Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cbi/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207146
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116207146.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouMüllerovou,PhD.,vprávnejvecižalobcu:

B. O., T..D.., so sídlom kancelárie D. XXX, XXX XX X., W.: XX XXX XXX, správca úpadcu: MERKANTIL,
s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992, právne zastúpený: LawService,
s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Asemid Global s.r.o.,
so sídlom Bratislavská 78, 911 05 Trenčín, IČO: 45 256 713, právne zastúpený: JUDr. Anton Kamas,
advokát so sídlom Palackého 6403, 911 01 Trenčín, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 17.03.2016 v znení upresňujúceho
prednesu na pojednávaní konanom dňa 20.06.2017 domáhal voči žalovanému určenia právnej
neúčinnosti zmlúv o postúpení pohľadávok uzatvorených dňa 28.10.2014, 19.11.2014, 09.12.2014 a
16.12.2014 medzi spoločnosťou MERKANTIL, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina,
IČO: 34 104 992 ako postupcom (ďalej len „úpadcom“) a žalovaným ako postupníkom, na základe
ktorých úpadca postúpil na žalovaného pohľadávky v celkovej nominálnej výške 703.816,98 eur, a
ktoré sú špecifikované v prílohách týchto zmlúv voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom

na majetok úpadcu vedený Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 6K/3/2015 a súčasne žiadal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech dotknutej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške
538.816,98 eur, ktorá predstavuje rozdiel nominálnej hodnoty pohľadávok, ktoré boli postúpené titulom
zmlúv vo výške 703.816,98 eur a sumy vo výške 165.000,- eur, ktorú žalovaný zaplatil úpadcovi
ako odplatu za postúpenie pohľadávok a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca skutkovo
odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13.03.2015, sp. zn. 6K/3/2015 zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015 súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do

funkcie správcu ustanovil C.. W.. W. Š., so sídlom I. XX, C.. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa
29.06.2015, sp. zn. 6K/3/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 127/2015 zo dňa 06.07.2015 súd
odvolal predchádzajúceho správcu a do funkcie správcu ustanovil žalobcu. Zo správcovi predloženej
dokumentácie úpadcu správca zistil, že úpadca ako postupca a žalovaný ako postupník uzatvoril štyri
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.10.2014, 19.11.2014, 09.12.2014 a 16.12.2014, na základe
ktorých boli postúpené pohľadávky úpadcu špecifikované v prílohe k týmto zmluvám za dojednanú
odplatu vo výške 90% nominálnej hodnoty postupovaných pohľadávok. Žalobca ďalej uviedol, že zo

správcovi dostupnej dokumentácie vyplýva, že odplata za postúpenie pohľadávok bola zaplatená na
základe jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 08.01.2015 spôsobom, že žalovaný ako veriteľ
úpadcu si započítal svoju pohľadávku voči úpadcovi, ktorá bola judikovaná rozsudkom Rozhodcovského
súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., sp. zn. VK 106/2014 zo dňa 09.12.2014, ktorá v časezapočítavania spolu s príslušenstvom predstavovala ku dňu započítania celkovú sumu 605.380,- eur,
s pohľadávkou úpadcu voči žalovanému, ktorá predstavovala súhrnnú výšku odplát zo zmlúv, ktorá
v čase započítania pohľadávok bola v celkovej výške 668.626,11 eur. Pohľadávka, ktorú si žalovaný

započítaval voči úpadcovej pohľadávke, bola na žalovaného postúpená na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 16.12.2014 z pôvodného veriteľa G. P.. Časť odplaty za postúpenie pohľadávok
bola zo strany žalovaného úpadcovi zaplatená spolu vo výške 165.000,- eur. S poukazom na obsah
zákonných ustanovení § 59 ods. 1, 2, 3, 4 žalobca uviedol, že z dostupnej dokumentácie úpadcu žalobca
zistil, že žalovaný vymohol z pohľadávok, ktoré boli na neho postúpené úpadcom celkovú sumu vo

výške 642.897,85 eur. Úpadca tak objektívne mohol vymôcť pre svoju majetkovú podstatu finančné
prostriedky vo výške viac ako 640.000,- eur, pričom za toto postúpenie získal poníženie svojho záväzku
voči žalovanému na základe jednostranného započítania pohľadávok voči úpadcovi, čím bol žalovaný
neodôvodnene zvýhodnený oproti iným veriteľom úpadcu. Toto zvýhodnenie spočíva v tom, že pokiaľ by
úpadca postupoval štandardným spôsobom, mohol zo svojich bonitných pohľadávok objektívne získať
likvidnéfinančnéprostriedkynasvojeďalšiefungovanie,akoajnapomernéapostupnésplácaniesvojich

záväzkov nielen voči žalovanému, ale aj voči ostatným veriteľom. Postupom úpadcu tak ostatní veritelia
úpadcu nemali žiaden majetkový prospech a výsledkom celého procesu bola tá skutočnosť, že žalovaný
bezprostredne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda v čase preukázateľného úpadku,
nadobudol pohľadávky, z ktorých vymoženia mohli byť pomerne uspokojení všetci veritelia úpadcu,
čím došlo k ekonomickému zvýhodneniu len žalovaného ako veriteľa úpadcu oproti iným veriteľom.

