Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 20, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204191
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116204191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, X. XX, K., zast. advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Dolné Bašty 2, Trnava, a
žalovaného: J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, K., o zaplatenie 3.304,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému, ktorý má nárok na náhradu trov konania, sa trovy nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.2.2016, po pripustení zmeny jej petitu uznesením tunajšieho súdu
č.k. 8C/59/2016-23 z 18.5.2016, sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu 3.304,66 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od

24.2.2016 do zaplatenia, titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy za telesné i duševné utrpenie
spôsobené jej neadekvátnym fyzickým napadnutím žalovaným dňa 24.2.2014.

2. Žalobkyňa tvrdila, že dňa 24.2.2014 navštívila žalovaného v jeho predajni na Jeruzalemskej 15 v
Trnave za účelom žiadosti o vrátenie dlžnej sumy 3.000 eur, ktorú mu v minulosti požičala a žalovaný
pôžičku doposiaľ nevrátil. Žalovaný žalobkyňu vysoko agresívne násilnícky schmatol a vysotil ju pred
dvere, ona spadla na zem a nevedela sa spamätať zo šoku. Žalovaný jej neposkytol žiadnu pomoc,

naopak zamkol za ňou dvere. Žalobkyňa privolala políciu, podala na žalovaného trestné oznámenie a
vyhľadala lekárske ošetrenie. Následne sa liečila od 24.2.2014 do 6.6.2014 zo spôsobených zranení
a stresovej reakcie. Trestný čin bol preklasifikovaný na priestupok, ktorý sa riešil na Okresnom úrade
v Trnave. V doplnení doručenom súdu dňa 5.5.2016 žalobkyňa popísala incident zo dňa 24.2.2014.
Poukázala na právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní 11C/55/2014, kedy bol žalovaný
zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1.550,156 eur s príslušenstvom. Útočné a agresívne
správanie žalovaného počas návštevy žalobkyne viedlo nielen k poškodeniu jej zdravia, ale aj k

porušeniu jej osobnostných práv, poškodeniu dobrého mena, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.
Žalobkyni teda v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovaného bola spôsobená škoda, ktorá
pozostávala z bolestného 1.716 eur, ušlej mzdy 492,75 eur, cestovného 39,81 eur, liečebných nákladov
56,10 eur a nemajetkovej ujmy 1.000 eur za zásah do súkromia a rodinného života a stratu času, lebo
žalobkyňa nemohla riadne zabezpečovať počas liečby chod svojej domácnosti, ktorú vedie ako osamelá
rozvedenápani.Napreukázanietvrdeníoznačilažalobkyňadôkazy,atolekárskyposudokobolestnoma
sťažení spoločenského uplatnenia, potvrdenie príjmu, potvrdenie Sociálnej poisťovne o nemocenských

dávkach, potvrdenie o prevoze, príjmové pokladničné doklady, pokladničné bloky, potvrdenie o ústnom
oznámení, upovedomenie o začatí trestného stíhania, uznesenie o postúpení veci.3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že tvrdenia žalobkyne sú vymyslené a nezakladajú sa na
pravde. Predložené listinné dôkazy žalobkyne podľa žalovaného nepreukazujú jej tvrdenia; domáhal sa
spravodlivého a nestranného súdu a rozhodnutia vo veci. V rámci procesnej obrany predložil potvrdenie

OO PZ Trnava, že počas útoku dňa 24.2.2014 k zraneniu žalobkyne nedošlo a rozhodnutie Okresného
úradu Trnava o zastavení konania.

