Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/194/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713210295
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hojer Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1713210295.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci žalobcu

Slovenská kancelária poisťovateľov so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235,
zastúpený advokátom JUDr. Ján Mišura, PhD., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému
Marek Maász - MODRAM TRANSPORT, s miestom podnikania Družstevná 6, Modra, IČO: 43 337 040,
zastúpený advokátom JUDr. Milan Cíbik, advokátska kancelária so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, v
konaní o zaplatenie 8.742,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok č.k. 5Ro/373/2013-31 zo dňa 22.4.2014.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.742,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,75 % ročne zo sumy 8.742,76 eur od 13.3.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.6.2013 doručenou súdu dňa 1.7.2013 sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 8.742,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 8.742,76
eur od 13.3.2013 do zaplatenia, a to z titulu regresného nároku v zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001

Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len
„zákon o PZP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.5.2010 zamestnanec žalovaného - vodič Stanislav
Šuplata prevádzkou motorového vozidla evidovaného na žalovaného spôsobil na území Spojeného
kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej len „UK“) škodu vo forme ujmy na zdraví p. Sadie
Pizzey (ďalej aj ako „poškodená“). Pretože motorové vozidlo značky Renault Magnum, EČV: PK-360
BS nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, žalobca v zmysle
ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP uhradil prostredníctvom britskej kancelárie poškodenej poistné

plnenie v celkovej výške 8.742,76 eur, právo regresnej náhrady voči žalovanému si žalobca uplatnil
mimosúdne listom zo dňa 12.2.2013 so splatnosťou ku dňu 12.3.2013. Od nasledujúceho dňa si žalobca
voči žalovanému uplatnil aj úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.

2. Žalobca k návrhu priložil i/ Oznámenie škodovej udalosti žalovaným zo dňa 27.5.2010 spoločnosti
Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance group (ďalej len „ Kooperativa“), ii/ tlačivo na uplatnenie

nároku- Claim form úradu Motor Insurers Bureau (ďalej len „MIB“) vyplnené poškodenou dňa 30.9.2010,
iii/ emailová komunikácia žalobcu s poisťovňami zo septembra 2011 ohľadom existencie či neexistencie
poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia so žalovaným (žiadna z poisťovní neevidovala zmluvu
okrem Kooperativy, ktorá zmluvu stornovala k dátumu 2.9.2009 z dôvodu neplatenia poistného), iv/ výpisz evidencie vozidiel podľa ktorého je žalovaný držiteľom motorového vozidla Renault Magnum, EČV:
PK-360 BS, iv/ list MIB zo dňa 7.6.2012 doručený žalobcovi dňa 27.6.2012 v ktorom MIB informovala
žalobcu o možných alternatívach urovnania sporu - a to mimosúdne (s nákladmi L 9.485) alebo súdnou

cestou (s nákladmi L 26.485) s tým, že nepredpokladajú úspešnosť v súdnom spore ak sa vodič ktorý
odmieta zodpovednosť neustanoví na súd a preto navrhujú mimosúdne vyrovnanie, v/ žiadosť MIB zo
dňa 14.1.2013 adresovaná žalobcovi o náhradu sumy L 8.222,25 v zmysle čl. 5.1 a 5.2. „Interných
pravidiel“ vo vzťahu k škodovej udalosti vozidla s EČV PK 360BS, vi/ potvrdenie o úhrade sumy 9.724,72
eur v prospech MIB zo dňa 31.1.2013, vii/ výzva žalobcu adresovaná žalovanému na náhradu poistného

plnenia zo dňa 12.2.2013 do 12.3.2013 (spolu s doručenkou preukazujúcou doručenie tejto výzvy
žalovanému dňa 19.2.2013). Žalobca v priebehu súdneho konania predložil súdu aj dokumentáciu MIB
preukazujúcu výšku a zloženie uplatneného nároku.

