Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/159/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108213999
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8108213999.41

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: R. H. - O., Z.Č.: XX

XXX XXX, H. X, R. v konaní právne zastúpený H.. J. X. H., G. Y. Y. T. R., Y. XX, proti žalovanému: S. Y.
N., Š. R., Z.: XXX XX XXX, Q.J. Y. X, U. U., T. T. W. Y. K. M. R., K. J. X, R., v konaní právne zastúpený
J.. Z. J., G. Y. Y. T. R., J. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie XX XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu XX XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
X,X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá

bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodná žalobkyňa J. T. svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd,
aby zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX XXX Sk (X XXX,XX Eur)
spolu s úrokom z omeškania vo výške X,X % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

2. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že po prevzatí lesa, ktorého je vlastníčkou, do užívania od
žalovaného zistila, že les je skoro na celej ploche vyrúbaný. Z tohto dôvodu si uplatňuje nárok podľa §
451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pričom uviedol, že na predmetnej nehnuteľnosti naďalej vykonáva
prikázaný nájom.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením s osvedčením o dedičstve XXD
XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou žalobkyne adresovanou žalovanému zo dňa XX.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX, vyjadrením žalovaného zo dňa 11.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, vyjadrením Správy katastra

R. zo dňa XX.XX.XXXX, kópiou lesného hospodárskeho plánu za roky XXXX až XXXX pre lesný
hospodársky celok N., vytyčovacím náčrtom zo dňa XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok,
ktorým žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa.

6. Krajský súd uznesením č. k. XXCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (v poradí prvé uznesenie)

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení
mimo iného konštatoval, že z hľadiska skutkového sa javí v predmetnej veci dôležitým preukázanie
skutočnosti, či došlo a kedy k skončeniu nájomného vzťahu, ktorý bol založený v zmysle ustanovenia §
22 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. Za týmto účelom bude potrebné vypočuť svedkov, ktorých označilapôvodná žalobkyňa, čo bude významné aj pre objasnenie, či k skončeniu nájomného vzťahu došlo aj
dohodou. Ak nedošlo k skončeniu nájomnému vzťahu dohodou, potom bude potrebné vysporiadať sa
s tým, či kroky, ktoré tvrdí žalobkyňa vo svojej výpovedi, keď osobnou účasťou u žalovaného žiadala

o vydanie nehnuteľnosti, alebo jej písomná žiadosť realizovaná pomocou R. H. zo dňa XX.XX.XXXX,
nemohli privodiť skončenie nájomného vzťahu. Ak tento nájomný vzťah skončil, pre právnu kvalifikáciu
uplatňovaného nároku bude potrebné zistiť, či k tvrdenému holorubu došlo pred alebo po skončení
nájomného vzťahu. Ak k vyrúbaniu porastov došlo pred skončením nájomného vzťahu, potom je
potrebné zisťovať skutočnosti, aké má na mysli ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a

posúdiť, či žalobkyňou tvrdené skutočnosti neodôvodňujú priznanie nároku podľa tohto ustanovenia
zákona.

7. Po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove pôvodná žalobkyňa J. T. dňa XX.XX.XXXX postúpila
svoju pohľadávku voči Lesom SR, štátny podnik, a to vo vzťahu k nehnuteľnosti KN XXX/XXX - lesný
pozemok o výmere XX XXX m2, nachádzajúci sa v kat. úz. N., R. H. - O., so sídlom na H. X v R..

Zároveň sa na základe kúpnej zmluvy R. H. stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom súdu bolo
predloženérozhodnutieSprávykatastraR.,č.vkladuT.XXXX/XXzodňaXX.XX.XXXXopovolenívkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na predmetný pozemok v prospech R. H.. Vzhľadom k
tomuto súd uznesením č. k. XXC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX pripustil, aby na miesto pôvodnej
žalobkyne nastúpil žalobca R. H., a to v súlade s § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

8. V súlade s pokynmi Krajského súdu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie o výsluch svedkov G. A.,
J. K., R. J., Z.. J. U. a terajšieho žalobcu, vtedy ešte v pozícii svedka, R. H., oboznámením s čiastočným
výpisom z LV č. XXXX v kat. úz. N., oznámením o postúpení pohľadávky J. T. adresovanej žalovanému,

zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXXXX, rozhodnutím Správy katastra R. č. T. XXXX/XX, dodatkom
k protokolu o vytýčení pozemku zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom vyhotoveným dňa XX.XX.XXXX,
písomnými, ako aj ústnymi vyjadreniami účastníkov konania, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa
XX.XX.XXXX vyhlásil medzitýmny rozsudok, ktorým určil, že žalobca má voči žalovanému právo na
náhradu za trvalý porast, ktorý bol vyťažený z parcely E KN XXX/XXX - lesný pozemok o výmere XX

XXX m2, zapísaný na LV 14X5 v kat. úz. N..

