Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 13, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116208830
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116208830.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: L. P., A..

XX.XX.XXXX,S.W.T.F.XXXX/XX,XXXXXO.A.P.,Š.E.X.,právnezastúpenáJUDr.MarekomBelkom,
LL.M., advokátom so sídlom F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, proti žalovanému: F. P.¸. A.. XX.XX.XXXX,
S. T. F. XXXX/XX, XXX XX O. A. P., Š. E. X., právne zastúpený JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou,
advokátkou so sídlom Ul. Republiky 21, 010 01 Žilina, o vylúčenie žalovaného z užívania bytu takto

r o z h o d o l :

Úplne v y l u č u j e žalovaného z užívania dvojizbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. p.
vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcela O.-I. Č.. XXXX/XX, v
katastrálnom území O. A. P., evidovaného na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké Nové

Mesto, katastrálnym odborom.

Žalobuvozvyšnejčastiouloženiepovinnostižalovanémuvyprataťdvojizbovýbytč.XX,nachádzajúcisa
na X. p. vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na pozemku parcela O.-I. Č.. XXXX/
XX, v katastrálnom území O. A. P., evidovaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Kysucké
Nové Mesto, katastrálnym odborom, zamieta.

Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Ponecháva v platnosti neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Žilina č. k.
6C/91/2016-19 zo dňa 07.04.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 05.04.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.04.2016 sa žalobkyňa proti
žalovanému domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd úplne vylúčil žalovaného z užívania 2-izbového
bytu č. XX na X. p. vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa v k. ú. O. A. P.
evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto,

katastrálnym odborom, súčasne zaviazal žalovaného vypratať tento byt a napokon zaviazal žalovaného
nahradiť jej trovy konania. Spolu so žalobou žalobkyňa podala aj návrh na vydanie predbežného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému dočasne nevstupovať do predmetného bytu, a to až do
právoplatného skončenia konania o jej žalobe.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným sú bývalí manželia. Rozsudkom Okresného
súdu Žilina č. k. 7C/58/2015-21 zo dňa 10.06.2015 bolo ich manželstvo rozvedené. V zmysle ust. §
148 ods. 1 OZ zánikom ich manželstva zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Počas

trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len „BSM“) 2-izbový byt č. XX
na X. p. vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele O.-I. Č.. XXXX/XX
spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
súp. č. XXXX na pozemku parcela O.-I. XXXX/XX o veľkosti 713/46678, k. ú. O. A. P., evidovaný vkatastri nehnuteľností na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym
odborom (ďalej len „sporný byt“). V tomto spornom byte spolu naďalej žijú. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že dňa 10.03.2016 zaslala žalovanému výzvu na uzatvorenie mimosúdnej dohody o vyporiadanie BSM

po rozvode manželstva. Žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval. Žalovanému opätovne zaslala
výzvu dňa 16.03.2016. Na túto výzvu žalovaný reagoval listom zo dňa 15.03.2016 (doručeným dňa
17.03.2016), s tým že žiada vyporiadanie v presne opačnom znení ako ho navrhla ona. Žalobkyňa
tak mala za to, že žalovaný sa účelovo vyhýba vyporiadaniu BSM a toto sťažuje. Takýto stav, aký je
daný žalovanému vyhovuje. Ako dôvod podania žaloby (súčasne aj návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia) žalobkyňa uviedla, že sa voči nej žalovaný správa agresívne, fyzicky a psychicky ju dlhodobo
týra, z jeho strany dochádza čoraz častejšie k verbálnym, ako aj fyzickým útokom, či iným prejavom
domáceho násilia. Žalovaný začal tráviť čas v pohostinstvách a čoraz častejšie popíjal. S popíjaním išla
ruka v ruke žiarlivosť. Žalovaný sa správa agresívne, keď je pod vplyvom alkoholu. Žalovaný ju urážal
oplzlými výrazmi, bíjaval ju päsťami do oblasti hlavy, vyhrážal sa jej, že ju zlikviduje, chcel ju vyhodiť
von z okna, z balkóna, neprispieval jej finančne na domácnosť a iné robil jej nepríjemnosti. Viackrát

bola nútená privolať políciu, čo skončilo vždy dohovorom. Žalovaný jej nadával do „kuriev“, urážal ju,
že deti nie sú jeho. Nadával aj deťom, že sú to „kokoti“. Deti slovne napádal, vypínal elektriku a pod.
Tiež ich vyhadzoval z domu, že už majú 18 rokov a nemá povinnosť sa o nich starať. Časom jej prestal
žalovaný dávať peniaze na deti. Vtedy bola nútená nájsť si prácu, aby deti mali zabezpečené základné
potreby a tiež vzdelanie. Žalovaný raz napadol syna tak, že kľačal na ňom a udieral ho päsťami. Musela

syna ochrániť vlastným telom, pretože už začínal byť modrý. Snažila sa viackrát a rôznymi spôsobmi
žalovaného presvedčiť, aby prestal požívať alkoholické nápoje. Snažila sa mu dohovoriť aj cez jeho
matku, no neúspešne. Žalovaný ju raz napadol tak, že ju zrazil na zem a fackal ju. Vyhrážal sa jej, že
ju vyhodí z balkóna a potom si to odsedí. Syn ju zachránil, skočil medzi nich a so žalovaným sa začali
naťahovať. Nevedela ich od seba odtrhnúť. Okamžite privolala políciu. Žalovaný ešte pred príchodom

polície provokoval syna, aby ho udrel. Kričal na syna: „udri ma a ja to použijem proti tebe a tvojej matke“.
V priestupkovom konaní sa žalovaný ospravedlnil. Po príchode domov sa však nič nezmenilo. Raz
prišiel žalovaný domov opäť pod vplyvom alkoholu. Začal ju slovne napádať a vulgárne nadávať, že
je „kurva“ a deti sú „hajzli“ a „paraziti“. Žalovaný ju aj fyzicky napadol - zhodil ju na zem a fackoval ju.
Opäť ju ochránil starší syn. Zavolala políciu, pretože žalovaný kričal, bil syna a vyhrážal sa mu. Inokedy

sa vyhrážal jej, že sa jej pomstí a dostane syna do basy. Vtedy tiež telefonoval jej matke, aby si s
ňou spravila poriadok, že je „kurva“ a podobné nemiestne urážky. Po rozvode manželstva ju žalovaný
začal čoraz častejšie fyzicky napádať a vyhrážať sa jej. Dňa 12.09.2015 sa jej opäť vyhrážal, že ju
vyhodí z balkóna a potom si to odsedí. Na veľkonočný piatok, t. j. dňa 25.03.2016 policajná hliadka
vykázalažalovanéhona10dnízdomu.O01.00hod.vnocižalovanýprišielnaspäť.Opakovanezavolala

hliadku, tá ho odviezla preč k jeho matke. V pondelok, t. j. dňa 28.03.2016 sa znovu vrátil a znova
sa vyhrážal. Žalobkyňa tak skonštatovala, že má strach o svoj život, ako aj o život svojich detí, necíti
sa v bezpečí. Alkohol a násilnícke sklony sa u žalovaného prejavujú čoraz častejšie a intenzívnejšie.
Z hľadiska právnej argumentácie žalobkyňa uviedla, že aj napriek zániku BSM strán sporu, si strany
sporu toto nevyporiadali, a preto aj naďalej je použitie právneho prostriedku upraveného v ust. § 146

Občianskeho zákonníka možné za použitia ust. § 853 Občianskeho zákonníka, a to so zreteľom na to,
že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania ich BSM riadi ustanoveniami o BSM.
3. Súd po podaní žaloby návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel uznesením
č. k. 6C/91/2016-19 zo dňa 07.04.2016, ktorým nariadil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do
sporného bytu, a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie žalovaného z užívania

sporného bytu. O trovách konania o nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodol tak, že o nich
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2016
a vykonateľnosť dňa 11.04.2016. Proti uzneseniu nebolo podané žalovaným odvolanie.
4. Žalovaný sa k doručenej žalobe a jej prílohám vyjadril písomne na výzvu súdu podaním zo dňa
09.01.2017 doručeným súdu dňa 11.01.2017, a to tak, že so žalobou vyjadril svoj nesúhlas. Dôvody

uvedené žalobkyňou považoval za neobjektívne a tendenčné, opísané výlučne jednostranne proti nemu
a tak, že nevystihujú skutočný, objektívny stav celej situácie, ktorú žalobkyňa účelne nepravdivo proti
nemu vykonštruovala tak, aby si spolu s ich dospelými synmi uľahčila prístup k ich spoločnému majetku.
Po tom ako súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré si prevzal na
pošte približne koncom apríla 2016, sa doslova z hodiny na hodinu stal skoro bezdomovcom, keby

nemal matku, ktorá ho uchýlila, nevie kde by si našiel prístrešie. Uvedomujúc si svoje slabé postavenie
(bez svedkov), keď jeho synovia, hlavne starší syn P. boli ochotní dosvedčiť proti nemu čokoľvek,
radšej, ako aj následkom ich nepriameho nátlaku (napríklad i tým, že ho vyprovokovali k tomu, aby
zvýšil hlas a potom sa mu vysmievali, že mu nikto nič nedosvedčí a pod.), rozhodol sa rešpektovaťsúdny zákaz a proti rozhodnutiu sa neodvolal. Mal i strach, že sa situácia v rodine zhorší. Naivne si
myslel, že keď sa odsťahuje z bytu, bude mať od nich pokoj. Vtedy ešte nevedel o tom, že všetko toto
systematicky pripravuje žalobkyňa a to výlučne z majetkových a osobných dôvodov. Hneď po doručení

uznesenia o nariadení predbežného opatrenia odišiel zo sporného bytu a odvtedy v ňom nebýva. Stihol
si zobrať iba svoje oblečenie. Žalobkyňa mu doposiaľ odmieta vydať ostatné jeho osobné veci, ktoré
zostali v spornom byte, hoci má k tomuto rovnaké vlastnícke právo. Nakoľko bývanie u matky nebolo
vyhovujúce, bol nútený hľadať si nájom. Toho času býva v nájme v O. A. P.. Ďalej žalovaný uviedol,
že o rozvod manželstva so žalobkyňou požiadal opätovne súd vo februári 2015, nakoľko napätie v

manželstve pretrvávalo, rozvrat manželstva sa prehlboval, čo vyústilo do jeho úplného rozpadu. Príčinou
vážnej krízy v ich manželstve v roku 2013 bolo to, že žalobkyňa chodila po nociach, začala popíjať,
dokonca mala nejakú známosť. Napätie v ich vzťahu eskalovalo a vyústilo do podania jeho prvého
návrhu na rozvod manželstva. Keď povedal žalobkyni o rozvode, uvedomila si, že to myslí vážne a
vtedy ho prehovorila, aby zobral návrh späť. Problémy v manželstve však ďalej pretrvávali, často sa
hádali kvôli synovi P., ktorý tri krát prepadával v škole, nechodil do školy, vymeškával vyučovanie. Hoci

robil zle, žalobkyňa ako matka sa ho zastávala. Vyčítal jej, že v tomto syna podporuje a že podráža
týmto spôsobom jeho autoritu. Týmto si žalobkyňa syna naklonila výlučne na svoju stranu a syn sa
obrátil proti nemu, začal ho nenávidieť, dokonca ho aj napadol, z dôvodu čoho musel vyhľadať lekárske
ošetrenie. Trestné oznámenie na syna nepodával, iba si to s ním vydiskutoval. Nakoľko to nešlo po
dobrom, muselo to ísť po zlom. Začal si sám variť, prať a sám sa starať o seba. Na platení účtov a

nákladov na bývanie a služby sa podieľal polovicou. Napätie v manželstve vyvrcholilo v roku 2015,
kedy sa rozhodol definitívne riešiť jeho rozvod. Ďalej žalovaný uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa
oznamovala na príslušnom oddelení PZ priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal
údajne dopustiť. Avšak, všetky tieto oznámenia a obvinenia, boli ňou a jeho synmi vykonštruované,
súčasťou jej taktiky, ako ho dostať z bytu. Je pravdou, že bol uznaný vinným zo spáchania priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bola uložená pokuta, ale bolo to len na základe toho, že
sa nevedel brániť, keď proti nemu stáli žalobkyňa spolu so synom P.. Napriek tomu, že rozhodnutie
Okresného úradu Žilina je právoplatné, poznamenáva i tu, že sa skutok nestal tak, ako bolo uvedené
na polícii, ale v dôsledku vyhrážok synov, ktorí bývajú v byte, o tom, že budú svedčiť proti mne, pokutu,
ktorá mu bola udelená, radšej zaplatil, aby mal od nich pokoj. Oni si totiž boli veľmi dobre vedomí, čo mu

i neustále zdôrazňovali, že nemá nikoho, kto by sa ho zastal a išiel svedčiť v jeho prospech. Preto sa ho
i potom neustále snažili provokovať, aby mali nejaký dôvod zavolať políciu. Tieto provokácie boli stále
častejšie a stávali sa neznesiteľnými, takže jeho reakcia bola niekedy taká, že musel zvýšiť hlas (a to
následkom už naozaj neznesiteľných, opakovaným, zámerných provokácií), ale nikdy nebol iniciátorom
konfliktov on. Uvedomujúc si svoje slabé postavenie (bez svedkov), rozhodol sa radšej zaplatiť pokutu

uloženú rozhodnutím okresného úradu. Keď už políciu na neho opakovane volala žalobkyňa, a to po
tom, čo vyvolala hádky, ale len vtedy, ak bol niekto v byte, aby mala svedka, rozhodol sa brániť proti
neustálym provokáciám, nadávkam, osočovaniu a sledovaniu z jej strany. Bol preto nútený volať na
žalobkyňu políciu a aj podávať viaceré oznámenia na políciu, ktoré boli postúpené Okresnému úradu
Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie. O týchto skutočnostiach sa žalobkyňa v

