Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoKR/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207146
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116207146.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej
veci žalobcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003,
správca úpadcu: MERKANTIL s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 34 104 992,
právne zastúpeného LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723,
proti žalovanému: Asemid Global s.r.o., so sídlom Bratislavská 78, 911 05 Trenčín, IČO: 45 256 713,
zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Antonom Kamasom, advokátom, so sídlom G. XXXX, XXX XX
P., o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č.k. 10Cbi/3/2016-135 zo dňa 20. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/3/2016-135 zo dňa 20. júna 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu v celom rozsahu
zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej aj len „ZKR“), § 59 ods. 1, 2, 3, 4
ZKR, § 62 ods. 1, 5 ZKR, § 63 ods. 1 ZKR, okresný súd žalobu zamietol. Medzi stranami sporu v tomto
konaní nebolo sporné uzavretie žalobcom označených odplatných zmlúv o postúpení pohľadávok ani
spôsob,akýmdošlokúhradecenyzaichprevodžalovanému.Rovnakozanespornúskutočnosťokresný
súd považoval vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka MERKANTIL, s.r.o. uznesením Okresného súdu
Žilina zo dňa 29.06.2015 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 54/2015 zo dňa 19.03.2015 s účinkami
zverejnenia vyhlásenia konkurzu dňa 20.03.2015. Z uvedených skutkových okolností nesporných medzi

stranami sporu podľa § 151 ods. 2 CSP, u ktorých zároveň neboli dôvody pochybovať o ich pravdivosti,
okresný súd podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vychádzal.

3. Žalobca v konaní uplatnil nárok, ktorým sa domáhal určenia právnej neúčinnosti označených právnych
úkonov - zmlúv o postúpení pohľadávok ako zvýhodňujúcich právnych úkonov uzatvorených medzi
úpadcom a žalovaným podľa § 59 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR a súčasne sa žalobca domáhal voči žalovanému
peňažnej náhrady za tieto ukracujúce právne úkony v zmysle § 63 ods. 1 ZKR v celkovej sume

503.626,13 Eur. Ťažisko procesnej obrany žalovaného proti žalobe spočívalo v námietke nedostatku
základných predpokladov na odporovanie právnych úkonov ako zvýhodňujúcich právnych úkonov s
poukazom na ich odplatnú povahu a žalovaným zvolený spôsob úhrady ceny za postúpenie pohľadávok,
keď skutočnosť započítacieho prejavu žalovaného po uzavretí napadnutých zmlúv nemožno pričítaťna ujmu úpadcu. Úpadca podľa tvrdení žalovaného v čase uzavretia sporných zmlúv disponoval
dostatočným majetkom, ktorá skutočnosť vylučovala neskoršie uplatňovanie odporovateľnosti týchto
úkonov. Žalobca v konaní uplatnil právo na určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov úpadcu pred

vyhlásenímkonkurzunamajetokúpadcuapeňažnejnáhradyvočižalovanémuztýchtoodporovateľných
právnych úkonov, pričom uvedený nárok žalobcu okresný súd s prihliadnutím na okamih začatia
konkurzného konania aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie v tejto veci je konaním na základe incidenčnej žaloby, tak

okresný súd primárne skúmal dodržanie prekluzívnej hmotnoprávnej lehoty na podanie žaloby, ktorou
je lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu, ku ktorému došlo zverejnením uznesenia o vyhlásení
konkurzu s účinkami dňa 20.03.2015. Podľa § 57 ods. 2 ZKR lehota jedného roka na včasné podanie
žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov začína plynúť odo dňa vyhlásenia konkurzu a keďže
konkurzbolvyhlásenýuverejnenímuzneseniadňasúčinkamizverejneniadňa20.03.2015,začalalehota
na včasné podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu v súlade s úpravou podľa § 199 ods. 9

veta prvá ZKR plynúť nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia, t.j. od 21.03.2015. Posledným
dňom na podanie odporovacej žaloby bol deň 21.03.2016, pričom žalobca uplatnil svoj nárok podaním
žaloby dňa 17.03.2016. Okresný súd tak konštatoval dodržanie hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na
včasné podanie žaloby v tejto veci ako základnej hmotnoprávnej podmienky pre určenie neúčinnosti
napadnutého právneho úkonu.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca založil svoje tvrdenie
odporovateľnosti v žalobe označených právnych úkonov na tom, že napadnuté právne úkony sú
zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi podľa § 59 ods. 1 ZKR. Základnou dôkaznou povinnosťou žalobcu
tak bolo tvrdiť a preukázať splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57

ZKR a podľa osobitnej skutkovej podstaty vymedzenej § 59 ZKR.

6. Svoju aktívnu legitimáciu na uplatnenie odporovacieho práva žalobca odvodzoval z § 57 ods. 1
ZKR, pričom odporovacie právo žalobca uplatnil voči osobe, v prospech ktorej mali byť odporovateľné
právne úkony uskutočnené v zmysle § 62 ods. 1 ZKR.

7. Okresný súd zdôraznil, že vo všeobecnosti základným predpokladom odporovateľnosti právneho
úkonu podľa ZKR je podmienka zakotvená v § 57 ods. 4 ZKR, v zmysle ktorého je možné odporovať
len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Žalobca tak musí v konaní spoľahlivo a jednoznačne preukázať, že v čase,

kedy došlo k odporovateľnému právnemu úkonu, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré
takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho pohľadávka musí byť
veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 17.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.
zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012). Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobca sa domáha

právnej neúčinnosti zmlúv o postúpení pohľadávok ako zvýhodňujúcich právnych úkonov. Vzhľadom
na obranu žalovaného a obsah citovaných zákonných ustanovení, najmä § 57 ods. 4 ZKR okresný
súd posudzoval, či žalobca označenými a okresným súdom vykonanými dôkazmi preukázal splnenie
základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu ukracujúceho
právneho úkonu, ktorá ako podmienka odporovateľnosti musí byť preukázaná vždy, teda pri odporovaní

z akéhokoľvek špecifikovaného dôvodu podľa jednotlivých skutkových podstát odporovateľnosti tak,
ako sú tieto vymedzené ZKR. Z toho vyplývalo, že podmienky odporovateľnosti podľa § 59 nasl. ZKR
bolo možné posudzovať a hodnotiť za predpokladu preukázania splnenia základnej hmotnoprávnej
podmienky podľa § 57 ods. 4 ZKR.