3.OkresnýsúdPezinokdňa22.4.2014vovecivydalPlatobnýrozkazč.k.5Ro/373/2013-31,protitomuto
bol v zákonnej lehote podaný odpor s odôvodnením, že uplatnený nárok nevznikol a neexistuje pretože

žalobca nedôvodne uhradil príslušnú sumu. Z predžalobnej komunikácie totiž vyplýva, že žalovaný
uplatnený nárok ako aj zavinenie dopravnej nehody v UK poprel a náležite (uvedenú skutočnosť)
preukázal. Platobný rozkaz súd s poukazom na podaný odpor a prejednanie merita veci vo výroku I.
tohto rozsudku zrušil.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.7.2014 doručenom súdu dňa 7.7.2014, doplnený podaním zo
dňa 3.4.2017 doručeným súdu dňa 5.4.2017 k svojej argumentácii obsiahnutej v žalobe doplnil, že
sporná dopravná nehoda sa stala na území ÚK a preto vyporiadanie nárokov riešila britská kancelária
poisťovateľov (MIB), ktorá je pri vyporiadaní nárokov viazaná Internými pravidlami uverejnenými
v Úradnom vestníku Európskej únie pod číslom L192/23, ktoré upravujú vzťahy medzi národnými

kanceláriami poisťovateľov v súlade s Odporučením Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru
pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu Organizácie spojených národov zo dňa
25. januára 1949. Podľa článku 3.4. Interných pravidiel kancelária (v tomto prípade britská strana) vo
svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi
použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu,

snáhradouškodypoškodenýchapovinnýmpoistenímzodpovednosti,vnajlepšomzáujmepoisťovateľa,
ktorývydalzelenúkartualebopoistku,alebo,akjetonamieste,vnajlepšomzáujmepríslušnejkancelárie
(v tomto prípade žalobcu). Britská strana je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu
práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode, ako aj na vybavenie nároku. Žalobca má za to,
že britská strana pri likvidácii škody postupovala v čo najlepšom záujme žalobcu a škodu likvidovala

podľa britského právneho poriadku, tento preto nemal dôvod pochybovať o správnosti krokov britskej
strany o výške plnenia a bol povinný rešpektovať zistenia britskej strany a na základe vyúčtovania
jej uhradiť požadované náklady. Podľa názoru žalobcu tento nemohol prehodnocovať oprávnenosť
nároku poškodeného, ale bol povinný požadovaný nárok uhradiť, čo aj urobil. Žalobca ďalej poukázal
na rozhodnutie Komisie zo dňa 28.júna 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS a na Interné

pravidlá, a to najmä na čl. 3 a čl. 6 (v tejto súvislosti poukázal žalobca na § 2 písm. p) zákona o PZP).
Žalobca taktiež uviedol, že žalovaný sám potvrdil vznik dopravnej nehody formou Oznámenia o poistnej
udalosti zo dňa 27.5.2010 adresovaného Kooperative, kde riadne označil aj poškodenú. V priebehu
súdneho konania žalobca poukázal aj na smernicu EP a rady č. 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009, podľa
ktorej národná kancelária zabezpečuje náhradu v súlade s ust. vnútroštátneho práva pokiaľ sa jedná

o škodu vzniknutú na jej území a akékoľvek spochybňovanie zo strany cudzích orgánov je vylúčené. Z
uvedenejsmernicepodľanázoružalobcuvyplýva,žeorgánmi,ktorésúvrámcitohtosystémuoprávnené
aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie
sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení.

