Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616201351
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2616201351.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: General Plastic, a.s., Priemyselný areál
3677, Kolárovo, IČO: 36 547 301, zastúpený advokátskou kanceláriou: G. Lehnert, k.s., Budova ORBIS,
Rajská 7, Bratislava, proti žalovanému: BBK AGRO, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, Banská Bystrica,
IČO: 44 095 066, o zaplatenie 296 682,51 eur s prísl. a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Senica sp. zn. 5Cb/11/2016-147, zo
dňa 29.07.2016, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Senica č.k.
5Cb/11/2016-147 zo dňa 29.07.2016 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil

v prospech žalobcu ako záložného veriteľa záložné právo k domu so súp. č. XXX na par. č. 3271/2,
k stavbe herňa - Casino - Bar so súpisným číslom XXX na parc.č. 3271/7, k stavbe príst. Jockey klub
so súp. č. XXXX na parc. č. 3271/6, k skladu bez súpisného čísla na parc. č. 3269/3, k pozemku
parcela registra C s parc. č. 3269/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 780 m2, k pozemku parcela
registra C s parc. č. 3271/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 667 m2, k pozemku parcela registra
C s parc. č.3271/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, k pozemku parcela registra C

s parc. č. 3271/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2, k pozemku parcela registra C s
parc.č. 3271/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2, k pozemku parcela registra C s parc.
č. 3271/6, zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, k pozemku parcela registra C s parc. č.
3271/7, zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2, ktoré sú všetky zapísané v katastri nehnuteľností
Okresný úrad Senica, okres Senica, obec Q., k.ú. Q. na liste vlastníctva č. XXXX, a ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnej

cenyzatovarvovýške296.682,51eurspríslušenstvom,ktorúžalobcavyúčtovalžalovanémunazáklade
faktúr č. OF1S/201480422 zo dňa 28.8.2014 na sumu 21.937,03 eur s dátumom splatnosti 26.11.2014,
č. OF1S/201480514 zo dňa 30.10.2014 na sumu 21.937,03 eur s dátumom splatnosti 14.12.2014,
č. OF1S/201480520 zo dňa 4.11.2014 na sumu 21.937,03 eur s dátumom splatnosti 19.12.2014,
č. OF1S/201480526 zo dňa 5.11.2014 na sumu 21.937,03 eur s dátumom splatnosti 20.12.2014,
č. OF1S/201480527 zo dňa 5.11.2014 na sumu 21.081,78 eur s dátumom splatnosti 20.12.2014,

č. OF1S/201480529 zo dňa 7.11.2014 na sumu 21.081,78 eur s dátumom splatnosti 22.12.2014,
č. OF1S/201580027 zo dňa 20.1.2015 na sumu 25.340,32 eur s dátumom splatnosti 21.3.2015,
č. OF1S/201580029 zo dňa 20.1.2015 na sumu 25.340,32 eur s dátumom splatnosti 21.3.2015,
č. OF1S/201580042 zo dňa 28.1.2015 na sumu 25.340,32 eur s dátumom splatnosti 29.3.2015,
č. OF1S/201580047 zo dňa 29.1.2015 na sumu 20.141,02 eur s dátumom splatnosti 30.3.2015,
č. OF1S/201580074 zo dňa 19.2.2015 na sumu 24.411,34 eur s dátumom splatnosti 20.4.2015, č.

OF1S/201580077 zo dňa 20.2.2015 na sumu 24.411,34 eur s dátumom splatnosti 21.4.2015 a č.
OF1S/201580078 zo dňa 20.2.2015 na sumu 23.379,14 eur s dátumom splatnosti 21.4.2015, a ktorejzaplatenie sa žalobca domáha proti žalovanému v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Senica
pod sp. zn. 5Cb/11/2016, pričom najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka žalobcu zabezpečuje
je 335 200,77 eur.