4. Žalobkyňa v replike použila prostriedky procesného útoku, keď na námietky žalovaného uviedla,
že žalovanému bola v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 11C/55/2014 uložená povinnosť

zaplatiť žalobkyni 1.550,16 eur s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania. Rozsudok súdu prvej
inštancie bol potvrdený druhoinštančným súdom. Žalobkyňa zotrvávala na tom, že jej bola konaním
žalovaného spôsobená škoda na zdraví i nemajetková ujma. Žalobkyňa sa vyjadrila, že všetky podstatné
skutočnosti, ktoré determinovali u žalovaného konanie, ktorým ju poškodil na jej zdraví a porušil jej
osobnostnépráva,čímjejspôsobilnemajetkovúujmu,užuviedla.ŽiadalapripojiťspisyOkresnéhoúradu
Trnava odboru všeobecnej vnútornej správy OÚ TT - OVVS2-2015/016147 a Okresného riaditeľstva PZ

v Trnave odboru poriadkovej polície ORPZ TT - ORP - 1995/O1-TT-TT-2014. Doložila ešte vyjadrenie z
19.6.2015 pre Okresný úrad Trnava k dlhu žalovaného a napadnutiu žalovaným.

5. V duplike žalovaný iba zopakoval, že žalobkyňu nenapadol a za jej prípadné psychické poruchy nie
je zodpovedný.

6. Súd vo veci pojednával dňa 20.3.2017, kedy vec aj rozhodol, vypočul strany, oboznámil sa s obsahom
listinných dôkazov predložených stranami, obsahom spisov OÚ TT - OVVS2-2015/016147 a ORPZ TT
- ORP - 1995/O1-TT-TT-2014, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil
tento skutkový a právny stav veci.

7. Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave odboru poriadkovej polície ORPZ TT - ORP - 1995/O1-
TT-TT-2014vyplýva,žedňa24.2.2014oznámilažalobkyňa,žejuvTrnavenaJeruzalemskej15vosvojej
predajni fyzicky napadol žalovaný, vysotil ju von z predajne a ona spadla na zem. Počas útoku boli strany
sporu sami bez svedkov a k zraneniu žalobkyne nedošlo. Dodatkom z 28.2.2014 oznámila žalobkyňa,
že dňa 25.2.2014 vyhľadala lekárske ošetrenie a na základe neho bola uznaná za práceneschopnú.

Dňa 8.4.2014 žalovaný na polícii vysvetlil, že žiadal žalobkyňu, aby opustila priestor jeho obchodu a
ona odmietla, tak ju chytil za kabát a vytiahol ju von. Medzi dverami sa žalobkyňa sama bez príčiny
zvalila na zem, tak žalovaný rýchlo zatvoril, aby opäť nevošla dnu. Podľa vyjadrenia žalovaného svoj
pád na zem žalobkyňa zinscenovala sama. Vykonaním dodatočnej previerky miesta činu dňa 28.2.2014
sa vo veci nepodarilo zistiť žiadnych svedkov a ani iné dôležité skutočnosti. Pracovníčky vlasového

štúdia v blízkosti predajne žalovaného uviedli, že si ohľadom preverovanej veci nevšimli žiadne dôležité
skutočnosti. Spozorneli, až keď tam uvideli policajtov, ale predtým, keď sa mal odohrať nejaký skutok,
nič nevideli. Kamerový systém sa na mieste nenachádzal žiaden. Uznesením z 1.8.2014 bolo vo veci
začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví. Uznesením OR PZ v Trnave č. ORP - 1995/O1-
TT-TT-2014 z 29.1.2015 bola vec postúpená na prejednanie priestupku. Predtým sa ustanovený znalec

ešte vo svojom posudku v trestnom konaní vyjadril, že poranenia žalobkyne vznikli pravdepodobne
pasívnym násilím pri páde žalobkyne a nárazom nízkej intenzity na malý tupý vyčnievajúci predmet.
Nezistil žiadne zranenia spôsobené aktívnym násilím, ani ich nevylúčil. Žalobkyňa mala výkyvy krvného
tlaku, poúrazovú stresovú poruchu a poruchy menštruácie, ktoré mohli byť spôsobené aj menopauzou.
Tieto nemali priamu súvislosť s úrazom, ktorý zas nebol preukázane spôsobený aktivitou žalovaného.

8. Zo spisu Okresného úradu Trnava odboru všeobecnej vnútornej správy OÚ TT - OVVS2-2015/016147
súd zistil, že rozhodnutím č. OÚ TT - OVVS2-2015/016147 z 19.6.2015, právoplatným dňa 17.7.2015
bolo konanie vo veci zastavené, lebo spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané.