5. Žalovaný sa k argumentácii žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.3.2017 doručeným súdu dňa
23.3.2017 a žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný nespochybnil, že
v čase vzniku dopravnej nehody nebolo na motorové vozidlo zn. Renault Magnum s EČV: PK 360
BS uzatvorené povinné zmluvné poistenie, avšak vylúčil, že by dopravná nehoda bola zavinená
zamestnancom žalovaného a tým bola daná jeho zodpovednosť. Z oznámenia žalovaného zo dňa

27.5.2010 adresovaného Kooperative v časti popisu dopravnej nehody vyplýva, že dopravnú nehodu
zavinila poškodená, ktorá svojim motorovým vozidlom náhle odbočila zo stredného jazdného pruhu do
ľavého jazdného pruhu. K predmetnému oznámeniu žalovaný navrhol vypočuť osobu, ktorá predmetné
oznámenie vypisovala, a to p. Ivetu Maászovú a vodiča motorového vozidla - p. Šuplatu. Ďalej žalovanýdôvodil, že počas komunikácie so žalobcom ako aj s partnerskou organizáciou v UK žalovaný viackrát
upozornil žalobcu, že žalovaný odmieta akúkoľvek zodpovednosť za vznik nehody, žalobu poškodenej
považuje za špekulatívnu a nepreukázanú žiadnymi dokumentmi. Skutočnosť, že žalovaný ako aj vodič

motorového vozidla odmietajú zodpovednosť za dopravnú nehodu podľa názoru žalovaného vyplýva
aj z mailu žalobcu zo dňa 23.9.2011 adresovanom MBI kde je uvedené, že vodič popiera svoju vinu,
zároveň je výslovne uvedené žalobcom, aby MIB odmietla žalobu. Uvedené má vyplývať aj z mailovej
komunikácie žalobcu a MBI zo dňa 5.1.2012 a 6.12.2011, v ktorých bola odmietnutá zodpovednosť
žalovanéhoabolodohodnutésúdnekonanievUK.Žalovanýtaktiežnamietalvýškuuplatnenéhonároku,

podľa vyčíslenia zo dňa 14.1.2013 má samotná výška škody na zdraví predstavovať len sumu L 3.300. Z
uvedenéhovyčísleniaakoajlistuzodňa7.6.2012vyplýva,žežalobcapristúpilkuzatvoreniumimosúdnej
dohody aj napriek nesúhlasu žalovaného a v rozpore s predchádzajúcimi emailovými správami. Na
záver žalovaný uviedol, že žalobca v konaní nepredložil jediný dôkaz, že by bol žalovaný zodpovedný za
dopravnú nehodu. Žalovaný sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, a to ani jeho zamestnanec,
ktorý viedol motorové vozidlo a nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví (a

škodovou udalosťou). Žalobca podľa názoru žalovaného tiež nepredložil jediný dôkaz, či vôbec vznikla
nejaká škoda, a ak áno v akej výške, ktorú by bolo možné verifikovať objektívnym spôsobom. V priebehu
súdneho konania neskôr uviedol, že na dopravnom prostriedku nevznikla žiadna škoda, že je nutné
preskúmať zo strany súdu aj účasť poškodenej na dopravnej nehode.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu nasledovnú emailovú komunikáciu: i/
oznámeniežalobcuMIBzodňa23.9.2011vktoromtentoinformujeodetailochnehodyzodňa19.5.2010,
v liste je uvedené že vodič vozidla (ktoré nebolo poistené) odmieta jeho zavinenie (cituje vodiča, ako
malo dôjsť k dopravnej nehode) s tým, že požiadali MIB aby nárok (poškodenej) zamietli, ii/ email
MIB zo dňa 29.9.2011 adresovaný žalobcovi v ktorom MIB oznamuje, že vec žalovaného rieši a z

dôvodu, že neexistujú žiadni svedkovia ktorí by dosvedčili žalovaného verziu sa pýta, či je žalobca
ochotný dohodnúť sa mimosúdne, iii/ email zo dňa 2.11.2011 od žalobcu adresovaný MIB v ktorom
tento oznámil že súhlasí s mimosúdnou dohodou, aby sa vyhol súdnemu konaniu - mimosúdna dohoda
bola navrhnutá MIB emailom zo dňa 1.11.2011 v ktorom sa MIB taktiež informovala, či by sa vodič
motorovéhovozidlazúčastnilsúdnehokonania(akbyknemudošlo),iv/emailMIBadresovanýžalobcovi

