Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/246/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204191
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116204191.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, X.
XX, K., zast. advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovanému: J.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, K., o zaplatenie 3.304,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8C/59/2016-78 zo dňa 20. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou

§ 11, § 13 ods. 1 až 3, § 16, § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1 z. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Vecne argumentoval tým, že pre úspešnosť žaloby bolo v
prvom rade potrebné v danej veci preukázať porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody u
žalobkyne a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody žalobkyni.
Pritom porušenie právnej povinnosti treba považovať za jednu zo základných zložiek zodpovednosti za
škodu, pri absencii ktorej táto zodpovednosť do úvahy vôbec neprichádza. Zodpovednosť za škodu a

za ujmu majú veľa spoločných znakov. Nemožno ich však zamieňať. Podobne ako pri škode, tak aj pri
nemajetkovej ujme sa na vznik zodpovednosti vyžaduje dôkaz existencie kauzálneho nexu viažuceho
sa na protiprávne konanie rušiteľa, v dôsledku ktorého došlo k vzniku určitej nemajetkovej ujmy. V
prípade žaloby je nevyhnutné, aby žalobca presne určil a vyšpecifikoval nemateriálnu ujmu, ktorej
kompenzáciu si nárokuje, ako aj fakty dokladajúce rozsah týchto nehmotných strát (miera agresivity
konania, protiprávnosť konania a pod.).

2. Žalobkyňa v žalobe a jej doplnení tvrdila, že majetková škoda i nemajetková ujma 1.000 eur jej
bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného dňa 24.02.2014, keď ju mal
žalovaný pri fyzickom útoku i slovne uraziť na cti, poškodiť jej dobré meno, zasiahnuť jej do súkromia
a rodinného života. Súd na základe týchto tvrdených skutočností pripustil zmenu petitu uznesením č.
k. 8C/59/2016-23 dňa 18.05.2016. Následne začala žalobkyňa dňa 20.03.2017 na pojednávaní tvrdiť

skutočnosti a predkladať k nim dôkazy, že žalovaný ju naďalej osočuje, zverejňuje o nej a jej právnej
zástupkyninasociálnychsieťachdehonestujúcevýroky,čímspôsobilžalovanejnemajetkovúujmu2.000
eur, o ktorú sumu a tvrdené ďalšie rozhodujúce skutočnosti žiadala žalobkyňa rozšíriť žalobu a pripustiť
zmenupetitu.Zdispozičnejzásadyovládajúcejcelýsporovýprocesvyplýva,žežalobcamôževpriebehu
konania meniť žalobu v tom, čoho sa domáhal v tzv. žalobnom petite alebo v skutkovom základe žaloby.
Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanovuje sa, že na

tento procesný úkon je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú
splnené stanovené predpoklady.3. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho
predmetom (tzv. petitom žaloby) a základom (t.j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit

založený). Petit žaloby, t.j. zaplatenie 3.304,66 eur s príslušenstvom zahŕňal okrem nároku na náhrady
škody titulom bolestného, náhrady ušlej mzdy, prevozu na ošetrenie, nákladov za lieky a prednostné
ošetrenieulekáraajnároknazaplatenie1.000eurakonemajetkovejujmy.Tentonárok-čiužnanáhradu
škody, resp. nemajetkovej ujmy - sa týkal požiadavky žalobkyne, ktorá vyplývala z ublíženia na zdraví,
ktoré jej mal spôsobiť žalovaný dňa 24.02.2014. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000

eur, ktorý žiadala žalobkyňa priznať návrhom na pripustenie zmeny petitu žaloby na pojednávaní, sa
mal týkať ochrany jej osobnosti titulom urážok zverejnených na sociálnych sieťach, ktorý však nesúvisel
s pôvodnou žalobou, ktorej petit bol pripustený uznesením na č. l. 23 spisu. Keďže bolo právoplatne
rozhodnuté v trestnom i priestupkovom konaní (ktorými rozhodnutiami je súd viazaný v zmysle § 193
CSP) tak, že nebolo preukázané, že škodu spôsobil žalobkyni žalovaný, súd jej náhradu za bolestné
a ďalšie nároky v súvislosti s ublížením na zdraví nepriznal, lebo nebolo zistené protiprávne konanie

žalovaného ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a spôsobenými zraneniami žalobkyne.
Nebolo ani preukázané, že by žalovaný žalobkyni spôsobil nemajetkovú ujmu v súvislosti s incidentom
zo dňa 24.02.2014, teda že poškodil jej dobré meno, resp. česť a dôstojnosť. Náhrada škody alebo
nemajetkovej ujmy spôsobená trestným činom, resp. konaním žalovaného, na základe ktorého malo
byť žalobkyni ublížené na zdraví či na cti, je jedným nárokom a nárok na ochranu osobnosti žalobkyne