žalobe zámerne nezmienila. Spolu bolo vedených proti žalobkyni 5 priestupkových konaní. Po rozvode
nášho manželstva sa tak snažil vyhýbať žalobkyni, ako sa len dalo, pretože si nikdy neodpustila
osočujúce poznámky voči nemu alebo provokácie, i keď to na polícii a Okresnom úrade Žilina bezpečne
popierala. K argumentácii žalobkyne v žalobe o dlhodobom psychickom a fyzickom týraním, strachu
o jej život, ako aj o život ich detí, žalovaný uviedol, že je naozaj veľmi čudné, prečo sama nepodala

návrh na rozvod, dokonca ho prehovorila, aby zobral späť prvý návrh na rozvod manželstva. Žalovaný
podoprel svoju skutkovú argumentáciu s poukazom na znenie ust. čl. 21 a 23 Ústavy SR. Žalovaný tak
svoje podanie uzavrel vyjadrením presvedčenia, že zo strany žalobkyne došlo k fabulácii domáceho
násilia. Pravdou však je, že polícia u nich zasahovala niekoľkokrát, nikdy však nemali za potrebné,
na základe zisteného skutočného stavu, prijať rozhodnutie o jeho vykázaní alebo o zákaze vstupu do

bytu. Žalovaný zdôrazňoval, že nie je alkoholik, ani agresor, ako to tvrdí žalobkyňa. Pracuje viac ako 10
rokov u rovnakého zamestnávateľa, ktorý absolútne netoleruje požívanie alkoholu na pracovisku a ani
nástup do práce pod vplyvom alkoholu. V opačnom prípade by ho zamestnávateľ okamžite prepustil z
práce. Žalovaný tak namietal, že spoluvlastnícky podiel určuje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na užívaní spoločnej veci, a preto považuje za absolútne absurdné, aby za takéhoto stavu mu bolo

znemožnené užívať jednu izbu, ktorú do apríla 2016 fakticky užíval. Žalovaný tak žiadal súd žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.5. V podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) - podaní zo dňa 08.03.2017 žalobkyňa a v podanej duplike (§
167 ods. 4 CSP) - podaní zo dňa 03.04.2017 žalovaný zásadne zotrvali na svojej argumentácii už vyššie
uvedenej v ich predchádzajúcich písomných podaniach.

6. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach v dňoch 21.11.2017, 19.01.2018
a 16.03.2018.
7. Pokiaľ tak ide o skutkovú a právnu argumentáciu strán v spore, táto bola zhrnutá v záverečných
rečiach ich právnych zástupcov.
8. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči odkázal v celom rozsahu na žalobu Ďalej právny

zástupca žalobkyne uviedol, že táto má strach o svoj život, ako aj život svojich detí naďalej, aj keď
na pojednávaní žalovaný uviedol, že v podstate rok nepije, ale ide o stav po nariadení predbežného
opatrenia a nie je dôkaz o tom, že by sa to nemohlo v nasledujúcom období zmeniť. V ďalšom
poukázal právny zástupca žalobkyne na výpovede svedkov, ktorí opísali skutočnosti, ktoré sa diali počas
spoločného užívania sporného bytu stranami sporu. Výpoveď žalovaného na pojednávaní považuje za
tendenčnú, veľmi zľahčujúcu túto situáciu a dotknuté skutky, ktoré boli opísané, dôkazovo doložené aj

lekárskymi správami, ktoré smerovali voči jednak synom strán sporu a jednak voči samotnej žalobkyni.
Žalobkyňa súčasne namietala, že žalovaný nehovoril pravdu o niektorých skutkoch. Sám potvrdil vo
svojom vyjadrení zo dňa 09.01.2017, že polícia u nich zasahovala niekoľkokrát. Priestupkové spisy, z
ktorých boli oboznamované rozhodnutia, potvrdzujú a prikláňajú sa k výpovedi žalobkyne, nie k výpovedi
žalovaného, ktorú uviedol na pojednávaní.

9. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči uviedla, že žalovaný žalobu považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú. Žalobkyňa v žalobe tvrdila a snažila sa to pred súdom dokázať, že bola dlhodobo
psychicky a fyzicky týraná žalovaným, nakoľko tento býval v spornom byte aj po rozvode manželstva,
ku ktorému došlo v roku 2015. Na druhej strane však žalobkyňa nedoložila súdu žiaden dôkaz o tom, že
by v súvislosti s jej tvrdením o psychickom násilí mala byť vyšetrená u psychológa alebo u psychiatra,

ako obeť psychického domáceho násilia. V ďalšom odkázala právna zástupkyňa vo všeobecnosti na
správanie žien, ktoré sú obeťami domáceho násilia, pričom berúc toto do úvahy, je možné prísť k záveru,
žežalobkyňanielenženebolaobeťoudomácehopsychickéhonásilia,pretožeakbytobolapravdapotom
je na mieste sa zamyslieť nad tým, ako mohla chodiť do práce, ako mohla prácu vykonávať bez toho, aby
užívala lieky týkajúce sa jej psychického, duševného zdravia. Nie je možné, aby žena, ktorá podstúpi

dlhodobé psychické týranie, dokázala toto zvládnuť bez pomoci odborného lekára. Ženy, ktoré boli
skutočne obeťami psychického násilia, nemali ani nalakované gélové nechty, nechodili takto upravené,
ako chodí žalobkyňa. Žalovaný sa domnieva, že tieto tvrdenia smerujúce voči nemu sú vykonštruované
a systematicky sledujúce cieľ, aby byt, ktorý v súčasnosti obýva so svojimi synmi, zostal výlučne jej.
Ďalej žalovaný namietal, že vlastnícke právo k spornému bytu má nielen žalobkyňa, ale aj on. Nie je

možné tak žalobu žiadaným spôsobom zasiahnuť do rovnakého vlastníckeho práva ich oboch. Pokiaľ
ide o tvrdenie existencie fyzického násilia zo strany žalovaného, k tomu žalovaný udáva, že má za to,
že vykonaným dokazovaním ani táto existencia nebola preukázaná. Boli vypočutí svedkovia, synovia
strán sporu, ktorí síce tvrdili a vyjadrovali sa, aký mal byť stav vo vzťahu ich rodičov v ich spoločnej
domácnosti, ale po výpovedi žalovaného, ktorý sa snažil súdu objektívne a pravdivo opísať, aký stav

bol objektívny pri spoločnom užívaní sporného bytu, je možné vyvodiť záver, že existencia fyzického
násilia podľa žaloby, ktorého sa mal dopúšťať žalovaný voči žalobkyni, ako aj voči synom, je otázna.
Žalovaný tieto tvrdenia poprel. Listinné dôkazy produkované žalobkyňou preukazujú len to, že bol syn
P. P. ošetrený, ale kto sa mal dopustiť, alebo kto mu mal daný úraz spôsobiť, tieto listinné dôkazy
nepreukazujú. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, synov strán sporu, je jasné, že žalobkyňa si oboch synov

naklonila na svoju stranu. Je jasné, že títo synovia bývajú v spornom byte a ich výpovede z tohto pohľadu
sú málo dôveryhodné, pretože voči žalovanému doslova prechovávajú nenávisť. Právna zástupkyňa
žalovaného v kontexte s uvedeným položila rečnícku otázku, za čo svojho otca takto nenávidia. Za to,
že ich spoločne so svojou matkou vychovával, jedného aj druhého? Synovia prišli do obdobia puberty
a evidentne rodičia nezvládli svoju rodičovskú úlohu. Žalovaný nepripisuje zodpovednosť za to len

žalovanej. Ich zodpovednosť, ako rodičov, za výchovu synov je rovnaká. Ak syn P. P. prepadával v škole,
požíval ako maloletý alkohol, drogoval, je na mieste otázka, ako je možné, aby syn sa na pojednávaní
vyjadroval negatívne len smerom k žalovanému otcovi. Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že žalovaný
vo svojej výpovedi objektivizoval stav v spoločnom vzťahu strán sporu a bol to jedine on, ktorý ten stav
riešil. Nebola to žalobkyňa, ktorá by podala návrh na rozvod. V prípade týraných žien je to však naopak,

negatívny stav rieši práve týraná žena, nie násilník, agresor. Prečo v danom prípade žalobkyňa takúto
vec neurobila, prečo to neriešila, ale nechala to na žalovaného? Jej vysvetlenie k tomu je, že nemala
dostatok finančných prostriedkov. Tieto prostriedky sa dajú požičať, veď nakoniec súdny poplatok za
návrh na rozvod manželstva je vo výške len 66,- eur. Aj matka žalobkyne sa jasne vyjadrila, že majú sdcérou dobrý vzťah a teda s určitosťou mohla požičať žalobkyni 66,- eur na to, aby mohla žalobkyňa
usporiadať problémy v manželstve a aby sa mohla zbaviť tzv. agresora, násilníka. Aj dokazovaním bolo
preukázané, že vzťahy medzi stranami sporu, v súčasnosti už bývalými manželmi, boli veľmi narušené, a

to vážnym spôsobom, čo nakoniec naozaj vyústilo do rozvodu ich manželstva. Napäté vzťahy medzi nimi
sa prejavovali v každodennom spolužití, prejavovali sa vzájomnými hádkami, kde zväčša boli prítomní
len oni dvaja sami alebo dokonca aj v prítomnosti detí. Áno je to smutné konštatovanie, ale úprimne, nie
je to jediná domácnosť na Slovensku, ktorá prežíva takýto stav v manželstve. Tieto stavy sú riešiteľné.
Prečo sa domáhať spôsobu, aby bol žalovaný úplne vylúčený z užívania bytu. Veď tento byt rovnako

spolu so žalobkyňou spoločne nadobudli, spoločne sa podieľali na jeho zhodnotení, rovnako sa podieľali
spoločne na nákladoch za bývanie. A má to byť on jediný, ktorý je nútený si riešiť podnájom bývania.
Právna zástupkyňa žalovaného tak žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému
nárok na náhradu trov konania.
10. Súd vo veci vyhlásil v zmysle ust. § 219 ods. 2 CSP tento rozsudok na poojednávaní dňa 13.04.2018.
11. Súd vykonal dokazovanie stranami sporu produkovanými listinnými dôkazmi a výsluchom strán

sporu, ako aj stranami sporu označených svedkov.
12. Z listinných dôkazov produkovaných stranami sporu vyplýva:
13. Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. O. A. P. zo dňa
07.04.2016 vyplýva, že strany sporu sú evidované ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele o veľkosti
1/1 bytu č. XX na X. p. vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele O.-I.

Č.. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu súp. č. XXXX o veľkosti 713/46678. (ďalej len „sporný byt“). Ako titul nadobudnutia sporného bytu
je na LV uvedená zmluva o prevode vlastníctva bytu č. Q. XXX/XX zo dňa 15.12.1997 pod položkou
výkazu zmien č. 183/98.
14. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7C/58/2015-21 zo dňa 10.06.2015, ktorý podľa doložky

na ňom vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2015, rozviedol na návrh žalovaného (ako
navrhovateľa) proti žalobkyni (ako odporkyni) manželstvo strán sporu uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O. A.
P.. Keďže sa strany sporu vzdali na pojednávaní, na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený, práva podať
proti nemu odvolanie, súd uviedol v rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 3 O.s.p. iba predmet konania a
ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

15. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako príslušný orgán vo veciach priestupkov
podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutím zo dňa 10.04.2014 uznal žalobkyňu vinnou
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb., ktorého sa dopustila tým, že úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým
správaním, keď dňa 28.12.2013 v spornom byte okolo 15.00 hod. povedala žalovanému (v tom čase

ešte manželovi), že je kurevník, alkoholik a závislák. Zároveň priestupkový orgán rozhodol, že podľa
ust. § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. upúšťa od uloženia sankcie, pretože je toho názoru, že k
náprave žalobkyne postačí samotné prejednanie priestupku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.04.2014. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán vychádzal pri svojom
rozhodnutí z výpovede žalobkyne ako obvinenej, ktorá uviedla, že dňa 28.12.2013 prišla domov z práce

okolo 15.00 hod. a jej manžel (žalovaný) bol doma a bol pod vplyvom alkoholu. Začal jej hrubo nadávať,
na čo ona reagovala, tak začal nadávať ich dvom deťom, na čo ona reagovala slovami, nech im dá
pokoj a že je kurevník, alkoholik a závislák. Žalovaný ako svedok uviedol, že dňa 28.12.2013 v čase
okolo 15.00 hod. sa vrátil domov z piva. Jeho manželka (žalobkyňa) na neho slovne zaútočila, že kadiaľ
chodí. On jej na to neodpovedal, manželka pokračovala v slovných urážkach, že je kurevník, alkoholik

a závislák. Ďalej správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že pri rozhodovaní zobral do úvahy
všetkyokolnostiskutku-najmäzávažnosťpriestupku(išlooskutokverbálnehocharakteru,kedysimatka
chránila svoje deti), okolnosti jeho spáchania (hrubé správanie voči manželovi ako dôsledok narušených
rodinných vzťahov), spôsob jeho spáchania (išlo o úmyselné konanie), jeho následky (bez trvalých
následkov) i osobu páchateľa (správny orgán ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil to, že obvinená sa

ku skutku priznala, ako i to, že sa doposiaľ priestupku nedopustila).
16. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako príslušný orgán vo veciach priestupkov
podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutím zo dňa 13.01.2015 zastavil podľa
ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. priestupkové konanie voči žalobkyni, nakoľko
spáchanie skutku, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 23.11.2014 v čase okolo 12.30 hod. na adrese

sporného bytu mala žalovanému nadávať do alkoholikov, kurevníkov a závislákov, nebolo žalobkyni
ako obvinenej preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2015. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že správny orgán pri svojom rozhodnutí prihliadal na obsah výpovede žalobkyne
ako obvinenej a žalovaného ako svedka v tomto priestupkovom konaní. Žalobkyňa vypovedala, žeobvinenie voči nej sa nezakladá na pravde. Žalovanému nenadávala do alkoholikov, kurevníkov a
závislákov. Je pravdou, že dňa 23.11.2014 v čase okolo 12.30 hod. v mieste trvalého bydliska mali
výmenu názorov. Vytýkala žalovanému, že chodí po krčmách a že sa synovia za neho hanbia, uhrádza

len elektrinu a byt a ostatné hradí ona. Žalovaný vypovedal, že dňa 23.11.2014 v čase okolo 12.30
hod. prišiel do miesta trvalého bydliska - sporného bytu a žalobkyňa mu začala nadávať do alkoholikov,
kurevníkov a závislákov, do kokotov a ožranov, je to jej pravidelný slovník pri hádkach. On si žalobkyňu
nevšímal, ani jej nijako nenadával, asi sa potrebovala len odbaviť, či to niekto počul, uviesť nevie, nevie,
či v tom čase bol ešte niekto doma. Správny orgán tak rozhodol pri aplikovaní zásady in dubio pro

reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), keďže mu nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by
jednoznačne potvrdil skutočnosť, že žalobkyňa skutok, ktorý jej bol kladený za vinu spáchala.
17. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako príslušný orgán vo veciach priestupkov
podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutím zo dňa 25.02.2015 zastavil podľa ust. § 76
ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. priestupkové konanie voči žalobkyni, nakoľko spáchanie skutku,
ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 07.12.2014 na adrese sporného bytu mala nadávať žalovanému,