8. Z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsahom žaloby a z dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu,
preukázanie existencie ukracujúceho právneho úkonu dlžníka podľa okresného súdu nevyplývalo.
Úspešnosť akejkoľvek odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka napadnutými právnymi
úkonmi zmenšil a aký majetok dlžníkovi ostal na uspokojenie jeho ostatných pohľadávok veriteľmi
prihlásených v konkurznom konaní. V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k ukráteniu

len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie vzniká
len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného splnenia
predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda až v
dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetkuuspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na
podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované
zmenšeniemajetkudlžníka-úpadcu,atýmpreukázaťzákladnúhmotnoprávnupodmienkuukracujúceho

právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo. Ak by aj napadnutými právnymi úkonmi došlo k
zmenšeniumajetkudlžníka,nemožnosaúspešnedomáhaťodporovateľnosti,akmajetok,ktorýdlžníkovi
po jeho vykonaní napadnutého úkonu zostal, postačuje na uspokojenie jeho existujúceho záväzku. O to
viac v situácii, ak uvedenú skutočnosť v rámci svojej procesnej obrany žalovaný namietal.

9. Okresný súd zdôraznil, že obsahom dôkazného bremena na strane žalobcu bolo spoľahlivo a
jednoznačne preukázať, že postúpením pohľadávok za dohodnutú odplatu pri súčasnom preukázaní
stavu aktív a pasív dlžníka k momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, došlo k úplnému
alebo čiastočnému zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí
siprihlásilisvojepohľadávkyvkonkurznomkonaní.Konkrétneukrátenievovzťahukuzavretýmzmluvám
žalobca nešpecifikoval. Toto hodnotil len v rovine posúdenia konania úpadcu, ktorý speňažením svojich

bonitných pohľadávok, ktoré tvorili predmet postúpenia, mohol uspokojiť viacerých svojich veriteľov
a tvrdením, že ak by úpadca postupoval štandardne ako dobrý hospodár, mohol tak získať finančné
prostriedky na svoje fungovanie. Uzavretím týchto zmlúv si úpadca ponížil jeden svoj záväzok, čo však
neriešilo zložitú ekonomickú situáciu úpadcu.

10. Konštatoval okresný súd, že k odporovateľnosti dochádza najčastejšie v prípade bezodplatných
právnych úkonov dlžníka, prípadne právnych úkonov bez primeraného protiplnenia. V posudzovanej
právnej veci však išlo o odplatný právny úkon, ktorým sa menila štruktúra majetkových práv dlžníka, pri
ktorom nedochádza k zmenšeniu majetku. Spôsob, akým žalovaný splnil svoj záväzok zaplatiť úpadcovi
dohodnutú odplatu za postúpené pohľadávky, bol v plnej dispozícii žalovaného. Pre žalovaným zvolený

spôsob uspokojenia nemožno postihnúť právne účinky úkonov dlžníka. Pokiaľ žalobca namietol, že
postúpením pohľadávok žalovanému úpadca vytvoril priestor žalovanému pre započítanie pohľadávok,
tak okresný súd zvýraznil, že takýto priestor by bol daný každej zmluvnej strane, s ktorou úpadca vstúpil
dozáväzkovo-právnehovzťahu,apretouvedenúnámietkužalobcuvyhodnotilakoirelevantnú.Žalovaný
zaplatil dohodnutú cenu formou jednostranného započítania svojej pohľadávky voči pohľadávke úpadcu

a čiastočne vykonanou úhradou, čím svoj záväzok zo zmluvy o postúpení splnil. Okolnosti nadobudnutia
pohľadávky žalovaného, ktorá tvorila predmet započítania, nie sú právne významné. Rovnako okresný
súd posúdil tvrdenia a návrhy na doplnenie dokazovania k otázke majetkových pomerov a existencii
pohľadávok veriteľov úpadcu k okamihu uzavretia sporných zmlúv, keďže ekvivalentný právny úkon
nemohol žiadnym spôsobom negatívne ovplyvniť stav majetku úpadcu. V čase, kedy k uzavretiu

odporovaných právnych úkonov došlo, dispozičné oprávnenie úpadcu nakladať so svojim majetkom
nebolo žiadnym spôsobom obmedzené. Ako zásadnú skutočnosť okresný súd zdôraznil, že podmienky
odporovateľnosti právneho úkonu bolo potrebné skúmať k okamihu účinnosti právneho úkonu, tzn. že
okolnosti, ktoré nastali neskôr, nemajú z hľadiska právneho posúdenia veci žiadnu relevanciu.

11. Vo vzťahu k odporovaným právnym úkonom a jeho podmienkam podľa § 57 ods. 4 ZKR a § 59 ods.
1, 2 ZKR bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že uzatvorenými zmluvami o postúpení pohľadávok
došlo k zmenšeniu majetku dlžníka ako základného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov
a súčasne ak v dôsledku zmenšenia majetku dlžníka veriteľ dlžníka nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky z majetku dlžníka buď vôbec alebo aj čiastočne. Pokiaľ žalobca za ukracujúce

právne úkony bez ďalšieho považoval uzavretie zmlúv, ktorých predmetom bolo postúpenie bonitných
pohľadávok úpadcu, bez zohľadnenia dohodnutej odplaty, nie je možné takejto žalobe vyhovieť a
prijať záver o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení v zmysle § 57 ods. 4 ZKR predpokladá
zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu v
majetkovejsféredlžníka,ktorýjemožnéposudzovaťahodnotiťlenpripreukázanístavumajetkuúpadcu,

teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutých právnych úkonov a bezprostredne
po ich uskutočnení. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových podstát tieto úkony možno úspešne
odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne
prihlásil. Keďže uzavretím zmlúv o postúpení pohľadávok sa zmenila len štruktúra majetkovej podstaty
dlžníka, nebolo možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti právnych úkonov. Vzhľadom na to, že

žalobcom navrhovaný dôkaz oboznámením konkurzného spisu na preukázanie existencie pohľadávok
iných veriteľov k okamihu uzavretia sporných zmlúv nesmeroval k objasneniu otázky zmenšenia majetku
dlžníka v dôsledku uzavretých zmlúv, tak návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania nebolo možné
podľa okresného súdu vyhovieť. Teda aj v prípade, ak by existovali pohľadávky veriteľov úpadcu kokamihu uzavretia predmetných zmlúv, tieto nemožno úspešne napadnúť odporovateľnosťou, ak sa v
ich dôsledku majetok úpadcu nezmenšil.

