Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614203806
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6614203806.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobkyne Y. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, štátna občianka SR, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so
sídlom V., V. XX, IČO: 47 234 466, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom T. XX, XXX XX
F., IČO: 35 807 598, o zaplatenie 150,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,25 % ročne zo sumy 150,-Eur od 07.03.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50
Eur na účet Slovenskej pošty, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v podanej žalobe domáhala zaplatenia 150,- Eur s prísl. proti žalovanému na tom
skutkovom základe, že dňa 20.02.2009 uzatvorila so žalovaným spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom T. XX, F., IČO: 35 807 598 zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na
základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 500,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť poskytnutý
úver 500,- Eur v splátkach spolu s poplatkom 150,- Eur, spolu teda 650,- Eur. Žalovanému uhradila
zo zmluvy o úvere celkovo sumu 650,- Eur, ktorá pozostáva z poskytnutého úveru a poplatkov. Pre

absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravených v § 4 ods. 1 a 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy žalobkyňa
považovala poskytnutý úver v súlade s § 3 tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k
tomu, že žalobkyňa uhradila žalovanému zo zmluvy o úvere sumu 650,- Eur, pričom jej bol poskytnutý
úver vo výške 500,- Eur mala za to, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 150,-Eur.
Keďže žalovaný napriek predchádzajúcej výzve žalobkyni sumu bezdôvodného obohatenia dobrovoľne

nevrátila, žalobkyňa požaduje o žalovaného okrem samotnej istiny 150,-Eur aj úrok z omeškania vo
výške 8,25 % ročne z dlžnej istiny od 07.03.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania spolu s trovami
právneho zastúpenia.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení namietol miestnu príslušnosť tunajšieho súdu a k posúdeniu zmluvy
uviedol, že žalovaný uzavrel so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 20.02.2009 zmluvu o úvere, na základe

ktorej jej poskytol úver vo výške 500,-Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazal vrátiť v dvoch mesačných
splátkach po 325,-Eur, čo v zmysle § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy vylučuje záver o tom, že by žalobkyňa so žalovaným
uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nemožno jej priznať postavenie spotrebiteľa.

3. Súd uznesením č. k. 4C/28/2014-19 zo dňa 17.04.2015 návrh žalovaného na postúpenie veci
Okresnému súdu Bratislava I. zamietol a vytýčil termín pojednávania.

4. Rozsudkom č. k. 4C/28/2014-45 zo dňa 18.05.2015 súd žalobu o zaplatenie 150,- Eur s
príslušenstvomzamietolažalovanémunáhradutrovkonanianepriznal.Vdôvodochrozhodnutiauviedol,

že žalobkyňa dňa 20. 02. 2009 uzatvorila so žalovaným zmluvu č. XXXXXXX, na základ ktorej jej
žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 500,- Eur, ktoré sa zaviazala vrátiť vo výške 650,- Eur,
ktoré aj zaplatila. Súd prvej inštancie, postupujúc podľa § 52 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 20.02.2009, a podľa § 1 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uzavrel, že nepochybne sa v prejednávanej veci jedná
o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá skutočne neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako to

vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa sa poskytnutý úver
zaviazala vrátiť v dvoch mesačných splátkach po 325,- Eur, táto skutočnosť vylúčila možnosť aplikácie
zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch). Preto aj
napriek chýbajúcej obligatórnej náležitosti zmluvy neurčoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej
zmluvy a žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 150,- Eur nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu žalobkyňa odvolanie s odôvodnením, že prvoinštančný súd bol povinný podrobiť ex offo
predmetnú úverovú zmluvu preskúmaniu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V prejednávanej
veciročnáúrokovásadzbanadanýúverpredstavovala180%atedajejednoznačnevrozporesdobrými

mravmi a prieči sa akýmkoľvek zásadám poctivého obchodného styku. Okresný súd nemal povinnosť
podrobiť dôslednej kontrole predmetnú úverovú zmluvu len v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch,
ale aj v rámci ustanovení Občianskeho zákonníka a dojednanie o odplate zmluvy, ktorá je v hrubom
rozporesdobrýmimravmibolpovinnývyhodnotiťakoneplatné.Pretojepotrebnévyhodnotiťodplatunad
rámec istiny ako bezdôvodné obohatenie, pretože došlo zo strany žalobkyne k plneniu pre žalovaného,

ktoré sa prieči dobrým mravom. Preto žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý
rozsudok v prvej časti výroku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov
odvolacieho konania, prípadne zmenil rozhodnutie, vyhovel žalobe a priznal jej aj trovy prvostupňového
a odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Odvolací súd uznesením č. k. 17Co/738/2015-60 zo dňa 15.08.2016 rozsudok prvoinštančného
súdu zrušil v plnom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
súd prvej inštancie vzhľadom na nesprávne právne posúdenie nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi žalobkyne v odvolaní. Zákon o ochrane spotrebiteľov síce
v § 1 ods. 2 písm. f) ustanovuje, že sa nevzťahuje na zmluvy, na základe ktorých sa vyžaduje,
aby spotrebiteľ úver splatil v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v
lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Skutočne teda nemožno predmetný spotrebiteľský úver podrobiť
prieskumu v zmysle zákonných ustanovení o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 258/2001 Z. z.). Zároveň