že chodí za kurvami, že je alkoholik, že je ožran a kokot, nebolo žalobkyni ako obvinenej preukázané.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2014. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny
orgán pri svojom rozhodnutí prihliadal na obsah výpovede žalobkyne ako obvinenej a žalovaného
ako svedka v tomto priestupkovom konaní. Žalobkyňa vypovedala, že popiera svoje obvinenie. Dňa
07.12.2014, keď sa vrátil žalovaný domov pod vplyvom alkoholu, je pravda, že sa pohádali, avšak bolo

to z dôvodu, že prisľúbil, že bude prispievať finančne na ich syna, čo neplnil. Ona mu to pripomenula,
nepoužila slová, ktoré uviedol. Rozhodla sa podať žiadosť o rozvod z dôvodu vyriešenia ich vzájomných
vzťahov, a preto podľa jej názoru žalovaný podal uvedené oznámenie na ňu. Žalovaný vypovedal, že
dňa 07.12.2014 sa vrátil domov, je pravdou, že bol pod vplyvom alkoholu, vypil asi dve pivá. Po príchode
domov mu žalobkyňa nadávala, hovorila mu, že chodí za kurvami, že je alkoholik a ožran. Je pravdou,

že pred tým bola medzi nimi nejaká komunikácia, ale už si nepamätá o čom. Žalobkyňa ho provokovala,
ale on sa vyprovokovať nedal. Nepamätá si, či boli doma ich synovia. Správny orgán tak rozhodol
pri aplikovaní zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), keďže mu nebol
predložený žiadny dôkaz, ktorý by jednoznačne potvrdil skutočnosť, že žalobkyňa skutok, ktorý jej bol
kladený za vinu spáchala.

18. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako príslušný orgán vo veciach priestupkov
podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutím zo dňa 04.03.2015 zastavil podľa ust. §
76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. priestupkové konanie voči žalobkyni, nakoľko spáchanie
skutku, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 11.01.2015 v čase okolo 13.15 hod. v spornom byte mala
žalovanémuvulgárnenadávaťslovami,žejekokot,ožran,kdesakurvilažejezávislák,neboložalobkyni

ako obvinenej preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2014. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že správny orgán pri svojom rozhodnutí prihliadal na obsah výpovede žalobkyne
ako obvinenej a žalovaného ako svedka v tomto priestupkovom konaní. Žalobkyňa vypovedala, že to,
že by mala žalovanému nadávať dňa 11.01.2015 nie je pravda. So žalovaným je v rozvodovom konaní
a toto sú z jeho strany len výmysly, aby ju mohol akokoľvek očierniť. Žalovaný požíva v nadmernej

miere alkohol a potom jej nadáva. Žalovaný uviedol, že dňa 11.01.2015 v čase okolo 13.00 hod. sa
vrátil do miesta trvalého bydliska. Žalobkyňa hneď ako prišiel, mu začala vulgárne nadávať do kokotov,
hajzlov, že sa bol kurviť, že bol u nejakej štetky. Takto mu nadáva sústavne. On sa snaží hádkam
predchádzať, vždy radšej odíde z domu. Správny orgán tak rozhodol pri aplikovaní zásady in dubio
pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), keďže mu nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by

jednoznačne potvrdil skutočnosť, že žalobkyňa skutok, ktorý jej bol kladený za vinu spáchala.
19. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako príslušný orgán vo veciach priestupkov
podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnutím č.: OÚ-ZA-OVVS2-2015/041210/1965/KLO
zo dňa 07.12.2015 zastavil podľa ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. priestupkové konanie
voči žalobkyni, nakoľko spáchanie skutku, ktorého sa mala dopustiť tým, že mala dňa 20.10.2015 v

čase okolo 19.20 hod. na adrese sporného bytu žalovanému ako už bývalému manželovi povedať,
že je kokot, hajzel a kurevník, nebolo žalobkyni ako obvinenej preukázané. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.12.2015. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správny orgán pri svojom
rozhodnutí prihliadal na obsah výpovede žalobkyne ako obvinenej, žalovaného ako svedka a svedka P.
P. v tomto priestupkovom konaní. Žalobkyňa vypovedala, že obvinenie voči nej sa nezakladá na pravde

a popiera ho. Žalovaný požíva pravidelne alkoholické nápoje. So žalovaným sú v konaní o vyporiadanie
BSM. Keď príde domov do bytu, ich spoločné deti vyhadzuje, nadáva im, že sú paraziti a hajzli. V deň,
kedy malo dôjsť k incidentu, doma ani nebola. Žalovaný vypovedal, že žalobkyňa ho neustále verbálne
napáda, nadáva mu, že je kokot, hajzel, alkoholik a ožran. Dňa 20.10.2015 v čase okolo 19.20 hod. bolv spornom byte, kde večeral. Žalobkyňa mu začala nadávať, že kde bol za kurvu, že je kokot, hajzel a
kurevník. Ako svedka uviedol svojho syna P. P.. Svedok P. P. vypovedal, že dňa 20.10.2015 bol doma,
matka doma nebola, doma bol otec, bol opitý, ako vždy žiarlivý. Toto sa opakuje stále dookola. Otec stále

obviňuje matku. Z každej banality zavolá domov policajtov. Správny orgán tak rozhodol pri aplikovaní
zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), keďže mu nebol predložený žiadny
dôkaz, ktorý by potvrdil skutočnosť, že žalobkyňa skutok, ktorý jej bol kladený za vinu spáchala.
20. Z listiny označenej ako výpoveď svedka vyplýva, že ako svedok bola dňa 07.01.2015 vypočutá
žalobkyňa, ktorá vypovedal, že dňa 23.11.2014 sa žalovaný vrátil zvonku domov, predpokladá, že bol aj

pod vplyvom alkoholu. Následne mala so žalovaným výmenu názorov a keď to počul ich syn P., prišiel
si ju zastať a žalovaný mu začal vulgárne nadávať, že je parazit a hajzel. Keď videla ako syna sáca, tak
zavolala policajnú hliadku. Nadávky žalovaného na jej adresu boli aj počas prítomnosti policajnej hliadky.
21. Zo záznamu o podaní vysvetlenia v priestupkovej veci vedenej na OR PZ Čadca, OO Kysucké Nové
Mesto č. p.: ORP-P-948/OPP-KNM-2014 vyplýva, že dňa 23.11.2014 žalobkyňa vypovedala, že dňa
23.11.2014 v čase okolo 11.30 hod. bola v mieste bydliska. Tu bol aj žalovaný, ktorý vystúpil proti nej,

pričom syn P. sa jej zastal a postavil sa medzi ňu a žalovaného. Žalovaný sácal pred sebou syna P. a
tiež mu hovoril, že je hajzel, parazit a nula.
22. Z bližšie neoznačenej listiny vyhotovenej zjavne v priestupkovej veci vedenej pod č. OÚ-ZA-
OVVS-2015/038616/1870/2SD vyplýva, že v tejto priestupkovej veci vypovedala ako svedok dňa
26.11.2015 žalobkyňa, ktorá uviedla, že dňa 12.09.2015 v čase okolo 19.00 hod. prišiel domov žalovaný,

ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Keď vošiel do vnútra bytu, začal jej hrubo nadávať do kuriev, súk a
vyhrážal sa jej slovami kurvisko, ja sa ti pomstím. Potom volala svojej matke, aby jej mohla. Doma bol
aj ich syn P. P., ktorému žalovaný nadával do parazitov, že len provokuje a že ho dostane do basy. Keď
volala svojej matke, tak žalovaný tak vykríkal, že musela telefón položiť. Následne žalovaný volal jej
matke a povedal jej, že jej dcéra je kurvisko a aby si s ňou prišla urobiť poriadok.

23. Z listiny označenej ako výpoveď svedka vyplýva, že ako svedok bol dňa 07.01.2015 vypočutý P.
P., ktorý vypovedal, že dňa 23.11.2014 sa vrátil domov a počul hádku medzi rodičmi (stranami sporu),
pričom žalovaný nadával žalobkyni, že je piča, predpokladá, že bol pod vplyvom alkoholu. Keď sa snažil
žalobkyňu brániť, žalovaný začal vulgárne nadávať aj jemu, že je parazit a nula, hajzel a popri tom ho
začal sácať. Toto sa nestalo po prvý krát. Následne žalobkyňa zavolala hliadku PZ. Obvinený (zjavne

žalovaný) sa vyjadril k výpovedi, že nesúhlasí s časťou, že mal syna sácať.
24. Zo záznamu o podaní vysvetlenia v priestupkovej veci vedenej na OR PZ Čadca, OO Kysucké
Nové Mesto č. p.: ORP-P-556/OPP-KNM-2015 vyplýva, že dňa 12.09.2015 P. P. po oboznámení sa s
oznámením žalobkyne a žalovaného vypovedal, že dňa 12.09.2015 okolo 19.00 hod. práve odchádzal
z bytu von a stretol na chodbe žalovaného, ktorý bol v podnapitom stave, buchol do vchodových dverí a

dvere na byte sa otvorili. Za dverami bola žalobkyňa a tejto začal nadávať, že je kurvisko, on je parazit,
že ho len provokuje a dostane ho do basy. Opakovane nadával žalobkyni, potom z bytu odišiel.
25. Z bližšie neoznačenej listiny vyhotovenej zjavne v priestupkovej veci vedenej pod č. OÚ-ZA-
OVVS-2015/038616/1870/2SD vyplýva, že v tejto priestupkovej veci vypovedal ako svedok dňa
26.11.2015 P. P., ktorý uviedol, že dňa 12.09.2015 v čase okolo 19.00 hod. bol doma a práve chcel odísť

z bytu. Vtedy vošiel do bytu žalovaný, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Keď vošiel do bytu, začal nadávať
žalobkyni, že je kurvisko a suka a jemu začal nadávať, že je parazit, že ho len provokuje a že ho dostane
do basy. Bol tiež pri tom, keď žalovaný volal babke Y. Ď. a povedal jej, že jej dcéra je kurvisko a aby si s
ňou prišla urobiť poriadok. Takéto správanie zo strany žalovaného sa už dlhšiu dobu opakuje, žalovaný
je agresívny pod vplyvom alkoholu.

26. Z listu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyhotoveného P.. P. H. dňa 26.02.2015 vyplýva,
že v anamnéze sa udáva, že žalobkyňa utrpela pred mesiacom podvrtnutie krčnej chrbtice, čo dáva
do súvisu s napadnutím žalovaným. Objektívne: myogelóza (bolestivé stvrdnutie svalu) CC prechodu
vľavo, redukcia rotácie hlavy vľavo a dukcie vpravo je výraznejšia než kontralaterálne. V rámci liečby
bol nasadený fixačný golier. V ďalšom zázname z kontroly dňa 18.03.2015 sa udáva: znova bolesť

CC prechodu výraznejšie vpravo, redukcia termin. rotácie hlavy vpravo a duckie vľavo výraznejšia
než kontralaterálne. Bolesť v segmentoch Th 4-9 s lok. hypertonom paraverteb. svalstva s redukciou
pohybov.
27. Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 19.10.2013 vystaveného P.. F. U. vyplýva,
že táto lekárska pomoc bola poskytnutá žalovanému dňa 19.10.2013 o 17.45 hod. Žalovaný udával,

