úhradu celého zostatku úveru s tým, aby v lehote do 3 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil banke celý
zostatok záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o karte, ktorého výška k tomuto dňu predstavovala celkovú
sumu 2.632,78 Eur.

Predmetná výzva bola doručená žalovanému dňa 29.09.2009 (č.l. spisu 24).

Právny predchodca žalobcu HVB Bank Slovakia a.s. uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní HVB
kreditnej karty na základe prijatia žiadosti o vydaní HVB kreditnej karty zo dňa 20.11.2006, ktorá bola
vlastnoručnepodpísanážalovaným akožiadateľomapovažujesazanávrhnauzavretiezmluvyovydaní

HVB kreditnej karty, ktorá ak bude schválená, pošle banka žiadateľovi HVB kreditnú kartu a potvrdenie
o uzatvorení zmluvy a vydaní karty. Momentom doručenia potvrdenia o uzavretí zmluvy a vydaní HVB
kreditnej karty dochádza k uzatvoreniu zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty. Zmluvné strany, ktoré boli
riadne označené sa dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje obchodným zákonníkom (§ 262 ods.
1 OBZ).

V článku VII. 1, 2, 5, 11. sa žalovaný ako držiteľ karty zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky z
úverového rámca, uhrádzať poplatky, úroky v pravidelných mesačných splátkach vo výške rovnajúcej
sa aspoň výške povinnej minimálnej splátky. Výška povinnej minimálnej splátky je 10 % z dlžnej sumy
t.j. sumy peňažných prostriedkov čerpaných z úverového rámca, splatných poplatkov a úrokov.

Výpisom z kartového účtu žalovaného žalobca preukázal, že žalovaný prečerpal na istine 1.476,63 Eur
(v tejto časti rozhodnutie súdu už nadobudlo právoplatnosť ). Výpis bol vyhotovený k 30.09.2007. K
uvedenej pohľadávke žalobca uplatnil riadne úroky, ktoré sú odmenou resp. cenou za poskytnutý úver
v sume 378,11 Eur vo výške 15 % ročne čo vyplýva z výpisov a 757,55 Eur úroky z omeškania, ktoré

sú sankciou za omeškanie (v, ktorej časti súd žalobu zamietol pričom toto rozhodnutie už nadobudlo
právoplatnosť) a ďalej si uplatnil dlžné poplatky v sume 116,18 Eur.

Čo sa týka kapitalizovaného úroku v sume 378,11 Eur, tu súd žiadal žalobcu, aby špecifikoval jeho
výpočet, za ktoré obdobie v akej sume z akej istiny je uplatňovaný, tak aby jeho dôvodnosť mohla, byť

podrobená súdnemu prieskumu, a bola predložená po podaní odvolania tak to, že ide o neuhradené
riadne úroky s dátumom od 30.09.2007 (t.j. od dátumu posledného výpisu, do kedy dochádzalo k
úhradám rámci zmluvných dojednaní) do 30.10.2007 sadzba 15,96 % z čerpanej sumy za daný mesiac
9,25 Eur, za obdobie od 31.10.2007 do 29.11.2007 v sadzbe 15,96 % čerpanej sumy za daný mesiac
18,60 Eur, za obdobie od 30.11.2007 do 30.12.2007 v sadzbe 15,96 % ročne čerpanej sumy 1.476,68

Eur 19,64 Eur, za obdobie od 31.12.2007 do 30.01.2008 v sadzbe 15,96 % ročne čerpanej sumy
1.476,68 Eur 19,64 Eur, za obdobie od 31.01.2008 do 28.02.2008 v sadzbe 15,96 % ročne čerpanej
sumy 1.476,68 Eur 19,64 Eur, od 29.02.2008 do 30.03.2008 v percentuálnej sadzbe 15,96 % z dlžnej
sumy 1.476,65 Eur vo výške 19,64 Eur za obdobie od 31.03.2008 do 29.04.2008 - 15,96 % ročne zčerpanej sumy 1.476,64 Eur v sume 19,64 Eur, za obdobie od 30.04.2008 do 30.05.2008 - 15,96 %
ročne z čerpanej sumy 1.476,63 Eur v sume 19,64 Eur, za obdobie od 31.05.2008 do 29.06.2008 - 15,96
% z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 20,49 Eur, za obdobie od 30.06.2008