9. Z listu žalobkyne zo dňa 19.6.2015, v ktorom opísala podrobne vzťah strán sporu a incident zo
dňa 24.2.2014 okrem iného vyplynulo, že po jej páde na zem jej nikto nepomohol ani sa neopýtal,
či nepotrebuje pomôcť a kaderníčky z domu naproti „doslova ihneď zbabelo zaliezli dnu“, „...bez
povšimnutia bezohľadne prikúkali spoza okien a čakali, čo bude ďalej,...“.

10. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že si uplatňuje
žalobou nárok z dôvodu konania žalovaného vo vzťahu k jej osobe titulom náhrady spôsobnej škody
ako bolestné, úhradu ušlej mzdy, vynaložených nákladoch na zabezpečenie svojho zdravia a náhrady
za lieky požité v čase trvania práceneschopnosti. Druhá časť žalobného návrhu sa týkala náhradynemajetkovej ujmy spôsobenej žalobkyni konaním žalovaného. Titulom nemajetkovej ujmy si uplatnila
žalobkyňa nárok vo výške 1.000 eur. Vzhľadom k tomu, že konanie vo vzťahu k poškodzovaniu
osobnostných práv žalobkyne pretrváva, navrhla žalobkyňa na tomto pojednávaní rozšíriť žalobu o

výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy na sumu 2.000 eur, teda žiadala o pripustenie zmeny
žaloby, keď došlo k zásadnému a výraznému zásahu do osobnostných práv žalobkyne nielen samotným
fyzickým útokom žalovaného, ale aj jeho následným konaním, ktoré malo od toho okamihu pretrvávajúci
charakter,lebožalobkyňuosočovalnasociálnychsieťachvážnymdehonestujúcimspôsobomnaposledy
dňa 28.7.2016, kde pri facebookovej komunikácii pod označením Rass Horník (Pornáč) zverejnil

nasledovnú komunikáciu: „Aj s tou štetkou K. a B.. Smrť komoušom a Vlado do basy.“ Ďalej do spisu
založila žalobkyňa výroky žalovaného na sociálnych sieťach: „X. právnička B. vidíš ma? Ja len aby si
ma videla“ a „B. ešte si stále v pohode?“ plus vyjadrenie o generálnom prokurátorovi. Tieto vyjadrenia
zneistili postavenie žalobkyne, pretože sú výrokmi na adresu jej právneho zástupcu. Dotvárajú obraz o
žalovanom a o intenzite možných útokov, ktoré sú obsiahnuté v žalobe.

11. Žalovaný zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach.

12. Žalobkyňa počas výsluchu uviedla, že žalovaný si od nej požičiaval peniaze na viac krát. Najskôr
na založenie živnosti, potom na podnikanie s počítačmi, požičiaval si na taxíky, na telefón, na kredit,
na školu. Strany sa zoznámili tak, že žalovaný žalobkyňu telefonicky kontaktoval. Považovala ho za

slušného a čestného človeka, mali spolu intímny vzťah. V januári 2011 sa rozišli. Potom ho žalobkyňa
videla s terajšou manželkou. Celý rok 2011 ho žalobkyňa žiadala o stretnutie, aby jej vrátil peniaze.
V roku 2014 prišla žalobkyňa do predajne za žalovaným, žiadala ho o slušnú dohodu. Žalovaný začal
agresívne kričať, aby vypadla. Začal sácať žalobkyňu do dverí, sotil ju k pultu, vysotil ju von a ona spadla
na zem. Potom volala políciu, ktorá ju odviezla. Lekára navštívila na druhý deň. Bola v strese, vrátila

sa ešte do práce odkiaľ sa vypýtala, lebo jej bolo zle. Žalobkyňa navrhla vypočuť k tomuto incidentu
svedkyne z kaderníctva naproti predajni žalovaného. U lekára na druhý deň absolvovala sériu vyšetrení.
Potom už nebola v kontakte so žalovaným. Označil ju ako štetku, čím dal najavo, že si neváži ženy.