že dňa 19.10.2013 asi o 16.20 hod. bol napadnutý jemu známou osobou, udieraný päsťami do hlavy,
čela, tváre, zosunul sa na zem, udrel si koleno vľavo. Konštatované povrchové odreniny na čele vpravo,
na koreni nosa, drobné odreniny aj na prstoch pravej ruky, povrchová odrenina kolena vľavo. Dg. :Stavpo napadnutí inou osobou. Povrchové odreniny hlavy, ruky vpravo a kolena vľavo. Lokálne ošetrený,
doporučený kľudový režim.
28. Z hlásenia úrazu zo dňa 19.10.2013 vystaveného P.. F. U. vyplýva, že dňa 19.10.2013 o 16.20

hod. mal žalovaný utrpieť úraz, pri manželskom konflikte bol napadnutý jemu známou osobou, udieraný
päsťami do oblasti hlavy. Obj.: Povrchové odreniny na čele vpravo, v oblasti koreňa nosa, prstov pravej
ruky a kolena vľavo. Predpokladaná liečba do 5 dní.
29. Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 12.09.2015 vystaveného P.. F. M. vyplýva, že
táto lekárska pomoc bola poskytnutá žalovanému a bola vyžiadaná o 20.00 hod. Vo výsledku vyšetrenia

je uvedené len: Regres.
30. Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 06.03.2016 vystaveného P.. F. M. vyplýva,
že táto lekárska pomoc bola poskytnutá P. P. (synovi strán sporu) dňa 06.03.2016 a vyžiadaná o 14.45
hod. P. P. udával, že bol napadnutý. V objektívnom náleze sa udáva: poškriabanie na pravej strane krku
cca 2 cm.
31. Z hlásenia úrazu zo dňa 06.03.2016 vystaveného P.. F. M. vyplýva, že dňa 06.03.2016 o 14.15

hod. mal P. P. utrpieť úraz, ku ktorému malo dôjsť podľa jeho tvrdenia tak, že bol napadnutý jemu
známou osobou. Objektívny nález: na pravej strane krku poškriabanie cca 2 cm dlhé bez perforácie
kože. Zranenie nevyžaduje PN a ani chirurgické ošetrenie.
32. Zo záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 25.03.2016 vystaveného P.. F. U. vyplýva,
že táto lekárska pomoc bola poskytnutá P. P. dňa 25.03.2016 o 12.45 hod. P. P. udával, že pri fyzickej

potýčke bol sotený jemu známou osobou o stenu, udretý stenou do oblasti lakťa vpravo a ramena vľavo.
V náleze sa udáva: v oblasti ramena vľavo - odrenina veľkosti 10 x 12 cm, na vrchno-zadnej strane
ramena vľavo - zazelenané, lakeť vpravo - mierne opuchnutý, hybnosť v plnom rozsahu, bez známok
porušenia kože, odrenina aj na oblasti dorsa proximálneho článku malíčka vpravo.
33. Z hlásenia úrazu zo dňa 25.03.2016 vystaveného P.. F. U. vyplýva, že dňa 25.03.2016 o 11.15 hod.

mal P. P. utrpieť úraz, ku ktorému malo dôjsť podľa jeho tvrdenia tak, že medzi ním a jemu známou
osobou malo dôjsť k fyzickej potýčke, bol sotený do steny, narazil ramenom vľavo a lakťom vpravo o
stenu. Podľa nálezu: V oblasti vrchno-zadnej časti ramena vľavo má povrchovú odreninu veľkosti asi
10 x 12 cm. V oblasti lakťa mierny opuch, bez vonkajších známok poranenia, palpačná citlivosť oblasti
lakťového kĺbu, hybnosť zachovaná v plnom rozsahu. V oblasti dorsa distálnej časti článku malíčka

vpravo odrenina cca 1 x 1 cm. Predpokladaná doba liečby bola uvedená v hlásení 7 dní.
34. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov: Y. Ď., P. P. a P. P..
35. Žalobkyňa vo svojej výpovedi strany sporu na pojednávaní dňa 19.01.2018 uviedla, že žalovaný v
určitom čase ich manželstva na jej požiadanie začal pracovať v INA Kysuce, a. s. V tom čase (žalobkyňa
potom tento čas na otázku špecifikovala ako rok 2013) tiež pracovala, pričom žalovaný vtedy začal

chodievať domov v podnapitom stave. Začali sa z jeho strany stupňovať voči jej osobe nadávky a urážky,
kládol jej také otázky, či sú ich deti jeho, začala sa stupňovať jeho žiarlivosť. V tom čase sa tiež začali
problémy ich syna P. v škole, vynechával vyučovanie a toto bola riešiť osobne v škole, pričom som so
synom bola aj v diagnostickom centre v F. W.. Tieto všetky problémy vyúsťovali do neustálych konfliktov
medzi stranami sporu, pričom aj napriek snahe o to, aby riešili problémy syna spoločným sedením u

psychológa sa nepodarilo tieto vyriešiť. Toto sa stupňovalo až tak, že syna zadržala železničná polícia,
pričom sa so žalovaným dostavili na železničnú políciu, aby syna zobrali. Zistili, v tom čase mal syn 16
rokov, že mal požité jedno pivo. Vtedy na syna nakričala. Doma sa uskutočnila medzi stranami sporu
hádka, kde jej žalovaný vyčítal, že synov zle vychovala a ona povedala jemu, že nech to prevezme teda
on. Žalovaný sa k tomu postavil tak, že zvalil syna na zem a bil ho päsťami, ona sa ho snažila od syna

odtrhnúť. V tom čase pracovala na dohodu a žalovaný jej zablokoval prístup k finančným prostriedkom
na bankovom účte, ktorý bol zásadne spoločný, aj keď bol vedený na jeho meno, ale ona mala k tomuto
účtu dispozičné právo. Situácia sa tiež riešila na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom žalovaný
v tom čase (na otázku žalobkyňa uviedla, že v roku 2013) podal návrh na rozvod manželstva a ona
súhlasila. Pýtala si peniaze od žalovaného na výchovu detí, avšak tento jej ich odmietal dávať. Mala

tak veľké finančné problémy, a to aj vo vzťahu k deťom, aby im mohla zabezpečiť ich potreby. Ak napr.
pripravila deťom jedlo do chladničky, žalovaný toto skonzumoval a keď sa spýtala prečo, tak jej na to
povedal, že tým kurvám sa neoplatí dať žrať, pretože to nie sú jeho deti. Keď bolo navarené urobil to, že
napľul do jedla a jedlo sa muselo z tohto dôvodu celé vyhodiť. Žalovaný neustále označoval ich synov
ako kurvy, paraziti a podobne. Vyjadril sa aj tak, že sú to kokoti z jeho kokota. Ak si od žalovaného

pýtala peniaze, skončilo sa to akurát bitkou, ani nevie, ako rýchlo sa to udialo a už bola na zemi. Ak
sa ju ich synovia zastali, žalovaný napádal aj ich. V čase keď už boli dospelí, mal taký názor, že by
mali už vypadnúť. O deti sa tak nezaujímal, nechodil sa informovať do školy, nedával na ich výchovu
finančné prostriedky. Niežeby sama nechcela dať tiež návrh na rozvod manželstva, avšak vzhľadom k jejfinančnýmťažkostiamjejbolozaplatiťsúdnypoplatokveľa.Akchcelvykonaťmladšísynmaturitumanžel
na to povedal len toľko, že nech si zoženie peniaze alebo že by mu to mohla zaplatiť kurva. Na ulici
nadával synom, ako aj jej, do kuriev, pričom tak odišla radšej pracovať z Kysuckého Nového Mesta do

Žiliny, aby sa čo najmenej stretávali. Po zákaze vstupu do sporného bytu sa jeho správanie k nej vôbec
nezlepšilo, napr. keď stála na zastávke (neskôr žalobkyňa uviedla, že to bolo na parkovisku), s autom sa
rozbehol na ňu. Podal taktiež na ňu trestné oznámenie, že mu nedala doklady od vozidla a on potrebuje
ísť na technickú kontrolu, avšak toto oznámenie na ňu podal v júni, pričom na kontrolu bolo treba ísť
až v decembri. Taktiež zobral množstvo vecí z pivnice. Kým žil v spornom byte demoloval zariadenie

tohto bytu. Keď bol nervózny päsťou buchol napr. do dverí, alebo hádzal veci po byte, stoličkou trieskal
o zem a podobne. Žalovaný jej bráni v používaní motorového vozidla, úmyselne došlo z jeho strany
k výmene zámkov na ich spoločnom motorovom vozidle. Neustále jej žalovaný volal do práce, pričom
pracuje v zamestnaní, kde sú hovory nahrávané a nemôže si dovoliť komunikovať s ním. Má naozaj
neustálu obavu o svoj život, ako aj život svojich detí. Jediné šťastie je asi to, že má dvoch synov a nie
dve dcéry, inak by bola asi stále modrá. Keď boli na pojednávaní v jednej priestupkovej veci, pričom

bolo prejednávané jeho napadnutie jej osoby, prišiel po tomto pojednávaní domov s ružou a povedal
jej akurát to, že ty kurvisko už dosiahla svoje. Keď mali ísť za synom do nemocnice, musela čakať
doma, kým žalobca dohrá hru, čo bolo asi od 12-tej do 13-tej hodiny. Žalovaný v tom čase hrával
strategické hry online na internete. Následne išli za synom do nemocnice autom, pričom auto riadila
ona, z dôvodu, že žalovaný mal vypité. Na zadných sedadlách sedela jej matka a druhý syn. Žalovaný

bol nervózny, pričom vzhľadom k tomu, že nezaparkovala auto tam, kde chcel on, dostala ešte za jazdy
zaucho. Potom, keď sa jej syn zastal, žalovaný vyletel na syna a chcel tohto mlátiť, keďže mu chytil syn
ruku. Keď ju raz žalovaný zbil a vtedy nechcela ísť sama na pohotovosť autom, zavolala svojho otca
a otec prišiel k nim pričom manžel mu priznal, že ju udrel. Otec mu povedal, že aj on sa rozviedol, ale
neurobil takéto problémy. Bolo proste množstvo situácií kedy sa takéto okolnosti opakovali. K otázke jej

zdravotných problémov od roku 2010 žalobkyňa uviedla, že tieto má, má problémy so žalúdkom, pričom
jeliečenánagastroenterológiivP..Rovnakomáproblémyskrčnouchrbticou,atoodvtedyčojužalovaný
napadol. V tom čase mala zablokované krčné stavce a nosila golier. Práceneschopnosť si však nemohla
dovoliť, a to vzhľadom k tomu, že v jej finančnej situácii nemohla prísť o príjem. Pomoc psychiatra
nevyhľadala, mala v tom čase náročnú prácu, pričom pracovala s faktúrami s dosť vysokými sumami.

Nemohla si dovoliť niečo takéto, aby nespravila v práci nejakú chybu a aby v práci nevymeškávala z
dôvodu návštevy psychiatra. Ďalej žalobkyňa k otázke podania ďalšieho návrhu na rozvod manželstva
uviedla, že prvý návrh žalovaný podal účelovo. Po zastavení konania to celé vydržalo asi mesiac, keďže
predtým, ako bolo konanie zastavené, sľuboval, že sa to zlepší. Po tomto mesiaci sa to však naopak
celé zhoršilo. Žalovaný následne opätovne začal chodiť s kamarátmi do krčiem, pričom keď ona bola

s ním a nechcela pokračovať v chodení z krčmy do krčmy, tak bola len kurva a dostala zaucho. Keď
žalovanému nenavarila, tak dostala za to zaucho, že kurva navarí deťom a jemu nie. Návrh na rozvod
nepodávala z dôvodu, že navštevovala psychológa a presviedčala žalovaného, nech sa lieči, pokiaľ ide
o alkohol. Mala už aj dohodnuté stretnutie u psychológa, ale dostala o žalovaného odpoveď, že keď jej
šibe a jebe, že má tam ísť sama, že on je v poriadku. K otázke, či si občas vyrazila s kamarátkami si

posedieť aj v noci, žalobkyňa uviedla, že v tom čase začala navštevovať kurzy kubánskej salsy, aby sa
nejako odosobnila od problémov, pričom tieto prebiehali v čase od pol 6-tej do pol 11-tej večer. Teda
nebolo to, že by v nočných hodinách bola preč, a to vzhľadom k tomu, že sa musela vrátiť posledným
autobusom zo Žiliny, ktorý ide o 22.35 hod. Nikdy sa však domov nevrátila v podnapitom stave. Stalo sa
tak, že z tohto dôvodu nechala samotného žalovaného s deťmi doma, avšak vždy sa vrátila do pol 11-tej,

11-tej večer, keďže iný autobus zo Žiliny domov už neskôr nejde. Deti však v tom čase už boli dospelé
a vždy bola s deťmi v telefonickom spojení a deti vždy vedeli kde je. Na otázku existencie vzájomných
nezhôd v manželstve žalobkyňa uviedla, že tieto sa vyskytovali zväčša, keď jej zabraňoval v prístupe k
finančným prostriedkom, ako aj z dôvodu jeho prístupu k výchove ich detí, pretože sa nestotožňovala s
jeho názorom, že keď sú deti už plnoleté, mali by ísť preč z domu a ako aj s prístupom, že sa nemajú veci

riešiť bitkou. Naopak, pokiaľ ide o deti, vždy sa angažovala ona. Problémy detí sa snažila vždy promptne
riešiť. Vyjadrenie žalovaného k tomuto vždy bolo také, že keď to posrala, tak si to má vyriešiť. Spory
zásadne začínali kvôli finančným prostriedkom v deň výplaty, keď požiadala žalovaného o peniaze. Ten
jej dal pocítiť, že jej ich nedá. Doslova žalovaného o tieto prosila a niekedy posielala aj synov za ním,
aby ho oni poprosili. Z jej strany však nikdy voči žalovanému nebolo žiadne fyzické napadnutie. Nemôže

povedať, že by na žalovaného nekričala, ale urážky to nie. Určite z jej strany padli také vyjadrenia, že
zmizni, nedotýkaj sa ma a podobne, ale nie urážky, aké on produkoval voči nej. Tiež mu povedala,
že je somár a debil, že sa nestará o svoje deti. K otázke, či vymenila zámok od vstupných dverí na
spornom byte, žalobkyňa uviedla, že vymenila, a to až po tom, ako bolo rozhodnuté o zákaze jeho vstupudo sporného bytu po vzájomnej konzultácii s jej právnym zástupcom. Žalovaný do bytu od tohto času
nevstúpil, avšak všetky veci mu pobalila do krabíc. Rovnako v prítomnosti jej brata mu povedala, že
si môže zobrať z bytu, čo chce, len už nech je pokoj, aby sa mohla v noci vyspať. K otázke, ak bola

dlhodobo žalovaným týraná, ako mohla absolvovať za takýchto okolností s ním spoločnú dovolenku,
žalobkyňa uviedla, že bola to snaha o to, aby sa ich manželstvo dalo nejako dokopy. Problémy neboli
totižto len od roku 2013, ale boli aj predtým. Prvé zaucho a kopanec do brucha dostala už v roku 1993,
keď bol ich syn ešte veľmi malý. Aj potom dostávala pravidelne zauchá, pričom však to nebolo nikdy v
takej intenzite, že by bola modrá. Nebolo to však príjemné. Žalovaný sa aj pred kamarátmi vyjadroval

asi tak, že ženu treba občas prefackať, aby dostala rozum. Žalovaný ju psychicky tiež týral, a to už v
čase, keď boli deti staršie a na toto aj využíval deti. Bolo to napr. tak, že keď jej nadával do kuriev a
ona nereagovala, deťom vypínal elektrinu, keď sa hrali na počítači alebo ich vyhadzoval z domu. Vtedy
už reagovala. Pokiaľ ide o synov, starší syn bol vždy ten, ktorý sa ju zastal a nejakým spôsobom sa do
toho zamiešal. Mladší syn skôr nie, keďže on je tichšej, utiahnutejšej povahy. Avšak aj on bol svedkom
týchto okolností.