zo dňa 22.11.2011, v ktorom MIB oznámil že vec sa nedarí vyriešiť mimosúdne s otázkou, či sa účastník
dopravnej nehody (vodič) dostaví na súd aby obhájil svoju pozíciu, v/ email zo dňa 29.11.2011 od
žalobcu adresovaný MIB, v ktorom informovali MIB, že kontaktovali žalovaného a ten potvrdil, že vodič
motorového vozidla s EČV PK 360 BS sa nedostaví na britský súd aby obhájil svoje tvrdenia, taktiež
mal žalovaný požiadať o vyčíslenie škody a ak táto bude akceptovateľná, je ochotný ju uhradiť bez

súdu, vi/ email zo dňa 6.12.2011 od žalobcu adresovaný MIB, v ktorom citoval vyjadrenie žalovaného
odmietajúce nárok poškodenej a zároveň sa informoval, či je už vytýčený termín súdneho rokovania
- tento email je odpoveďou na email MIB zo dna 30.11.2011 v ktorom MIB oznámila žalobcovi výšku
prípadných mimosúdnych nákladov s otázkou, či vec môžu urovnať mimosúdne, vii/ list žalovaného
zo dňa 16.1.2012 adresovaný MIB, v ktorom tento odmieta zodpovednosť za škodu poškodenej (i s

poukazom na absenciu príčinnej súvislosti) a má za to, že MIB mu nepredložil žiadne doklady na
preukázanie uplatňovaného nároku, taktiež uvádza, že v prípade že tieto nezašle nezaplatí žiadne
náklady a to i z dôvodu, že MIB mohol predísť vzniknutej situácii mimosúdnym vyjednávaním, viii/ email
zo dňa 5.1.2012 v ktorom MIB žiada o potvrdenie stanoviska žalobcu, že tento nemá záujem vec riešiť
mimosúdne a chce aby vec bola postúpená na súd v UK, ix/ list MIB zo dňa 10.5.2012 adresovaný

žalobcovi, v ktorom je vyslovený právny názor, že ak sa vodič motorového vozidla nedostaví na súd, v
súdnom spore ohľadom zodpovednosti za škodu nebudú úspešní (a preto majú za to, že mimosúdne
vyrovnanie je najvhodnejšie), taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dosiaľ neposkytol detailné
stanovisko ohľadom okolností nehody a taktiež na fakt, že náklady na obhajobu žalovaného by zjavne
prekročili výšku škody, x/ email žalovaného adresovaný MIB a v kópii žalobcovi zo dňa 15.5.2012,

v ktorom odmieta zodpovednosť jeho zamestnanca za nehodu s vyhlásením, že uvedené preukáže
vo vzťahu k akýmkoľvek tretím stranám, xi/ list MIB zo dňa 7.6.2012 adresovaný žalobcovi, v ktorom
žalobcovi oznamuje, že mu „silne“ odporúča urovnať vec mimosúdne s nákladmi L 9.485 s tým že
v prípade súdneho konania by náklady mohli dosiahnuť odhadom sumu L 26.485, okrem toho MIB
upozorňuje žalobcu, že ak by sa vodič motorového vozidla nedostavil na súd v UK, neboli by v súdnom

konaní úspešní, taktiež osobitne upozorňuje na skutočnosť, že žalovaný dosiaľ neposkytol detailné
stanovisko ohľadom okolností nehody, xii/ odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu na úhradu poistného
plnenia zo dňa 13.3.2013 v ktorom tento uvádza, že už v skoršej komunikácii odmietal zavinenie za
škodu (ak nejaká vznikla), takisto má za to, že nárok poškodenej nebol preukázaný a taktiež absentujedôkaz o príčinnej súvislosti s danou škodovou udalosťou, na záver uviedol, že žalovaný naďalej odmieta
a počas mimosúdnej komunikácie aj odmietol poskytnúť akúkoľvek úhradu za fiktívnu škodu, pretože
absentuje primárna zodpovednosť za nahradenú škodu.

7. Súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že vyjadrenia strán ohľadom skutkového
stavu sú vo svojej podstate nesporné. Ako jednoznačne vyplýva z listinných dôkazov (výpis z evidencie
vozidiel, oznámenie škodovej udalosti Kooperative žalovaným zo dňa 27.5.2010, emailová komunikácia
žalobcu s poisťovňami zo septembra 2011 ohľadom existencie poistnej zmluvy povinného zmluvného

poistenia) a zo zhodných tvrdení strán, dňa 19.5.2010 došlo na území UK k dopravnej nehode, ktorej
účastníkombolzamestnanecžalovanéhop.Šuplataakovodičmotorovéhovozidlazn.RenaultMagnum,
EČV: PK 360 BS, ktoré v čase nehody nebolo poistené tak ako vyžaduje § 3 ods. 1 zákona o PZP. Dňa
30.9.2010 si p. Saddie Pizzey u MIB uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej (podľa jej tvrdenia)
touto dopravnou nehodou (Claim form - tlačivo uplatnenia nároku zo dňa 30.9.2010), MIB jej nárok
urovnala mimosúdne (vzájomná emailová a poštová korešpondencia medzi žalobcom, žalovaným a

MIB), vyplatila poškodenej sumu L 8.742,76 a zároveň si náhradu tejto sumy s poukazom na 5.1 a 5.2.
Interných pravidiel uplatnila u žalobcu, ktorý túto uhradil (potvrdenie o úhrade zo dňa 31.1.2013, suma
9.724,72 eur i s poplatkami podľa Interných pravidiel). Následne žalobca v zmysle § 24 ods. 7 zákona
o PZP listom zo dňa 12.2.2013 vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia vyplateného MIB so
splatnosťou ku dňu 12.3.2013.

8. Žalovaný v priebehu súdneho konania namietal nielen otázku zavinenia žalovaného na predmetnej
dopravnej nehode ale i vznik samotnej škody, ktorá podľa jeho názoru nebola preukázaná. Bez bližšieho
odôvodnenia spochybnil aj výšku náhrady. Ďalej má za to, že slovenský súd je oprávnený preskúmavať
priebeh dopravnej nehody a vyhodnotiť, či skutočne vznikla škoda, či túto spôsobil žalovaný, či

mala byť náhrada škody vyplatená poškodenej a teda či existuje odôvodnený nárok žalobcu z titulu
regresu. Žalovaný spochybnil postup žalobcu vo vzťahu k MIB, podľa jeho názoru mal tento odmietnuť
zodpovednosť žalovaného za škodu a vec neurovnať mimosúdne, žalovaný sa pritom odvoláva najmä
na jeho vyjadrenia adresované žalobcovi a i MIB, že vodič motorového vozidla odmieta akúkoľvek
zodpovednosť za dopravnú nehodu (oznámenie žalobcu MIB zo dňa 23.9.2011, email žalobcu MIB zo

dňa 6.12.2011, list žalovaného zo dňa 16.1.2012 adresovaný MIB, email žalovaného zo dňa 15.5.2012
adresovaný MIB a v kópii žalobcovi, odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu na úhradu poistného plnenia
zo dňa 13.3.2013). Žalobca má naopak za to, že je v rozpore s úniovým právom spochybňovať závery
MIB či už z jeho strany alebo zo strany súdu, a teda ak MIB vec (t.j. uplatnenie nároku zo strany
poškodenej) urovnal mimosúdne a náhradu škody vyplatil poškodenej, žalobca bol automaticky povinný

nahradiť MIB všetky náklady spojené s vybavením veci, a následne tieto náklady žiadať od žalovaného
s poukazom na § 24 ods. 7 zákona o PZP. Spornou v súdnom konaní je teda otázka, či súd, resp. iný
orgán (žalobca) je oprávnený preskúmavať výsledky šetrenia MIB, resp. (ako vyplýva z argumentácie
žalovaného), či žalobca postupoval správne ak v komunikácii s MIB netrval na súdnom doriešení otázky
zavinenia žalovaného na dopravnej nehode.

9. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 3 ods. 1 zákona o PZP, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v

dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
má nájomca.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o PZP, zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom je
Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra a pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 20 ods. 2 písm. d) zákona o PZP, kancelária uzaviera dohody s kanceláriami poisťovateľov
cudzích štátov, subjektmi zodpovednými za náhradu škody v členských štátoch a informačnými

strediskami členských štátov a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto dohôd.Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné
plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 7 prvá veta zákona o PZP, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Podľa bodu 7 preambuly smernice EP a Rady 2009/103/ES zo 16.9.2009 o poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti, zrušenie kontrol zelených kariet pre vozidlá, ktoré sa obvykle nachádzajú v členskom
štáte a vstupujú na územie iného členského štátu, sa môže vykonať prostredníctvom dohody medzi
národnými kanceláriami poisťovateľov, čím by každá národná kancelária zaručovala náhradu v súlade
s ustanoveniami vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu, z ktorej vyplýva právo na náhradu
a ktorá bola spôsobená na jej území jedným z týchto vozidiel, či už poisteným, alebo nepoisteným.

Podľa prílohy rozhodnutia Komisie z 28.6.2003, 2003/564/ES o uplatňovaní smernice Rady 72/166/
EHS (rozhodnutie je stále účinné aj napriek tomu, že smernica už bola nahradená smernicou 2009/103/
ES), sa národné kancelárie poisťovateľov členských štátov EHS a ostatné pridružené štáty dohodli
(podpísané aj kancelárie v UK a Slovenskej republike), že v rámci svojich vzájomných vzťahov sa

zaväzujú dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III interných
pravidielprijatýchRadoukancelárií30.mája2002,aksauplatňujúataktiežžeposkytujúvosvojommene
a v mene svojich členov ostatným zmluvným kanceláriám vzájomné oprávnenie priateľsky likvidovať
akúkoľvek poistnú udalosť a akceptovať služby súdneho alebo mimosúdneho konania, ktoré by mohli
viesť k výplate náhrady škody vyplývajúcej z nehôd v rámci týchto vnútorných predpisov a na účely

týchto vnútorných predpisov.

Podľa čl. 3 ods. 1 Interných pravidiel prvý odsek, keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode,
ku ktorej došlo na území krajiny, za ktorú je zodpovedná, ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny, bez
toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody.

Hneď, ako je možné, oznámi akúkoľvek takúto nehodu poisťovateľovi, ktorý vydal zelenú kartu alebo
poistnú zmluvu prípadne, príslušnú kanceláriu. Akékoľvek zanedbanie uvedeného si však nie je možné
uplatňovať.

Podľa čl. 3 ods. 3 Interných pravidiel, kancelária je oprávnená kancelária je oprávnená priateľsky

likvidovať akékoľvek nároky alebo akceptovať službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktorý môže
zahrňovať výplatu náhrady škody.

Podľa čl. 3 ods. 4 Interných pravidiel, všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade
so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej

sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme
poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Pre všetky
záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody (dokonca aj keď sa odvoláva
na právne ustanovenia platné v inej krajine) a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária.
Na základe tohto posledného ustanovenia kancelária po výslovnej žiadosti pred prijatím konečného

rozhodnutia informuje príslušného poisťovateľa alebo kanceláriu.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvý odsek Interných pravidiel, každá kancelária zaručuje náhradu akejkoľvek čiastky
zo strany svojich členov, ktorá je požadovaná v súlade s ustanoveniami článku 5 kanceláriou krajiny, v
ktorej došlo k dopravnej nehode, alebo zástupcom, ktorý táto vymenovala na tento účel.