13. Záverom žalobkyňa cestou právnej zástupkyne zhrnula, že fyzickým kontaktom medzi stranami

sporu, t.j. útokom žalovaného voči žalobkyni došlo k poškodeniu jej zdravia, a to v absolútnej príčinnej
súvislosti medzi útokom a škodou na zdraví. Konanie na okresnom úrade považovala žalobkyňa
za nedôsledné a zmanipulované. Žalobkyňa bola tiež zasiahnutá na svojich osobnostných právach
jednak samotným fyzickým útokom a následnou verbálnou komunikáciou pri tomto útoku, kde bolo
poukazované na jej osobnostné vlastnosti, na čo žalovaný nemal právo, pretože nehovoril pravdu, a

tým poškodil jej dobré meno a jej dobrú povesť. Poukázala na fotodokumentáciu zranení spôsobených
žalobkyni žalovaným v inkriminovaný deň, ktoré neboli v trestnom spise založené.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

15. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch (2). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (3).

16. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

21. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

22. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy titulom
ublíženia na zdraví a neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobkyne konaním žalovaného
dňa 24.2.2014.

23. Pre úspešnosť žaloby bolo v prvom rade potrebné v danej veci preukázať porušenie právnej

povinnosti žalovaným, vznik škody u žalobkyne a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vznikom škody žalobkyni. Pritom porušenie právnej povinnosti treba považovať za jednu
zo základných zložiek zodpovednosti za škodu, pri absencii ktorej táto zodpovednosť do úvahy vôbec
neprichádza.

24. Zodpovednosť za škodu a za ujmu majú veľa spoločných znakov. Nemožno ich však zamieňať.
Podobne ako pri škode, tak aj pri nemajetkovej ujme sa na vznik zodpovednosti vyžaduje dôkaz
existencie kauzálneho nexu viažuceho sa na protiprávne konanie rušiteľa, v dôsledku ktorého došlo
k vzniku určitej nemajetkovej ujmy. V prípade žaloby je nevyhnutné, aby žalobca presne určil a
vyšpecifikovalnemateriálnuujmu,ktorejkompenzáciusinárokuje,akoajfaktydokladajúcerozsahtýchto

nehmotných strát (miera agresivity konania, protiprávnosť konania a pod.).

25. Žalobkyňa v žalobe a jej doplnení tvrdila, že majetková škoda i nemajetková ujma 1.000 eur
jej bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného dňa 24.2.2014, keď ju mal
žalovaný pri fyzickom útoku i slovne uraziť na cti, poškodiť jej dobré meno, zasiahnuť jej do súkromia

a rodinného života. Súd na základe týchto tvrdených skutočností pripustil zmenu petitu uznesením
č.k. 8C/59/2016-23 dňa 18.5.2016. Následne začala žalobkyňa dňa 20.3.2017 na pojednávaní tvrdiť
skutočnosti a predkladať k nim dôkazy, že žalovaný ju naďalej osočuje, zverejňuje o nej a jej právnej
zástupkyninasociálnychsieťachdehonestujúcevýroky,čímspôsobilžalovanejnemajetkovúujmu2.000
eur, o ktorú sumu a tvrdené ďalšie rozhodujúce skutočnosti žiadala žalobkyňa rozšíriť žalobu a pripustiť

zmenu petitu.

26. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť
žalobu.

27. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Zmenou
žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods.
1 a 2 Civilného sporového poriadku).

28. Z dispozičnej zásady ovládajúcej celý sporový proces vyplýva, že žalobca môže v priebehu konania

meniť žalobu v tom, čoho sa domáhal v tzv. žalobnom petite alebo v skutkovom základe žaloby. Pretože
zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanovuje sa, že na tento
procesný úkon je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú splnené
stanovenépredpoklady.Zmenoužalobysaokreminéhorozumieajzmenaspočívajúcavtom,žežalobca
na základe rovnakého skutkového základu požaduje viac, než žiadal v žalobe (ide o tzv. rozšírenie

žaloby), ako aj prípad, kedy žalobca síce žiada rovnako, ale na základe iného skutkového stavu než ho
opísal v žalobe (buď celkom nového alebo doplnenie o ďalšie rozhodujúce skutočnosti).