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

10. Krajský súd uznesením č. k. XXCo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX (v poradí druhé uznesenie)

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení mimo
inéhokonštatoval,ževpredmetnejvecižalobcaijehoprávnapredchodkyňaopakovanedaližalovanému
na vedomie záujem na ukončení nájomného vzťahu. Ústne požiadavky na vydanie lesného pozemku
boli následne dňa XX.XX.XXXX doplnené aj písomným prejavom vôle, ktorým vlastník dal jednoznačne
žalovanému nájomcovi na vedomie to, že má vlastníkovi les vydať a odovzdať. Pri výklade tohto

úkonu žalobcu (i jeho predchodkyne) treba postupovať aj v súlade s účelom zákona č. 229/1991 Zb.
Ak vlastník lesného pozemku po predchádzajúcich ústnych pokusoch o vydanie lesného pozemku
uzavretím dohody o vydanie lesného pozemku oznámil nájomcovi - žalovanému jednoznačne úmysel
smerujúci ku skončeniu nájmu, strácalo by akúkoľvek logiku, účel i zmysel interpretovať tento úkon
inak, ako jednostranný prejav vôle vlastníka smerujúci ku skončeniu nájomného pomeru. Cieľom a

účelom písomnej „výzvy“ zo dňa XX.XX.XXXX bolo vyvolať u jej adresáta realizáciu úkonov smerujúcich
k skončeniu nájmu a vydaniu lesného pozemku nájomcom jeho vlastníkovi. Toto je aj základný cieľ
a zmysle výpovede, akú má na mysli ustanovenie § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Preto, aj
keď listina zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje výslovne uvedenie termínu „výpoveď“, iným slovným
vyjadrením prejavil vlastník pozemku vôľu, aby nájomný vzťah k nehnuteľnosti skončil a aby mu bol

lesný pozemok vydaný. V inkriminovanom liste teda vlastník lesného pozemku prejavil vôľu, aby mu
predmetná nehnuteľnosť bola vydaná.

11. Krajský súd uviedol, že treba súhlasiť so súdom prvej inštancie, že skutočná vôľa vlastníka v čase
realizácie úkonu zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne smerovala k jednostrannému prejavu vôle s cieľom

skončenia zákonného nájmu. Nemožno v tomto smere obísť ani účel, ktorý má zákon č. 229/1991 Zb. v
znení neskorších predpisov vyjadrený v jeho preambule, že má slúžiť k zmierneniu následkov niektorých
majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku v období
rokov XXXX - XXXX.12. Za takéhoto stavu bol odvolací súd toho názoru, že najneskôr dňa XX.XX.XXXX už žalovaný nebol
nájomcom predmetného lesného pozemku.

13. Krajský súd ďalej konštatoval, že v predmetnej veci rozhodnutie závisí od porovnania dvoch stavov
trvalého porastu, a to v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou s porovnaním ceny trvalého
porastu v čase skončenia nájmu, či vydania pozemku. Pre záver o základe nároku nestačí len to, že
nájomný vzťah skončil. Len samotné skončenie nájomného vzťahu totiž nemôže zakladať nárok na

náhradu za trvalý porast. Bez zistenia týchto rozhodujúcich skutočností je záver súdu prvej inštancie
o základe nároku predčasným. Preto sú v konaní relevantnými aj dôkazy, ktoré sa týkajú objasnenia
stavu lesného pozemku i stavu trvalých porastov v čase, kedy prevzal lesný pozemok štát či právnická
osoba a porovnanie tohto stavu aj so stavom v čase, kedy nájomný vzťah skončil. V konaní zatiaľ vôbec
nebolo zisťované, kedy boli nehnuteľnosti prevzaté štátom a napokon nie sú ešte ujasnené ani tvrdenia
o tom, v akom stave bol lesný pozemok v čase, kedy mal nájomný vzťah žalovanému skončiť. Žalobcove

tvrdenia o tzv. holine celkom nekorešpondujú s výpoveďou svedka K., ktorý uviedol, že pozemok, ktorý
bol vytyčovaný v teréne, mal tri časti lesného porastu. V jednej časti bol lesný porast takmer storočný,
v druhej časti bol lesný porast 30 až 40 ročný a v tretej časti mal byť tzv. presvetlený porast. Len tieto
skutkové tvrdenia však neobstoja z hľadiska posúdenia základu nároku v zmysle ustanovenia § 24 ods.
4 v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 až 3 zákona č. 229/1991 Zb.

14. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd doplnil dokazovanie oboznámením so správou Obvodného
pozemkového úradu zo dňa XX.XX.XXXX, aktuálnym výpisom z LV č. XXXX v katastrálnom území
N., kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. XXX), vyjadrením národného lesníckeho centra z
XX.XX.XXXX, PKV 2X3 v katastrálnom území N., vyjadreniami starám konania, znaleckými posudkami

Z.. R., Z.. D., Q. S. O., Z.. D. a Z.. U., výsluchom znalcov, výročnou správou žalovaného z roku XXXX,
Smernicou o usporiadaní vzťahov v neštátnych neodovzdaných lesoch Y. K. XXX, zmluvami o nájme
lesných pozemkov, písomnými, ako aj ústnymi vyjadreniami strán konania, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento stav:

15. Pôvodná žalobkyňa sa na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
stala dedičkou po poručiteľovi H. S., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX. Predmetom dedičstva
bola aj nehnuteľnosť v katastrálnom území N., zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, parcela
č. XXX/XXX - les o výmere XX XXX m2. V čase podania žaloby prebiehalo v obci N. ROEP a z tohto
dôvodu trval „stop stav“ pre vykonávanie zápisov do katastra nehnuteľností.

16. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila pôvodná žalobkyňa J. T. ako predávajúca kúpnopredajnú zmluvu na
predmetnú nehnuteľnosť s H. R.. Z dôvodu „stop stavu“ nebol prechod vlastníckeho práva zapísaný
do katastra nehnuteľností. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila pôvodná žalobkyňa J. T. s H. R. dohodu o
odstúpení od kúpnej zmluvy. J. T. neskôr uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu s R. H., ktorej predmetom

bola nehnuteľnosť zapísaná v registri E KN, par. č. XXXX/XXX - lesné pozemky, v súčasnej výmere
XX XXX m2. Rozhodnutím Správy katastra R. č. vkladu V XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho
práva v prospech R. H.. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXXXX pôvodná žalobkyňa J. T. postúpila
svoju pohľadávku, ktorú má voči dlžníkovi - S. Y., postupníkovi R. H. - O., pričom táto skutočnosť bola
žalovanému oznámená.

17. Z plnomocenstva (č. l. XXX) súd zistil, že pôvodná žalobkyňa J. T. splnomocnila R. H., aby ju
zastupoval vo všetkých veciach vlastníckych a užívacích práv a v tejto súvislosti vykonával všetky
potrebné úkony, prijímal doručované písomností, podával návrhy a žiadosti. Splnomocnila ho najmä na
zastupovanievoveciachvlastníckychaužívacíchknehnuteľnostizapísanejvpozemno-knižnejzápisnici

č. XXX, parcela XXX/XXX - les o výmere XX XXX m2, pod U. v celosti, v kat. úz. N..

18. Následne R. H. dňa XX.XX.XXXX adresoval žalovanému výzvu na vydanie nehnuteľnosti a
bezdôvodného obohatenia, pričom v tejto výzve uviedol, že žiada o vydanie nehnuteľnosti, ktorej
vlastníčkou je pôvodná žalobkyňa, ako aj o vydanie bezdôvodného obohatenia z nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v kat. úz. N.. Skutočná vôľa vlastníka v čase realizácie úkonu zo dňa XX.XX.XXXX
jednoznačne smerovala k jednostrannému prejavu vôle s cieľom skončenia zákonného nájmu.
Výpovedná lehota začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX.19. Súd teda vychádza z toho, tak ako to konštatoval vo svojom predchádzajúcom rozsudku a ako to
uviedol aj Krajský súd vo svojom uznesení, že nájom predmetného lesného pozemku zo zákona bol
medzi stranami konania ukončený k XX.XX.XXXX.

20. Žalobca po vrátení veci na súd prvej inštancie uviedol, že nežiada náhrady podľa ustanovenia § 24
ods. 4 v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 až 3 zákona č. 229/1991 Zb., ale žiada nájomné za obdobie
3 roky spätne od zániku prikázaného nájmu. Poukázal na to, že v danom prípade nie možné použiť
vyhlášku č. 205/1988 Zb., ktorá bola zrušená ku dňu XX.XX.XXXX, čiže ide o právny predpis, ktorý je v

Slovenskej republike neplatný 25 rokov. Založil do spisu tri zmluvy z centrálneho registra zmlúv, ktoré sú
voľneprístupnénainterneteaktoréuzavrelžalovanýsvlastníkmilesa,stým,žeztýchtozmlúvjezrejmé,
že nájomné je určené ako rozdiel medzi tržbami za drevo a nákladmi na ťažbu a ďalšími nákladmi.
Žalobca uviedol, že nie je možné, aby nájom zo zákona bol tak rozdielny oproti nájmu na základe
zmluvy. Poukázal aj na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktoré jednoznačne uviedlo, že
pri určovaní výšky nájmu je potrebné vychádzať z § 21 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z. Uviedol, že

žalovaný nebol vlastníkom dreva, ktoré vyťažil. Týmto bol jednoznačne žalobca. Pokiaľ by drevo nebolo
vyťažené, po prípadnej ťažbe by po odrátaní nákladov patril výnos z predaja drevnej hmoty žalobcovi.
Ak teda žalovaný tvrdí, že znalecký posudok Z.. U. a ním určená výška nájomného sú dôvodné, prečo
žalovaný neuzatvára zmluvy s vlastníkmi lesa taktiež podľa vyhlášky z roku XXXX. Žalobca trval na tom,
že aj pre zákonný nájom platí ustanovenie § 21 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého sa pri

dohodnutí nájomného prihliada na vek lesných porastov a plnenie úloh podľa osobitných predpisov. To
znamená, že aj nájomné pri zákonnom nájme, keďže ten sa nedohodne, ale vznikne zo zákona, sa tiež
určí podľa § 21 ods. 5 tohto zákona. Žalobca tiež poukázal na smernicu žalovaného Y. K. XXX a na
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa XX.XX.XXXX vo veci I. K. W. U. proti Y. N..

21. Žalovaný s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k požadovanej výška nájomného nesúhlasil. Poukázal
na to, že v § 28 zákona o pôde je výslovne ustanovené, že pokiaľ tento zákon neustanovuje inak,
poskytujú sa náhrady podľa tohto zákona v cenách platných k XX.XX.XXXX. Znamená to, že predpis,
ktorý uplatnil nielen súdom ustanovený znalec, ale aj znalci v predchádzajúcich posudkoch, ktoré boli
žalovaným predložené, a to či už Q. S. O., ako aj Z.. D., bol uplatnený v súlade so znením zákona, ktorý

založil zákonný nájom. K tvrdeniam žalobcu, že súd má prihliadať na zákon č. 504/2003 Z. z. uviedol,
že § 23 sa týka poľnohospodárskej pôdy. Vo vzťahu k smernici žalovaného a jej prednosti pred právni
predpismi poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XSžo XX/XXXX z XX.XX.XXXX
a na ústavný nález Z..Ú. XX/XXXX, v ktorom sa vyslovene uvádza, že akékoľvek metodické usmernenia
a interné smernice sú smernicami, ktoré sa týkajú vnútornej pracovnej činnosti orgánov alebo iných