Podľa § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaOZ,výškaúrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,

uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Súd sa s poukazom na citované právne predpisy stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu a

preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Odhliadnuc od problematickej aplikácie smerníc je nesporné,
že UK i Slovenská republika pristúpili k dohode (príloha rozhodnutia Komisie z 28.6.2003, 2003/564/
ES) podľa ktorej sa v rámci svojich vzájomných vzťahov zaviazali dodržiavať záväzné ako aj nezáväzné
ustanovenia oddielov II a III Interných pravidiel a taktiež poskytli vo svojom mene a v mene svojich
členov ostatným zmluvným kanceláriám vzájomné oprávnenie priateľsky likvidovať akúkoľvek poistnú

udalosť a akceptovať služby súdneho alebo mimosúdneho konania, ktoré by mohli viesť k výplate
náhrady škody vyplývajúcej z nehôd v rámci týchto vnútorných predpisov a na účely týchto vnútorných
predpisov. Podľa čl. 3 ods. 1 - 4 Interných pravidiel, kancelária na území ktorej došlo k dopravnej
nehode (v tomto prípade MIB), ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny (SR), je kompetentnou na
vyšetrenie okolností dopravnej nehody a je oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky alebo

akceptovať službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktorý môže zahŕňať výplatu náhrady škody
(poškodenej). Všetky nároky pritom kancelária spracúva v súlade s vlastným vnútroštátnym právom
s tým, že si následne uplatní regres voči kancelárii druhého členského štátu (t.j. od žalobcu), pričom
tento zaručuje náhradu akejkoľvek (vyplatenej) čiastky. Súd na záver len konštatuje, že citované Interné
pravidlá schválené Valným zhromaždením Rady kancelárii tvoria tzv. „systém zelenej karty“ (t.j. súhrn

vzťahov národných kancelárii poisťovateľov) ktorý sú členské štáty povinné rešpektovať. Žalobca teda
nemal oprávnenie prehodnocovať oprávnenosť či výšku nároku na náhradu škody, ktorý bol spracovaný
MIB, a požadovaný nárok bol povinný uhradiť, ako to aj realizoval.

11. Ako je zrejmé z predchádzajúceho výkladu, je plne v súlade s úniovým právom, ak poistnú

udalosť (konkrétne nárok poškodenej) likvidovala MIB mimosúdnou cestou, náhradu škody vyplatila
poškodenej a následne žiadala regres od žalobcu. Takisto je plne v súlade s vnútroštátnym právom (§
24 ods. 7 zákona o PZP), ak žalobca následne žiadal náhradu vyplatenej sumy od žalovaného z titulu
regresného nároku. Slovenský súd nie je oprávnený v súdnom konaní so žalobcom preskúmavať závery
vyšetrovania MIB, ktorá v zmysle úniového práva disponovala plnou kompetenciou poistnú udalosť

likvidovať a to v čo najlepšom záujme žalobcu (a teda i žalovaného). Je potrebné pripomenúť, že v
prejednávanej veci sa nejedná o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla
(navyše v tejto veci ani nie je v zmysle nariadenia Rím II. daná právomoc slovenského súdu, pretože
škodová udalosť vznikla na území UK a teda príslušným je britský súd ktorý by bol povinný aplikovať
vnútroštátne predpisy), ale o nárok žalobcu na regresnú náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP, teda

sa jedná o nárok voči tomu, za koho žalobca uhradil poistné plnenie z garančného fondu za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

12.Odhliadnucodjednoznačnéhozáverusúduprezentovanéhovpredchádzajúcombodesúdpodotýka,
že ani námietka žalovaného ohľadom nesprávneho postupu žalobcu pri komunikácii s MIB nie je

dôvodná (a ani relevantná s poukazom na predmet konania) - ako je zrejmé z listinných dôkazov
predložených oboma stranami, žalobca celý čas komunikoval s MIB a priebežne zisťoval postoj
žalovaného k súdnemu či mimosúdnemu urovnaniu veci. Ako vyplýva z predloženej poštovej i
elektronickej korešpondencie, k mimosúdnemu urovnaniu došlo práve z dôvodu, že žalovaný (menovite
vodič motorového vozidla p. Šuplata) sa odmietol dostaviť na súdne konanie v UK a to i napriek tomu,