29. V tejto súvislosti súd poukazuje i na judikát R 33/2010, v zmysle ktorého za zmenu žaloby
treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí

na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe. Na druhej strane zmena
právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo 58/99).30. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho
predmetom (tzv. petitom žaloby) a základom (t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit
založený). Petit žaloby, t.j. zaplatenie 3.304,66 eur s príslušenstvom zahŕňal okrem nároku na náhrady

škody titulom bolestného, náhrady ušlej mzdy, prevozu na ošetrenie, nákladov za lieky a prednostné
ošetrenieulekáraajnároknazaplatenie1.000eurakonemajetkovejujmy.Tentonárok-čiužnanáhradu
škody, resp. nemajetkovej ujmy - sa týkal požiadavky žalobkyne, ktorá vyplývala z ublíženia na zdraví,
ktoré jej mal spôsobiť žalovaný dňa 24.2.2014. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000
eur, ktorý žiadala žalobkyňa priznať návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby na pojednávaní, sa

mal týkať ochrany jej osobnosti titulom urážok zverejnených na sociálnych sieťach, ktorý však nesúvisel
s pôvodnou žalobou, ktorej petit bol pripustený uznesením na č.l. 23 spisu. Keďže bolo právoplatne
rozhodnuté v trestnom i priestupkovom konaní (ktorými rozhodnutiami je súd viazaný v zmysle § 193
CSP) tak, že nebolo preukázané, že škodu spôsobil žalobkyni žalovaný, súd jej náhradu za bolestné
a ďalšie nároky v súvislosti s ublížením na zdraví nepriznal, lebo nebolo zistené protiprávne konanie
žalovaného ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a spôsobenými zraneniami žalobkyne.

Nebolo ani preukázané, že by žalovaný žalobkyni spôsobil nemajetkovú ujmu v súvislosti s incidentom
zo dňa 24.2.2014, teda že poškodil jej dobré meno, resp. česť a dôstojnosť. Žalobkyňa žiadala v
civilnom sporovom konaní vypočuť svedkyne, ktoré sa už vyjadrovali v trestnom konaní, že si nič
ohľadom incidentu nevšimli. Pokiaľ žalobkyňa ako bývalá partnerka žalovaného, ktorá sa cítila byť
dotknutá spôsobom jeho vyjadrovania o jej osobe, sa mienila domáhať ochrany osobnosti za výroky

žalovaného na sociálnych sieťach a zaplatenia 2.000 eur titulom porušenia jej osobnostných práv, mohla
podať novú žalobu. Náhrada škody alebo nemajetkovej ujmy spôsobená trestným činom, resp. konaním
žalovaného, na základe ktorého malo byť žalobkyni ublížené na zdraví či na cti, je jedným nárokom a
nárok na ochranu osobnosti žalobkyne (resp. jej právnej zástupkyne) v súvislosti s jej osočovaním na
sociálnych sieťach je iným nárokom, ktorý priamo nesúvisel s pôvodným konaním a súd preto v záujme

hospodárnosti konania zmenu petitu v tomto smere nepripustil. Súd poznamenáva, že sa jednalo o ďalší
návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby v tomto konaní, ktorý sa síce týkal tých istých strán sporu,
avšak bol založený na iných rozhodujúcich skutočnostiach, vyžadujúcich si ďalšie dokazovanie vo veci
a nehospodárne predlžovanie sporu.

31. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú bývalí partneri. Z tohto vzťahu vznikol
záväzok žalovaného voči žalobkyni, na zaplatenie ktorého bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím
súdu. Žalovaný existenciu dlhu napriek tomu popiera. Žalobkyňa trvá na tom, hoci v priestupkovom
i trestnom konaní nebolo spáchanie skutku žalovaným preukázané, že žalovaný jej ublížil na zdraví
počas incidentu, ktorý sa mal odohrať u žalovaného, kam si prišla žalobkyňa pýtať späť peniaze. Mala