do 30.07.2008 - 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur,
za obdobie od 31.07.2008 do 30.08.2008 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18
Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 31.08.2008 do 29.09.2008 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63
a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 30.09.2008 do 30.10.2008 15,96 % z
čerpanej sumy 1.476,63 Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 31.10.2008

do 29.11.2008 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur,
za obdobie od 30.11.2008 do 30.12.2008 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 Eur a poplatok 116,18
Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 31.12.2008 do 30.01.2009 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63
Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 31.01.2009 do 27.02.2009 15,96 % z
čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur, za obdobie od 28.02.2009 do
31.03.2009 15,96 % z čerpanej sumy 1.476,63 a Eur a poplatok 116,18 Eur v sume 21,19 Eur spolu

v sume 378,11 Eur (čo je správne aj po matematickom prepočte).

Taktiež podľa predloženého sadzobníka kreditnej karty VISA Gold bol ročný poplatok za kartu v sume
3.500,- Sk t.j. 116,18 Eur. Tento bol účtovaný žalobcom žalovanému ku dňu 30.04.2008 ako ročný
poplatok v zmysle predloženého sadzobníka (č.l. spisu 245).

Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal žalovaného, ktorý nepochybne bol povinný platiť riadne úroky,
nakoľko sa jednalo sa o zmluvu o úvere, v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a poplatok za
poskytnutú kartu VISA Gold, v zmysle dojednaní vo Všeobecných obchodných podmienkach VII. dobu
11, a Sadzobníka.

Protitomutorozsudkuvčaspodalodvolaniežalovaný.Namietal,žesúdprvéhostupňadospelnazáklade
vykonaných dôkazov opätovne k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 205 ods.2
písm.d/ O.s.p. a že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia §
205 ods.2 f/ O.s.p. ako to už raz potvrdil odvolací súd. Opätovne zdôraznil, že celý spor je vlastne iba

o tom, či ako žalovaný vystupoval pri vydaní HVB kreditnej karty v roku 2006 ako štatutárny zástupca
vtedajšieho zamestnávateľaaleboakosúkromnáosoba.Bankatvrdí,žeakofyzickáosobamalpožiadať
o nejaký fiktívny úverový rámec pre seba, žalovaný tvrdí a myslí si, že z priložených písomných dôkazov,
ako aj z jeho výpovedi je úplne jasné a zrozumiteľné, že žalobca svojím tvrdením, že ako veriteľ poskytol
na základe žiadosti z 27.11. 2006 úverový rámec vo výške 3.319,39 Eur úmyselne zavádza, uvádza

nepravdivé údaje, nakoľko sa to takto nikdy nestalo a nikdy žalovanému bývala HVB Bank Slovakia a.s.
neposkytla žiadny úverový rámec ako súkromnej osobe. V tom čase pracoval ako generálny riaditeľ
a predseda predstavenstva spoločnosti C.S.CARGO Slovakia a.s. a predmetnú žiadosť podpisoval
ako štatutárny zástupca. V žiadosti je jasne uvedené, že sa bude splácať z účtu zamestnávateľa, teda
C.S.CARGO č. 1423363131, kód banky 8080. Žalovaný nikdy nemal v tejto banke osobný účet a fakt,

