Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115234640
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115234640.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Soni Zmekovej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Bratislava 26, Karadžičova 17, IČO : 31 383 408, právne zastúpená Mgr. Miroslavom Vilímom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Michalská 9 proti žalovanému: U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.,
Z.. U. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 50,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nitra č.k. 14C/681/2015-27 zo dňa 27. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d
z u j e .

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
50,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 50,60 eur od 18.05.2013 do
zaplatenia, a trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 16,50 eur a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 30,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zrušil platobný
rozkaz 14C/681/2015-14 zo dňa 14.01.2016. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia §
115a ods. 2, § 150 ods. 2, § 200ea ods. 1, § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 517 ods. 1, 2, §

801 ods. 2, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a uviedol, že žalobca sa písomnou žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 30.11.2015 domáhal vydania platobného rozkazu, pričom dôvodil tým, že so
žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. 110/056382-3. Keďže žalovaný v zákonom stanovenej lehote
dlžné poistné nezaplatil, poistná zmluva zanikla dňa 17.05.2013 a preto žiadal zaplatenie poistného
za obdobie od 01.04.2013 do 17.05.2013. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz č.k.
14C/681/2015-14 zo dňa 14.01.2016 a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 156 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP, nakoľko ide o drobný spor. Súd prvej inštancie považoval za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, ktorej predmetom bolo
investičné životné poistenie pre zdravie a dôchodok. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dohodnutého
poistného za obdobie od 01.04.2013 do 17.05.2013 v sume 50,60 eur, avšak na výzvu nereagoval, preto
v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy došlo k zániku poistenia a to dňom 17.05.2013 v zmysle
§ 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Považoval za nesporné, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť

zo zmluvného vzťahu - uzatvorenej poistnej zmluvy a neuhradil žalobcovi dlžné poistné, na ktoré mal
žalobcanárokzacelúdobutrvaniapoistenia,t.j.do17.05.2013.Pretozaviazalžalovanéhonazaplatenie
dlžnej sumy 50,60 eur. Ďalej konštatoval, že keďže žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5,75% ročne zo sumy 50,60 eur od
18.05.2013 do zaplatenia, nakoľko dlžná suma bola splatná dňom nasledujúcim po zániku poistenia,
ku ktorému došlo dňa 17.05.2013. Požadovanú výšku úroku z omeškania považoval za súladnú s §

3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trovkonania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 30,- eur. Žalobcovi vznikli trovy titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie
konania a keďže bol zastúpený advokátom, aj trovy právneho zastúpenia. Advokát v konaní účelne

vykonal 2 úkony právnej pomoci (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie návrhu - § 14 ods. 1 písm.
a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov za tieto úkony právnej služby by patrila advokátovi odmena vo výške 33,20 eur (2
úkony po 16,60 eur), paušálna náhrada výdavkov vo výške 16,78 eur (2 úkony za 8,39 eur), spolu suma
49,98 eur + daň z pridanej hodnoty vo výške 10,- eur, t.j. trovy právneho zastúpenia vo výške 59,98

eur. Uviedol, že v drobnom spore má súd podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku možnosť
znížiť alebo nepriznať náhradu trov konania, ak sú neprimerane vysoké k uplatňovanej pohľadávke. O
drobný spor ide aj v tejto veci, pretože žalobca si v ňom uplatňuje pohľadávku vo výške 50,60 eur.
Trovy konania, ktorých náhradu si žalobca uplatnil, súd prvej inštancie považoval vzhľadom k výške
pohľadávky za neprimerane vysoké, preto žalobcovi priznal iba náhradu súdneho poplatku vo výške
16,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 30 eur ( 1/2 zo

sumy 59,98 eur). Uviedol, že súdny poplatok bol žalobca povinný zaplatiť, preto mu jeho náhrada bola
priznaná v plnej výške. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, vzhľadom na vykonané úkony (ich druh,
náročnosť) a skutočnosť, že vo veci ide o drobný spor, dospel súd k záveru, že je odôvodnené zníženie
náhrady trov právneho zastúpenia, pričom za primerané zníženie považoval ich zníženie tak, že priznal
žalobcovi trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (podanie návrhu na súd). Zároveň