36. Žalovaný vo svojej výpovedi strany sporu na pojednávaní dňa 16.03.2018, reagujúc v tejto výpovedi
a j na výpoveď žalobkyne a svedkov, uviedol, že nie je pravdou, že by žalobkyni zablokoval prístup k
bankovému účtu. Zobral jej len kartu, a to z dôvodu, že účet bol prečerpaný cca o 1.000,- eur, pričom
každý mesiac tak bolo potrebné platiť z tejto prečerpanej sumy úroky. Ak sa jej pýtal na tieto peniaze,
odpovedala mu vždy, že to boli peniaze na výdavky pre rodinu. Ak pýtal od nej nejaké potvrdenie alebo

paragóny, nič nedostal. Ak syn P. argumentoval, že nepil alkohol, môže uviesť, že syn P. prišiel viackrát
domov pod vplyvom alkoholu, ale aj drog. Bol celý vysmiaty a bolo mu to vidieť na očiach. Ak bolo
vypovedané, že mal jesť jedlo s chladničky, ktoré žalobkyňa navarila, žalovaný uviedol, že koľkokrát
navaril on, pričom deti si z tohto jedla bez problémov vzali. Pokiaľ ide o syna P. tento navštevoval školu
v O. A. P., pričom trikrát prepadol a pokiaľ ide o tvrdenie, že nemal záujem o jeho školu, koľkokrát mu

povedal, že keď bude po nočnej, môže ho prísť do školy skontrolovať cez deň. Syn mu na to však
povedal, že či mu chce urobiť hanbu. Taktiež ingerovali v škole, aby bol preradený na taký odbor, kde by
dostal výučný list a mohol nejakým spôsobom potom fungovať. K synovi P. uviedol, že mu nedal peniaze
na maturitný večierok, a to z toho dôvodu, že jeden deň mu syn povedal, že je kokot a na druhý deň
si pýtal peniaze. Preto mu toto vytkol a povedal mu, že mu z tohto dôvodu peniaze nedá. Pokiaľ ide

o tvrdenia, že mal napľuť do jedla, toto absolútne nie je pravdou. Ak žalobkyňa tvrdila, že neprispieval
žiadnym spôsobom na deti, tvrdí, že jej dával dosť peňazí, a to nie na základe nejakého papiera, ale na
základe ich dohody, pričom ako s týmito peniazmi narábala, je jej problém. Ostatné náklady si rozdelili,
t. j. náklady na byt, pričom tento platili každý v polovičke. On platil náklady za rozhlas, televíziu a internet
a žalobkyňa platila elektrickú energiu. Keď mala žalobkyňa chodiť do tanečnej školy a vracať sa hneď o

cca 11-tej domov, k tomu žalovaný uviedol, že chodila z tejto až nad ránom, a to pod vplyvom alkoholu. V
tom čase už to však neriešil, lebo v tomto čase už spolu nefungovali. O toto sa ani nestaral. Pokiaľ ide o
tvrdenia, že mal na ňu vybehnúť autom, najskôr vypovedala, že stála na zastávke a potom vypovedala,
žestálanaparkovisku.Môžektomuvšakuviesť,žetoniejevôbecpravda.Ktvrdeniam,ženiečoodnášal
z bytu, žalovaný vypovedal, že si pri odchode zobral len osobné veci, pokladničku a veci, ktoré mal na

sebe, nič viac. Doposiaľ nemá žiadne dokumenty ohľadom živnosti a podobne a ani žiadne fotografie,
ktoré som žiadal. Bolo mu zo strany žalobkyne povedané, že všetko ostane zatiaľ doma a nič nedostane.
Ďalej žalovaný uviedol, že ak žalobkyňa tvrdila, že hádzal po nej taniere, toto taktiež nie je pravdou.
Naopak raz ona po ňom hodila ešte počas manželstva asi v roku 2015 dosku s nožíkom, ledva sa uhol
a nožík sa takmer zapichol do dverí špajze. Takéto reakcie boli pri ich hádkach u nej časté. V pamäti mu

utkvel jeden prípad, keď prišla žalobkyňa nad ránom domov, to bolo ešte v čase, keď žili ako manželia
a on sa jej pýtal, kde bola, odpovedala mu na to, že to nemá riešiť. Postupne sa to tak jedno k druhému
zbieralo, až nastal uvedený stav. Čo bolo povedené, že ju mal viackrát napadnúť a že z tohto dôvodu má
problémy s krčnou chrbticou, k tomuto žalovaný uviedol, že tieto problémy s krčnou chrbticou mala už
pred manželstvom, nakoľko ako dieťa utrpela zranenie pri autonehode. Tieto problémy jej nespôsobil.

Pokiaľ ide o týranie, toto popiera a nevie si vysvetliť, prečo je z tohto obviňovaný. K ničomu nedochádza,
nemal na to žiaden dôvod. Ak tvrdila, že mu nenadávala, takáto situácia sa stala, keď bol mladší syn v
nemocnici. Pri jeho návšteve išli autom do Čadce do nemocnice, pričom žalobkyňa šoférovala, bol na
mieste spolujazdca, svokra sedela za ním a starší syn sedel za šoférom. Prišli na vrátnicu do nemocnice,
pričom som mal tú vedomosť, že ak idú na návštevu, môžu ísť až k nemocnici, keďže ich pustia. Toto jej

povedal, pričom začala na neho ziapať a je tak pravdou, že pod vplyvom tohto jej dal facku. Nadávala mu
do kokotov. Nie je pravda to, čo vypovedali svedkovia, že mu nenadávala. Ziapala ako zmyslov zbavená.
Pokiaľ bolo argumentované, že hrával hry, žalovaný uviedol, že maximálne, čo hrával boli hry doma na
počítači, išlo o online hry. Teda peniaze do hier nikdy neinvestoval a ani investovať nemieni. Pokiaľ ideo tvrdenie, že boli prípady, že mal vyhadzovať syna z domu, k tomuto naopak podotýka, že žalobkyňa
vyháňala mladšieho syna, keď raz prišiel neskôr domov, keďže bol vonku s kamarátmi. Naopak on sa ho
zastal a ukľudňoval ho, aby nikam z domu neodchádzal. Pokiaľ bol obvinený, že si sám ubližoval, aby

potom mohol tvrdiť, že mu to urobil syn, toto rovnako nie je pravdou a nechápe, prečo by to mal robiť.
Ak bol obvinený, že len pije, žalovaný uviedol, že má prácu, v ktorej musí pravidelne fúkať a doposiaľ
sa mu nikdy nestalo, že by mu bol zistený alkohol. Pravda je, že si občas vypil, ale už 2 roky nepije,
pretože si dal záväzok, že kým si nevyrieši problém so žalobkyňou, piť nebude. Ak bolo tvrdené, že
nedokázal prežiť rozpad manželstva, naopak tento inicializoval on sám. Po prvom návrhu, ktorý podal,

ho žalobkyňa ukecala, ale vzhľadom k tomu, že nedochádzalo k zlepšeniu vzťahov, podal návrh po
druhý krát. Už so žalobkyňou nedokázal ďalej fungovať. Pokiaľ ide o syna P. a jeho dochádzku do školy,
tento mal veľa neospravedlnených hodín a poukazuje na to, že žalobkyňa syna v tomto podporovala,
keďže mu písala ospravedlnenky. Ak bolo povedané, že bol stále pod vplyvom alkoholu, toto taktiež nie
je pravdou. Je pravdou, že si nejaké to pivo dal a pokiaľ ide o tvrdenia, že mal v chladničke stále nejaký
alkohol, chce sa spýtať, že ktorý chlap nemá v chladničke nejaké to pivo. Pokiaľ mal ešte viac začať piť

po nástupe do INA Kysuce, a. s., ak by tomu tak bolo, bol by určite z práce prepustený, keďže v práci
sú na alkohol pravidelne kontrolovaní. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ išlo o súžitie strán sporu, na
dennom poriadku boli nadávky, on bol kokot, ona kurva. Pokiaľ ide o psychológa a nejakú intervenciu
z jeho strany, argumentoval, aby sa pokúsili dohodnúť nejako medzi sebou. Debata sa však vždy do
5 minút skončila, keďže nepotreboval počúvať jej nadávky. Na otázky žalovaný ďalej vypovedal, že vo

svojej výpovedi sa vyjadroval k obdobiu cca rokov 2014 a 2015, ale ťahalo sa to viac rokov a nabaľovalo
sa to. K príčinám hádok sa žalovaný vyjadril tak, že mu žalobkyňa stále vyčítala, že sa nestará o rodinu,
pije a kurví sa. Ak jej povedal, že to tak nie je, začala ziapať a vzájomne si nadávali. K otázke požívania
alkoholu žalovaný uviedol, že neklame, na pivo si zašiel, koľkokrát odišiel z domu radšej preč, aby
nemusel počúvať zo strany žalobkyne, že má vypadnúť a aby už bol preč. Je teda pravda, že na pivo

si zašiel a toto si dal, ale nie, že bol dennodenne opitý. To pravdou nie je. K otázke požívania alkoholu
žalobkyňou, žalovaný uviedol, že po rozvode manželstva to už neriešil, pričom stalo sa, že prišla nejaká
kamarátka a dali si vínko alebo prišla domov viackrát pod vplyvom alkoholu. Za tie roky to už na nej
poznal, že má vypitý nejaký pohár vína tak, ako aj ona na ňom. Pred rozvodom jej to vytýkal, ale potom
to už bolo len o hádkach a problémoch. K otázke, či sa správal pod vplyvom alkoholu voči žalobkyni

agresívne, žalovaný uviedol, že nie. K otázke, či urážal žalobkyňu urážkami a oplzlými výrazmi, vyhrážal
sa jej, že ju vyhodí z balkóna, bil ju päsťami do hlavy, žalovaný uviedol, že nadávky boli vzájomné na
dennom poriadku. Ak tvrdila o ňom, že ju napadol, tak toto pravdou nie je. Prítomní pri hádkach boli
buď jeden alebo obaja synovia, ale títo jemu nič nepotvrdia. Žalobkyňa mu povedala, že oni si potvrdia
sebe navzájom to svoje a jemu tak nemá, kto pravdu potvrdiť. Žalovaná ho aj obvinila, že jej nadával, čo

jej na úrade potvrdili synovia v priestupkovom konaní a on to aj priznal, že jej nadával. K vzájomnému
správaniu sa členov rodiny, žalovaný uviedol, že postupne sa to nabaľovalo, deti si žalobkyňa stiahla
na svoju stranu. Boli konflikty vážnejšie, hlavne so starším synom, pričom sa navzájom urážali obaja a
teda syna vyhadzoval z bytu, toto pravdou je, ale že by ho zbil, to pravdou nie je. S mladším synom to
fungovalo skôr na báze mlčanlivosti, akurát tam bol ten jeden problém, čo mu nadal kvôli tým peniazom

na maturitný večierok, že je kokot. Synovia vo vzťahu k nemu sa správali tak, že tam boli nadávky a
nevrlosť k jeho osobe, avšak vzájomne v podstate už nefungovali ako otec so synom. Do parazitov
im nenadával, padali nadávky ako kokot, aj hajzel, ale bolo to vzájomné. Potom sa zapojila do toho aj
žalobkyňa a on vtedy vždy radšej odišiel. K otázke, či v dňoch 06.03.2016, 15.03.2016 a 25.03.2016
spôsobil synovi P. nejaký úraz, žalovaný uviedol, že nie, bolo viac takýchto obvinení. V týchto dňoch

nedošlo medzi nimi k fyzickej potýčke.
37. Svedkyňa Y. Ď. (matka žalobkyne) pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 19.01.2018 uviedla,
že bola prítomná viackrát pri hádkach strán sporu. Jedenkrát bola prítomná aj tomu, keď dal žalovaný
žalobkynizajazdyvautezaucho.Bolotovčase,keďmalsynP.asi16rokov.Ažbolaztohovtakomšoku,
že išla do nemocnice na interné. Bližšie túto udalosť svedkyňa opísala tak, že prišla od seba z domu k

stranám sporu do sporného bytu, už vtedy videla, že má žalovaný vypité. Museli čakať trištvrte hodiny,
kým dohrá hru, mal otvorený notebook. Divila sa, že prečo musia takto čakať, keď idú za jeho synom do
nemocnice. Cestou do nemocnice šoférovala žalobkyňa. Žalovaný ju stále počas jazdy znervózňoval, čo
robí s riadiacou pákou, kedy mala zastaviť a podobne. Ako každý vodič, aj ona bola pri tomto nervózna.
Keď prišli k nemocnici, chcela zaparkovať pred nemocnicou, ale on jej začal vyčítať, že prečo parkuje

tam a nejde parkovať hore. Bola z toho už celá nervózna, pričom naňho skričala, aby ju nechal a zrazu tu
tresk a dal jej silnú facku. Bolo to niečo hrozné, toto nikdy predtým nevidela. Žalovaný následne za ňou
prišiel a ona mu vyčistila žalúdok, povedala som mu, že muž jej nikdy nedal facku. Žalovaný sa jej vtedy
ospravedlnil. Má za to, že na vine je predovšetkým alkohol. Keď prišiel domov opitý, nadával žalobkynido kuriev. Samozrejme, že do týchto hádok sa zastaral aj syn P., pričom koľkokrát jej žalobkyňa volala
a plakala do telefónu, čo sa deje. Keď dohovárala žalovanému, aby nepil, ten jej vždy len povedal, že
nepije a ona mu na to povedala, že nevidela žalobkyňu, že by niekde len tak chodievala a bola opitá,