subjektov. Nie sú však záväzné, a to už vonkoncom nie pre súd, s odkazom na článok 144 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Vo vzťahu k tvrdeniu, že vznikajú rozdiely medzi zmluvnými úpravami a
zákonnou úpravou uviedol, že podstata rozdielu je logická, pretože zmluva je prejavom slobodnej vôle
nájomcu i prenajímateľa čo chcú uzatvoriť, s kým chcú uzatvoriť, na aké obdobie a za akých podmienok.
Túto slobodnú vôľu prezentujú obe zúčastnené strany formou zmluvy. Pri zákonnom nájme nájomca

nemá na výber. Tento nájom bol určený, a to aj bez vlastnej vôle. Aj keď by to nechcel obhospodarovať,
musí sa držať zákona, ktorým je zákon o pôde. Obsah jednotlivých povinností, ktoré sú stanovené pri
lesohospodárskych opatreniach, nie je daný vôľou nájomcu, ale sú dané vôľou lesného hospodárskeho
plánu, a teda tvrdenie žalobcu, že v danom prípade dochádza k výrubu, ktorý by mal poškodiť záujmy
ktoréhokoľvek z vlastníkov, je nerozhodné, pretože zákon o lesoch jednoznačne konštatuje, že každý

musí pri obhospodarovaní lesa dodržiavať lesohospodárske opatrenia, čo aj v tomto prípade zo strany
žalovaného dodržané bolo. Namietal tvrdenie, že tu ide o diskriminačný postup a že žalobca nevidí
rozdiel medzi zákonným a zmluvným nájom, ktorý je zjavný a je to v podobe prejavu slobodnej vôle,
na rozdiel od toho, ktorý bol potlačený zákonným znením, pretože tu zo zákona vzniká povinnosť bez
možnosti slobodného výberu obhospodarovať všetko, kým nedôjde k zmluvnej úprave. Uviedol, že

nie je namieste prihliadať na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa XX.XX.XXXX,
nakoľko príslušný rozsudok vyslovene vzťahuje svoju interpretáciu nie k všeobecnému nájmu pôdy na
území Slovenskej republiky, ale k nájmu pôdy v záhradkárskych osadách. Uvedené závery nie je možné
parafrázovať ani generalizovať vo vzťahu k všetkým druhom alebo typom nájmu.

22. Žalobca predložil aj dva znalecké posudky znalcov v odbore lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty
lesov. Prvý znalecký posudok Z.. H. R. č. XX/XXXX v závere uvádzal, že na parcele č. XXX/XXX - lesný
pozemok o výmere XX XXX m2, zapísanej na LV XXXX v katastrálnom územie N., boli v 1. štvrťrokuroku XXXX vyrúbané stromy v objeme XXX m3, ktorých hodnota bola XX XXX,XX Eur a po odrátaní
nákladov na ťažbu dreva, sústreďovanie a manipuláciu rozdiel činí XX XXX,XX Eur.

23. Žalovaný k tomuto znaleckému posudku namietal stanovený objem množstva vyťaženej hmoty,
sortimentáciu vyťaženého dreva, výpočet ceny sortimentov a výpočet nákladov. Uviedol, že vzhľadom
na tieto vážne pochybenie nie je možné na tento znalecký posudok prihliadať.

24. Po týchto námietkach znalec Z.. R. vyhotovil na objednávku žalobcu dodatok č. X k znaleckému

posudku č. XX/XXXX. V závere tohto dodatku potom konštatuje, že vyťažená drevná hmota bola v
objeme XXX m3, pričom tržby za túto drevnú hmotu mali byť vo výške XX XXX,XX Eur a náklady
žalovaného na ťažbu a ďalšiu činnosť boli vo výške XX XXX,XX Eur. Rozdiel predstavuje sumu XX
XXX,XX Eur. Znalec pri vyhotovení znaleckého posudku a dodatku vychádzal z ohliadky na mieste
samom, z informácií poskytnutých žalovaným, z lesného hospodárskeho plánu pre danú oblasť a zo
sortimentačných tabuliek. Žalovaný namietal aj tento doplnok.

25. Na základe tohto potom žalobca upravil petit žalobného návrhu tak, že žiadal od žalovaného
zaplatenie sumy XX XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,X % ročne od 23.XX.XXXX
do zaplatenia. Súd pripustil zmenu žalobného návrhu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.

26. Žalobca ďalej predložil znalecký posudok Z.. H. D. č. X/XXXX, ktorý stanovoval výšku náhrady za
vyťaženie drevnej hmoty a rovnakou metódou ako znalec Z.. R. stanovil túto náhradu na sumu XX XXX
Eur.

27. Žalovaný predložil znalecký posudok Q. S. O. č. XX/XXXX, v ktorom znalecká organizácia stanovuje

výšku náhrady za dočasné užívanie lesných pozemkov v zmysle § 22 zákona č. 229/1991 Zb., a to za
obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Podľa tohto znaleckého posudku by mala byť výška náhrady
za dočasné užívanie lesných pozemkov na základe § 22 zákona o pôde za obdobie viac ako XX rokov
vo výške XXX,XX Eur. Pri výpočte náhrady znalecká organizácia použila vyhlášku Ministerstva financií
SSR č. 205/1988 Zb.