2. Rozhodol tak na základe návrhu, ktorým žalobca žiadal zriadenie záložného práva na zabezpečenie
žalovanej pohľadávky, keď vyslovil dôvodnú obavu, že v prípade úspechu v konaní bude ohrozená
exekúcia priznanej pohľadávky, pretože žalovaný okrem nehnuteľností, ktorých sa návrh záložného
práva týka, nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti a na dotknutých nehnuteľnostiach je zriadených celkom

už 6 záložných práv práve z dôvodu, že žalovaný si neplní svoje záväzky nielen voči žalobcovi, ale aj
voči iným subjektom, z čoho prirodzene plynie obava, že žalovaný zrejme nebude schopný plniť svoje
peňažné záväzky, pretože nie je platobne schopný.

3. Súd prvej inštancie po posúdení návrhu poukázal na právnu úpravu uvedenú v § 343, §344, §326
ods. 1, §327, §328 ods. 1,2,3 § 329 ods. 1, §331 ods. 2,3, § 334, § 335 C.s.p. a požadované

zabezpečovacie opatrenie zriadil keď mal preukázané, že danom prípade je návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia dôvodný. V konaní o veci samej sa žalobca domáha, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 296 682,51 eur titulom neuhradenej kúpnej ceny za dodaný
tovar. Nehnuteľnosti žalovaného, na ktoré žiada žalobca zriadiť záložné právo v prospech zabezpečenia
splnenia pohľadávky vymáhanej v tomto konaní sú už zaťažené záložným právom v prospech R. B.

C. Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky a v prospech Daňového úradu Trnava. Je
nepochybné, že žalovaný si neplní svoje záväzky nielen voči žalovanému, ale aj voči Daňovému úradu
Trnava, z čoho možno uzavrieť, že je tu dôvodná obava, že žalovaný je platobne neschopný podľa § 3
ods. 2 prvá veta zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a naviac nie je vlastníkom žiadnych
iných nehnuteľností, a ak sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej budú úspešne domáhať

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na dotknutých nehnuteľnostiach žalovaného aj ďalší veritelia
žalovaného, pohľadávka žalobcu za existujúceho stavu zostane buď sčasti alebo úplne neuspokojená,
preto s poukazom na uvedené skutočnosti mal prvoinštančný súd za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť
návrhu na nariadenie zabezpčovacieho opatrenia a v celom rozsahu mu vyhovel.

4. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podal v
zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné nariadené zabezpečovacie
opatrenie zrušil. V odvolacích dôvodoch poukázal na to, že žalobca si v súlade s ust. § 580 a § 581 Obč.
zák. jednostranne započítal pohľadávku z titulu náhrady škody vo výške 300.000,- eur voči pohľadávkam
žalobcu, ktoré si uplatňuje v tomto súdnom konaní. Započítaním tak došlo k zániku pohľadávok, a tak

neexistuje dôvod k tomu, aby bolo zabezpečovacie opatrenie na zaniknutú pohľadávku nariaďované.
Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na existenciu nedoplatku
žalovaného, ktorú má na dani voči Daňovému úradu v Trnave vo výške 141 699,54 eur v súvislosti s
ktorýmjezriadenézáložnéprávonanehnuteľnostiachevidovanýchnaLV3518vspojenísobavou,žeby
mohlo byť jeho právo na zaplatenie žalovanej istiny neuspokojené. Odvolateľ k uvedenému zdôraznil, že

podniká i v medzinárodnom obchode, z ktorých vzťahov si uplatňuje nadmerné odpočty DPH, pričom v
rámci prebiehajúcich daňových kontrol si žalovaný uplatňuje sumu 624 614,41 eur a v rámci prerušených
daňových konaní sumu 354 416,81 eur, čo znamená, že celková pohľadávka predstavuje sumu 979
031,27euravsúvislostistýmpohľadávkažalovanéhovočidaňovémuúraduniekoľkonásobneprevyšuje
pohľadávku daňového úradu voči žalovanému a pri priznaní nadmerného odpočtu daňový úrad uspokojí

svoje pohľadávky zápočtom priamo z priznaného nadmerného odpočtu a sumu prevyšujúcu daňový
nedoplatok vyplatí žalovanému, ktorý tak bude môcť uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov.