však poznamenal, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je od samého vzniku právnym vzťahom
založeným spotrebiteľskou zmluvou; žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa a
žalovaný v postavení dodávateľa. Preto uvedený právny vzťah nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského
práva, aj keď nejde o spotrebiteľský úver (§ 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z.). Žalobkyňa
v odvolaní poukázala na to, že vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, keď naň nemožno použiť ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch;
takýto názor odvolací súd vyhodnotil ako správny. Predmetnom prejednávanej veci je spotrebiteľská
zmluva. Keďže samotný zákon o spotrebiteľskom úvere vylučuje jeho použitie na prejednávanú vec,
je potrebné postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a uložil tunajšiemu súdu pred opätovným

rozhodnutím vo veci samej podrobiť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu potrebnému prieskumu ohľadom
jej súladu so zákonom a opätovne vo veci rozhodnúť. V dôsledku zrušenia výroku rozsudku súdu
prvej inštancie o zamietnutí nároku žalobkyne odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania a súduprvej inštancie uložil opätovne po rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť aj o trovách prvostupňového aj
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

8. Súd po vrátení veci vytýčil termín pojednávania na 24.11.2016. žalobkyňa nebola na pojednávaní
prítomná, doručenie predvolania mala vykázané dňa 24.10.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnila listom zo dňa 24.11.2016, zároveň súhlasila s prejednaním veci a rozhodnutím v jej
neprítomnosti. Ani žalovaný nebol na pojednávaní prítomný, doručenie predvolania mal vykázané dňa
24.10.2016. Neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 21.11.2016, s prejednaním a

rozhodnutím veci v jeho prítomnosti tiež súhlasil. Na základe uvedeného súd v súlade s § 180 CSP
nariadil pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.

9. Ustanovenia § 52 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) obsahujú zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle § 52
ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 20.02.2009 sa spotrebiteľskou zmluvou rozumie

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

10.Vzmysle§1ods.1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnenízákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) tento zákon
upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy,
na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.

12 Žalobkyňa sa v zmluve o úvere vo výške 500,- Eur zaviazala zaplatiť žalovanému ako odplatu sumu
150,- Eur. Pri splatnosti úveru v 2 splátkach po 325,-Eur mesačne potom celková odplata žalovaného
za poskytnutie úveru predstavuje v prepočte 741,84 % ročne.

13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

14. V zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.), ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne.

15. Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak však ide o poskytnutie peňažných prostriedkov

spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi,ktorýchvýškanepresiahne100eur,jenajvyššiaprípustnávýškaodplatyzosumyzmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.

16. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje

podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom
je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.17. Na základe dostupných údajov zo zmluvy súd vypočítal, že RPMN úveru zo zmluvy č. XXXXXXX
predstavuje v prepočte 741,84 %, úroková sadzba úveru je 180 % ročne, čo jednoznačne prevyšuje
najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú v § 1a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Na základe

uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto vysoká odplata odporuje dobrým mravom (§ 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj zásadám poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného
zákonníka), teda základným morálnym a etickým zásadám. Z uvedeného dôvodu je uzatvorená zmluva
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
neplatným je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
je absolútnou neplatnosťou, pôsobiacou ex tunc, preto z takéhoto právneho úkonu žalobkyni voči
žalovanému nevznikli žiadne povinnosti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli žiadne práva, a teda
žalobkyňa má voči žalovanému právo vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mu zaplatila ním
poskytnuté peňažné prostriedky spolu s odplatou bez právneho dôvodu.

18. V zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Z uvedeného dôvodu žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len istinu poskytnutého úveru
bez úrokov a bez poplatkov, čo znamená, že jej vznikla povinnosť vrátiť žalovanému sumu 500,-Eur,
pričom vrátila sumu 650,-Eur (viď č. l. 5 opak spisu), čím jej vznikol preplatok 150,-Eur.

20. Súd v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere č. XXXXXXX

zo dňa 20.02.2009 ako neplatný právny úkon. Na základe vyššie uvedených skutočností preplatenie
úveru žalobkyňou žalovanému o sumu 150,-Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný
povinný žalobkyni vydať, nakoľko ide o majetkový prospech, ktorý získal plnením bez právneho dôvodu .

21. Žalobkyňa si v konaní uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

8,25 % ročne. Za prvý deň omeškania žalovaného s platením dlžnej sumy súd považoval 07.03.2014
(deň nasledujúci po uplynutí lehoty na plnenie určenej žalovanému vo výzve zo dňa 03.03.2014 - č. l.
6 spisu).

22. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
23. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k

zmene Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „NV č. 87/1995 Z. z.“). Podľa § 3 ods. 1 NV č.
87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

25. Nakoľko žalovaný bol ku dňu 07.03.2014 nepochybne v omeškaní vrátením sumy bezdôvodného
obohatenia žalobkyni, súd jej priznal okrem dlžnej sumy aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v
súlade s ustanovením § 3 v spojení s § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. počnúc dňom 07.03.2014

vo výške 8,25 % ročne zo sumy 150,- Eur do zaplatenia.

26. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

29. Keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, súd jej v súlade s § 255 ods. 2 CSP priznal náhradu
trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v

súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.

30. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov je spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od
platenia súdneho poplatku.

31. V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovakjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonania
poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

32. V súlade s citovanými ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

súdneho poplatku zo žaloby ako neúspešného účastníka v spore vo výške 16,50 Eur podľa položky 1
písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

33. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

34. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v

Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.