28. Žalovaný predložil znalecký posudok Z. D. č. XX/XXXX, v ktorom znalec určil výšku náhrady za
dočasné užívanie lesných pozemkov. Znalec rovnako ako Q. S. O. vo svojom znaleckom posudku
vychádzal z vyhlášky č. 205/1988 Zb. a výšku náhrady za dočasné užívanie od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX určil na sumu XXX,XX Eur.

29. Súd vykonal výsluchy znalcov R. a D., pričom títo zhodne uviedli, že svoj výpočet uskutočňovali
podľa zákona č. 504/2003 Z. z., pričom podľa tohto zákona boli dve možnosti výpočtu nájmu ceny
poľnohospodárskejpôdy,ato1%zcenypoľnohospodárskejpôdyalebonazákladevnútornéhopredpisu
žalovaného, ktorý je založený aj v spise, podľa ktorého vypočítali nájom aj oni vo svojich znaleckých

posudkoch. Vychádzali z vyťaženej drevnej hmoty, nákladov na ťažbu a rozdielom medzi tým čo sa
vyťažilo a nákladmi.

30. Znalec Z.. U., ktorý bol ustanovený súdom, vyhotovil znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom určil
výšku náhrady za dočasné užívanie lesných pozemkov za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Pri vyhotovení znaleckého posudku použil vyhlášku
Ministerstva financií SSR 205/1988 Zb. Na základe tohto výška náhrady za predmetné obdobie pre
žalobcu predstavuje XX,XX Eur. Znalec uviedol, že čo sa týka metódy výnosy a náklady, ktorú použili
Z.. R. a Z.. D., takýto spôsob určenia nájomného je možný v prípade, ak ide o uzatváranie nájomnej
zmluvy dohodou. Ich posudky si prezrel a má za to, že ich výpočet takouto metódou v prípade, ak by

bol uzatvorený nájom dohodou, je korektný. Na otázku súdu, či by vedel určiť hodnotu lesa pri skončení
nájmu a pri prevzatí lesa právnym predchodcom žalovaného znalec uviedol, že teoreticky by sa to dalo,
pokiaľ by mal dostatok informácií. Ohliadkou v lese by to bolo nemožné. Z dostupných informácií, ktoré
v súčasnosti sú, by to bolo prakticky taktiež nemožné. Pokiaľ má vedomosť, informácie o stave lesa v
čase odovzdania, v XX-tych alebo XX-tych rokoch, chýbajú, a to tak na Q. S. O., ako aj u žalovaného.

31. Zo zmlúv o nájme lesných pozemkov, ktoré predložil žalobca, súd zistil, že žalovaný ako
nájomca uzatvára zmluvy s vlastníkmi nehnuteľností - lesov za účelom zabezpečenia racionálneho
obhospodarovania lesných pozemkov v zmysle platných právnych predpisov. Cena nájmu podľa zmluvyje stanovená formu vyplácania výnosov z predmetu nájmu po odpočítaní odôvodnených nákladov. Za
výnosy sa považuje ťažba za vyťaženú drevnú hmotu a za odôvodnené náklady sa považujú vynaložené
finančné prostriedky na ťažbu, približovanie, manipuláciu, odvoz, zalesňovanie, ochranu mladých

lesných porastov proti burine a zverom, vykonanie prerezávky, ochrana porastov proti abiotickým a
biotickým škodcom, daň z nehnuteľnosti, náklady na OLH a prvá prebierka. Výpočet nájmu sa teda
uskutočňuje podľa metodiky výpočtu výnosy mínus náklady.

32. Smernica žalovaného o usporiadaní vzťahov v neštátnych neodovzdaných lesoch č. Y. K. XXX

uvádzala, že jej účelom je usmerniť pracovníkov žalovaného pri disponovaní s neštátnym neodovzdaní
majetkom, ktorý spravuje žalovaný v zmysle platných právnych predpisov a zjednotiť postup pri
odovzdávaní lesných pozemkov a lesných porastov vlastníkom podľa zákona o pôde. Podľa bodu 3.4
tejto smernice nájomný vzťah zo zákona sa týka ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o pôde v nadväznosti
na schválený zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov č. 504/2003 Z. z. Vzhľadom na uvedené právne normy je

potrebné prispôsobiť plnenie nájmu podmienkam zákona č. 504/2003 Z. z. V súlade s týmto zákonom
je potom zriadený depozitný účet na každom odštepnom závode, na ktorý sú poukazované evidované
finančné prostriedky za tento nájom po dobu troch rokov. Organizácia vedie evidenciu pozemkov podľa
§ 22 ods. 2. Nárok na vyplatenie nájmu zo zákona má len ten vlastník, ktorý si ho uplatní osobitnou
žiadosťou, a to spätne za 3 roky od podania žiadosti. Výška nájmu zo zákona vyplýva z ustanovení § 21

zákona č. 504/2003 Z. z. a spôsob výpočtu je upravený v J. K. XXX. K tejto časti potom patria prílohy č.
10 a 11 smernice. V prílohe č. 10 sa potom uvádza aké právne predpisy pri nájme zo zákona ukladajú
povinnosti žalovanému, ako aj to, že podmienky nájomného vzťahu stanovuje zákon č. 504/2003 Z. z.
Zároveň je určený spôsob určenia výšky nájomného, a to paušálne podľa hodnoty pôdy alebo podľa
výsledkov hospodárenia. Ďalej je uvedené, že tento spôsob ekonomicky menej zaťaží podnik, ale je

potrebné viesť osobitnú evidenciu hospodárenia na týchto pozemkoch.