5. K odvolaniu žalovaného sa v podaní zo dňa 06.12.2016 vyjadril žalobca a žiadal, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože pohľadávka, ktorú si uplatňuje v tomto konaní

vo veci samej započítaním nezanikla a teda existuje, i keď žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že
má pohľadávky voči Slovenskej republike vo výške 979 031,27 eur, ktoré vznikli z titulu nezaplatenia
nadmerného odpočtu DPH, k čomu ale treba zdôrazniť, že zabezpečovacie opatrenie slúži ako
zabezpečovací prostriedok pohľadávky žalobcu vo výške 296 682,51 eur s prísl. a prípadná pohľadávka
žalovaného voči SR nemá žiadny vplyv na oprávnenosť pohľadávky žalobcu ani na dôvodnosť, či

nedôvodnosť zabezpečovacieho opatrenia, a tak tvrdenie, že žalovaný má pohľadávku z titulom
vyplatenianadmernéhoodpočtuDPHjepreposúdenievecinerozhodnáanavyšejeotázne,čiexistencia
žalovaným tvrdenej pohľadávky, ktorá je závislá od výsledku daňovej kontroly, ktorú vykonáva Daňová
úrad Trnava bude v prospech žalovaného, pretože daňové kontroly prebiehajú alebo sú prerušené,preto i žalovaným tvrdená pohľadávka je neistá, keď žalovaný zatiaľ nezískal žiadny z nadmerných
odpočtov na DPH, na ktoré v odvolaní poukazuje a jeho argumentácia je z toho dôvodu bez akéhokoľvek
právneho významu. Okrem toho je žalovaný v reštrukturalizácii a z reštrukturalizačného posudku

vyplýva, že žalovaný je platobne neschopný, pretože má peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti
voči viacerým veriteľom, preto bolo Okresným súdom Banská Bystrica uznesením č.k. RR8/2016
povolená reštrukturalizácia, v dôsledku čoho je konanie v tejto veci prerušené a v prípade vyhlásenia
konkurzu na žalovaného by boli pohľadávky nezabezpečených veriteľov uspokojené len v rozsahu
2,56%, z čoho jasne vyplýva, že zabezpečenie pohľadávky žalobcu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje

zriadením zabezpečovacieho opatrenia je odôvodnené, pretože obava, že exekúcia pohľadávky, ktorú si
žalobca uplatňuje vo veci samej je týmto ohrozená a je stále daný dôvod na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa podaním odvolacej repliky vyjadril odvolateľ v podaní zo dňa
27.01.2017, ktorý zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní a opakovane žiadal, aby súd pristúpil k

zrušeniu nariadeného zabezpečovacieho opatrenia. V rámci podaného vyjadrenia sa odvolateľ venoval
otázke opodstatnenosti samotného nároku uplatneného v konaní pred súdom prvej inštancie, zotrval na
existencii svojej pohľadávky voči žalobcovi, ktorú má titulom vzniku škody pri dodávke nekvalitných PET
predliskov, ktoré mu žalobca dodal, čo viedlo k strate odberateľov, čím mu vznikla nielen škoda, ale mu
zostane nepredaný tovar a vznikol ušlý zisk, keďže sa mu tovar nepodarilo ďalej predať. K nadmerným

odpočtom DPH, ktoré žalobca spochybňuje poukázal na to, že keby z pohľadávky, ktorú si žalovaný
odvodzuje práve z nároku na vyplatenie daňových odpočtov vo výške 979.031,27 eur by bola vyplatená
len časť, určite by z nej pohľadávku žalovaného bol schopný uspokojiť.

7. Po doručení odvolania žalovaného súdu prvej inštancie, čo bolo dňa 19.08.2016, bolo súdu

oznámené, že na žalovaného bola dňa 20.09.2016 povolená reštrukturalizácia rozhodnutím Okresného
súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R 8/2016 zverejneným v Obchodnom vestníku 180/20.