(resp. jej právnej zástupkyne) v súvislosti s jej osočovaním na sociálnych sieťach je iným nárokom, ktorý
priamo nesúvisel s pôvodným konaním a súd preto v záujme hospodárnosti konania zmenu petitu v
tomto smere nepripustil.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú bývalí

partneri. Z tohto vzťahu vznikol záväzok žalovaného voči žalobkyni, na zaplatenie ktorého bol zaviazaný
právoplatným rozhodnutím súdu. Žalobkyňa trvá na tom, že hoci v priestupkovom i trestnom konaní
nebolo spáchanie skutku žalovaným preukázané, žalovaný jej ublížil na zdraví počas incidentu, ktorý
sa mal odohrať u žalovaného, kam si prišla pýtať späť peniaze. Mala jej byť spôsobená i nemajetková
ujma. Žalobkyňa sa vyjadrila, že žalovaný ju vysotil z predajne a ona spadla na zem. Žalovaný zas tvrdil,

že žalobkyňa sa sama zvalila na zem na rohožku pred predajňou. Žiadni svedkovia pri incidente neboli
prítomní, preto nebolo možné ustáliť, ako došlo k vzniku zranení žalobkyne. Znalec sa v trestnom konaní
vyjadril, že poranenia žalobkyne vznikli pravdepodobne pasívnym násilím pri páde žalobkyne a nárazom
nízkej intenzity na malý tupý vyčnievajúci predmet. Nezistil žiadne zranenia spôsobené aktívnym
násilím, ani ich nevylúčil. Žalobkyňa mala výkyvy krvného tlaku, poúrazovú stresovú poruchu a poruchy

menštruácie, ktoré mohli byť spôsobené aj menopauzou. Tieto nemali priamu súvislosť s úrazom, ktorý
zasnebolpreukázanespôsobenýaktivitoužalovaného.Trestnékonaniebolopostúpenénapriestupkové
konanie, ktoré bolo zastavené, lebo spáchanie skutku nebolo žalovanému preukázané. Svedkyne,
ktoré navrhla k tomu stretu vypočuť žalobkyňa v civilnom konaní, považoval súd za nadbytočné znova
vypočúvať, keď už raz sa k veci vyjadrili dňa 28.02.2014 pri dodatočnej previerke miesta činu (4 dni

po udalosti, č. l. 7 pripojeného vyšetrovacieho spisu), že si ohľadom preverovanej veci nevšimli žiadne
dôležité skutočnosti.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úplný úspech žalovaného v
sporesúdrozhodol,žehocimánároknanáhradutrovkonaniavočiprotistrane,trovysamunepriznávajú,

lebo ich priznať nežiadal a žiadne mu ani nevznikli.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uviedla, že je pravdou tá skutočnosť,
že dňa 24.02.2014 vyhľadala žalovaného v predajni na ul. Jeruzalemská 15 v Trnave za účelom

požiadať ho o vrátenie dlžnej sumy vo výške 3.000 eur, ktorú mu v minulosti požičala, a ktorú pôžičku
doposiaľ nevrátil. O poskytnutej pôžičke a jej povinnosti ju žalobkyni vrátiť, rozhodoval súd na základe
žalobného návrhu, ktorý po incidente dňa 24.02.2014 žalobkyňa podala na Okresnom súde Trnava, kde
spor bol vedený pod č. 11C/55/2014. Vedomosť žalovaného o tom, že má splatiť dlh, ktorý dlhodobo
odmietal vyrovnať a vôbec uznať, ho viedla k jeho agresívnemu konaniu dňa 24.02.2014, pričom

toto arogantné, osobnosť žalobkyne naďalej urážajúce a ponižujúce správanie pokračuje. Je pravdou
tvrdenie žalobkyne, ktoré komunikovala prvýkrát pred orgánmi činnými v trestnom konaní pri svojom
výsluchu vedenom v prípravnom konaní vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Trnave, Obvodné oddelenie Policajného zboru Trnava • ČVS: ORP-1995/01- TT-T1- 2014 o tom, žeosobne navštívila žalovaného v obchode s názvom -SHABBY DEKOR, v ktorom žalovaný podniká a
slušne ho v doobedňajších hodinách požiadala o vrátenie požičaných peňazí, pretože si bola vedomá
tej skutočnosti, že pokiaľ sa o svoje peniaze v lehote do 3 rokov od dohodnutej 1ehoty splatnosti nebude