že dostal spomínanú kartu práve z HVB Bank je len o tom, že jeho zamestnávateľ mal s uvedenou
bankou nadštandardné vzťahy. Keď už v tom čase chcel v skutočnosti potvrdiť a dať karte jasne služobný
charakter, keďže inak sa to nedalo rozlíšiť ako aj keď to súd ani raz nevysvetlil, ako sa to dalo podľa
podpisu odlíšiť, či zmluvu podpisuje ako subjekt, ako občan, alebo štatutárny zástupca spoločnosti, dal si
to potvrdiť od banky aj jasne písomne a to prejavom zo dňa 29.12.2006. Veľmi podstatné je, že tvrdenie

súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal akým spôsobom vlastne poskytoval informácie o stave
účtu držiteľovi karty, čím skutočne sa mohol zabrániť nárastu úrokov z omeškania a toto nezodpovedá
ani zásadám poctivého obchodného styku. Jedna z ďalších najrozhodujúcejších vecí, ktorú súd prvého
stupňa nebral do úvahy a síce absolútne liknavý postoj banky k vlastnej pohľadávke, kedy za dva
roky vôbec sa nič nedialo od jeho ukončenia pracovného pomeru v roku 2007 až do septembra

2009, teda celé dva roky o banke ani bývalom zamestnávateľovi nič nepočul. Išlo zo strany banky o
jasné alibistické a pohodlné riešenie, keď sa uspokojili s tým, že úroky rastú, ani raz nekontaktovali
žalovaného telefonicky, pričom v žiadosti je číslo mobilu uvedené a po odchode z C.S.CARGO mali
jeho súkromné mobilné číslo, pričom v žiadosti je jasne uvedené s podpisom žalovaného a pečiatkou,
čo banka akceptovala, že budú komunikovať so žalovaným výlučne na jeho korešpondenčnú adresu

G., ul. B. XX. Dva roky zo strany banky nebol žiaden kontakt. Dôkazy o opaku neboli na pojednávaní
predložené. Pôvodná suma nebola nijako závratná a určite by banke nedovolil realizovať si svoj legálny
úžernícky systém a dohnať ju do takýchto obludných rozmerov. Na strane 4 súd uvádza, že mal z
listinného dôkazu - žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty zistené, že dňa 20.11.2006 žalobca akožiadateľ fyzická osoba požiadal o vydanie HVB kreditnej karty právneho predchodcu žalobcu, kde v časti
I. je uvedený titul žiadateľa, jeho meno a priezvisko a ďalšie identifikačné údaje ako rodné číslo, číslo
OP, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, to je v poriadku, ale ako môže tvrdiť, že žiadal

ako fyzická osoba, keď to žiadal ako štatutár firmy, aj tu bol bankou predsa identifikovaný presne, podľa
tých istých identifikačných znakov veď sú to tie isté osoby u človeka - občan, žalovaný, či generálny
riaditeľ - žalovaný. Súd vychádzajúc od samotného počiatku z nesprávneho posúdenia celého prípadu
pochopiteľne, aj keď to najprv zamietol, priznal žalobcovi ako úroky, tak aj poplatok, nerozhodol však
ešte o trovách konania, o ktorých si vyhradil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Čo sa týka kapitalizovaného úroku v sume 378,11 Eur, aj keď ho súd pôvodne zamietal s odôvodnením,
aby žalobca špecifikoval jeho výpočet tak, aby ho súd mohol podrobiť súdnemu prieskumu, tak potom
už len stačilo, aby žalobca predložil kopu čísel a súd už nepotreboval žiadne skúmanie a žalobcovi úrok
rovnako priznal, ako aj samostatne poplatok vo výške 116,18 Eur. Už si nerobí žalovaný žiadne ilúzie po
5 rokoch, keď vidí ako sa súdy silou mocou od začiatku tvrdohlavo a nespravodlivo držia svojich výrokov
v prospech banky, ale ako žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v súlade s ust.§ 220 O.s.p.