že spolu so žalovaným odmietali zodpovednosť za vzniknutú škodu (súdu neušlo pozornosti, že z
komunikácie vyplynulo i to, že žalovaný bol isté obdobie ochotný uhradiť škodu ak táto bude primeraná).
Žalobca opakovane MIB tlmočil stanovisko žalovaného a MIB opakovane uviedla, že ak sa žalovaný
(t.j. vodič motorového vozidla) nedostaví na súd, bude v konaní neúspešný pričom náklady súdnehokonania budú omnoho vyššie ako v prípade mimosúdneho vyrovnania (cca trojnásobok). Argumentáciu
žalobcu v tomto smere súd vyhodnotil ako nekonzistentnú a zavádzajúcu - ak žalovaný nesúhlasil s
mimosúdnym vyrovnaním, mal sa možnosť zbaviť zodpovednosti za škodu v súdnom konaní na miestne

príslušnom súde, ktorý je v tomto prípade súd v UK ako súd, na území ktorého vznikla škoda. Pretože sa
však odmietol na súd dostaviť, MIB logicky zvolil mimosúdne riešenie, ktoré sa i súdu javí ako omnoho
výhodnejšie, ak by totiž prebehol v UK súdny spor, žalovaný by následkom zmeškania bol neúspešný
a poškodenej (resp. žalobcovi) by musel uhradiť oveľa vyššiu sumu. Žalovaný sa v priebehu celého
konania nevyjadril k otázke vyvstávajúcej z predložených listinných dôkazov, t.j. z akých dôvodov nehájil

svoje záujmy na príslušnom súde, ak disponoval relevantnými dôkazmi (ktoré nepredložil ani MIB, ani
tomuto súdu) alebo mal za to, že nárok poškodenej nemožno preukázať.

13. Pretože je nespochybniteľné, že slovenský súd nie je v konaní o zaplatenie pohľadávky uplatnenej
žalobcom z titulu regresu oprávnený preskúmavať závery MIB ohľadom vzniku a výšky škody, súd
nevykonal ani dôkazy navrhnuté žalovaným výsluchom p. Šuplatu a p. Ivety Maászovej, ktorá vypĺňala

Oznámenie žalovaného zo dňa 27.5.2010. Súd naviac poukazuje na skutočnosť, že tieto osoby sú v
zjavnom spojení so žalovaným a preto ich svedecké výpovede (ktoré by s poukazom na vyššie uvedené
nemaližiadenvplyvnarozhodnutievmeriteveci)bysúdaninemoholvyhodnotiťobjektívnymspôsobom.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

Súd dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli strany. Procesná obrana žalovaného je vo vzťahu k
žalobnému návrhu irelevantná, slovenský súd a ani žalobca nie sú v zmysle úniového práva a v rámci
vymedzeného predmetu konania (žalobným návrhom a obranou proti nemu) oprávnení spochybňovať

závery MIB a preto je nárok žalobcu uplatnený v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP v plnom rozsahu
dôvodný. Procesná obrana žalovaného absolútne nekorešpondovala s právnou argumentáciou žalobcu
a tento ani žiadnym spôsobom nespochybnil výklad úniového práva prezentovaný žalobcom, jeho
námietky že nezavinil dopravnú nehodu (resp. že žalobca plnil MIB neoprávnene) vyhodnotil súd ako
irelevantné.

15. Pretože žalovaný neuhradil žalobcovi jeho pohľadávku z titulu regresného nároku v lehote splatnosti,
ktorá bola určená výzvou žalobcu na deň 12.3.2013, súd žalobcovi okrem istiny priznal aj úrok z
omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlžnej sumy v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z.

16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok
na ich náhradu má žalobca ako strana plne úspešná v konaní, a preto mu priznal náhradu konania v
plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.