Zistené pohľadávky konkurzných veriteľov predstavujú v konkurze celkovú sumu vo výške 2.196.767,59
eur, pričom majetok úpadcu nepostačuje na úhradu zistených jeho pohľadávok. Vo väzbe na citované
zákonné ustanovenie § 57 ods. 1, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1 ZKR žalobca uviedol, že odporovanými
právnymi úkonmi došlo preukázateľne k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov, ktoré existovali v
čase uzavretia týchto odporovaných právnych úkonov, pričom odporované právne úkony boli uzatvorené

v zákonom predpokladanej jednoročnej lehote pred začatím konkurzného konania na majetok úpadcu
(10.03.2015) v zmysle § 59 ods. 4 ZKR.

2. Ako dôkazné prostriedky žalobca v žalobe označil uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa
13.03.2015, uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015, v žalobe označené zmluvy o

postúpení pohľadávok, zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi G. P. a žalovaným,
jednostranné započítanie pohľadávok zo dňa 08.01.2015, rozsudok Rozhodcovského súdu pri
Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., sp. zn. VK 106/2014 zo dňa 09.12.2014, výpoveď konateľa
žalovaného zo dňa 22.02.2016 a 08.02.2016, výstupy z účtovníctva, výpis z bankového účtu
úpadcu (čiastkovej platby žalovaného za postúpenie pohľadávok), súpis majetku podstát zverejnený v

Obchodnom vestníku, konkurzný spis úpadcu sp. zn. 6K/3/2015 - zoznam pohľadávok, súpis majetku.

3. Žalovaný v rámci vyjadrenia k podanej žalobe zo dňa 16.06.2016 (č. l. 45) označil podanú žalobu
za nedôvodnú. Uviedol, že právne úkony - zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorené medzi úpadcom
a žalovaným považuje za právne úkony, ktoré nemožno pokladať za zvýhodňujúce právne úkony v

zmysle§59ods.2ZKR.Predovšetkýmnamietoltvrdeniažalobcu,žepostúpeniepohľadávokznamenalo
zvýhodnenie žalovaného zo strany úpadcu oproti iným veriteľom. Takéto zvýhodnenie nebolo žalobcom
preukázané, pričom žalovaný zdôraznil odplatnosť dojednaných zmlúv, keď zmluvnými stranami bola
dohodnutá odplata vo výške 95% nominálnej hodnoty, preto právnu úvahu žalobcu, od ktorej žalobca
odvodzuje záver o potrebe odporovateľnosti takýmto právnym úkonom iba v dôsledku toho, že absentuje

ekonomický zmysel tejto finančnej operácie, označil za nesprávny. Uviedol, že zmluvami o postúpení
pohľadávok sledoval úpadca získať likviditu na ďalšie fungovanie a obchodnú činnosť, pričom okolnosť,
že žalovaný využil svoje právo a uplatnil si započítacím úkonom vzájomné peňažné pohľadávky voči
úpadcovi, nemožno prikladať na ujmu úpadcovi. Žalovaný zdôraznil, že jednostranné započítanie
pohľadávok predstavuje právo, nie povinnosť zmluvnej strany a preto táto skutočnosť nemôže byť na

ťarchu úpadcovi, pokiaľ bolo takéto právo žalovaným využité po uzavretí zmlúv o postúpení pohľadávok.
V čase uzavretia prvých dvoch zmlúv o postúpení pohľadávok nebol známy výsledok sporového konania
pred Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrárnej komore, s.r.o., sp. zn. VK 106/2014. Žalovaný sa
až po postúpení pohľadávok od úpadcu stal majiteľom pohľadávky voči úpadcovi, ktorú získal zmluvou
o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa G. P.. Žalovaný v osobe majiteľa pohľadávky voči