zaujímať, tieto jej napokon nebudú nikdy vrátené. Počas celého obdobia po 31.12.2011, sporadické sms
správy zasielané žalobkyňou žalovanému, tento ignoroval a na nezaplatením svojho dlhu nereagoval.
Je pravdou tá skutočnosť, že pri osobnej návšteve v mieste podnikania žalovaného bol tento na
žalobkyňu agresívny, začal na ňu kričať, urážať ju verbálnym spôsobom a slovami „vypadni ... si
hlúpa, naivná štetka.." začal do nej sácať, pričom ju sotil do dverí a následne ju vyhodil z obchodu

von cez otvorené dvere takou silou, že sa potkla a padla na zem. On sám sa zamkol v obchode
a žalobkyňu v tejto situácii po zavolaní polície táto odviezla na stanicu a spísala s ňou zápisnicu.
Žalobkyňa následne vo večerných bolestiach hlavy, závratoch, zvracania ihneď na druhý deň po pokuse
nastúpiť na pracovisko a vykonávať prácu (t.j. 25.02.20l4) navštívila svoju obvodné lekárku MUDr.
Q. T. - praktický lekár, ktorá jej poskytla základné ošetrenie, pretože pri páde na zem si žalobkyňa
udrela hlavu, čo bolo priamou príčinou závratí a zvracania, pri tomto vyšetrení boli zistené modriny

po tele pacientky, bolesti cervic chrbtice a tak praktická lekárka zvážila a požiadala o chirurgické
konzílium. Chirurgickú ambulanciu navštívila žalobkyňa 26.02.2014 s bolesťami c. chrbtice pri pohybe
hlavou, s drobným hematómom na ľavej strane prsníka s potvrdením blokovaného postavenia c.
chrbtice. Žalobkyňa považuje za ľudsky nepochopiteľné a z hľadiska ochrany svojich práv za výsostne
nespravodlivé smerujúce až k ich poškodeniu, nerešpektovanie a nevzatie do úvahy predkladaných

lekárskych správ ako podstatných listinných dôkazov v civilnom konaní preukazujúcich svojvoľné,
útočné, právne neprípustné - protiprávne konanie žalovaného pri vzájomnej osobnej komunikácii strán
sporu na verejnom priestranstve. Nevyhodnotenie dôkaznej váhy obsahu lekárskych správ spísaných
pri ošetrení žalobkyne ihneď po jej fyzickom inzultovaní žalovaným súdom prvej inštancie za tých
okolnosti, keď žalobkyňa doposiaľ nevedela označiť možných svedkov jej inzultácie žalovaným, okrem

pracovníčok vlasového štúdia považuje žalobkyňa za porušenie základnej zásady aj svojej súdnej
ochrany spočívajúcej v rovnosti strán sporu v konaní pred súdom, keď výkon každého práva a
povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
rozpore s dobrými mravmi. Je presvedčená, že k vzniku škody na jej zdraví a k vzniku nemajetkovej
ujmy ohrozením jej osobnostných práv až zásahom do jej osobnostných práv, došlo priamym a

úmyselným konaním žalovaného. Podľa súdneho znalca MUDr. Vladimíra Popelku PhD., znalca z
odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie a traumatológie, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 96/2014
v prípravnom konaní vedenom pod ČVS: ORP- 1995/01-TI-TT-2014, keď tento znalec pracoval len
s lekárskymi správami, pričom si nevyžiadal fotodokumentáciu, spracovanú praktickým lekárom pri
vyšetrení žalobkyne dňa 26.02.2017, boli žalobkyni spôsobené nasledovné zranenia:

- pomliaždenie záhlavia hlavy s natiahnutím svalstva krku s následným blokovým postavením krčnej
chrbtice - ktoré podľa znalca vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou nárazom hlavy do tupého plochého
predmetu, pričom násilie bolo podľa znalca nízkej intenzity, keď teda poranenie vzniklo „pravdepodobne
pasívnym násilím."
- pomliaždenie ľavého hrudníka v oblasti vonkajšieho prsníka - podľa znalca vzniklo "s najväčšou

pravdepodobnosťou nárazom ľavého hrudníka do malého tupého vyčnievajúceho predmetu (ktorým
mohla byť aj kľučka od dverí)..“
Súdny znalec absolútne nekomentoval a nevysporiadal sa s existujúcou fotodokumentáciou
spracovanou dna 26.02.2017 praktickým lekárom, na ktorej sú viditeľné „úchopové body“ t.j. existujúce
pomliaždeniny na oboch rukách žalobkyne, ako jasný dôkaz násilného dlhšie trvajúceho tlaku