zmenil, žalobný návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu všetkých trov žalovanému.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Namietal, že odvolanie nespĺňa náležitosti uvedené v ust.§
205 ods.1 O.s.p., preto ho žiadal odmietnuť podľa ust.§ 218 ods.1 písm.d/ O.s.p. Odvolanie je výhradne
postavené na tvrdeniach, že medzi žalovaným ako fyzickou osobou a právnym predchodcom žalobcu

nedošlo k vzniku zmluvného vzťahu na základe ktorého si následne žalobca uplatnil svoj nárok vzniknutý
zo zmluvy. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobcu, že nie je dlžníkom a poukazoval na to, že spoločnosti
C.S.CARGO Slovakia a.s., v ktorej bol v danom čase predsedom predstavenstva mala byť zmluvnou
stranou a v skutočnosti uhradiť predmetnú pohľadávku. V odvolaní žalovaný uvádza, že ani súd prvého
stupňa ani odvolací súd sa týmito jeho námietkami nezaoberal, ba ich až ignoroval, pričom tejto

skutočnosti nemal byť podľa názoru žalovaného dostatočne zistený skutkový stav veci. Uvedené však
nijakým spôsobom relevantne nemení nič na skutočnosti, že žiadateľom bol žalobca osobne ako fyzická
osoba. Pokiaľ žalovaný mal dohodu so svojim zamestnávateľom v rámci poskytovaných manažérskych
benefitov, nič mu nebránilo uplatniť vzniknuté náklady, ktoré mal v súvislosti s výkonom svojej funkcie.
Ide však o vzťah zamestnávateľa a žalovaného. Otázkou pasívnej legitimácie žalovaného sa zaoberal aj

Krajský súd v Prešove vo svojom prvom rozhodnutí v danej veci zo dňa 09.02.2012. Súd prvého stupňa
vo svojom druhom rozhodnutí v danej veci zo dňa 27.09.2012 uviedol, že zo žiadosti o vydanie HVB
kreditnej karty nevyplýva, že žalovaný vystupoval ako štatutárny zástupca tejto spoločnosti. Naopak
jednoznačne vyplýva, že zmluvnou stranou bol žalovaný ako fyzická osoba. Na základe uvedených
skutočností súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danej veci. Krajský súd v

Prešove vo svojom druhom rozhodnutí zo dňa 27.03.2014 vyslovil právny názor, že i odvolací súd má za
to, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danej právnej veci. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd
prvého stupňa riadne vyhodnotil, že zo žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty nevyplýva, že by žalovaný
vystupovalakoštatutárnyzástupcatejtospoločnosti.Naopakjednoznačnevyplýva,žezmluvnoustranou
bol žalovaný ako fyzická osoba. Pasívna legitimácia žalovaného výsledkami vykonaného dokazovania

bola nepochybne preukázaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalobca za to, že otázka pasívnej
legitimácie bola riadne preukázaná, tvrdenia žalovaného, že jeho námietky neboli dôsledne preskúmané
sú nepravdivé a nedôvodné. Žalobca má za to, že žalovaný podaním odvolania iba oddiaľuje splnenie
svojej povinnosti, nakoľko ani v podanom odvolaní zo dňa 06.11.2014 už neuvádza žiadne nové právne
relevantné skutočnosti, iba sa obmedzuje na opakovanie sa namietaných skutočností, ktoré už boli

preukázané. Pre úplnosť tvrdení žalobca uvádza, že pokiaľ by žalovaným namietané skutočnosti mali
byť pravdivé a pasívne legitimovaným účastníkom má byť spoločnosť C.S.CARGO Slovakia a.s. a nie
žalovaný ako fyzická osoba, takáto skutočnosť by musela prinajmenšom vyplývať z uzavretej zmluvy.
Keďže však zo žiadneho ustanovenia zmluvy takáto skutočnosť nevyplýva, sú tvrdenia žalovaného
nedôvodné a nepravdivé. Preto navrhol odmietnuť odvolanie žalovaného ako nedôvodné v zmysle ust.§

218 O.s.p. alebo rozsudok podľa ust.§ 219 O.s.p. potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny. Uplatnil
si trovy odvolacieho konania vo výške 143,52 Eur.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.Aj keď možno prisvedčiť žalobcovi, ktorý vo svojom vyjadrení uvádza, že žalovaný sa sústredil na otázku
pasívnej legitimácie vo veci, ktorá už bola právoplatne vyriešená, nejde zo strany žalovaného o jedinú
odvolaciu námietku, a preto nie je namieste odvolanie odmietnuť.