úpadcovi a v osobe dlžníka voči úpadcovi v súlade so zákonom uplatnil a využil právo na jednostranné
započítanie vzájomných pohľadávok, a to dňa 08.01.2015. Týmto okamihom sa vzájomné pohľadávky
stretli a došlo k účinnému započítaniu, v dôsledku čoho došlo k zániku záväzku žalovaného v rozsahu
496.956,08 eur. Z právneho hľadiska došlo k vysporiadaniu vzájomných nárokov medzi veriteľom adlžníkom, pričom žalovaný zvyšnú časť odplaty za postúpenie pohľadávok zaplatil úpadcovi v rozsahu
165.000,- eur. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok žiadnym spôsobom neukrátili uspokojenie
pohľadávok iných veriteľov, nedošlo k neodôvodnenému zvýhodneniu niektorého veriteľa pred iným

veriteľom, úpadca v čase pred uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok na žalovaného nemohol
predpokladať, že sa žalovaný stane majiteľom pohľadávky voči úpadcovi. Pôvodný majiteľ pohľadávky
G. P. zaslal úpadcovi oznámenie o postúpení pohľadávky na žalovaného listom zo dňa 16.12.2014, teda
v čase po uzavretí aj poslednej zmluvy o postúpení pohľadávok. Skutočnosť následného započítacieho
prejavu nemožno vyhodnotiť na ujmu samotného úpadcu. S poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1

ZKR žalovaný uviedol, že svojim konaním nezadal žiadnu príčinu a dôvod kvalifikovať postup úpadcu
predpokladaný citovaným zákonným ustanovením. Žalovaný má za to, že neodôvodnené zvýhodnenie
žalobca nepreukázal a v tejto súvislosti sa výlučne opiera o skutkový stav, že úpadca by ako dobrý
hospodár sa nemal zbavovať bonitných pohľadávok, čo však vyvracia okolnosť, že bonita pohľadávok
korešpondovala a bola potvrdená tým, že odplata bola stanovená v rozsahu 95% nominálnej hodnoty
postúpených pohľadávok. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému

náhradu trov konania. Žalovaný ako dôkazné prostriedky označil oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 16.12.2014 (č. l. 48).

4. Pojednávanie konané dňa 20.06.2017 sa uskutočnilo v prítomnosti riadne a včas predvolaných
právnych zástupcov procesných strán a v prítomnosti konateľa žalovaného. Súd vykonal dokazovanie

prednesmi právnych zástupcov, listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany predložili súdu v rámci
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav.

5. Medzi stranami sporu v tomto konaní nebolo sporné uzavretie žalobcom označených odplatných
zmlúv o postúpení pohľadávok ani spôsob, akým došlo k úhrade ceny za ich prevod žalovanému.

Rovnako za nespornú skutočnosť súd považoval vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka MERKANTIL,
s.r.o. uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 29.06.2015 zverejnený v Obchodnom vestníku č.
54/2015 zo dňa 19.03.2015 s účinkami zverejnenia vyhlásenia konkurzu dňa 20.03.2015. Z uvedených
skutkových okolností nesporných medzi stranami sporu podľa § 151 ods. 2 CSP, u ktorých zároveň
neboli dôvody pochybovať o ich pravdivosti, súd podľa ustanovenia § 186 ods. 2 veta prvá Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vychádzal.

6. Žalobca v konaní uplatnil nárok, ktorým sa domáhal určenia právnej neúčinnosti vyššie označených
právnych úkonov - zmlúv o postúpení pohľadávok ako zvýhodňujúcich právnych úkonov uzatvorených
medzi úpadcom a žalovaným podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR a súčasne sa žalobca domáhal voči

žalovanému peňažnej náhrady za tieto ukracujúce právne úkony v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR
v celkovej sume 503.626,13 eur.

7. Ťažisko procesnej obrany žalovaného proti žalobe spočívalo v námietke nedostatku základných
predpokladov na odporovanie právnych úkonov ako zvýhodňujúcich právnych úkonov s poukazom

na ich odplatnú povahu a žalovaným zvolený spôsob úhrady ceny za postúpenie pohľadávok, keď
skutočnosť započítacieho prejavu žalovaného po uzavretí napadnutých zmlúv nemožno pričítať na ujmu
úpadcu. Úpadca podľa tvrdení žalovaného v čase uzavretia sporných zmlúv disponoval dostatočným
majetkom, ktorá skutočnosť vylučovala neskoršie uplatňovanie odporovateľnosti týchto úkonov.