12. Okresný súd poznamenal, že skutočnosť preukázania úpadku neznamená automaticky ukrátenie
podľa § 57 ods. 4 ZKR v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu
na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z vymedzenia masy prihlásených
pohľadávok, príp. zistených pohľadávok. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to

existenciu ukracujúcich právnych úkonov, čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom jej rozsahu. Vzhľadom
na to, že ani žalobcom navrhovaný dôkaz - oboznámenie konkurzného spisu úpadcu k existencii
pohľadávok voči úpadcovi k okamihu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, nesmeroval k
preukázaniu zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzatvorených odplatných zmlúv o postúpení
pohľadávok, tak okresný súd žalobcom označený dôkazný návrh zamietol. Predaj pohľadávok úpadcom
žalovanému za ekvivalentnú cenu, nie je zmenšením majetku, ale mení sa len štruktúra majetku. Ďalšie

skúmanie podmienok odporovateľnosti podľa § 59 ods. 1, 2 ZKR a argumentácie žalobcu, ktorá sa viaže
k špecifickým podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu ako zvýhodňujúceho právneho úkonu,
má svoju relevanciu len v podmienkach tvrdenej a preukázanej základnej podmienky odporovateľnosti
právneho úkonu, ktorá žalobcom preukázaná nebola. Okresný súd zmietol žalobu v časti určenia právnej
neúčinnosti napadnutých právnych úkonov, preto nebolo možné vyhovieť ani súvisiacemu návrhu na

uloženie povinnosti na plnenie. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady
úspešnosti strán v spore a keďže úspešnou v konaní bol žalovaný, tak okresný súd mu priznal voči
žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške
náhrady trov konania rozhodne okresný súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu, ktorý namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca mal za to, že
v konaní preukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57

ods. 4 ZKR, a to tým, že v konaní bolo preukázané zmenšenie majetku úpadcu uzatvorením zmlúv so
žalovaným v období, kedy bol preukázateľne v úpadku. Ako rozhodný argument pre neúspech žalobcu
okresný súd uviedol vo svojom rozhodnutí, že základným predpokladom odporovateľnosti právneho
úkonu podľa ZKR je podmienka - zakotvená v § 57 ods. 4 ZKR. Vo vzťahu k tvrdeniu okresného súdu,
že nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods.

4 ZKR, a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov uviedol, že v zmysle názoru odbornej verejnosti
možno rozdeliť predpoklady odporovateľnosti na:
• všeobecné a) právny úkon dlžníka (splnené),
účinnosť právneho úkonu dlžníka (splnené),
ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (splnené).

• osobitné a) vyhlásenie konkurzu (splnené),
právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku (splnené),
ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku (splnené). Tieto všetky predpoklady
odporovateľnosti právnych úkonov boli v tomto konaní kumulatívne splnené, a teda považoval za
absurdné, že by nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu

podľa§57ods.4ZKR.Právnyúkonmožnoúspešnenapadnúťodporovateľnosťoulenvtedy,akukracuje
uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Táto formulácia zákona nie je podľa
žalobcu najvhodnejšia, pretože nerozlišuje časové poradie vzniku pohľadávky. V konkurznom konaní si
veritelia prihlásia rôzne pohľadávky. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a mali byť splatné pred vykonaním
odporovateľného úkonu dlžníka, v deň vykonania úkonu, po jeho konaní a niektoré pohľadávky,

ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu.
Občiansky zákonník ako všeobecný predpoklad odporovateľnosti vyžaduje, aby právnym úkonom
dlžníka došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. Dlhoročná diskusia o tom, či vymáhateľnou
pohľadávkou je taká pohľadávka. ktorej svedčí exekučný titul, alebo je to každá pohľadávka, ktorú
možno súdne vymáhať, sa skončila, aspoň v rovine aplikačnej praxe, záverom, že je to každá

pohľadávka, ktorú možno vymáhať. V Českej republike sa prijal opačný záver, podľa ktorého sa v
čase rozhodovania súdu o odporovateľnosti vyžaduje existencia exekučného titulu na tú pohľadávku,
ktorej uspokojenie bolo odporovateľným právnym úkonom ukrátené. Zákon neviaže odporovateľnosť na
existenciu vymáhateľnej pohľadávky, ale na pohľadávku, ktorá je prihlásená, pričom za zákonodarcu jepotrebné dodať, že pohľadávka musí byť prihlásená riadne a včas. Ak sa vychádza zo zjednodušeného
záveru, že úbytkom majetku sa ukracuje (môže sa ukrátiť) uspokojenie pohľadávky veriteľa, k ukráteniu
dochádza už vtedy, ak veliteľ mal pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu voči dlžníkovi. Správca

je teda oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek,
čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka vznikla a nemusela
byť splatná), keď tento právny úkon dlžník urobil. Žalobca ďalej citoval § 3 ods. 1 ZKR, a tiež uviedol,
že „Schopnosť dlžníka plniť svoje splatné záväzky treba posudzovať z hľadiska všetkých jeho splatných
záväzkov súčasne a nielen niektorých z nich. Ak dlžník nemá dostatok prostriedkov, aby mohol uhradiť

všetky svoje splatné záväzky a uhrádza len niektoré z nich, je v úpadku vo forme insolvencie. V úpadku
je aj vtedy, ak nie je schopný plniť svoje záväzky voči jednému zo svojich veriteľov, hoci svoje ostatné
záväzky plní" (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.05.2001, sp.zn. 5 Obo 109/2001, R 72/2001).

14. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že okresný súd konštatoval, že uzatvorenie zmlúv medzi úpadcom
a žalovaným predstavuje len štruktúrnu zmeny majetku úpadcu. Žalobca s týmto tvrdením okresného

súdu nesúhlasil, pretože jednostranným započítaním pohľadávky žalovaného voči úpadcovi zo dňa
08.01.2015, bol žalovaný výrazne zvýhodnený voči ostatným veriteľom, ktorí evidovali v tom čase
pohľadávky voči úpadcovi. V rámci konania bola okresnému súdu predložená aj riadna účtovná
uzávierka úpadcu za obdobie roku 2014, z ktorej vyplývalo, že vlastné imanie úpadcu v rozhodnom
čase, t.j. v čase uskutočnenia odporovateľných právnych úkonov, bolo záporné, konkrétne bolo vo

výške -928.554,- Eur. Z predchádzajúceho teda vyplýva, že vlastné imanie úpadcu vykazuje v riadnej
účtovnej uzávierke za účtovné obdobie roku 2014 mínusové hodnoty, ktoré znamenajú tú skutočnosť, že
záväzky úpadcu presahujú hodnotu jeho majetku, čím bol úpadca preukázateľne v úpadku - predĺžený.
Tvrdenie žalovaného v konaní pred okresným súdom, že úpadca uzatvorením zmlúv sledoval získať
likviditu na ďalšie fungovanie obchodnej spoločnosti je nelogické, pretože nedošlo k zaplateniu odplaty

za postúpenie pohľadávky, ale k jej započítaniu (s výnimkou čiastočnej úhrady vo výške 165.000,- Eur).