súd prvej inštancie rozhodol o zrušení platobného rozkazu č.k. 14C/681/2015-14 zo dňa 14.01.2016,
keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti výroku o náhrade trov
konania, ktorý žiadal zmeniť a rozhodnúť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania

sumu 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 59,98 eur titulom trov právneho
zastúpenia. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 205 ods. 2 písm.,
f) OSP keď na zistený skutkový stav aplikoval nepríslušnú právnu normu, a tiež existenciu iných vád,
ktoré viedli k nesprávnemu a nezákonnému zníženiu náhrady. Právny zástupca žalobcu si uvedomuje
skutočnosť, že rozdiel medzi požadovanou a priznanou náhradou trov konania sa javí ako nepatrný,

pričom reálna vymožiteľnosť pohľadávky voči žalovanému zrejme nie je vysoká, avšak mal za to, že
odôvodnenie rozhodnutia o znížení trov konania nemá oporu v zákone. V súvislosti s poukazom súdu
prvej inštancie na Nariadenie, ktorým sa zákonodarca pri tvorbe § 150 ods. 2 OSP inšpiroval, uviedol,
že toto nepoukazuje výlučne na posudzovanie trov konania s ohľadom na ekvivalenciu a úmernosť vo
vzťahu k uplatnenému a priznanému nároku, avšak pri rozhodovaní o náhrade trov konania poukazuje

prvotne na zásadu, že trovy konania má znášať protistrana, ktorá úspech vo veci nemala, tieto trovy
musia byť vyčíslené v súlade s vnútroštátnym právom a musia byť nevyhnutné. Namietal, že z dikcie
§ 150 ods. 2 OSP vyplýva, že aplikácia tohto ustanovenia, t.j. nepriznanie alebo zníženie náhrady trov
konania je možná iba v tom prípade, ak sú súbežne splnené dve podmienky, a to že ide o drobný
spor a hodnota vyčíslených trov je neprimeraná k výške uplatnenej pohľadávky. Mal za to, že zákon

neobsahuje legálnu definíciu pojmu neprimeraný, pri posudzovaní primeranosti vyčíslených trov je však
potrebné zohľadniť viacero kritérií, ako dôvod podania žaloby, počet relevantných úkonov vykonaných
v priebehu konania. Podľa odvolateľa aj pri drobných sporoch, pri ktorých by nemali trovy prevyšovať
hodnotu uplatnenej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že tieto sú neprimerané, aj keď ich
výška presahuje hodnotu sporu. V predmetnom konaní nemožno hovoriť o neprimeranosti uplatnených

trov, nakoľko tieto boli vyčíslené za skutočne nevyhnutné úkony potrebné pre úspešné uplatnenie práva,
pričom suma 59,98 predstavuje najnižšie možné vyčíslenie trov konania vzhľadom na úkony vykonano v
priebehu konania a zároveň odzrkadľuje aj právnym zástupcom žalobcu skutočne vynaložené náklady.
Z toho dôvodu mal za to, že podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia neboli splnené. Namietal tiež, že
žalobca sa do svojej pozície dostal bez vlastného zavinenia, nakoľko to bol žalovaný, ktorý porušil svoje

povinnosti vyplývajúce mu zo zákona ako aj z poistnej zmluvy a donútil tak žalobcu k využitiu svojho
práva na súdnu ochranu. Taktiež uviedol, že žalobca (jeho právny zástupca) nevykonával v priebehu
konania žiadne nadbytočné úkony, za ktoré by si uplatňoval trovy konania. Poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.09.2015 sp.zn. 4MCdo/16/2014 a rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp.zn. II. ÚS 56/05-38 a IV. ÚS 45/06-32.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania je vecne správne. Preto

rozsudok v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok v ostatnej časti vo veci samej
strany sporu odvolaním nenapadli, preto v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť. Rozhodnutie
odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa trov konania má povahu uznesenia, keďže ide o rozhodnutie
vyplývajúce z procesnoprávneho predpisu. Preto aj keď odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti
rozhodnutiu prvoinštančného súdu, ktorým je rozsudok, rozhodol o odvolaní proti výroku o trovách

konania uznesením.

5. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však
bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom dňa 27.04.2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného

sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Predmetom konania vo veci samej bolo zaplatenie neuhradeného poistného v celkovej sume 50,60
eur s príslušenstvom , pričom žalobca bol v celom rozsahu úspešný. Odvolaním zostali výroky rozsudku

vo veci samej nedotknuté, čo znamená, že v tejto časti je rozsudok právoplatný a odvolací súd pri
rozhodovaní o odvolaní vychádzal z takéhoto výsledku konania.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

9. Uvedené zákonné ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Účastníkkonania,ktorýmalvsporeplný úspech,mánároknanáhradutrovtohtokonania.Súdvtakomto

prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje
iba na sporové konanie. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú
jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej a tiež účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s

uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému
dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a
napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta).

10. Podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

11. Zákon osobitne v predmetnom ustanovení zdôraznil možnosť využitia moderačného práva súdu v

drobných sporoch. V takom prípade nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí
ísť o výnimočnú situáciu. Popri skutočnosti, že ide o drobný spor podľa § 200ea OSP, postačuje, ak
trovy konania sú neprimerané pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi pohľadávkou (správnejšie
medzi hodnotou predmetu sporu) a medzi výškou trov opätovne ponecháva zákonodarca na súdnu
prax. Vzhľadom na sadzby súdnych poplatkov a výšku tarifnej odmeny advokátov, stanovené všeobecne

záväznými predpismi, by bolo zrejme nesprávne za neprimerané trovy konania vyhlásiť paušálne trovy,
ktoré prevyšujú hodnotu predmetu sporu.

12. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, ide o zdôraznenie zásady, že

úspešnému účastníkovi sa priznávajú trovy konania, ktoré boli vynaložené účelne, no keďže ide
o konanie s nízkou hodnotou sporu, možno pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči
pohľadávke v drobnom spore neprimerané. Pôjde spravidla o vec s nízkou hodnotou sporu. V týchto
konaniach najmä trovy konania niekedy predstavujú vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľomsúdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s najnižšími nákladmi a nemôže
prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

13. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že výrok rozsudku v časti trov konania zodpovedá
ustanoveniu § 150 ods. 2 OSP účinnému v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto konaní bol daný dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 150 ods. 2 OSP. V predmetnom konaní nesporne išlo o drobný spor, pretože žalobca si
v ňom uplatňoval sumu vo výške 50,60 eura, t.j. sumu nepresahujúcu 1.000,- eur. Súd prvej inštancie

správne vec posúdil, keď rozhodol tak, že žalobcovi patrí v celom rozsahu len náhrada súdneho
poplatku za podanie žaloby v sume 16,50 eura, a že s ohľadom na charakter veci (drobný spor) je daný
dôvod na zníženie náhrady ostatných vynaložených trov právneho zastúpenia v rozsahu 1. Ako správne
konštatoval súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia porovnaním výšky trov konania
žalobcu, ktoré mu vznikli titulom súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 59,98 eur spolu suma 76,48 eura oproti výške žalovanej istiny t.j. sume 50,60 eura možno prijať

záver, že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Takto vyčíslené trovy konania presahujú výšku
pohľadávky, preto ich je treba považovať za neprimerané voči pohľadávke. Po tomto zistení súd prvej
inštancie dôvodne aplikoval ust. § 150 ods. 2 OSP účinné v čase jeho rozhodovania. V danej vec totiž
boli splnené obe zákonné podmienky na aplikáciu predmetného ustanovenia t.j. , že v danej veci išlo
o drobný spor a trovy konania boli neprimerané voči pohľadávke. Súd prvej inštancie preto správne

postupoval, keď priznal žalobcovi náhradu súdneho poplatku za návrh v celom rozsahu a krátil náhradu
trov právneho zastúpenia v rozsahu 1. .

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, z dôvodu, že žalovanému v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).