8. Žalobca v konaní uplatnil právo na určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov úpadcu pred
vyhlásenímkonkurzunamajetokúpadcuapeňažnejnáhradyvočižalovanémuztýchtoodporovateľných
právnych úkonov, pričom uvedený nárok žalobcu súd s prihliadnutím na okamih začatia konkurzného
konania aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

9. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom od 01.01 .2012 (ďalej len ZKR),
Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu
úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie

nevyhovel.
Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného
roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej
osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo
uspokojené.
Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie

prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

10. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny
úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku

vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne
alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo
nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak
neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený
počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.
Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka

pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas
troch rokov pred začatím konkurzného konania.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 5 ZKR,

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny
úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo
žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým

účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty
uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

12. Podľa §-u 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,

povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, súd
primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou je lehota
jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu
s účinkami dňa 20.03.2015. Podľa § 57 ods. 2 ZKR lehota jedného roka na včasné podanie žaloby o

určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu, a keďže konkurz bol
vyhlásený uverejnením uznesenia dňa s účinkami zverejnenia dňa 20.03.2015, začala lehota na včasné
podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9 veta prvá
ZKR plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t. j. od 21.03.2015. Posledným dňom na
podanie odporovacej žaloby bol deň 21.03.2016, pričom žalobca uplatnil svoj nárok podaním žaloby dňa

17.03.2016.Súdtakkonštatovaldodržaniehmotnoprávnejprekluzívnejlehotynavčasnépodaniežaloby
v tejto veci ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho
úkonu.

14. Súd ďalej konštatuje, že žalobca založil svoje tvrdenie odporovateľnosti v žalobe označených

právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi podľa § 59
ods. 1 ZKR. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých
podmienok odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ZKR a podľa osobitnej skutkovej podstaty
vymedzenej ustanovením § 59 ZKR.15. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z ustanovenia
§ 57 ods. 1 ZKR, pričom odporovacie právo žalobca uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mali byť

odporovateľné právne úkony uskutočnené v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR.

16. Vo všeobecnosti základným predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu podľa ZKR je
podmienka zakotvená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého je možné odporovať
len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého

z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase,
kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré
takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť
veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 17.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012).

17. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha právnej neúčinnosti zmlúv o postúpení
pohľadávok ako zvýhodňujúcich právnych úkonov. Vzhľadom na obranu žalovaného a obsah citovaných
zákonných ustanovení, najmä ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR súd posudzoval, či žalobca označenými a
súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti

právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti
musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa
jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak, ako sú tieto vymedzené zákonom o konkurze
a reštrukturalizácii. Z toho vyplýva, že podmienky odporovateľnosti podľa ustanovenia §59 nasl. ZKR
je možné posudzovať a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej

podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR.

18. Z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom žaloby a z dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu,
preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka nevyplýva. Úspešnosť akejkoľvek
odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi úkonmi zmenšil a aký

majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi prihlásených v konkurznom
konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej
strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká len v rozsahu rozdielu medzi
dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia predpokladov, že právnym
úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v dôsledku konkrétneho právneho

úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo len
čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na podmienke ukracujúceho právneho
úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu,
a tým preukázať základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu, k čomu však z jeho
strany nedošlo. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa

úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok, ktorý dlžníkovi po jeho vykonaní napadnutého úkonu
zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku. O to viac v situácii, ak uvedenú skutočnosť
v rámci svojej procesnej obrany žalovaný namietal.

19. Obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že

postúpením pohľadávok za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukázaní stavu aktív a pasív dlžníka k
momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, došlo k úplnému alebo čiastočnému zmenšeniu
možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky
v konkurznom konaní. Konkrétne ukrátenie vo vzťahu k uzavretým zmluvám žalobca nešpecifikoval.
Toto hodnotil len v rovine posúdenia konania úpadcu, ktorý speňažením svojich bonitných pohľadávok,

ktoré tvorili predmet postúpenia, mohol uspokojiť viacerých svojich veriteľov a tvrdením, že ak by úpadca
postupoval štandardne ako dobrý hospodár, mohol tak získať finančné prostriedky na svoje fungovanie.
Uzavretím týchto zmlúv si úpadca ponížil jeden svoj záväzok, čo však neriešilo zložitú ekonomickú
situáciu úpadcu.

20. Vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd konštatuje,
že k odporovateľnosti dochádza najčastejšie v prípade bezodplatných právnych úkonov dlžníka,
prípadne právnych úkonov bez primeraného protiplnenia. V posudzovanej právnej veci však išlo o
odplatný právny úkon, ktorým sa menila štruktúra majetkových práv dlžníka, pri ktorom nedochádza kzmenšeniu majetku. Spôsob, akým žalovaný splnil svoj záväzok zaplatiť úpadcovi dohodnutú odplatu za
postúpené pohľadávky, bol v plnej dispozícii žalovaného. Pre žalovaným zvolený spôsob uspokojenia
nemožno postihnúť právne účinky úkonov dlžníka. Pokiaľ žalobca namietol, že postúpením pohľadávok