jej byť spôsobená i nemajetková ujma. Žalobkyňa sa ihneď po konflikte vyjadrila, že zranená nebola.
Žalovaný popieral žeby jej spôsobil zranenia, resp. ublížil. Žalobkyňa sa vyjadrila, že žalovaný ju vysotil z
predajneaonaspadlanazem.Žalovanýzastvrdil,žežalobkyňasasamazvalilanazemnarohožkupred
predajňou. Žiadni svedkovia pri incidente neboli prítomní, preto nebolo možné ustáliť, ako došlo k vzniku
zranení žalobkyne. Znalec sa v trestnom konaní vyjadril, že poranenia žalobkyne vznikli pravdepodobne

pasívnym násilím pri páde žalobkyne a nárazom nízkej intenzity na malý tupý vyčnievajúci predmet.
Nezistil žiadne zranenia spôsobené aktívnym násilím, ani ich nevylúčil. Žalobkyňa mala výkyvy krvného
tlaku, poúrazovú stresovú poruchu a poruchy menštruácie, ktoré mohli byť spôsobené aj menopauzou.
Tieto nemali priamu súvislosť s úrazom, ktorý zas nebol preukázane spôsobený aktivitou žalovaného.
Trestné konanie bolo postúpené na priestupkové konanie, ktoré bolo zastavené, lebo spáchanie skutku

nebolo žalovanému preukázané. Svedkyne, ktoré navrhla k tomu stretu vypočuť žalobkyňa v civilnom
konaní považoval súd za nadbytočné znova vypočúvať, keď už raz sa k veci vyjadrili dňa 28.2.2014
pri dodatočnej previerke miesta činu (4 dni po udalosti, č.l. 7 pripojeného vyšetrovacieho spisu), že
si ohľadom preverovanej veci nevšimli žiadne dôležité skutočnosti. Spozorneli, až keď tam uvideli
policajtov, ale predtým, keď sa mal odohrať nejaký skutok, nič nevideli. Žalobkyňa následne odišla s

policajtami preč. Súd má za to, že nakoľko si tieto osoby (pracovníčky vlasového štúdia v blízkosti
Jeruzalemskej 15 v Trnave) pár dní po údajnom incidente nič nevšimli, bolo nehospodárne ich opätovne
po troch rokoch k tejto udalosti znova vypočúvať a odročiť kvôli tomu pojednávanie. Sama žalobkyňa sa
vyjadrila v liste z 19.6.2015, že po jej páde na zem jej nikto nepomohol ani sa neopýtal, či nepotrebuje
pomôcť a kaderníčky zo salónu naproti ihneď zbabelo zaliezli dnu a bez povšimnutia bezohľadne

prikúkali spoza okien a čakali, čo bude ďalej.

32. Ohľadom zverejnených správ na sociálnych sieťach, ktoré mali poškodiť česť a dobré meno
žalobkyne, sa súd nevyjadruje, lebo sa týkajú návrhu na rozšírenie petitu žaloby na ochranu osobnostia zaplatenie 2.000 eur žalobkyni, ktorú zmenu petitu súd nepripustil. Žalobkyňa sa môže tohto nároku
domáhať prípadnou novou žalobou, založenou na iných rozhodujúcich skutočnostiach ako boli pôvodne
tvrdené v tejto veci. Keďže nebolo preukázané ublíženie na zdraví žalobkyne žalovaným, ani spôsobenie

nemajetkovej ujmy v súvislosti s týmto konaním žalobkyni, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd
poznamenáva, že medzi stranami sporu sa vedú rôzne konania, kde akákoľvek reakcia protistrany
podnecuje druhú stranu k riešeniu veci inštitucionálnou cestou. V istých spoločenských situáciách,
ku ktorým dochádza v rámci medziľudských vzťahov, je niekedy vhodnejšie povzniesť sa nad určité
vyjadrenia, resp. neuvážené reakcie, zmieriť sa s aktuálnym stavom veci a sústrediť sa na skutočne

odôvodnené a existujúce nároky.

33. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

35. Vzhľadom na úplný úspech žalovaného v spore súd rozhodol, že hoci má nárok na náhradu trov
konania voči protistrane, sa mu trovy nepriznávajú, lebo ich priznať nežiadal a žiadne mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.