15. Žalobca nesúhlasil s tým, že okresný súd mu vytýkal, že neuniesol dôkazné bremeno v prípade
preukázania úplnej alebo čiastočnej možnosti zmenšenia uspokojenia prihlásených pohľadávok, čo
žalobca v žalobe podložil pripojením konkurzného spisu sp. zn. 6K/3/2015 vedeného Okresným súdom

Žilina. (Konkrétne výpis zo zoznamu pohľadávok, z ktorého vyplývala existencia pohľadávok v čase
účinnosti zmlúv). Medzi takéto pohľadávky patrili napríklad: „pohľadávka spoločnosti IGEPA-IGAZ
PAPIER, spol. s r.o., so sídlom Železničná 714, 911 01 Trenčín, IČO: 36 351 792 z neuhradenej faktúry
č. 1451437, zo dňa 28.10.2014, splatnou dňa 27.12.2014 vo výške 14.452,81 EUR s prísl.
pohľadávka spoločnosti Europapier Slovensko, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 40, 852 45 Bratislava,

IČO: 31 344 381 z neuhradenej faktúry č. 3100083029, zo dňa 28.10.2014, splatnou dňa 26.01.2015
vo výške 3 159,55 EUR s prísl.,
pohľadávka spoločnosti Europapier Slovensko, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 40, 852 45 Bratislava,
IČO: 31 344 381 z neuhradenej faktúry č. 3100084679, zo dňa 19.11.2014, splatnou dňa 17.02.2015
vo výške 6.228,70 EUR s prísl.,

pohľadávka spoločnosti IGEPA-IGAZ PAPIER, spol. s r.o., so sídlom Železničná 714, 911 01 Trenčín,
IČO: 36 351792 z neuhradenej faktúry č. 1451573, zo dňa 19.11.2014, splatnou dňa 08.01.2015 vo
výške 15.030,22 EUR s prísl.,
pohľadávka spoločnosti Europapier Slovensko, s.r.o., so sídlom Panónska cesta 40, 852 45 Bratislava,
IČO: 31 344 381 z neuhradenej faktúry č. 3100086866, zo dňa 16.12.2014, splatnou dňa 16.03.2015

vo výške 3.089,02 EUR s prísl.,
pohľadávka spoločnosti IGEPA-IGAZ PAPIER, spol. s r.o., so sídlom Železničná 714, 911 01 Trenčín,
IČO: 36 351792 z neuhradenej faktúry č. 1451725, zo dňa 16.12.2014, splatnou dňa 14.02.2015 vo
výške 1555,01 EUR s prísl.,
pohľadávka spoločnosti UPM Sales Oy, so sídlom Akerlandinkatu 11B, 331 01 Tampere, Fínska

republika, IČO: 234 05 33-5, z neuhradenej faktúry č. 1924344380, zo dňa 17.10.2014, splatnou dňa
16.12.2014 vo výške 13.764,- EUR s prísl.,“ Ako dôkaz žalobca v odvolaní označil „Zoznam pohľadávok
vyhotovený ku dňu 28.06.2017 v konkurze úpadcu: MERKANTIL s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 32, 012
39 Žilina, IČO: 34 104 992, sp. zn. 6K/3/2015“. Na základe uvedených pohľadávok ako aj z predloženého
výpisu zo zoznamu pohľadávok vyplývalo, že v čase uzatvorenia odporovaných právnych úkonov zmlúv,

„bol Úpadca platobne neschopný, nakoľko Úpadca nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň
dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Pre úplnosť Žalobca uviedol, že zistené pohľadávky
konkurzných veriteľov predstavujú celkovú sumu vo výške 2 196 767,59 EUR1 pričom majetok Úpadcu
(v zmysle zverejnení v Obchodnom vestníku) nepostačuje na úhradu zistených pohľadávok Úpadcu.“16. V odvolaní žalobca uviedol, že správca má z dostupnej dokumentácie „(výpoveď konateľa
Žalovaného zo dňa 22.02.2016) vedomosť, že Žalovaný vymohol z pohľadávok, ktoré boli na neho

postúpené z Úpadcu na základe Zmlúv, celkovú sumu vo výške 642 897,85 EUR. Ak zoberieme do
úvahy skutočnosť, že Úpadca v čase preukázateľného úpadku a zložitých ekonomických problémov
postúpil na Žalovaného ako svojho veriteľa bonitné pohľadávky, z ktorých Úpadca objektívne vedel
vymôcť pre svoju majetkovú podstatu finančné prostriedky vo výške viac ako 640 tis. EUR, pričom za
toto postúpenie získal jedine to, že si ponížil svoj záväzok voči Žalovanému na základe jednostranného

započítania pohľadávok voči Úpadcovi, možno konštatovať, že Žalovaný bol zo strany Úpadcu oproti
iným veriteľom Úpadcu neodôvodnene zvýhodnený.“ Toto zvýhodnenie spočívalo v tom, že úpadca
pokiaľ by postupoval štandardne ako dobrý hospodár, inak povedané s odbornou starostlivosťou,
by sa za normálnych okolností nezbavoval bonitných pohľadávok, z ktorých objektívne vedel získať
likvidné finančné prostriedky na svoje ďalšie fungovanie ako aj na pomerné a postupné splácanie
svojich záväzkov nielen voči jednému veriteľovi (žalovanému), ale voči všetkým veriteľom. Úpadca však

postupoval úplne opačne, a to tým, že titulom zmlúv postúpil svoje bonitné pohľadávky na žalovaného,
čoho výsledkom bolo v konečnom dôsledku len to, že si ponížil svoj záväzok voči žalovanému, čo
v podstate žiadnym spôsobom neriešilo jeho zložitú ekonomickú situáciu. Ostatní veritelia úpadcu,
pritom zo zmlúv nemali žiadny majetkový prospech. To znamená, že z dôvodu uzatvorenia zmlúv
sa do majetkovej podstaty úpadcu nedostali žiadne finančné prostriedky, ktoré by v prípade ak by k

uzatvoreniu zmlúv nebolo došlo, mohli slúžiť na pomerné uspokojenie pohľadávok nezabezpečených
veriteľov úpadcu. Výsledkom celého procesu bola teda skutočnosť, že žalovaný v čase pred vyhlásením
konkurzu na majetku úpadcu, a teda v čase preukázateľného úpadku, nadobudol pohľadávky, z ktorých
vymoženia mohli byť pomerne uspokojení všetci veritelia úpadcu, pričom vo finále bol tento proces
ekonomicky výhodný len pre žalovaného ako veriteľa úpadcu, čím úpadca žalovaného ako veriteľa,

podľa žalobcu, neodôvodnene zvýhodnil oproti iným veriteľom.

17. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že rovnaký súd (Okresný súd Žilina) „v inom konaní, pričom
Uvádzame, že v danom konaní ako strana sporu vystupuje Žalobca voči tretej osobe, na ktorú
Úpadca previedol krátko pred začatím konkurzného konania majetkové práva. Pre úplnosť uvádzame,

že predmetom uvedeného konania je odporovateľnosť právneho úkonu, ktorého účinnosť nastala v
rovnakom účtovnom období, t.j. v roku 2014 ako právne úkony - Zmluvy, ktorých neúčinnosti sa Žalobca
domáha. Podľa Okresného súdu Žilina zo dňa 08.07.2017, č. k. 18Cbi/3/2016 - 329: Z predloženej
účtovnej závierky k 31.12.2014. ako aj z predloženej účtovnej, či inej dokumentácie, ako aj z vyjadrenia
žalobcu vyplýva, že úpadca v čase uzavretia predmetnej zmluvy bol preukázateľne vo finančnom

úpadku. Súd poukazuje na to. že úpadok bol riadne preukázaný, pričom je potrebné uviesť, že v prípade
vykonania úkonu v prospech spriaznenej osoby, úpadok dlžníka sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak
a opak nebol v žiadnom prípade preukázaný Teda súd zdôrazňuje, že aj keby nešlo o úkon v prospech
spriaznenejosoby,úpadokbolriadnepreukázaný.“Úpadokdlžníkažalovanýspochybňoval,avšakpodľa
okresného súdu, nie relevantným spôsobom, nakoľko poukázal iba na chybnú účtovnú závierku (chybné

ohodnotenie nehnuteľností), pričom neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva z § 58 ods. 2 druhá
veta ZKR. „Sám úpadca pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu uviedol, že v dôsledku platobnej
neschopnosti a predĺženia sa dostal do finančných problémov a nie je schopný splniť si svoje záväzky
(uvedené vyplýva z pripojeného spisu 6K/3/2015). Z účtovnej závierky nepochybne vyplýva, že záväzky
boli vyššie ako majetok, dokonca aj v priebehu konania strany sa vyjadrili, že záväzky prevyšovali

majetok. Skutočnosť, že v čase uskutočňovania odporovaného úkonu neboli splatné, je irelevantné.
Dôkaz: Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 08.06.2017, č. k. 18Cbi/3/2016 - 329“. Žalobca citoval
v odvolaní § 59 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR. Za zvýhodňujúci právny úkon považoval žalobca taký právny
úkon, ktorým úpadca zvýhodní svojho veriteľa voči iným svojim veriteľom a týmto právnym úkonom
zároveň došlo k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré si po vyhlásení konkurzu prihlásili

prihláškou. Úpadca tak už v čase, jeho preukázateľného úpadku urobil zvýhodňujúce právne úkony v
podobe zmlúv, pričom by nebolo došlo k postúpeniu pohľadávok na základe zmlúv, výťažok z vymoženia
týchto pohľadávok za bežných okolností mohol slúžiť na pomerné uspokojenie oprávnených nárokov
konkurzných veriteľov. Úpadca sa svojím konaním (uzatvorením odporovateľných právnych úkonov
Zmlúv), na škodu konkurzných veriteľov, zbavil časti svojho majetku, ktorý by mohol byť použitý na ich

uspokojenie.Bolopodľažalobcuzjavné,žeuzatvorenímprávnychúkonov-zmlúvdošlopreukázateľnek
ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktoré preukázateľne existovali v čase uzatvorenia týchto odporovaných
právnych úkonu. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, a to tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.18. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný
považoval odvolanie podané žalobcom za nedôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a

napadnutý rozsudok je, podľa žalovaného, zákonný. Z dôkazov predložených stranami sporu v danom
konaní okresný súd jednoznačne vyvodil, že z nich nevyplývalo preukázanie existencie ukracujúceho
právneho úkonu dlžníka. Žalobca nepreukázal a ani nešpecifikoval vo vzťahu k uzavretým zmluvám o
postúpení pohľadávok, že postúpením pohľadávok za dohodnutú odplatu pri preukázaní stavu aktív a
pasívdlžníkavčaseuskutočnenianapadnutýchúkonovdošlokčoilenzmenšeniumožnostiuspokojenia

pohľadávok veriteľov. Jedná sa výlučne len o tvrdenie žalobcu, ktoré nebolo podľa žalovaného
podložené dôkazmi. Odvolacie dôvody žalobcu uvádzané v podanom odvolaní týkajúce sa skutočností,
žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(§365
ods. 1 písm. f) CSP) hodnotil ako bezpredmetné. Skutkové zistenia okresného súdu plne korešpondovali
s dôkazmi vykonanými na pojednávaní. Žalobca mal možnosť predkladať a navrhovať dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, bol vyzvaný na predloženie dôkazov, preto pokiaľ v odvolaní označuje

ďalšie dôkazy, tak tieto boli podľa žalovaného z hľadiska ich obsahu irelevantné s poukazom na § 366
CSP. Jedným z takýchto dôkazov predkladaných žalobcom bolo aj rozhodnutie Okresného súdu v Žiline
zo dňa 8.6.2017, sp. zn. 18Cbi/3/2016, na podklade ktorého rozhodnutia však taktiež nebolo možné
dospieť k právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), zdôraznil žalovaný, že sa jednalo o neprávoplatné

rozhodnutie, ktoré však nemalo žiadny priamy vplyv na správnosť posúdenia podmienok pre úspešné
odporovanie právnym úkonom, ku ktorým dospel súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Okresný
súd správne vyhodnotil tvrdenia a jednotlivé dôkazy produkované stranami sporu a dospel k takým
skutkovým zisteniam a skutkovým záverom, že nie je možné odporovacej žalobe žalobcu vyhovieť.
Okresný súd tiež jednoznačne správne právne vec posúdil a vyvodil záver, že za danej dôkaznej situácie

je dôvodné konštatovať nepreukázanie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho
úkonupodľa§57ods.4ZKR,atoexistenciuukracujúcichprávnychúkonov.Námietkyžalobcuvodvolaní
spočívajúce v tom, že žalobca podmienku odporovateľnosti splnil, nie sú ničím podložené, jedná sa
len o sumarizovanie predchádzajúcich tvrdení žalobcu, ktoré však nemali žiadny vplyv na správnosť
skutkových zistení súdu prvej inštancie a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací

súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok Okresného súdu v Žiline zo dňa 20.6.2017 a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. K doručenému vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Zdôraznil, že na podanom odvolaní a v ňom uvedených dôvodoch