ale jeho videla neraz. Pokiaľ žalovaný nepil, nebolo to až také zlé. Myslí, že ten alkohol zničil, čo sa
len dalo. K otázke, či si požičiavala od nej niekedy žalobkyňa peniaze, svedkyňa uviedla, že neraz, čo
nemala peniaze. Skôr jej však peniaze dala, ako požičala, keďže videla, že jej ich nebude mať z čoho
vrátiť. K otázke, či bola svedkom nejakého incidentu v spornom byte, svedkyňa uviedla, že bola svedkom
toho, ako žalovaný žalobkyni nadával, skákal do synov a hovoril im, že majú ísť na férovku, nadával im

do parazitov. Nevie však presne, kedy sa tieto udalosti stali, bola pri takých udalostiach viackrát, keď
žalobkyni žalovaný nadával výrazmi ako suka, fľandra, piča, kurva. V jednom z priestupkových konaní,
na ktorom sa zúčastnila, sa pred ňou žalovaný priznal. Keď mu niekto dohováral, tak ho to naopak ešte
len viac naštartovalo. Žalovaná mu reciprocitne hovorila, že je debil a že ju má nechať tak. Ak nevedel,
ako jej má urobiť zle, tak jej povedal, že je taká kurva, ako jej mamka. Keď jej to dcéra volala, tak to
žalovanému následne povedala, že ako to môže, že dobre vie, že ona sa s mužom rozviedla z úplne

iného dôvodu. Na to jej povedal, že to tak nemyslel. Mala žalovaného v podstate aj rada a sám by určite
povedal, že mal najlepšiu svokru. Na otázku, či žalobkyňa ušla pred útokmi žalovaného k nej za obdobie
posledných 5 rokov, svedkyňa uviedla, že bola u nej večer, posedela a vyplakala sa, ale išla potom
domov. Nepamätá si teda, či by u nej spala, možno aj áno.
38. Svedok P. P. (syn strán sporu) pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 19.01.2018 opísal vzťahy

a súžitie strán sporu a ich synov tak, že postupom času, asi od roku 2010, sa to všetko zhoršovalo,
žalovaný viac pil, urážal žalobkyňu, jeho a brata P., že sú paraziti, že nemá synov. Toto sa v podstate
opakovalo každý deň. Vadilo mu to a skákal do neho a brata P., lebo sa žalobkyne zastávali. Žalobkyňa
pritom všetko robila sama, starala sa o nich. Prišiel domov opitý, riešil stále všetky veci agresiou a
bitkou. Taktiež boli privolávané k nim hliadky PZ. Bral z bytu veci, rozbíjal tieto veci, ale hlavne išlo o

násilie a nadávky voči žalobkyni. Na položenú otázku, koľko krát bol svedkom hádky medzi stranami
sporu od roku 2010 a či tieto môže opísať, svedok odpovedal, že môže opísať jednu vec. Ležal doma,
mal žalúdočné problémy a myslel si, že je doma sám. Zrazu počul výkrik žalobkyne, pričom pribehol
do kuchyne, žalobkyňa ležala na zemi a žalovaný bol nad ňou. Žalobkyňa kričala, že nech ju žalovaný
nechá a odíde preč z bytu. Žalobkyne sa zastal, pričom žalobcu od nej zdvíhal a tento ho odsotil. Pri tom

si udrel ľavý lakeť o kuchynskú linku, tento si narazil. Slová žalovaného boli také, že čo si to dovoľuje,
pričom na neho útočil, žalobkyňa sa ho zastala a skočila medzi nich. Žalovaný skočil po ňom a spadli
potom následne na zem obaja. Na to žalobkyňa volala policajnú hliadku, potom ho žalovaný pustil, hodil
sa na zem, začal sa škriabať po krku a tvári, že mu ublížil a pôjde do basy. Následne (svedok) išiel na
policajnú stanicu podať oznámenie za ublíženie na zdraví. Týmto sa tento incident skončil. Žalovaný

bol vypočutý na polícii a potom prišiel domov ešte viac opitý a všetko sa opakovalo, nadávky, vyhrážky.
K početnosti hádok, svedok uviedol, že každý deň boli hádky, najviac od roku 2010. Od roku 2013
bol asi minimálne 13 krát na priestupkovom orgáne, čo ho žalovaný udával, že ho napadol. Bránil len
žalobkyňu, pričom žalovaný napádal jeho a on sa iba bránil. Na to vždy bola privolaná hliadka polície. Na
otázku, či sa žalovanému niekedy vyhrážal, svedok uviedol, že nie, ale žalovaný sa vyhrážal jemu, že

skončí v base, že je parazit, že ani nedokončil školu. K predloženému záznamu o poskytnutí lekárskej
prvej pomoci zo dňa 25.03.2016 na č. l. 6 spisu (v zápisnici o pojednávaní chybne uvedený dátum
15.03.2016, čo vyplýva aj z obsahu hlásenia úrazu zo dňa 25.03.2016 na č. l. 7 spisu), svedok uviedol,
že tento súvisí s ním opísanou udalosťou v kuchyni. K predloženému záznamu o poskytnutí lekárskej
prvej pomoci zo dňa 06.03.2016 na č. l. 5 spisu svedok vypovedal, že pokiaľ ide o deň 06.03.2016 toto

si už presne nepamätá, ale jednalo sa o to isté. Žalovaný útočil na žalobkyňu, agresívne sa voči nej
správal, že žalobkyňa nedostane žiadne peniaze a že jeho vyhodí z bytu. Následne svedok uviedol, že
sa rozpamätal. Bolo to vtedy, keď mal 2 cm ranu, ako ho žalobca držal pod krkom. Tiež sa to odohralo v
kuchyni, pričom potom prešli až do chodby a následne prišla hliadka polície. Žalovaný bol drzý aj k polícii,
nechcel sa ukľudniť a bol tak odvedený. Na otázku koľkokrát býval s ním a jeho bratom P. žalovaný

sám v spornom byte, kým bola žalobkyňa preč, svedok uviedol, že veľmi málo, už sú dospelí, nebývajú
veľa doma. Žalobkyňa išla len za prácou a čo chodila tancovať salsu. Ak bol sám doma so žalovaným,
tento ho vyzýval na férovku, že si to môžu vyriešiť samy, ak chce. Jemu a bratovi P. robil doma stále
napriek. K otázke predmetu hádok strán sporu v rokoch 2010 až 2016 sa svedok vyjadril, že to bolo
o tom, ako ich chcel žalovaný vychovávať, a to agresivitou a bitkou. Bolo to o peniazoch, o nadávaní,

pričom žalovaný nedokázal prežiť koniec jeho vzťahu so žalobkyňou, to, že sa rozviedli. Všetko to riešil
alkoholom. Hlavný dôvod toho celého bol teda alkohol a agresia a správanie sa voči deťom, t. j. voči
nemu a jeho bratovi. K otázke, či vyprovokoval niekedy žalovaného, svedok uviedol, že nie, naopak
žalovaný ich. K otázke, či žalovanému nadával do kokotov, svedok uviedol, že nie. Nikdy žalovanéhonenapadol, z jeho strany išlo len o nutnú obranu. K svojmu vzťahu k žalovanému ako k otcovi svedok
uviedol, že ho ako otca už neberie. Je pre neho cudzí človek. K otázke jeho problémov počas puberty,
svedok uviedol, že boli s ním problémy ako s každým mladým človekom. V škole prepadol. Okrem pár

neospravedlnených hodín boli všetky ostatné ospravedlnené. Neospravedlnených hodín bolo max. 30,
pričom pri 40 neospravedlnených hodinách by mu hrozilo vylúčenie zo školy. Všetky ostatné vymeškania
boli ospravedlnené, a to či už doložené ospravedlnením od lekára alebo od rodičov. K otázke, či bol
vyšetrovaný policajným zborom v súvislosti s alkoholom do jeho 18. roku života, svedok potvrdil, že áno
jedenkrát. Na otázku, či vie o tom, že žalovaný pracoval, svedok odpovedal, že áno, žalovaný chodil do

práce, vždy však každý deň pil, teda niekedy išiel do práce aj opitý. Nikdy v chladničke nechýbal alkohol,
pivo alebo nejaké fľašky. Postupom času začali fľaše miznúť. K otázke, či v súvislosti s predmetnými
úrazmi podával nejaké trestné oznámenia, svedok uviedol, že áno, skončilo to na okresnom úrade a bola
vo všetkých troch prípadoch uložená žalovanému pokuta. V jednom konaní bola prítomná aj jeho stará
matka, pričom žalovaný sa sám priznal. K otázke, či bol osobne niekedy svedkom prejavov fyzického
násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, svedok vypovedal, že áno, aj v mladšom veku 6 až 7 rokov.

Tieto prejavy následne svedok opísal tak, že najprv to bolo vykrikovanie, urážky a tak. Po upozornení, že
sa mal vyjadriť k prejavom fyzického násilia, svedok uviedol, že začalo to vždy fackou, potom škrtením,
pričom jedenkrát si pamätá, že žalobkyňu žalovaný tak chytil za krk, že žalobkyňa mala až nákrčník.
Ďalej to pokračovalo zhodením na zem. Žalobkyni nadával do kuriev a ukončil to tak, že povedal, že sa
žiadnemu chlapovi sa nebude žena kurviť bez neho. Teda myslel to tak, že nebude žalobkyňa behať po

vonku bez neho. Že by ju žalovaný niekedy udrel päsťou, toto nevidel. Na otázku, koľko krát bol svedkom
takýchto prejavov, svedok uviedol, že to ani nevie spočítať. K otázke, či aj jeho žalovaný napadol, svedok
vypovedal, že áno, nie vždy skončil na pohotovosti, ale to už išlo o pästné útoky, pričom niekedy, keď
sedel na ňom, tak mu kolenom tlačil na tvár, škrtil ho. Keď sa mu postavil, volal ho na férovku, že si
to spolu vybavia. K otázke, či žalovaný napadol aj jeho brata P., svedok vypovedal, že áno, tiež išlo o

také útoky, ale brat vždy dobehol za ním (svedkom) a kričal jeho meno. K otázke, aké schválnosti im
robil žalovaný, svedok uviedol, že im jedol jedlo, čo bolo navarené, pričom chladnička sa rozdelila na 2
polovice, t. j. 2 poličky mal žalovaný a 2 poličky mali v chladničke s bratom a žalobkyňou. Bral im toto
ich jedlo, taktiež im rozbíjal veci. Nakoniec si túto svoju agresivitu vyvršoval na nich. Neprispieval do
domácnosti, ani na bratovu školu, s čím, keď pracoval pomáhal.

39. Svedok P. P. (syn strán sporu) pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 19.01.2018 opísal konfliktné
situácie v domácnosti tak, že prvú konfliktnú situáciu, čo si pamätá, zažil v čase, keď mal 13 rokov a
brat 16. Pamätá si, že žalovaný napadol brata, pričom ho na posteli dobil ako seberovného. Žalovaný
ho nemal problém udierať do hlavy päsťami, ako cudzieho človeka. Začalo to aj tým, že žalovaný začal
na notebooku hrávať online hry, pričom na vylepšenie postáv, ktoré v nich boli vynakladal aj finančné

prostriedky. Častejšie začal chodiť do barov a popíjať, v chladničke bývalo pravidelne aj 1,5 l piva a aj
popri tom chodil ešte do barov. Agresia voči žalobkyni sa stupňovala, urážal aj jeho a brata P., že sú
paraziti. Keď bol na strednej škole napádal žalovaný aj jeho, ale hlavne napádal brata P.. S ním až také
konflikty žalovaný nemal. Keď prišiel z krčmy žalobkyni začal nadávať vulgarizmami, že sa chodí kurviť,
že pije. Nevie, či žalovanému preplo v hlave, keďže žalobkyňa vôbec nepije a je proti tomu. Často vyvíjal

na brata P. tlak, ako by ho nútil, aby ho fyzicky napadol. Žalobkyňa ich pri potýčkach rozdeľovala, aby
sa nehádali, pričom potom sa obrátil proti žalobkyni a tejto nadával. Vie, že žalobkyňa chodievala na
kurzy salsy, bola s nimi však vždy v kontakte, vracala sa buď o pol 10-tej alebo o pol 11-tej, záviselo to
od toho či mala auto alebo nie, keďže rodičia si auto rozdelili tak, že ho užívali po mesiaci. K otázke, či
bol svedkom fyzického napadnutia žalobkyne žalovaným a žalovaného jeho bratom, svedok vypovedal,

že čo videl žalovaný sácal do žalobkyne a nadával jej, že by jej dal facku to nevidel. Brat žalovaného
nenapadol a ak tak len sa bránil. K otázke, či bol svedkom toho, že by žalovaný hádzal žalobkyňu o zem,
svedok uviedol, že žalovaný žalobkyňu sácal, buď spadla alebo sa o niečo zachytila. K otázke hádok
strán sporu svedok uviedol, že to bolo na dennodennom poriadku. K príčinám hádok svedok uviedol,
že žalovaný bol už z toho alkoholu taký zakomplexovaný, že začal žalobkyňu obviňovať, že sa fláka, že

nevarí, že sa nestará. Často jej nadával. K svedkom fyzických napadnutí žalobkyne žalovaným, svedok
uviedol, že týmito priamo v byte boli iba on, brat a žalobkyňa. Svedok napokon uviedol, že keď bol malý,
žalovaný pracoval preč, pričom doma nebýval. Potom začal pracovať v INA Kysuce, a. s., kde pracuje
doteraz. V podstate najskôr bolo všetko ok, potom však začal žalovaný piť a hrať a sa to zhoršilo. K
súčasnému vzťahu k žalovanému sa svedok vyjadril, že žalovaný ho nezaujíma, je mu ľahostajný.