Žalovaný v odvolaní namieta i priznaný kapitalizovaný úrok v sume 378,11 Eur a poplatok vo výške
116,18 Eur. Uvádza, že stačilo, aby žalobca predložil kopu čísel a súd nepotreboval žiadne skúmanie
a žalobcovi úrok aj poplatok priznal. Namietal i to, že súdy rozhodujú v prospech banky, nerozhodujú
spravodlivo. Zároveň namietal, že banka za dva roky od ukončenia jeho pracovného pomeru mu

nezaslala jediné upozornenie, list alebo telefonát, aj keď mala na ňho kontakt. Položil otázku prečo sa
banka neozvala skôr a neriešila sa vec pokiaľ bola pohľadávka malá, ale dva roky nechala narásť sumu
do úžerníckej veľkosti. Malo ísť o alibistické a pohodlné riešenie s tým, že sa banka uspokojila s tým, že
úroky rastú. Vyslovil názor, že určite by banke nedovolil realizovať legálny úžernícky systém a dohnať
pohľadávku do obludných rozmerov. Jasný je aj odvolací petit, keď žiada rozsudok zmeniť a žalobu
zamietnuť.

Odvolací súd rozsudkom č.k. 5Co/4/2013-227 zo dňa 27.03.2014 potvrdil rozsudok súdu 1.stupňa vo
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.476,63 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy1.476,63Eur od30.09.2009dozaplateniaavovýrokuozamietnutížalobyvčastikapitalizovaného
úroku z omeškania vo výške 30 % p.a. z istiny 1.476,63 Eur od 01.10.2007 do 14.01.2009 a 9 % úroku

z omeškania z istiny 1.476,63 Eur od 15.01.2009 do 29.09.2009.

Vo zvyšku zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd v rozsudku konštatoval, že má za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný v danej právnej
veci. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom súd prvého stupňa riadne vyhodnotil, že zo žiadosti
o vydanie HVB Kreditnej karty nevyplýva, že by žalovaný vystupoval ako štatutárny zástupca tejto
spoločnosti. Naopak jednoznačne vyplýva, že zmluvnou stranou bol žalovaný ako fyzická osoba.

Odvolací súd už v tomto rozsudku vyslovil názor, že z ustálenej judikatúry slovenských súdov vyplýva
(napr. uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 5Co/140/2010-67), že spotrebiteľská zmluva nie je
samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky
zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva
musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej

zmluvnej strany. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná
zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, leasingová zmluva, zmluva o úvere, zmluva o dodávke elektriny a
ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka.
Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane
druhej.

Odvolací súd nenamietal, že úver je absolútnym obchodom a že na ňho dopadá tretia časť Obchodného
zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Popretím úveru ako absolútneho
obchodu však nemožno rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktorými zákonodarca sleduje dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj

v prípade absolútneho obchodu, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti
ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv.
Odvolací súd teda súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že neprimerane vysoké úroky z omeškania
vo výške 30 % ročne odporujú uznávaným pravidlám správania sa a teda sú v rozpore s dobrými
mravmi. Zároveň, že možno súhlasiť, že takéto dojednania odporujú zásadám poctivého obchodného

styku. Odvolací súd ďalej konštatoval, že pravidlám formálnej logiky zodpovedá názor, že sa žalovaný
vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania až po doručení výzvy na zaplatenie dlžnej istiny, čo mal súd
prvého stupňa preukázané doručenkou, preto bolo správne zamietnutie žaloby čo do úroku z omeškania
z istiny 1.476,63 Eur od 15.01.2009 do 29.09.2009. Inak je to však čo do kapitalizovaného úroku
v sume 378,11 Eur, kde súd prvého stupňa zamietol žalobu z dôvodu, že nebol špecifikovaný jeho