8. Z dôvodu reštrukturalizácie sa konanie vo veci samej zo zákona prerušilo. Súd prvej inštancie
požiadalsprávcužalovanéhoooznámenie,vakomstavejereštrukturalizácia,načosprávcažalovaného

spoločnosť KASATKIN Recovery, k.s. Banská Bystrica podaním zo dňa 28.6.2017 súdu prvej inštancie
oznámil, že Okresným súdom Banská Bystrica bolo vydané dňa 05.06.2017 uznesenie o nahradení
prijatia plánu v skupine pre nezabezpečené pohľadávky 1, bol potvrdený reštrukturalizačný plán
a ukončená reštrukturalizácia, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 11/2017
dňa 12.06.2017 a na čas po skončení reštrukturalizácie do úplného splnenia plánu sa zaviedla nad

spoločnosťou dozorná správa. Súčasne bolo súdu prvej inštancie predložené i uznesenie č.k. 2R
8/2016-655 Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.06.2017, ktorým bolo rozhodnuté, že sa
potvrdzuje reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončuje sa jeho reštrukturalizácia. Okresný súd Banská
Bystrica s poukazom a na § 156 zák. č. 7/2005 Z.z. skonštatoval, že zverejnením uznesenia o
skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania

a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4 ZKR a zaniká i funkcia veliteľského výboru a
funkcia správcu.

9. S poukazom na vyššie uvedené a odvolanie podané voči nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu
žalovaným, súd prvej inštancie vec predložil odvolaciemu súdu, aby o odvolaní rozhodol.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356
písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a

že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo
skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania(§
383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
keď dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné vziať do úvahy skutočnosti, ktoré po podaní

odvolania žalovaným voči nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu v konaní vo veci samej nastali,
konkrétne povolenie reštrukturalizácie na žalovaného a jej ukončenie potvrdeným reštrukturalizačného
plánu, ktoré majú za následok zrušenie zabezpečovacieho opatrenia.11. Odvolací súd konštatuje, že konanie vo veci samej, ktorého súčasťou bol i podaný návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa začalo ešte pred povolením reštrukturalizácie, následkom
ktorej sa konanie prerušilo.

Podľa § 118 zák. č. 7/2005 Z.z.

(1)Povolenímreštrukturalizáciesazačínareštrukturalizácia.Reštrukturalizáciasapovažujezapovolenú
zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo
alebo prebiehalo konkurzné konanie; ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie
konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.

(3) Povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto

konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok
po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.

(4) Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa
povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa

§ 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

Podľa § 156 zák.č. 7/2005 Z.z.

Zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky

začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo
záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

Podľa § § 335 C.s.p.

(2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší
rozhodnutím,ktorýmrozhodnutiesúduprvejinštanciemenítak,žežalobuzamieta,aleboktorýmkonanie
vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie.

Podľa § 344 C.s.p.

Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

12. Odvolací súd konštatuje, že v dôsledku zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie v
Obchodnom vestníku zanikajú účinku začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa súdne a
rozhodcovskékonania,ktorébolivdôsledkupovoleniareštrukturalizácieprerušené.Ideosúdnekonania

onárokoch,ktorébolotrebavreštrukturalizáciiuplatniťprihláškou.Tietokonaniesazastavujúzozákona,
preto nie je potrebné vydávať o nich osobitné uznesenie a rozhodnutie.

13. Právny dôsledkom skončenia reštrukturalizácie je zastavenie konania , ktoré začalo pred povolením
reštrukturalizácie , ktoré sa jej povolením prerušilo. V reštrukturalizácii sa prihláškou uplatňujú

všetky peňažné pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, ako tomu je i
v tmto prípade. K zastaveniu konania dochádza ex lege, preto sa o zastavení konania nevydáva
osobitné uznesenie a to bez ohľadu na to, či pohľadávka, ktorá sa v reštrukturalizácii prihlasuje
prihláškou bola alebo nebola prihlásená. Konanie o veci samej, v ktorom žalobca podal i návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sa začalo ešte pred začatím reštrukturalizácie a povolením

reštrukturalizácie sa prerušilo a následne došlo k jeho zastaveniu . V zastavenom konaní už nemožno
pokračovať a konanie sa zastavuje ako celok vrátane konania o trovách. Konanie je zastavené ex lege
a nastávajú také isté právne účinky, ako keby bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení konania.

14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže došlo na základe lex specialis k

zastaveniu konania vo veci samej, s poukazom na § 335 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že nariadenie
zabezpečovacieopatrenieajbeznávrhuzrušil.Otrováchodvolaciehokonaniasúdnerozhodolzdôvodu,
že konanie je už zastavené ex lege, teda neexistuje a tak nemožno rozhodovať ani o trovách.Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).