Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 6, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/451/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214223236
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:1214223236.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Slovenská

sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 001 51 653, právne zastúpeného
JUDr. Pavlom Novákom, advokátom so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: C. V.,
U.. XX.K. XXXX, R. E.A. XX, XXX XX R., o zaplatenie 18.507,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 17.994,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 17.104,95 eur od 25.09.2014 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 94,46 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 3.októbra 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 18.507,21 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca poskytol žalovanému na základe úverovej zmluvy zo dňa 28.apríla 2011 č. XXXXXXXXXX
splátkový úver vo výške 12.000 eur. Žalovaný bol povinný plniť úver od prvého čerpania úveru do
30.04.2010 vo výške 16,89 eur a od 20.mája 2010 v pravidelných mesačných splátkach vždy k 20.dňu v
mesiaci vo výške 201,47 eur). Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.apríla 2020. Žalovaný

v dobe od uzatvorenia Zmluvy o úvere splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a
spôsob ich započítania sú uvedené v listinách: Výpis z úveru č. XXXXXXXXXX od 28.apríla 2010 do
17.septembra 2011 v nadväznosti na Prehľad o transakciách na úverovom účte č. XXXXXXXXXX od
19.septembra 2011 do 20.septembra 2014. Pri splátke je uvedený dátum započítania splátky a výška
splátky. Žalobca listom zo dňa 28.mája 2014 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a upozornil
ho, že ak nedôjde k zaplateniu, bude vyhlásená mimoriadnu splatnosť úveru, čím nastane splatnosť
celého úveru. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu napriek výzve z 28.mája 2014 nezaplatil, dňa 24.júna 2014

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky. Žalovaný ani po
tejto výzve svoj dlh neuhradil. Žalobca eviduje ku dňu 23.septembra 2014 pohľadávku voči žalovanému
vo výške 18.507,21 eur, z toho istina vo výške 11.958,85 eur, riadne úroky vo výške 5.083,31 eur, úroky
z omeškania vo výške 1.402,26 eur a poplatky vo výške 62,79 eur a zároveň si uplatnil aj náhradu trov
konania.
2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 01.03.2018 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na

webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný
sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany,skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými
dôkazmi.
3. Ani jedna zo strán sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod

na odročenie pojednávania. Preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v
neprítomnosti strán sporu.
4. Pričom vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 28.apríla 2010, všeobecnými obchodnými
podmienkami, výzvou z 28.mája 2014, výpisom z účtu za obdobie od 28.apríla 2010 do 31.augusta

2011, výpisom z účtu za obdobie od 19.septembra 2011 do 19.septembra 2014, sadzobníkom poplatkov,
stanoviskom žalobcu z 9.novembra 2015, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/121/2017-112
z 30.januára 2018, stanoviskom žalobcu zo 16.03.2018, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru 12.000 eur, so
14,90% úrokom ročne, so spracovateľským poplatkom 189,17 eur, s poplatkom za správu úveru 1,99
eur mesačne, s výškou splátky od prvého čerpania úveru do 30.apríla 2010 vo výške 16,89 eur a od

20.mája 2010 vo výške 201,47 eur, s počtom splátok 120 od 20.mája 2010, s konečnou splatnosťou
20.apríla 2020, RPMN 17,01%, priemernou hodnotou RPMN 14,92%, s celkovými nákladmi spojenými
s úverom 11.677,54 eur.
6. Pokiaľ sa týka obchodných podmienok, doručených na dôkaz žalobcom súd z nich zistil, že sú vydané
Slovenskousporiteľnoua.s.Bratislava.Podľabodu19.18.nadobúdajúúčinnosť1.augusta2002avšetky

zmluvné vzťahy uzatvorené medzi klientom a bankou odo dňa účinnosti VOP sa riadia VOP, pokiaľ v nich
niejeuvedenéinak.Zmluvnévzťahy,ktorésariadiliktorýmikoľvekpôvodnýmiobchodnýmipodmienkami
sa odo dňa účinnosti VOP riadia výlučne VOP. Klient súhlasí s tým, aby VOP nahradili v plnom rozsahu
pôvodné obchodné podmienky a obdobné dokumenty banky a že takéto zmluvné vzťahy sa budú riadiť
výlučne VOP, pokiaľ vo VOP nie je určené inak. Predložené obchodné podmienky nie sú žalovanou

podpísané.
7. Z výzvy z 28.mája 2014 je zrejmé, že žalovaný bol žalobcom informovaný o omeškaní so splácaním
úveru k 27.máju 2014 vo výške 7214,64 eur. Bola mu umožnená 15 dňová dodatočná lehota na plnenie s
upozornením, že ak v tejto lehote neuhradí dlh, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky.
8. Listom z 27.06.2014 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru č.

XXXXXXXXX ku dňu 24.06.2014 a to vo výške 17.781,48 eur, a to v zložení 11.958,85 eur na istine,
5.083,31 eur na zmluvných úrokoch, 676,53 eur na úrokoch z omeškania a 62,79 eur na poplatkoch.
9. Z výpisu z účtu za obdobie od 28.apríla 2010 do 31.augusta 2011 je zrejmé, že žalovaný čerpal úver
vo výške 11.810,83 eur, pričom v poradí s 12.splátkou splatnou k 20.aprílu 2011 sa dostal do omeškania,
keď túto splátku plnil až 16.júna 2011. Žalobca dňa 30.júna 2011 aj účtoval úroky z omeškanej splátky a

tiež poplatok za upomienku. Ďalšie úhrady žalovaný nevykonal a to počnúc touto neuhradenou splátkou
žalobca účtoval len úroky, poistenie k úveru, poplatok za správu úveru, úroky z omeškania a poplatky
za upomienky. Z výpisu z účtu za obdobie od 19.septembra 2011 do 19.septembra 2014 je zrejmé, že
žalobca účtoval len úroky, poplatok za správu úveru a úroky z omeškania.
10. Z predloženého sadzobníka poplatkov je zrejmé že platia od 14.júla 2009 a od 15.marca 2013.

11. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.
14. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých

peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
15. Žalobca je obchodnou spoločnosťou (bankou), pričom jedným z predmetom jeho podnikania
(činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva
je preto v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy

vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
16. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzavretiazmluvy,(ďalejlen„zákonač.258/2001Z.z.“)naúčelytohtozákonasarozumiespotrebiteľskýmúverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
18. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
19. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len
„Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený
riadne a včas.
26. Podľa ustanovení § 502 a § 503 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere

platiťúrokyvdojednanejvýškeoddobyposkytnutiapeňažnýchprostriedkovaždodobyurčenejzmluvou
ako lehota splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú
splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
27. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.
29. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.
30. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo

určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
31. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských

zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Obč.
zák.). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej
viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s
poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný

vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 11.810,83 eur, z tohto poskytnutého úveru žalovaný splatil
2.642,69 eur. Po zosplatnení úveru žalovaný už nezaplatil žiadnu splátku.33. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je

dôvodnývrozsahuuplatnenejistiny,úrokov,častiúrokovzomeškaniaapoplatkuzapoistenieschopnosti
splácať úver.
34. Keďže žalovaný si na základe zmluvy o úvere neplnil riadne svoje povinnosti a to nevykonávaním
úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru v zmysle zmluvy a Všeobecných obchodných
podmienok, žalovaný poskytnuté úverové prostriedky doposiaľ nevrátil, splnenie tejto povinnosti mu

uložil súd a zaviazal ho k úhrade sumy 17.781,48 eur (zosplatnená suma poskytnutého úveru k
24.6.2014, a to istiny vo výške 11.958,85 eur, zmluvných úrokov 5.083,31 eur, poplatkov 62,79 ako aj
úrokov z omeškania vo výške 676,53 eur). V tejto časti bola žaloba dôvodná.
35. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je

dôvodnývrozsahuuplatnenejistiny,úrokov,častiúrokovzomeškaniaapoplatkuzapoistenieschopnosti
splácať úver.
36. Súd mal preukázané, že žalovaný sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi
vo výške 14,9 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami s tým, že konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá k 20.04.2020. Listom zo dňa 27.6.2014 po dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Obč.

zák. žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 24.6.2014, pričom lehota na dobrovoľné plnenie
bola stanovená do 15 dní od prevzatia oznámenia. Oznámenie o prevzatí výzvy na plnenie žalobca
nepreukázal.
37. Z citovaného ustanovení § 502 a § 503 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný na základe
zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby

určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. V danom prípade lehota splatnosti úveru nastala
dňom 24.6.2014 a týmto dňom nastala splatnosť aj úrokov, preto súd zaviazal žalovaných aj k úhrade
úrokov do zosplatnenia v sume 5.083,31 eur.
38. Ďalej žalobca žiadal aj zmluvný úrok po zosplatnení, a to vo výške 14,9% ročne zo sumy 11.958,85.

V tejto časti žaloba je nedôvodná a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.
39. K tomu súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať

a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.

40. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku
dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho
na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie

obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto
rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie
peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ
záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo

zosplatnenej pohľadávky (úveru).
41. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným

mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmenezáväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
42. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády

dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho

potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
43. Žalobca ďalej žiadal priznať nad rámec priznanej sumy aj sumu vo výške 725,73 eur (18.507,21 -
17.781,48), ako vyčíslený úrok z omeškania od zosplatnenia do 23.09.2014 a následne 5% ročne zo
sumy 17.104,95 eur od 24.9.2014 do zaplatenia. V konaní však bolo zistené, že žalobca si v nesprávnej

výške uplatnil vyčíslený úrok z omeškania v sume 1.402,26 eur. Totiž k 24.06.2014 vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru žalobca vyčíslil aj úrok z omeškania ku dňu zosplatneniu vo výške 676,53,
pričom po zosplatnení je vyčíslená suma úrokov z omeškania vo výške 213,22 eur (5% úrok z omeškania
zo sumy 17.104,95 eur /11.958,85 + 5.083,31 + 6279/ za obdobie od 25.06.2014 do 23.09.2014). Preto
žalobcazrejmenedopatrenímuviedolnesprávnyvýpočet,resp.sumunad213,22eurriadneneodôvodnil

z akých dôvodov si to uplatňuje.
44. Preto podľa prepočtu úrokov z omeškania, mu súd priznal tieto vyčíslené úroky z omeškania vo
výške 213,22 eur. V prevyšujúcej výške žiadanej žalobcom, teda čo do rozdielu vo výške 512,51 eur
(1.402,26 - 676,53 - 213,22) súd žalobu zamietol.
45. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 24.6.2014 bola v sadzbe

0,05 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v sadzbe požadovanej
žalobcom, teda 5% zo sumy požadovanej žalobcom, a zo sumy 17.1047,95 eur od 24.09.2014 do
zaplatenia.
46. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o
uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.
47. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 94,46%, a
to podľa pomeru úspechu v spore (97,23% : 2,77%; 17.994,7 : 18.507,21). V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).