33. Ministerstvo pôdohospodárstva SR v odpovedi na žiadosť o právny rozbor niektorých ustanovení
zákona č. 504/2003 Z. z. vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedlo, že podľa § 23 prvej vety
zákona č. 504/2003 Z. z. sa zachováva doterajší právny vzťah, ktorý vznikol podľa § 22 zákona o

pôde. Rozdiel je len v tom, že tento nájomný vzťah sa spravuje podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona.
PodobnesaministerstvovyjadrilovstanoviskuzodňaXX.XX.XXXX,pričomuviedložeprinájmelesných
pozemkov podľa § 22 zákona o pôde sa má postupovať v intenciách § 21 ods. 5 zákona č. 504/2003 Z. z.

34. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku, dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému
v § 1 ods. 1 : právo užívania na
zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa.

35. Podľa § 22 ods. 2 prvá veta zákona č. 229/1991 Zb. úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku, ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a
lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol
pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať
k 1. októbru bežného roka.

36. Podľa § 20 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, v znení činnom k 01.10.2008 (ďalej len
citovaného zákona), nájomná zmluva o nájme lesného pozemku15) na hospodárenie v lesoch sa spravuje
ustanoveniami prvej a druhej časti tohto zákona, ak nie je v tejto časti zákona ustanovené inak.

37. Podľa § 23 citovaného zákona, Ustanoveniami tohto zákona sa spravuje aj nájomný vzťah, ktorý
vznikol na základe osobitného zákona (§ 22 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb).https://www.slov-lex.sk/
pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/20170901?ucinnost=01.10.2008 - poznamky.poznamka-20 Výška nájomného

v týchto prípadoch nesmie byť nižšia ako 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa
osobitného predpisu.38. Podľa § 21 ods. 5 citovaného zákona, pri dohodnutí nájomného sa prihliada na vek lesných porastov
a plnenie úloh ustanovených osobitnými predpismi.18)

39. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) Vyhlášky Ministerstva financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej
republiky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie
práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov (ďalej len
Vyhlášky), Výška náhrady za dočasné užívanie poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej (orná

pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, lúky, pasienky) a pôdy, ktorá bola a má byť naďalej
pôdohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je, sa vypočíta percentuálnou sadzbou
z cien poľnohospodárskej pôdy podľa § 14 ods. 3 až 5 za m2 ročne: 0,5 % pri iných pozemkoch.

40. Podľa § 14 ods. 5 Vyhlášky, cena iných pozemkov než uvedených v odsekoch 1 až 4 je 3,- Kčs

za 1 m2.

41. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každáfyzickáaleboprávnickáosobamáprávopokojneužívaťsvojmajetok.Nikohonemožnozbaviťjeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

42. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné,
aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných
poplatkov alebo pokút.

43. V predmetnom konaní, po vykonaní dokazovania, bolo ustálené, tak ako to uvádza aj Krajský súd
vo svojom odôvodnení, že došlo k ukončeniu zákonného nájmu, pretože tu bol kvalifikovaný prejav
pôvodnej žalobkyne, ktorý smeroval k skončeniu nájomného vzťahu.

44. Žalobca žiadal o nájomné tri roky spätne od ukončenia nájmu, ktoré nastalo XX.XX. XXXX, teda
za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V konaní bolo medzi stranami sporné, akým spôsobom
by sa mal nájom za toto obdobie určiť. Žalovaný tvrdil, že nie možné použiť zákon č. 504/2003 Z.
z., ale len zákon o pôde č. 229/1991 Zb. a z toho vyplývajúcu vyhlášku č. 205/1988 Zb. Žalovaný
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR Z..Ú. XXX/XXXX. V tejto súvislosti súd prijal argumentáciu

žalobcu, že nie je možné prijať názory Ústavného súdu mechanicky, ale vždy so zreteľom k jedinečnému
skutkovému kontextu každého prípadu. Pokiaľ všeobecný súd po uvážení všetkých okolností dospeje
k rozumnému odôvodneniu záveru, že pre skutkovú odlišnosť právny názor Ústavného súdu nie je na
vec aplikovateľný, môže rozhodnúť odlišne. Tu súd poukazuje predovšetkým na to, že ide o rozhodnutie
Ústavného súdu z roku XXXX, teda viac ako XX rokov od terajšieho rozhodnutia súdu. S poukazom na

nižšie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR tak Ústavný súd vychádzal stále ešte z primeraného
času od prijatia zákona o pôde a možnosti usporiadania vzťahov, podľa pravidiel, ktoré predpokladal
zákon o pôde.

45. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo XXX/XXXX, uvádza, že: nájomný vzťah podľa §

22 zákona o pôde má len provizórnu povahu, pričom účelom založenia nájmu zo zákona bolo okamžité
riešenie právnych vzťahov medzi vlastníkmi a užívateľmi poľnohospodárskych a lesných pozemkov po
zrušení predchádzajúcich užívacích práv, v dobe kedy vlastníci pozemkov aj ich užívatelia nemali ešte
ani možnosť sa o nájomných vzťahoch a ich podmienkach dohodnúť. Nebolo teda možné pripustiť,
aby ich práva a povinnosti k pozemkom, ktoré vyžadujú každoročné obhospodarovanie, zostali bez

akejkoľvek právnej úpravy. Zákonodarca preto pristúpil k riešeniu, ktoré bolo považované viac-menej
za provizórne. Vzhľadom k uvedenej provizórnej povahe nájomného vzťahu, dovolací súd v danej veci
nevidel dôvod aby tento nájomný vzťah prešiel, naviac z neprimeraným nájomným vychádzajúcim z
ceny pozemku v roku XXXX stanovenou vyhláškou, na osobu, ktorá vec začala užívať až po účinnosti
zákona o pôde, teda na osobu, ktorá musí vychádzať z rovnakých podmienok ako každý, kto kupuje

stavbu na cudzom pozemku.

46. Súd mal za to, že v danej veci pri súčasných cenách, či už prác a výkonov, ktoré uskutočňuje
žalovaný,aleajprisamotnejcenevyťaženejdrevnejhmoty,skutočneniejemožnévychádzaťzprávnehopredpisu, ktorý bol v Slovenskej republike zrušený pred viac ako D. R. rokmi. Ide o vyhlášku č. 205/1988
Zb.,pričomtátovyhláškavznikalavúplneinýchpodmienkachazasituácie,kedynefungovalslobodnýtrh
a slobodné užívanie nehnuteľnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie zákona č. 504/2003 Z. z.,

účinného v čase skončenia zákonného nájmu, ktorý podľa súdu umožňoval určenie nájomného metódou
ako to uskutočnili znalci Z.. D. a R.. Použitie tohto zákona a takouto metódou pri určení nájomného, aj
pri zákonnom, nielen zmluvnom nájme, akceptoval tak žalovaný, o čom svedčia jeho v tom čase platné
interné smernice a akceptovalo to aj Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Až od XX.XX.XXXX bolo v
zákone explicitne uvedené, že tento zákon sa na lesné pozemky nevzťahuje.

47. Žalovaný argumentoval, že takýto spôsob určenia nájomného je možný len pri zmluvnom nájme
lesných pozemkov, pričom vychádzal zo zmluvnej voľnosti strán konania. Žalobca predložil niekoľko
zmlúv, ktoré sú voľne prístupné a z ktorých je zrejmé, že tieto zmluvy vyhotovil žalovaný a sám žalovaný
bol tým, kto určil spôsob výpočtu nájomného podľa svojich vnútorných usmernení.

48. Čo sa týka činnosti žalovaného a plnenia jeho úloh, súd uvádza, že až do XX.XX.XXXX, keď
nadobudol účinnosť zákon č. 229/1991 Zb.
o pôde, patrilo právo užívania lesných pozemkov na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií
lesa vo vlastníctve občanov k tomu určenej socialistickej organizácii. Dňom XX.XX.XXXX zaniklo právo
užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa (§ 22 ods. 1 písm. c) zákona č.

229/1991 Zb.). Pokiaľ medzi dovtedajším
užívateľom a vlastníkom lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikol uvedeným dňom medzi nimi
nájomný vzťah (§ 22 ods. 2 zákona o pôde). Nájomca bol oprávnený užívať pozemok v súlade s jeho
určením podľa predpisov o evidencii nehnuteľnosti. S užívanou nehnuteľnosťou bol povinný nakladať
so starostlivosťou riadneho hospodára (§ 22 ods. 6 zákona o pôde). Pod pojmom starostlivosť riadneho

hospodára podľa osobitného predpisu sa rozumie pri nájme lesných pozemkov súhrn práv a povinností
nájomcu ustanovených v § 8 a nasl. zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva (§ 2 písm. d)
Nariadenia vlády č. 208/1994 Z. z.).

49. Všetky lesy, bez ohľadu na veľkosť a správu (vlastníctvo, užívanie), sa musia plánovite
obhospodarovať ako lesný fond tak, aby zabezpečovali a zlepšovali funkciu lesov pri zachovaní trvalého
pôsobenia účinkov lesov a utvárali predpoklady na racionalizáciu lesného hospodárstva. Na tieto účely
slúži hospodárska úprava lesov, ktorej výsledkom sú predovšetkým lesné hospodárske plány. Zákonný
nájom bol a aj v súčasnosti je nástrojom štátu, ktorý sleduje to, aby bola zachovaná funkcia lesa,

plnený lesný hospodársky plán a ďalšie zákonné povinnosti v lesnom hospodárstve aj tam, kde vlastníci
lesov nemôžu alebo nemajú záujem tieto povinnosti plniť. Výsledkom potom je, že žalovaný, ktorý je
nástupcom pôvodnej socialistickej organizácie, tieto povinnosti prevzal a plní, teda na jednej strane
investuje do pestovania lesa, údržby, ťažby a ďalších činnosti v lese, na druhej strane získava výnosy
z predaja vyťaženého dreva.

50. Žalovaný sa snažil súd presvedčiť, že táto jeho úloha pri hospodárení s lesom je tak dôležitá, že
legitimizuje neprimeranosť náhrady (určenej podľa vyhlášky č. 205/1988 Zb.), ktorá patrí vlastníkovi lesa
v dobe, keď ešte trvá prikázaný nájom.