trvá, k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca na preukázanie možnosti zmenšenia uspokojenia
prihlásených pohľadávok veriteľov predložil okresnému súdu spolu so žalobným návrhom aj Výpis
zo zoznamu pohľadávok, z ktorého vyplývala „existencia pohľadávok v čase účinnosti odporovaných
Zmlúv, teda je nesporné, že v čase uzatvorenia odporovaných právnych úkonov (Zmlúv), bol Úpadca
platobneneschopný,nakoľkoÚpadcanebolschopnýplniť30dnípolehotesplatnostiaspoňdvapeňažné

záväzky viac ako jednému veriteľovi.“ Žalobca mal z dostupnej dokumentácie (výpoveď konateľa
žalovaného zo dňa 22.02.2016) vedomosť, že žalovaný vymohol z pohľadávok, ktoré boli na neho
postúpené z úpadcu na základe zmlúv o postúpení pohľadávky, celkovú sumu vo výške 642.897,85
Eur. Úpadca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a za normálnych okolností sa nemal zbavovať
bonitných pohľadávok, z ktorých objektívne vedel získať likvidné finančné prostriedky na svoje ďalšie

fungovanie, ako aj na pomerné a postupné splácanie svojich záväzkov nielen voči jednému veriteľovi
(žalovanému), ale voči všetkým veriteľom. Úpadca však postupoval úplne opačne, a to tým, že titulom
zmlúv postúpil svoje bonitné pohľadávky na žalovaného, čoho výsledkom bolo v konečnom dôsledku
len to, že si ponížil svoj záväzok voči žalovanému, čo v podstate žiadnym spôsobom neriešilo jeho
zložitú ekonomickú situáciu. Žalovaný teda bol zo strany úpadcu, podľa žalobcu, oproti iným veriteľom

úpadcu neodôvodnene zvýhodnený. Výsledkom tohto procesu bola teda skutočnosť, že žalovaný v čase
tesne pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda v čase preukázateľného úpadku, nadobudol
pohľadávky, z ktorých vymoženia mohli byť pomerne uspokojení všetci veritelia úpadcu, čím úpadca
žalovaného ako svojho veriteľa neodôvodnene zvýhodnil oproti iným veriteľom. K tvrdeniu žalovaného
o údajnom predkladaní ďalších dôkazov v odvolaní, žalobca uvádzal, že v odvolaní sa odvoláva

len na dôkazy, ktoré boli predložené a vykonané v konaní pred prvostupňovým súdom. Poukázanie
na právny názor rovnakého súdu (Okresný súd Žilina) v rozhodnutí o skutkovo podobnom prípade
(č.k. 18Cbi/3/2016-329) nepovažoval žalobca za predkladanie nových dôkazov, ale o poukázanie na
skutočnosť, že napadnutým rozhodnutím súdu došlo nielen k nesprávnemu právnemu posúdeniupredmetnej veci, ale aj k porušeniu princípu právnej istoty, na základe ktorého žalobca legitímne
očakával,žeokresnýsúdvpredmetnejvecibudepostupovaťrovnakoakovskutkovopodobnomprípade
a citoval z rozhodnutia Ústavného súdu SR zo dňa 22.11.2011, sp.zn. IV. ÚS 499/2011. K tvrdeniu

žalovaného, že žalobca nepreukázal existenciu ukracujúcich právnych úkonov, zopakoval odvolaciu
argumentáciu.Navrhol,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudokokresnéhosúdu,atotak,žežalobe
v celom rozsahu vyhovie.

20. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 3.10.2017 (č.l. 199 spisu) bolo toto vyjadrenie

žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť
žalovaný nevyužil (doručenka č.l. 198 spisu).

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania
§ 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/23/2017-204 zo
dňa 18.04.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219
ods. 1, 3 CSP.

23. Podľa § 380 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu posudzovaný len v medziach odvolacích
dôvodov žalobcu, ktoré boli uvedené v podaní zo dňa 1. augusta 2017 (č.l. 148 a nasl. spisu).

24. Krajský súd pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu v rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov žalobcu vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol

viazaný. Nebolo preukázané ani zistené, že by malo byť dokazovanie zopakované alebo doplnené.

25. Žalobca v odvolaní primárne namietal nesprávne právne posúdenie okresným súdom. K námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uvádza, že „Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.“ (z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 121, 122, 123/2016 z 23. júna 2016). Po vykonaní odvolacieho
prieskumu odvolací súd uvádza, že k tejto situácii v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo, keďže

na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie boli aplikované rozhodné zákonné ustanovenia ZKR,
uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom
interpretované.

26. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu

žalobcu v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou
základného práva na súdnu ochranu v občiansko-súdnom konaní podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho

súdneho poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Zo znenia uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces“.

27. Súd prvej inštancie zamietol teda žalobu za konštatovania, že žalobca v konaní nepreukázal
základnú hmotno-právnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR,
a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov. Podľa okresného súdu stav majetku dlžníka - úpadcu
pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok
jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu,

pretože len vo väzbe na zistené majetkové pomery dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno
hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov
dlžníka. Okresný súd konštatoval, že „Vo vzťahu k odporovaným právnym úkonom a jeho podmienkam
podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR a § 59 ods. 1, 2 ZKR bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že
uzatvorenými zmluvami o postúpení pohľadávok došlo k zmenšeniu majetku dlžníka ako základného
predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov a súčasne ak v dôsledku zmenšenia majetku dlžníka

veriteľ dlžníka nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka buď vôbec alebo aj
čiastočne. Pokiaľ žalobca za ukracujúce právne úkony bez ďalšieho považoval uzavretie zmlúv, ktorých
predmetom bolo postúpenie bonitných pohľadávok úpadcu, bez zohľadnenia dohodnutej odplaty, nie je
možné takejto žalobe vyhovieť a prijať záver o ukracujúcom právnom úkone. Záver o ukrátení v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR predpokladá zo strany žalobcu preukázanie konkrétneho ekonomického

dopaduodporovanéhoprávnehoúkonuvmajetkovejsféredlžníka,ktorýjemožnéposudzovaťahodnotiť
lenpripreukázanístavumajetkuúpadcu,tedajehoaktívapasív včase,kedynastaliúčinkynapadnutých
právnych úkonov a bezprostredne po ich uskutočnení. Teda aj v prípade jednotlivých skutkových
podstát tieto úkony možno úspešne odporovať len vtedy, ak nimi došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú
si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Keďže uzavretím zmlúv o postúpení pohľadávok sa

zmenila len štruktúra majetkovej podstaty dlžníka, nebolo možné sa úspešne domáhať odporovateľnosti
právnych úkonov. Vzhľadom na to, že žalobcom navrhovaný dôkaz oboznámením konkurzného spisu
na preukázanie existencie pohľadávok iných veriteľov k okamihu uzavretia sporných zmlúv nesmeroval
k objasneniu otázky zmenšenia majetku dlžníka v dôsledku uzavretých zmlúv, návrhu žalobcu na
doplnenie dokazovania nebolo možné vyhovieť. Teda aj v prípade, ak by existovali pohľadávky veriteľov

úpadcu k okamihu uzavretia predmetných zmlúv, tieto nemožno úspešne napadnúť odporovateľnosťou,
ak sa v ich dôsledku majetok úpadcu nezmenšil.“ S týmto záverom okresného súdu ako je uvedený
krajským súdom, nesúhlasil žalobca v podanom odvolaní, ktorý mal za to, že boli splnené a preukázané
všetky všeobecné, ako aj osobitné podmienky odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré boli predmetom
žaloby.