žalovanému úpadca vytvoril priestor žalovanému pre započítanie pohľadávok, súd tak konštatuje, že
takýto priestor by bol daný každej zmluvnej strane, s ktorou úpadca vstúpil do záväzkovo-právneho
vzťahu, a preto uvedenú námietku žalobcu súd vyhodnotil ako irelevantnú. Žalovaný zaplatil dohodnutú
cenu formou jednostranného započítania svojej pohľadávky voči pohľadávke úpadcu a čiastočne
vykonanou úhradou, čím svoj záväzok zo zmluvu o postúpení splnil. Okolnosti nadobudnutia pohľadávky

žalovaného, ktorá tvorila predmet započítania, nie sú právne významné. Rovnako súd posúdil tvrdenia
a návrhy na doplnenie dokazovania k otázke majetkových pomerov a existencii pohľadávok veriteľov
úpadcu k okamihu uzavretia sporných zmlúv, keďže ekvivalentný právny úkon nemohol žiadny
spôsobom negatívne ovplyvniť stav majetku úpadcu. V čase, kedy k uzavretiu odporovaných právnych
úkonov došlo, dispozičné oprávnenie úpadcu nakladať so svojim majetkom nebolo žiadnym spôsobom
obmedzené. Ako zásadnú skutočnosť súd zdôrazňuje, že podmienky odporovateľnosti právneho úkonu

je potrebné skúmať k okamihu účinnosti právneho úkonu, tzn. že okolnosti, ktoré nastali neskôr, nemajú
z hľadiska právneho posúdenia veci žiadnu relevanciu.

21. Vo vzťahu k odporovaným právnym úkonom a jeho podmienkam podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR
a § 59 ods. 1, 2 ZKR bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenými zmluvami o postúpení

pohľadávok došlo k zmenšeniu majetku dlžníka ako základného predpokladu odporovateľnosti právnych
úkonov a súčasne ak v dôsledku zmenšenia majetku dlžníka veriteľ dlžníka nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka buď vôbec alebo aj čiastočne. Pokiaľ žalobca za
ukracujúce právne úkony bez ďalšieho považoval uzavretie zmlúv, ktorých predmetom bolo postúpenie
bonitných pohľadávok úpadcu, bez zohľadnenia dohodnutej odplaty, nie je možné takejto žalobe

vyhovieť a prijať záver o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení v zmysle ustanovenia § 57 ods.
4 ZKR predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného
právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní
stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutých právnych
úkonov a bezprostredne po ich uskutočnení. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát tieto

úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po
vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Keďže uzavretím zmlúv o postúpení pohľadávok sa zmenila len
štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, nebolo možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti právnych
úkonov. Vzhľadom na to, že žalobcom navrhovaný dôkaz oboznámením konkurzného spisu na
preukázanie existencie pohľadávok iných veriteľov k okamihu uzavretia sporných zmlúv nesmeroval

k objasneniu otázky zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzavretých zmlúv, návrhu žalobcu na
doplnenie dokazovania nebolo možné vyhovieť. Teda aj v prípade, ak by existovali pohľadávky veriteľov
úpadcu k okamihu uzavretia predmetných zmlúv, tieto nemožno úspešne napadnúť odporovateľnosťou,
ak sa v ich dôsledku majetok úpadcu nezmenšil.

22. Rovnako súd poznamenáva, že skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky ukrátenie
podľa § 57 ods. 4 ZKR v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu
na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených
pohľadávok, príp. zistených pohľadávok.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel
k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti
právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo
k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Vzhľadom na to, že ani žalobcom navrhovaný dôkaz -
oboznámenie konkurzného spisu úpadcu k existencii pohľadávok voči úpadcovi k okamihu uskutočnenia

napadnutých právnych úkonov, nesmeroval k preukázaniu zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku
uzatvorených odplatných zmlúv o postúpení pohľadávok, súd žalobcom označený dôkazný návrh
zamietol.Predajpohľadávokúpadcomžalovanémuzaekvivalentnúcenu,niejezmenšenímmajetku,ale
mení sa len štruktúra majetku. Ďalšie skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 59 ods. 1, 2 ZKR
a argumentácie žalobcu, ktorá sa viaže k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu

ako zvýhodňujúceho právneho úkonu, má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej
základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola.24. Nakoľko súd zmietol žalobu v časti určenia právnej neúčinnosti napadnutých právnych úkonov,
nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na uloženie povinnosti na plnenie.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže
úspešnou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže
úspešnou v konaní bol žalovaný, súd mu priznal voči žalobcovi v súlade s ustanovením § 255 ods. 1
CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne
súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).