výpočet za ktoré obdobie, v akej sume a z akej istiny je uplatňovaný tak, aby jeho dôvodnosť mohla
byť podrobená súdnemu prieskumu. Uvedené súd prvého stupňa označil ako neunesenie dôkazného
bremena žalobcom. Z toho istého dôvodu nepriznal súd prvého stupňa ani uplatnené dlžné poplatky vo
výške 116,18 Eur s tým, že ich sadzobník nebol predložený.Rozsudok bol vo zvyšku zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušený
z dôvodu, že súd prvého stupňa riadne neodôvodnil prečo neakceptoval žalobcom predložené mesačné

výpisy z úverového účtu, z ktorých sú zrejmé jednotlivé čerpania úverového rámca s označením sumy
a dátumu a úroková sadzba riadneho úroku spolu s vyčíslením riadneho úroku k poslednému dňu v
mesiaci a z akej sumy bol počítaný a zároveň sa nezaoberal ani otázkou poplatku vo výške 116,18 Eur.

Podľanázoruodvolaciehosúdu,takakotovyjadrilajvrozsudkusp.zn.5Co/4/2013zodňa27.03.2014,je

zmluva nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Už v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. 5Co/61/2011-132 zo dňa 09.02.2012 odvolací súd
konštatoval, že ide o spotrebiteľský vzťah.

Podľa ust.§ 52 ods.1 O.s.p. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, ďalej len

„OZ"),spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákon č. 258/2001 Z.z. v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom je podľa

ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ust.§ 4 ods.5 zákona č. 258/2001
Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, teda dňa 20.11.2006 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Žalovaný namietal dôvody uvedené v ust.§ 205 ods.2 O.s.p., ktorými odôvodnil odvolanie proti rozsudku
súdu prvého stupňa. Odvolací dôvod podľa ust.§ 205 ods.2 písm.d/ O.s.p., teda nesprávny skutkový
záver súdu prvého stupňa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov
nepostupuje podľa kritérií uvedených v ust.§ 132 až § 135 O.s.p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti nehodnotí z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie

veci z právneho hľadiska.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ust.§ 205 ods.2 písm.f/ O.s.p., je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, ak dôjde k omylu súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav.

Za mylnú aplikáciu právnych predpisov sa považuje použitie iného právneho predpisu než aký sa
správne mal použiť alebo síce aplikácia správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávny výklad.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, tak ako to konštatuje súd prvého stupňa v rozsudku vyplýva, že
dňa 20.11.2016 žalobca ako žiadateľ fyzická osoba požiadal o vydanie HVB kreditnej karty právneho

predchodcu o poskytnutie tejto HVB kreditnej karty, kde v časti I. je uvedený titul žiadateľa meno a
priezvisko JUDr. Andrej Vaško a ďalšie identifikačné údaje, ako je číslo občianskeho preukazu, rodné
číslo, adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, spôsob bývania, rodinný stav, údaje o vzdelaní
a zamestnaní.

Dohodnutá výška poskytnutého úverového rámca bola 100.000,- Sk. V tejto žiadosti bolo uvedené,
že žiadateľ berie na vedomie, že banka vydáva HVB kreditnú kartu za podmienok, ktoré stanovila v
žiadosti v obchodných podmienkach pre vydanie a používanie HVB kreditnej karty VISA. Ustanovenia
obchodných podmienok majú v prípade odlišnej úpravy prednosť pred ustanoveniami všeobecnýchobchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a platia pre všetkých klientov HVB Bank Slovakia, a.s.,
pokiaľ nebola ich pôsobnosť výslovne vylúčená.

V článku IV. bolo uvedené, že podpisom tejto žiadosti žiadateľ potvrdzuje, že sa oboznámil so znením
obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty, ako aj všeobecných
obchodných podmienok HVB Bank Slovakia, a.s. a výslovne súhlasí s ich znením. Dňa 20.11.2006 bola
žiadosť podpísaná žalovaným.