28. Vo väzbe na odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že ťažisko rozhodovania
súdu prvej inštancie spočívalo, v danom sporovom prípade, vo vyhodnotení, či došlo k splneniu
všetkých predpokladov (podmienok) odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu, konkrétne podmienky
vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to či išlo o ukracujúce právne úkony. Predmetom podanej žaloby boli

odporované právne úkony -zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorené dňa 28.10.2014, 19.11.2014,
09.12.2014 a 16.12.2014 medzi spoločnosťou MERKANTIL, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, 012
39 Žilina, IČO: 34 104 992 ako postupcom (ďalej len „úpadcom“) a žalovaným ako postupníkom, na
základektorýchúpadcapostúpilnažalovanéhopohľadávkyvcelkovejnominálnejvýške703.816,98Eur,
ktoré sú špecifikované v prílohách týchto zmlúv voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na

majetok úpadcu vedený Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 6K/3/2015. Vo všeobecnosti, v súvislosti s
uplatnenou odporovacou žalobou krajský súd akcentuje, že predpokladmi odporovateľnosti je vyhlásený
konkurz, úkon, ktorému sa odporuje, je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho
konkurzu, je platný, účinný, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil a v
konečnom dôsledku odporovacia žaloba musí byť podaná v prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

29. Nemožno podľa odvolacieho súdu opomenúť, že hmotno-právnym predpokladom každej
odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie
pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca v konaní musí
preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní

prihlásil pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné,
pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi
v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť.
Všeobecne je možné odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide ozákladný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné
napadnúť odporovateľnosťou, resp. nie je možné byť úspešný v súvislosti s takto podanou žalobou vo
vyvolanom súdnom spore. Predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka je to, že

žalobcamusítaktvrdiť,akoajdokázaťvšetkyhmotno-právnepredpokladypreodporovateľnosťtakéhoto
právneho úkonu. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Sporová strana má povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením sa premietnu do nepriaznivého
rozhodnutia, ktoré nepriaznivé rozhodnutie nesie tá sporová strana, ktorá si tieto povinnosti, a to
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť

dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti sporovej strany,

ktorá si nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. „...Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie
zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa

vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že
za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia

a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 6/2010
z 22.10.2010). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia
dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
medzi stranami konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia
a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne
okolnosti prejednávanej veci.

30. Zvýrazňuje odvolací súd, že účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov
pred právnymi úkonmi ich dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým k zmareniu alebo
obmedzeniu možností, aby sa veriteľ z tohto majetku dlžníka uspokojil. Podmienky, za ktorých môže
správca právnemu úkonu dlžníka odporovať, sú vyjadrené vo všeobecnosti v § 57 a nasl. ZKR. Dôkazné

bremeno má v tomto smere výlučne správca. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie
uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka -
úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného
konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec alebo len čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti
je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či právnymi úkonmi došlo k

ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď
právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne
odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky
veriteľa.

31. Po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu, odvolací súd prijal
záver, v zmysle ktorého žalobca v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka
- úpadcu, a preto nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu.
Tak, ako vecne správne uviedol okresný súd, bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu
k momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia

pohľadávok veriteľov v čase uskutočnených právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky
v konkurznom konaní. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred
účinnosťou sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka
uspokojiť. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnychúkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných
právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Predpokladom
každejodporovateľnosti,atedaajvzmysle§57ods.4ZKRjezníženieuspokojeniapohľadávokveriteľov

dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného
právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak
dlžníknemalanipredvykonanímodporovanéhoprávnehoúkonudostatokmajetkunaúplnéuspokojenie
pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok
veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k

zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok
veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia
žaloba úspešná.

32. Správca konkurznej podstaty úpadcu, na ktorom bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že majetok
dlžníka pred účinnosťou sporných zmlúv stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto

momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti zmlúv o postúpení došlo k ukráteniu ich uspokojenia,
resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti sporných
zmlúv o postúpení sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Okresný súd správne konštatoval, že stav
majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnymi právnymi úkonmi došlo k ukráteniu uspokojenia
pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaných

právnych úkonov, pretože len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka - úpadcu k uvedenému
momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Odvolacia námietka žalobcu, že boli preukázané predpoklady odporovateľnosti
napadnutých právnych úkonov odporovacou žalobou, tak nebola vyhodnotená ako relevantná. Žalobca
bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už

nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok
veriteľov dlžníka, k čomu zo strany žalobcu v rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Okresný súd
správne postupoval, ak uzavrel nepreukázanie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu
podľa § 57 ods. 4 ZKR, pričom konštatoval, že „V prípade odplatných právnych úkonov dochádza k
ukráteniu len vtedy, ak protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné, a teda ukrátenie

vzniká len v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou ekvivalentnou za súčasného
splnenia predpokladov, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda
až v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku
uspokojená buď vôbec alebo len čiastočne. Pokiaľ žalobca založil dôvodnosť podanej žaloby na
podmienke ukracujúceho právneho úkonu, bolo jeho dôkaznou povinnosťou preukázať kvalifikované

zmenšeniemajetkudlžníka-úpadcu,atýmpreukázaťzákladnúhmotnoprávnupodmienkuukracujúceho
právneho úkonu, k čomu však z jeho strany nedošlo.“

33. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval v konaní predloženú účtovnú závierku za obdobie roku 2014,
spojenú s argumentáciou o predĺžení, tak odvolací súd uvádza, že z obsahu tohto listinného dôkazu

vyplývala informácia o stave majetku úpadcu, o jeho záväzkoch, ako aj o rozdiele majetku a záväzkov,
teda o jeho vlastnom imaní ako účtovnej jednotky v danom účtovnom období, do ktorého spadá i
moment, kedy nastali účinky odporovaného právneho úkonu. V tejto súvislosti však krajský súd uvádza,
že predmetná účtovná závierky je dokladom informatívnym a dokladom, ktorý spolu s výkazom ziskov a
strát, súvahou a poznámkami k súvahe, predstavuje ucelený zdroj informácie o účtovnom stave majetku

konkrétnej účtovnej jednotky. Predmetný listinný dôkaz, a to účtovná závierka úpadcu k 31.12.2014
však nepreukazuje ukrátenie podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., keď k 31.12.2014, teda po tom,
ako nastali účinky odporovaných úkonov, disponoval úpadca majetkom vo výške 3.360.827 Eur a v
rámci neho i majetkom nehnuteľným, a to pozemky a stavby. Čo sa týka záporného vlastného imania
vyplývajúceho z uvedenej účtovnej závierky a výsledku hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení

mínus 928.554 Eur a mínus 1.357.597 Eur, tento nepreukázal žalobcom tvrdený stav úpadku v jeho
relevantnej forme vo vzťahu k podmienke ukrátenia. Pokiaľ žalobca úpadok dlžníka dovodzoval zo
zistených pomerov dlžníka k okamihu po začatí konkurzného konania, pričom z nesporných vyjadrení
strán je zrejmé, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu predmetných právnych úkonov, tak
žalobca bol povinný preukázať konkrétny ekonomický dopad týchto odporovaných právnych úkonov v

majetkovejsféredlžníka,ktorýjemožnéposudzovaťahodnotiťlenpripreukázanístavumajetkuúpadcu,
teda jeho aktív a pasív v čase, kedy nastali účinky napadnutého právneho úkonu a bezprostredne po ich
uskutočnení.Teda,ivprípadeskutkovejpodstatyukracujúcehoprávnehoúkonu,takémutoúkonumožno
úspešne odporovať len vtedy, ak bola preukázaná základná podmienka odporovateľnosti právnehoúkonu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí tak od toho, či sa majetok dlžníka právneho úkonu, ktorému
sa odporuje, zmenšil a v akom rozsahu, aký majetok zostal na uspokojenie pohľadávky, a to k okamihu
účinnosti napadnutého právneho úkonu. Záver o preukázaní ukrátenia konkrétnej pohľadávky alebo

pohľadávok niektorého z veriteľov nie je možné odvodzovať zo samotného vyhlásenia konkurzu pri
splnení podmienok pre jeho vyhlásenie v zmysle § 3 ods. 1 ZKR, teda po skonštatovaní úpadku, ktorý
naviac v prípade, že by išlo o úpadok vo forme platobnej neschopnosti, vypovedá len o záväzkoch
na finančné plnenie a nie o celom majetku úpadcu. Samotná skutočnosť preukázania úpadku však
automaticky neznamená ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR v zmysle konkrétneho ekonomického dopadu

odporovaného právneho úkonu na majetok úpadcu. Rovnako ukrátenie nemožno konštatovať ani z
vymedzenia masy prihlásených pohľadávok, resp. zistených pohľadávok. Stav majetku dlžníka pre
potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu (resp. zvýhodneniu) uspokojenia
pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho
úkonu, v akomkoľvek kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka, k uvedenému momentu možno
hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Odvolací

súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody poukazuje len primerane a podporne i na rozhodovaciu prax
Krajského súdu v Žiline napr. rozsudok sp.zn. 13CoKR/29/2017 zo dňa 18.04.2018, uznesenie sp.zn.
13CoKR/24/2017 zo dňa 05.02.2018.
34. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 1.8.2016, vo väzbe k
záverom vyjadreným v napadnutom rozsudku okresného súdu sa uvádza, že ani jeden z odvolacích

dôvodov nebol relevantný. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Nebolo
preukázané, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ani že by okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo väzbe k týmto
odvolacímdôvodom,keďžalobcavodvolanípoukazujenaprincípprávnejistoty,akvobdobnejskutkovej

a právnej veci vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, a to dňa 08.06.2017 č.k.
18Cbi/3/2016-329 bolo žalobe žalobcu vyhovené, krajský súd poukazuje na to, že rozsudok Okresného
súdu Žilina zo dňa 08.06.2017 č.k. 18Cbi/3/2016-329 vo vyvolanom odvolacom konaní bol uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/24/2017 zo dňa 5. februára 2018 zrušený a vec bola vrátená
okresnému súdu na ďalšie konanie. Práve v tejto inej veci, ktorá bola vedená pred Okresným súdom

Žilina pod sp. zn. 18Cbi/3/2016, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v zrušujúcom uznesení zvýraznil
odlišnosť skutkových a právnych záverov, než ktoré vyslovil okresný súd v napadnutom rozsudku č.k.
18Cbi/3/2016-329 zo dňa 08.06.2017, a preto, vzhľadom k uvedenému právnemu stavu, nemohla byť
vzatádoúvahyobranažalobcuoprávnejistote,sodkazomnakonanieOkresnéhosúduŽilinapodsp.zn.
18Cbi/3/2016, ak podľa výsledku tohto samostatného konania bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k.

18Cbi/3/2016-329 zo dňa 08.06.2017 zrušený a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský
súd dodáva, že pri tejto skutkovo-právnej situácii potom nebolo možné ani argumentovať právnou istotou
zo strany žalobcu, vo väzbe na samostatné konanie, ktoré prebehlo pred Okresným súdom Žilina pod
sp. zn. 18Cbi/3/2016.

35. Krajský súd vzhľadom k aplikácii § 387 ods. 2 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, že vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalobcu nie je potrebné ani žiaduce opätovne zopakovať skutkové zistenia a právne závery, ktoré
vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, ale je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie
ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005).

36. Potom nebolo dôvodu, aby boli vykonávané ďalšie dôkazy. Opäť na tomto mieste pripomína
odvolací súd, že dôkazné bremeno v danom sporovom prípade bolo na žalobcovi. Právnym následkom
neunesenia tohto dôkazného bremena bol neúspech žalobcu v spore, keď žaloba žalobcu bola
zamietnutá, čo bol vecne správny spôsob rozhodnutia okresným súdom, preto vo vyvolanom odvolacom

konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený.

37. Odvolací súd teda konštatuje, že okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala
racionálnaúvahaokresnéhosúduvychádzajúcazpriebehukonaniaastavudokazovania,nezistildôvod,
pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych, skutkových a právnych zhodnotení vykonaných

okresným súdom, a tým neboli dané dôvody na zmenu, ani na zrušenie rozsudku okresného súdu, v
napadnutom výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol, v dôsledku čoho bol rozsudok okresného
súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, a to i vo výroku o trováchkonania, pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým
sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje.

38. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému bola
priznaná plná náhrada odvolacích trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.