51. Tu súd prihliadol na kritéria, ktoré pri svojom rozhodovaní používa Európsky súd pre ľudské práva.

52. Článok 1 Protokolu č. 1 vyžaduje, aby pozbavenie majetku na účely jeho druhej vety spĺňalo princíp
zákonnosti, aby bolo uskutočnené vo verejnom záujme a sledovalo legitímny cieľ, a to prostriedkami
rozumne primeranými cieľu, ktorého realizácia sa sleduje. Ide predovšetkým o to, že odňatie majetku

vykonanézdôvodovlegitímnejsociálnej,hospodárskejaleboinejpolitikymôžebyť„voverejnomzáujme“
aj vtedy, ak odňatý majetok bezprostredne neužíva alebo nemá z neho úžitok celá spoločnosť, medzi
požiadavkami verejného alebo všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami ochrany základných
práv jednotlivca musí byť však dosiahnutá „spravodlivá rovnováha. V tomto prípade je obmedzenie
nakladania s majetkom - lesmi v záujme celej spoločnosti.

53. Legitímny ciel, v tomto prípade ochrana a zveľaďovanie lesného pôdneho fondu, ale nemôže
byť nadradený nad akýkoľvek iný princíp a nemôže zdôvodniť užívanie majetku žalobcu prakticky
bez náhrady. Náhrada v menšej miere, ako by bola úplná náhrada, môže byť nevyhnutná vtedy,keď je majetok odňatý za účelom podstatných zmien v ústavnom systéme krajiny alebo v kontexte
zmien politického a hospodárskeho režimu. Odňatie bez akejkoľvek náhrady môže byť považované za
odôvodnené podľa článku 1 Protokolu č. 1 iba za výnimočných okolností. Súd v tomto prípade nezistil

ani výnimočné okolnosti, ani okolnosti vyplývajúce zo zmien politického a hospodárskeho režimu, ktoré
by odôvodňovali tak neprimeranú výšku nájomného.

54. Súd mal za to, že použité prostriedky, ktoré podľa žalovaného prijal štát na ochranu jeho činnosti pri
zachovaní funkcii lesa v súčasnosti, nie sú primerané sledovanému cieľu.

55. Náhrada poskytnutá žalobcovi podľa zákona o pôde by bola neprimerane nízka. Vychádza z ceny
určovanej podľa vyhlášky č. 205/1988 Zb., pričom táto cena bola v súlade s vyhláškou určená na X
Sk za m2 (teda X,XXX Eur - zaokrúhlene X,X Eur), bez ohľadu na zmenené ceny výkonov a dreva na
trhu. Ako však konštatoval súd, použitie výnosovej metódy aj pri určení nájmu zo zákona bolo v čase
ukončenia nájomného vzťahu medzi stranami možné.

56. Žalovaný namietal, že nie je možné porovnávať nájomné určené v zmluvách a pri prikázanom
nájme. Súd nerozporuje tvrdenie, že spôsob určenia nájomného pri zmluve závisí od zmluvnej voľnosti,
poukazuje však na to, že spôsob určenia nájomného ani v týchto situáciách nebol na vlastníkovi,
ale na žalovanom, ktorý sám stanovil spôsob jeho určenia. Bol to práve žalovaný, ktorý zvolil vo

všetkých zmluvách spôsob určenia nájomného výnosovou metódou, ktorá je podľa interných predpisov
žalovaného pre neho výhodnejšia.

57. Súd má za to, že je tu potrebné dosiahnuť určitú spravodlivú rovnováhu. Nie je možné aby vedľa
seba súbežne existovali dva súkromné subjekty, ktoré sú vlastníkmi lesa a v ktorých rovnako hospodári

žalovaný, ktoré dostanú tak rozdielne nájomné ako uvádzajú strany konania. Pri určení nájomného
spôsobomžalovanéhomásúdzato,žefinančnéasociálnebremenobybololennažalobcovi,totobyale
malo byť primerane rozdelené. Ak teda žalovaný sám, dobrovoľne, vstupuje do zmluvných vzťahov za
podmienok určenia nájomného metódou výnosov, nevidí súd dôvod takouto metódou neurčiť nájomné
aj v období, ktoré žiada žalobca, hoci išlo o nájom zo zákona.

58. Neexistovali tu žiadne potreby všeobecného záujmu dostatočne silné na to, aby opodstatňovali také
nízke nájomné bez akéhokoľvek vzťahu k skutočnej cene vyťaženého dreva. Súd akceptoval výšku
nájomného určenú výnosovou metódou, neprihliadol teda na znalecké posudky, ktoré určovali cenu
nájmu podľa neplatnej vyhlášky z roku XXXX.

59. Na záver už len súd podotýka, že žalovaný sám seba stavia do pozície, že musí vykonávať činnosti,
ktoré mu ukladá zákon, a to za každých okolností, pričom nemá na výber.
Z tohto postoja by sa potom javilo logické ponechať les a starostlivosť o neho vlastníkovi, ak má o neho
záujem a chce sám dobrovoľne plniť úlohy pri hospodárení v lese. Tým by logicky ubudlo povinností

žalovanému. V prípade právnej predchodkyne žalobcu však žalovaný nejavil záujem les odovzdať a
tvrdošijne sa bránil tomu, že by tento nájom mohol byť ukončený. Musel byť začatý súdny spor a až súdy
rozhodli, že prejav vôle vlastníka bol kvalifikovaný a nájom skončil. Z tohto postoja potom súdu vyplýva,
že žalovaný má záujem o hospodárenie v lesoch, pretože toto mu prináša nielen povinnosti a náklady,
ale aj zisk, ktorý tieto náklady prevyšuje a ktorý je motívom tohto jeho postoja.

60. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

61. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

62. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.64.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.