spôsobeného podľa tvrdenia žalobkyne práve rukami žalobcu, keď ju tento podľa jeho vlastného
vyjadrenia chytil za kabát a vyhodil ju cez dvere predajne na ulicu." Následkom úrazu bola žalobkyňa
liečená v psychiatrickej ambulancii MUDr. Q., ktorý jej zdravotný stav uzavrel ako poúrazovú stresovú
poruchu, keď už pri vyšetrení u praktického lekára dňa 26.02.2014 mala nebezpečne vysoký krvný tlak
180/120 mmHg, na čo následne jej museli byť predpísané antirytmiká, antihypertenzívne lieky, ďalej

lieky na skľudnenie, proti úzkostným stavom (Bromazepam, Lexaurin). Následkom poškodenia zdravia
a stresovej reakcie na útok zo dňa 24.02.2014 sa žalobkyňa liečila od 24.02.2014 do 06.06.2014.
Vzhľadom na skutočnosti uvádzané vyššie navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil
tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu potvrdí a prizná jej nárok na náhradu trov celého súdneho
konania.

7. Žalobkyňa zároveň pripojila vyjadrenie, kde bližšie skutkovo popísala incident, ako aj ďalšie
skutočnosti, ktoré nasledovali a v súvislosti s ktorým sa dožadovala náhrady nemajetkovej ujmy a
náhrady škody.8.Kodvolaniužalobkynesavyjadrilžalovaný.Uviedol,ževzhľadomnaskutočnosť,žetototzv.odvolanie
neobsahuje nič, čo by sa týkalo predmetnej veci konania, obsahuje len zhluk nezmyslov, výmyslov

a urážok s jediným účelom očierniť jeho meno, považuje toto konanie za bezpredmetné, s účelom
umelo vytvárať prieťahy v konaní, v ktorom bolo riadne rozhodnuté a v ktorom sa žalobkyňa a právny
zástupca žalobkyne v odvolaní dopúšťajú trestného činu Ohovárania podľa § 373 Trestného zákona.
Skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne zaslal odvolanie Okresnému súdu na posledný 15ty deň
mailom a zaevidovanie tohto odvolania súdom bolo 16ty deň a to 20.04.2017 považuje za manipulatívne

so snahou mariť spravodlivosť. Keďže Okresný súd mu vystavil list k vyjadreniu dňa 27.04.2017, napriek
tomu, že v tomto konaní, spolu s konaním 24C/91/2014 podal Ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR dňa
25.04.2017aktorábolaÚstavnémusúdudoručenádňa26.04.2017o6h59m52s,považujetotokonanie
taktiež za neopodstatnené, s podozrením z pokračovania v páchaní Trestného činu Zasahovania do
nezávislosti súdov podľa § 342 Trestného zákona.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v

medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom
beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario),adospelkzáveru,žeodvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne
dodáva ešte nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia náhrady škody 2.304,66 eur (bolestné

1.716 eur, ušlá mzda 492,75 eur, náklady spojené s prevozom žalobkyne počas PN k lekárskemu
ošetreniu 39,81 eur a náklady na lieky a prednostné ošetrenie u lekára 56,10 eur) a nemajetkovej ujmy
vo výške 1.000 eur, spolu vo výške 3.304,66 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.02.2016 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

12. Súd prvej inštancie žalobcu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na nezvládnutie dôkazného
bremena.

13. Vzhľadom k rozsahu a dôvodom odvolania zo strany žalobkyne je predmetom prieskumu
odvolacieho súdu posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobkyňa v odvolaní namietala,

že neboli do úvahy vzaté lekárske správy ako podstatné listinné dôkazy preukazujúce svojvoľné,
útočné a právne neprípustné konanie žalovaného. Je presvedčená, že k vzniku škody a nemajetkovej
ujmy ohrozením jej osobnostných práv došlo priamym a úmyselným konaním žalovaného. Znalec
MUDr. Vladimír Popelka PhD. znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie a traumatológie, ktorý
vypracoval znalecký posudok č. 96/2014 v prípravnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-1995/01-

TT-TT-2014 a ktorý pracoval len s lekárskymi správami, si nevyžiadal fotodokumentáciu, spracovanú
praktickým lekárom pri vyšetrení žalobkyne. Súdny znalec sa absolútne nevysporiadal s existujúcou
fotodokumentáciou spracovanou dňa 26.02.2017 praktickým lekárom.

14. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.

16. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú:
1. Protiprávny úkon
2. Ujma (škoda)
3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
4. Zavinenie.

Protiprávny úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi majú povahu objektívnu, zavinenie má povahu
subjektívnu, viaže sa teda na osobu, ktorá svojim protiprávnym úkonom spôsobila škodu.

17. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

18. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich

nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba.Pokiaľúčastníkkonanianesplnípovinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvoje
tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to,
že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej

v jeho neprospech.

19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a
povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci. Nesporným v danej veci bolo, že žalobkyňa dňa 24.02.2014 navštívila
predajňu, ktorej majiteľom bol žalovaný. Nesporným je i to, že medzi nimi došlo ku slovnej potýčke a

podľa tvrdenia žalovaného následne tento chytil žalobkyňu za kabát a vyviedol ju von. Žalobkyňa tvrdila,
že ju sotil, keď žalovaný poprel, že by žalobkyňu fyzicky napadol a ublížil jej.

20. Predpokladom nároku na náhradu škody je i protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a ujmou, teda tak ako uviedol súd prvej inštancie aj príčinná súvislosť medzi

následkom žalobkyne (vznikom škody) a protiprávnym konaním žalovaného. Tým, že žalobkyňa si
svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňovala voči žalovanému, spočívalo na nej
dôkazné bremeno, teda bolo na nej preukázať, že škodu, ktorú utrpela, jej spôsobil žalovaný. V rámci
pojednávaniakonanéhodňa20.03.2017súdprvejinštancieoboznámilstranyvzmysle§181ods.2CSP,
kde uviedol, že žaloba sa mu javí ako nedôvodná, lebo žalobkyňa nepreukázala, že škodu resp. ujmu jej

spôsobil žalovaný. Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia navrhla výsluch svedkýň (ktorý návrh bol
zostranysúduzamietnutýužzdôvodovbližšieuvedenýchvrozsudku)apoukázalanafotodokumentáciu
zranení, keďže v trestnom spise táto nie je založená.

21. Pokiaľ ide o návrh na výsluch svedkýň, nakoľko nepripustenie tohto dôkazu nebolo predmetom

odvolania žalobkyne, odvolací súd iba krátko uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne. Z
obsahu záznamu o podaní oznámenia zo dňa 24.02.2014 pred Obvodným oddelením Policajného zboru
v Trnave, žalobkyňa uviedla, že na inkriminovanom mieste boli spolu so žalovaným sami bez svedkov. V
rámci vykonania dodatočnej previerky miesta činu dňa 28.02.2014 sa navrhované svedkyne vyjadrili tak,
že samotné spáchanie protiprávneho úkonu nevideli, preto i odvolací súd je toho názoru, že odročenie

pojednávania za účelom ich výsluchu, by bolo nehospodárne už z dôvodov uvedených súdom prvej
inštancie. Pri hodnotení dôkazov súd vychádzal okrem iného i zo znaleckého posudku znalca MUDr.
Vladimíra Popelku, znalca z odboru zdravotníctva zo dňa 17.11.2014, keď žalobkyňa namietala samotný
znalecký posudok (jeho neúplnosť). Tento bol vypracovaný v rámci konania pred Obvodným oddelenímORPZ Trnava, sp. zn. ORP-1995/O1-TT-TT-2014. Tu je však potrebné uviesť, že ani predložená
fotodokumentácia (na ktorú poukazovala žalobkyňa) nemohla byť dôkazom preukazujúcim protiprávny
úkon žalovaného voči žalobkyni dňa 24.02.2014. I keď znalec nemal k dispozícii fotodokumentáciu, táto

sama o sebe predložená v rámci konania nemohla preukázať tvrdenie žalobkyne o protiprávnom konaní
žalovaného a to práve pre absenciu akýchkoľvek iných dôkazov preukazujúcich protiprávne konanie
žalovaného, ktorým jej mali byť spôsobené zranenia tvrdené a preukazované žalobkyňou.

22. Ak žalobkyňa tvrdila vyššie uvedené skutočnosti (o škode a ujme spôsobenej žalovaným), bolo

jej povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti a ak tu
existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobkyne, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy
zákonným spôsobom vykonať, následne vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania
najavo.

23. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd
musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí

správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

24. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil
a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho

súdu, žalobkyni sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať, že škodu a
nemajetkovú ujmu jej spôsobil žalovaný a že jej nárok je dôvodný.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

26. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni. O ich výške rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

27. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).