Žalovanému bolo na adresu jeho trvalého bydliska zasielané potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o vydaní
HVB Kreditnej karty, v ktorom mu žalobca vyslovene oznámil, potvrdenie o riadnom uzatvorení Zmluvy o
vydaní HVB Kreditnej karty a dodatkovej karty, upozornený bol, že v najbližších dňoch obdrží aj svoj PIN,
súčasne bol upovedomený o výške schváleného úverového rámca, hotovostnom limite, zúčtovacom
účte, ročnej úrokovej sadzbe.

Tak ako bolo konštatované vyššie, zo žiadosti o vydanie HVB kreditnej karty nevyplýva, aby boli
medzi právnym predchodcom a žalovaným okrem požadovaného úverového rámca vo výške 100.000,-
Sk dohodnuté úroky alebo poplatky. Žiadosť o vydanie HVB kreditnej karty bola podpísaná oboma
účastníkmi konania. Žalovaným dňa 20.11.2006 a právnym predchodcom žalobcu dňa 27.11.2006.
Výška ročnej úrokovej sadzby vyplýva z potvrdenia o uzavretí zmluvy o vydaní HVB kreditnej karty, ktoré

bolozaslanéžalovanémunaadresuB.XX,G..Ideoročnúúrokovúsadzbuvovýške15,96%p.a.,pričom
z potvrdenia vyplýva i konštatovanie, že výška poplatkov za služby poskytované HVB Bank Slovakia
a.s. je uvedená v Sadzobníku poplatkov pre držiteľa HVB kreditnej karty ktorého aktuálne znenie je k
dispozícií v pobočkách banky i na internetovej stránke banky. Uvedené potvrdenie o uzavretí zmluvy o
vydaní HVB kreditnej karty však nie je podpísané žalovaným.

Zo spisu ani nevyplýva, že by žalovaný podpísal obchodné podmienky na vydanie a používanie
kreditných kariet, tak ako sú založené na č.l. 9 až 22, aj keď priestor na podpis na č.l. 22 týchto
obchodných podmienok existuje. Súd prvého stupňa ani nezisťoval, či existovala možnosť voľby
a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností tak, aby bola zabezpečená

individuálnosť dohody medzi účastníkmi, teda aby spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných
podmienok.

V tejto súvislosti odvolací súd znova poukazuje na zákon č. 258/2001 Z.z. účinný ku dňu 20.11.2006,
ktorý vyžaduje pre platnosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere písomnú formu pre dodržanie ktorej sa

všeobecne vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúceho, teda žalovaného.

Javí sa podľa toho ako naznačil odvolací súd vyššie, že nebola dodržaná písomná forma čo do prijatia
návrhu, teda potvrdenia banky, pretože toto nebolo zo strany žalovaného učinené písomne.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu bolo namieste v danom prípade aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z.,
konkrétne ust.§ 4 ods.5

Súd prvého stupňa vo vzťahu k riadnemu úroku vo výške 378,11 Eur a poplatku vo výške 116,18 Eur
nedostatočne zistil skutkový stav a zároveň vec aj nesprávne právne posúdil, keďže neaplikoval právny

predpis, ktorý vo vzťahu k úroku i poplatku mal aplikovať.

Aj keď odvolací súd nie je zástancom kasačných rozhodnutí, v prípadoch tzv.nevyhnutného
dvojinštančného posúdenia nároku, judikatúra Najvyššieho súdu SR k otázke tzv. zmeňujúcich
rozsudkov je konštantná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 3Cdo 302/2008 z 30.07.2009, keď dovolací súd konštatuje, že ak odvolací súd dospel k
iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tým, že odvolací súd
tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť
prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z

hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení.

Preto nezostávalo odvolaciemu súdu iba rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.Úlohou súdu prvého stupňa bude správne posúdiť nárok žalobcu čo do riadneho úroku a poplatku
vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, že ide o spotrebiteľský vzťah a znova vo veci

rozhodnúť.

Súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania podľa ust.§ 224 ods.4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.