40. Podľa ust. § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), blízkou osobou je
príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa
pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu.41. Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

42. Podľa ust. § 146 ods. 2 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak sa z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej
osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na
návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do
bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

43. Podľa ust. § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
44. Podľa ust. § 853 ods. 1 OZ v znení zákona č. 252/1999 Z. z. účinnom od 11.10.1999,
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
45. V zmysle cit. ust. § 146 ods. 2 OZ je možné obmedziť, príp. úplne vylúčiť užívacie právo jedného
z manželov k domu, resp. k bytu, ktorý je predmetom ich BSM. Účelom tejto úpravy je tak obmedzenie

násilného správania manželov, najmä pri nezhodách o právach a povinnostiach vyplývajúcich z ich BSM.
Takéto obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva k takýmto nehnuteľnostiam prichádza do úvahy
len vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti, dochádza
k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takým násilím. Aktívne legitimovaným manželom
na podanie návrhu na takéto rozhodnutie súdu je ten z manželov, na ktorom bolo fyzické alebo psychické

násilie páchané, resp. voči ktorému smerovala hrozba takéhoto násilia, pričom takýto návrh smeruje
proti tomu pasívne legitimovanému manželovi, ktorý sa fyzického alebo psychického násilia dopúšťa
alebo takýmto násilím hrozí. Hmotnoprávnymi predpokladmi použitia tejto občianskoprávnej sankcie
proti druhému manželovi sú: 1. existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu
alebo bytu (použitie tohto právneho prostriedku je možné s využitím ust. § 853 ods. 1 OZ aplikovať aj

po zániku manželstva, teda po zániku BSM, so zreteľom na to, že správa majetku bývalých manželov
sa až do vyporiadania riadi ustanoveniami o BSM, a to až do času, kým nedôjde k jeho vyporiadaniu
ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v ust. § 149 OZ); 2. existencia spolužitia obidvoch manželov
v dome alebo v byte [dočasné opustenie spoločnej domácnosti manželom, ktorý sa dopustil násilia,
alebo ním hrozil, ako aj napríklad ako v prejednávanom spore na základe vydaného predbežného

opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p., teraz neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods.
2 písm. e) CSP , nie je dôkazom, že nemá záujem pokračovať následne v jeho užívaní]; 3. existencia
fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, realizácia
násilia (príp. hrozba ním) vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe (ust. § 116 OZ), ktorá býva v
spoločnom dome alebo byte, nachádzajúcom sa v BMS a 4. napokon neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia

z už uvedených dôvodov. Každé rozhodnutie súdu, ktorým sa obmedzuje, príp. vylučuje, užívacie právo
jedného z manželov k spoločnej veci, je vážnym zásahom do výkonu vlastníckeho práva a vo svojej
podstate predstavuje občianskoprávnu sankciu vo vzťahu k páchateľom násilia. Existencia konkrétneho
fyzického, či psychického násilia, resp. hrozby ním, musí byť preto v súdnom konaní preukázaná.
Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu,

musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude
možné objektívne považovať za neznesiteľné. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie uvedených
hmotnoprávnych podmienok pre uvedené rozhodnutie súdu leží výlučne na aktívne legitimovanom
manželovi ako strane sporu, t. j. na žalobcovi.
46. V danom prípade tak bolo preukázané, že strany sporu boli ku dňu zániku ich BSM podľa cit. ust.

§ 148 ods.1 OZ, t. j. dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/58/2015-21 zo dňa
10.06.2015orozvodeichmanželstva,tedakudňu16.07.2015bezpodielovýmispoluvlastníkmisporného
bytu, keďže tento nadobudli nesporne počas trvania manželstva uzavretého dňa 21.11.1992. Ku dňu
vyhlásenia tohto rozsudku nevyšlo najavo, že by BSM strán sporu bolo vyporiadané, či už dohodou strán
sporu podľa ust. § 149 ods. 2 OZ, alebo súdom na návrh jednej strany sporu podľa ust. § 149 ods. 3 OZ.

Ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku napokon s určitosťou nedošlo ani k vyporiadaniu spôsobom podľa ust.
§ 149 ods. 4 OZ, keďže od zániku BSM strán sporu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku neuplynula lehota
troch rokov (táto uplynie až uplynutím dňa 16.07.2018). Možno tak s ohľadom na uvedené konštatovať,
že stranou sporu boli obaja bezpodieloví spoluvlastníci sporného bytu ako nútení spoločníci podľa ust.
§ 78 CSP, a preto sa súd zaoberal meritórne predmetom sporu.

47. Žalobu v danom prípade podala ako oprávnený bývalý manžel žalobkyňa, ktorá žalobu podávala z
dôvodu,žeprefyzickéapsychickénásiliepáchanézostranyžalovanéhoakodruhéhobývaléhomanžela
vo vzťahu k nej, ako aj jej synom P. P. a P. P. (vo vzťahu k žalobkyni blízke osoby v zmysle cit. ust. §
116 ods. 1 OZ) sa stalo pre ňu ďalšie spolužitie neznesiteľným.48. Pokiaľ ide o naplnenie jednotlivých podmienok dôvodnosti žaloby žalobkyne podľa cit. ust. § 146 ods.
2 OZ, ako boli uvedené v odseku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku, možno vzhľadom k uvedenému
v odseku č. 46 odôvodnenia tohto rozsudku konštatovať, že v konaní bola žalobkyňou preukázaná

podmienka pod bodom 1, keďže bola nesporné preukázaná existencia síce zaniknutého, ale doposiaľ
nevyporiadaného, BSM strán sporu k spornému bytu. Taktiež možno bez pochybností konštatovať, že
bola žalobkyňou preukázaná aj podmienka pod bodom 2, a to vzhľadom k tomu, že žalovaný opustil
sporný byt (ako to sám uviedol vo vyjadrení k žalobe) len na základe zákazu vstupovať do sporného
bytu nariadeného žalovanému súdom uznesením č. k. 6C/91/2016-19 zo dňa 07.04.2016 a teda možno

dospieť k záveru o existencii spolužitia strán sporu v spornom byte pre účely rozhodnutia súdu podľa
cit. ust. § 146 ods. 2 CSP. Ak by tomu tak nebolo, nariadené predbežné opatrenie (resp. toho času
neodkladné opatrenie) by bolo príčinou absurdnej situácie, že by na základe jeho rešpektovania zo
strany povinného manžela došlo k nenaplneniu podmienky spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti a z
toho dôvodu k zamietnutiu žaloby. Nariadením predbežného opatrenia by tak poškodený manžel stratil
možnosť podania žaloby vo veci samej.

49. Pokiaľ ide o podmienku podľa bodu 3 pre vyhovenie žalobe podľa cit. ust. § 146 ods. 2 OZ
uvedenú v odseku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku, súd pri formulovaní záveru o jej naplnení /
nenaplnení vychádzal z vykonaných dôkazov, resp. dôkazov produkovaných stranami sporu, pričom
tieto hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Súd v

konaní považoval za preukázané výsluchom samotných strán sporu, ako aj svedkov P. P. a P. P., že
počas trvania manželstva strán sporu, ako aj po jeho zániku, vznikali medzi žalobkyňou a žalovaným
časté hádky, riešené nezriedka aj za asistencie polície a následne na základe vzájomných oznámení
žalobkyne, žalovaného, ako aj P. P., v priestupkových konaniach. Takáto skutková okolnosť napokon
vyplývala aj z nesporných tvrdení strán sporu (§ 151 ods. 1 CSP). Spornou medzi stranami sporu

bola otázka, čo bolo príčinou týchto častých hádok. Na jednej strane žalobkyňa tvrdila, že príčinou
týchto hádok a konfliktov bolo časté požívanie alkoholu žalovaným, jeho nedôvodná žiarlivosť a
upodozrievanie žalobkyne z manželskej nevery, ako aj odlišný pohľad žalovaného na spôsob výchovy
oboch synov strán sporu prejavujúci sa vo zvýšenom násilí voči synom a napokon nezabezpečovanie
potrieb rodiny žalovaným. Na druhej strane žalovaný tieto hádky a konflikty pripisoval provokáciám zo

strany žalobkyne, ako aj oboch synov, ktorými boli tieto hádky a konflikty vlastne vo vzťahu k nemu
iniciované, neschopnosti konsenzu strán sporu v otázkach výchovy oboch synov, ktorá vyvierala z
toho, že žalobkyňa pristupovala ľahkovážne až s podporou k negatívam dospievania oboch synov
(napr. problémy syna P. v škole, s alkoholom a nevhodné chovanie sa synov k žalovanému ako
k rodičovi), zatiaľ čo on sa snažil svojim prísnejším postojom k výchove synov týmto negatívam

zamedziť a napokon tieto hádky a konflikty pripisoval, rovnako ako žalobkyňa v opačnom postavení,
požívaniu alkoholu žalobkyňou, jej manželskej nevere a nočnému vyžitiu žalobkyne. Možno konštatovať,
že vykonané dokazovanie, najmä výsluchy oboch synov strán sporu ako svedkov, potvrdili skutkové
tvrdenia žalobkyne o častom požívaní alkoholu žalovaným počas spolužitia strán sporu v spornom
byte. Napokon ani samotný žalovaný pri svojom výsluchu nepoprel, že pravidelne požíval alkohol.

Jeho obrana v tejto rovine spočívala v tvrdení, že si sem tam vypije, ale nie je alkoholik. Súd
poukazuje na to, že bežné vnímanie alkoholizmu v populácii, teda nie definovanie alkoholizmu ako
určitej závislosti z pohľadu medicínskeho, môže byť odlišné z perspektívy vnímania tohto fenoménu tým
ktorým konkrétnym jedincom. S reakcie žalovaného, na margo výpovede syna P. ohľadom neustáleho
držania alkoholu v chladničke žalovaným, rečníckou otázkou v rámci jeho výsluchu, že ktorý chlap

nemá v chladničke nejaké to pivo, možno vyvodiť väčšiu mieru tolerancie žalovaného k požívaniu
alkoholu mužmi, teda aj ním samotným. Súd má za to, že žalovaný napokon potvrdil tvrdenia žalobkyne,
podporené svedeckými výpoveďami synov P. a P. a zásadne výpoveďou aj svedkyne Y. Ď., o jeho
častom požívaní alkoholu, nepriamo aj tým, že pri svojom výsluchu uviedol, že posledné dva roky
už nepije, pretože si dal záväzok, že kým nevyrieši problém so žalobkyňou, piť nebude. Ak by teda

požívanie alkoholu žalovaným malo byť v spoločensky akceptovateľnej miere, nebolo by dôvodu, aby si
dával žalovaný takýto záväzok, aký si dávajú bežne ľudia, ktorý s alkoholom problémy majú. Nemôže
obstáť ani prípadná argumentácia, že žalovaný prestal úplne piť alkoholické nápoje z dôvodu, aby
nebol opäť (ako to tvrdil v konaní) žalobkyňou, či synmi zaťahovaný do konfliktných situácií, a to z
toho dôvodu, že nesporne žalovaný od doručenia uznesenia súdu, ktorým bolo nariadené predbežné

opatrenie sporný byt nenavštevuje. S poukazom na už spomenuté dôkazy (najmä výsluchy svedkov),
možno nepochybne vyvodiť, že konflikty medzi stranami sporu boli podnecované najmä ovplyvnením
správania sa žalovaného alkoholom. Pokiaľ ide o prejavy žiarlivosti žalovaného vo vzťahu k žalobkyni, v
konaní tieto bezprostredne dokazovaním preukázané neboli, možno ich však nepriamo vyvodiť z toho,že ani samotný žalovaný nepoprel, že používal vo vzťahu k žalobkyni vulgárne výrazy ako piča, kurva,
čo zároveň potvrdili aj svedecké výpovede synov strán sporu, ako aj Y. Ď.. Rovnako túto skutočnosť,
žalovaný potvrdil pri výpovedi žalobkyne a P. P. v priestupkovom konaní dňa 07.01.2015, kedy žalovaný

ohľadomsvedeckejvýpovedesynaP.namietallenčasťtýkajúcusatoho,žemalsynaP.sácaťaohľadom
svedeckej výpovede žalobkyne sa výslovne vyjadril, že súhlasí s jej výpoveďou, vulgárne nadával aj
jej aj synovi P.. V tomto kontexte tak samotný žalovaný rovnako potvrdil jeho vulgárne správanie sa aj
vo vzťahu k obom synom P. a P., teda to, že ich oslovoval výrazmi ako parazit a hajzel. Napokon aj
obsah výpovedí svedkov P. P. a P. P. v prejednávanom spore viedli súd k záveru, že žalovaný sa dopustil

konania spočívajúce vo vulgárnom nadávaní aj vo vzťahu ku svojim obom synom P. a P.. Pokiaľ ide o
prejavy fyzického násilia voči synom P. a P. zo strany žalovaného, možno konštatovať, že tieto prejavy
potvrdzovali jednak výpovede svedkov P. P., ako aj P. P. a súčasne výpoveď žalobkyne, najmä pokiaľ
ide o prejavy vo vzťahu k synovi P.. Tieto výpovede, aj keď boli značne všeobecné bez podrobnejšieho
opisu okolností jednotlivých útokov, boli podľa názoru súdu v spojení s predloženými záznamami o
poskytnutí lekárskej prvej pomoci a hlásení úrazu P. P. zo dňa 06.03.2016 a zo dňa 25.03.2016 spôsobilé

preukázať túto formu konania žalovaného najmä vo vzťahu k synovi P.. Súd považuje za potrebné uviesť,
že neobstojí argumentácia žalovaného spochybňujúca tieto listinné dôkazy z dôvodu, že v nich nebola
označená osoba, ktorá mala napadnúť v daných prípadoch svedka P. P., keďže túto osobu svedok P.
P. pri svojom výsluchu súdom označil ako žalovaného. V tomto kontexte súd považuje za potrebné
poukázať aj na listinné dôkazy produkované žalovaným, a to záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci

ahlásenieúrazuzodňa19.10.2013,kedyanižalovanýneoznačilosobu,ktoráhomalanapadnúť,pričom
v konaní tvrdil, že touto osobou mal byť práve jeho syn P. P.. Žalovaný však tieto svoje tvrdenia nepodložil
žiadnym dôkazom spôsobilým ich preukázať, pričom súd nepovažoval za postačujúcu len jeho výpoveď
ako strany sporu. Neobstojí obrana žalovaného, že v prostredí domácnosti ostal osamotený, bez
prítomnosti nezaujatých svedkov, ktorí by mohli svojimi výpoveďami osvedčiť opak skutkových tvrdení

žalobkyne, a preto aj pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného úradu Žilina, ktorým bol uznaný zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nepodal proti nemu opravný prostriedok aj napriek tomu,
že sa skutku nedopustil, a to len z toho dôvodu, že bol v dôkaznej núdzi. Napokon žalovaný potvrdil aj
jeden z čiastkových útokov vo vzťahu k žalobkyni, a to súvisiaci s cestou do Nemocnice v Č.. V tomto
kontexte súd považuje za potrebné uviesť, že nepovažoval za nevierohodné výpovede svedkov P. P. a

P. P. z dôvodu nimi (v ich svedeckých výpovediach k otázkam vnímania žalovaného) prezentovaného
indiferentného až negatívneho postoja vo vzťahu k žalovanému. Ak totiž vezme súd do úvahy, že medzi
žalovaným a svedkami P. P. a P. P. je najbližší rodinný pomer (otec a synovia), nemôže byť podľa
jeho názoru až takýto vyhranený postoj synov k otcovi len dôsledkom prísnejšej výchovy žalovaného a
problémov dospievania oboch synov, ale naopak dôsledkom skutkových okolností, o ktorých svedkovia

vypovedali. Súd považuje za prirodzené, že pokiaľ sa žalovaný dopustil voči svedkom konania, ktoré
svedkovia, ako aj žalobkyňa, popisovali, je prezentovaný postoj svedkov vo vzťahu k žalovanému len
ich prirodzenou reakciou na jeho konanie. Vzhľadom k veku oboch svedkov (P. 25 rokov a P. 22 rokov)
súd nepovažoval týchto za nevierohodných z dôvodu ich ovplyvnenia žalobkyňou, keďže v tomto ich
(dospelom) veku sú títo nepochybne schopní a spôsobilí vlastného úsudku a produkcie takej výpovede o

skutkových okolnostiach posledných rokov, ktorá je založená na ich vlastnom vnímaní. Prostredníctvom
výpovede týchto svedkov mal súd za preukázané aj určité formy fyzického násilia žalovaného voči
žalobkyni, spočívajúceho v sácaní, a to najmä za situácie, že sa žalobkyňa postavila medzi žalovaného a
synov strán sporu. V neposlednom rade fyzickému násiliu žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nasvedčuje
aj časť svedeckej výpovede syna P., ktorý uviedol, že raz žalovaný chytil žalobkyňu za krk až tak, že

nosila nákrčník. Toto korešponduje s predloženou časťou zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne zo
dňa 26.02.2015, kedy jej bol v dôsledku podvrtnutia krčnej chrbtice predpísaný fixačný golier. Takýto
spôsob liečby s istotou nemohol byť indikovaný chronickými problémami žalobkyne s chrbticou, ktoré
by mali svoj základ v úraze žalobkyne z detstva. Súd teda dospel k záveru o preukázaní žalobkyňou
tvrdeného konania žalovaného spočívajúceho v rôznych, vyššie popísaných prejavoch, či už fyzického,

alebo psychického násilia vo vzťahu k samotnej žalobkyni, ako aj k stranám sporu blízkym osobám
(§ 116 OZ) synom P. a P. a v naplnení aj predpokladu podľa bodu 3 pre vyhovenie žalobe podľa cit.
ust. § 146 ods. 2 OZ uvedeného v odseku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku. Na tom nič nemení ani
skutočnosť, že žalovaný po dobu dvoch rokov sporný byt nesporne neužíva, avšak súd je toho názoru,
že pri jeho návrate do sporného bytu a spoločnej domácnosti za daného stavu existuje hrozba, že by sa

z jeho strany vo vzťahu k žalobkyni, ako aj synom P. a P., mohlo jeho konanie opakovať.
50. Napokon čo sa týka otázky naplnenia / nenaplnenia poslednej podmienky podľa bodu 4 pre
vyhovenie žalobe podľa cit. ust. § 146 ods. 2 OZ uvedenej v odseku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku,
súd dospel k záveru o jej naplnení. Aj napriek tomu, že v konaní neboli preukázané také formy násiliažalovaného vo vzťahu k žalobkyni, ako aj k stranám sporu blízkym osobám (§ 116 OZ) synom P. a P.,
ktoré by svojou závažnosťou naplnili prípadne skutkovú podstatu trestného činu, avšak súd vychádzal
z toho, že vyššie popísané formy násilia žalovaného sa prejavovali po dlhšiu dobu niekoľkých rokov,

čomu opätovne nasvedčujú jednak výpovede žalobkyne, ako aj listinné dôkazy produkované žalobkyňou
(listiny z priestupkových vecí, ako aj z lekárskych ošetrení, produkované za obdobie rokov 2014 až
2016), a preto sa svojou intenzitou spočívajúcou v dobe jeho trvania, javí súdu ako spôsobilé viesť k
objektívnemu záveru o neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia strán sporu v spornom byte.
51. Pokiaľ ide o obranu produkovanú žalovaným, že súčasný výzor a psychický stav žalobkyne,

ako ho bolo možné vnímať na pojednávaniach v prejednávanom spore, na ktorých sa žalobkyňa
osobne zúčastnila (dňa 19.01.2018 a dňa 16.03.2018), nenasvedčuje takým závažným formám konania
žalovaného, aké boli tvrdené žalobkyňou, súd považuje za potrebné poukázať na to, že žalovaný
neobýva sporný byt už odo dňa 11.04.2016, t. j. odo dňa, kedy mu bolo doručené uznesenie súdu o
nariadenom predbežnom opatrení, ktorý mu bol uložený dočasný zákaz vstupovať do sporného bytu,
čím zjavne došlo k oslabeniu stresových a konfliktných situácií medzi stranami sporu. Teda fyzický a

psychický stav žalobkyne toho času, neodzrkadľuje stav, v ktorom sa nachádzala v období spolužitia
strán sporu v spornom byte. Napokon žalovaný na preukázanie svojej argumentácie týkajúcej sa
fyzického a duševného stavu žalobkyne ako prípadne týranej osoby neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý
by ju potvrdil (napr. dokazovanie duševného stavu žalobkyne znalcom, resp. odborným vyjadrením). Súd
nepovažoval za právne významnú ani námietku žalovaného o účelovosti podanej žalobkyni v kontexte

s vyporiadaním BSM strán sporu. Aj keď sa súd stotožňuje s tým, že najlepším riešením predmetu
sporu by bolo urýchlené vyporiadanie zaniknutého BSM strán sporu, avšak na druhej strane súdom
konštatované konanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a synom strán sporu nie je z pohľadu znenia
ust. § 150 OZ, ktoré vymedzuje zásady vyporiadania BSM súdom, spôsobilým kritériom ovplyvňujúcim
vyporiadanie BSM. Ani skutočnosť, že sa žalovaná nepodrobila psychiatrickej liečbe, nie je sama o

sebe skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala opak záverov súdu, a to že zo strany žalovaného nedošlo
ku konaniu popisovanému žalobkyňou, ako aj vypočutými svedkami. Ak sa aj žalobkyňa vo vzťahu
k žalovanému dopustila konania spočívajúceho vo vulgarizmoch na jeho adresu, prípadne iného
skratového konania (žalovaným popisované vytiahnutie kľúča zo zapaľovania idúceho motorového
vozidla), súd toto vníma len ako následok konania žalovaného a psychickej náročnosti daného stavu

z pohľadu žalovanej. Napokon žalobkyni nemožno dávať s poukazom na zistený skutkový stav ani na
ťarchu, že návrh na rozvod manželstva strán sporu nepodávala ona, ale naopak žalovaný.
52. S poukazom na naplnenie všetkých predpokladov pre rozhodnutie podľa cit. ust. § 146 ods. 2 OZ
uvedených v odseku č. 45 odôvodnenia tohto rozsudku, súd žalobe v časti o úplné vylúčenie žalovaného
zo sporného bytu ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku. Súd úplne vylúčil žalovaného z užívania sporného bytu, keďže dospel vzhľadom na zistený
skutkový stav týkajúci sa vzájomných vzťahov strán sporu, ako aj na skutočnosť, že v spornom prípade
ide len o 2-izbový byt, ktorý súčasne užívajú aj plnoletý synovia strán sporu, že sledovaný účel cit.
ust § 146 ods. 2 OZ nemožno dosiahnuť len obmedzením užívania sporného bytu žalovaným. Napr.,
že by žalovaný bol obmedzený v užívaní len niektorej z miestností sporného bytu, keďže v danom

spornom byte je nemysliteľná existencia strán sporu a ich plnoletých synov bez toho, aby dennodenne
neprichádzali spolu do osobného kontaktu, čím by bol úplne popretý cieľ sledovaný cit. ust § 146 ods. 2
OZ, a to ochrana jedného z manželov, resp. bývalých manželov pred násilným správaním, resp. hrozbou
takéhoto správania, zo strany druhého manžela, resp. bývalého manžela.
53. Pokiaľ ide o žalobu žalobkyne v časti o uloženie povinnosti žalovanému sporný byt vypratať,

súd túto časť žaloby posúdil ako žalobu podľa cit. ust. § 126 ods. 1 OZ. Cit. ust. § 126 ods. 1
OZ upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Vlastník je chránený aj inak (dovolená svojpomoc
a ochrana poskytovaná orgánmi štátnej správy), avšak zavŕšením ochrany vlastníckeho práva je
ochrana poskytovaná nezávislými súdmi. Východiskom pre súdnu ochranu je ust. § 4 OZ, ktorá je
zdôraznená aj v procesnom predpise (čl. 1 CSP). Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať

aj prostredníctvom žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio). Ide o žalobu na plnenie a chráni obsah
vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia
nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho
dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna vecná legitimácia
patrí vlastníkovi. Pasívna vecná legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá

na to žiaden právom aprobovaný dôvod.
54. V danom prípade neboli na vyhovenie žalobe v tejto jej časti splnené podmienky, a to vzhľadom k
tomu, že ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku sú naďalej obe strany sporu vlastníkmi sporného bytu, keďže
doposiaľ nedošlo k vyporiadaniu ich BSM, do ktorého spadá aj sporný byt, a to žiadnym zo spôsobovpodľa ust. § 149 OZ. Žalobkyňa sa tak nemôže voči žalovanému ako subjektu, ktorý neoprávnene
zasahuje do jej vlastníckeho práva, domáhať podľa cit. ust. § 126 ods. 1 OZ ochrany svojho vlastníckeho
práva. Žalovaný je totižto rovnako, ako aj žalobkyňa, subjektom vlastníckeho práva k spornému bytu

s rovnakými čiastkovými právami, ako má aj žalobkyňa, aj keď jeho vlastnícke právo bolo obmedzené
na základe uznesením č. k. 6C/91/2016-19 zo dňa 07.04.2016 nariadeného predbežného opatrenia v
čiastkovom oprávnení vlastníka sporný byt užívať za účelom bývania, keďže mu bola uložená povinnosť
nevstupovať do sporného bytu až do právoplatného skončenia konania o jeho vylúčenie z užívania
sporného bytu. Ďalej treba poukázať na to, že rozhodnutie súdu o časti žaloby žalobkyne podľa cit.

ust. § 146 ods. 2 CSP o úplnom vylúčení žalovaného z užívania sporného bytu je svojou povahou
konštitutívnym rozhodnutím, teda zakladajúcim práva alebo povinnosti strán sporu až právoplatnosťou
tohto rozhodnutia. Neexistuje tak právny podklad, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že
žalovaný má ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku povinnosť sporný byt vypratať. S poukazom na ust. čl.
13 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno ukladať povinnosti a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho
medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá

priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2, súd žalobe žalobkyne v časti o uloženie povinnosti žalovanému sporný byt vypratať
vyhovieť nemohol, keďže žalovaný takúto povinnosť ku dňu vyhlásenia rozsudku nemal, a preto žalobu
v tejto jej časti ako nedôvodnú zamietol.
55. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Keďže ani jedna strana sporu nemala vo veci plný úspech, resp. mala úspech iba čiastočný, súd o
nároku na náhradu trov konania podľa cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol na podklade cit. ust. § 255

ods. 2 CSP tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
58. Podľa ust. § 335 ods. 3 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým
zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti,
zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
59. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
60. Keďže súd žalobe v časti o úplné vylúčenie žalovaného z užívania sporného bytu ako dôvodnej
vyhovel a uznesením č. k. 6C/91/2016-19 zo dňa 07.04.2016 nariadené predbežné opatrenie, ktorým
bolauloženápovinnosťžalobcovinevstupovaťdospornéhobytuaždoprávoplatnéhoskončeniakonania
o jeho vylúčenie z užívania sporného bytu, sa primárne viazalo k časti žaloby o vylúčenie žalovaného z

užívania sporného bytu, súd tak v zmysle cit. ust. § 335 ods. 3 CSP vo výroku tohto rozsudku vyslovil,
že neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 6C/91/2016-19 zo dňa 07.04.2016 ponecháva
v platnosti. Súd v kontexte s týmto rozhodnutím opätovne poukazuje na konštitutívny charakter
rozhodnutia súdu podľa cit. ust. § 146 ods. 2 CSP, teda až jeho právoplatnosť dochádza k vylúčeniu
žalovaného z užívania sporného bytu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).