Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210314
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717210314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. E. Y.,
advokát so sídlom H. XX, P.O.BOX XXX, XXX XX L., proti žalovanému: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V. XXXX/XX, XXX XX V. V., o zaplatenie 1.065,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5Csp/145/2017-85 zo dňa 17. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu
834,61 Eur s príslušenstvom a V. o náhrade trov konania, m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu 834,61 Eur
spolusúrokomzomeškaniavovýške8%ročneod16.06.2017dozaplatenia.Konanievčastizaplatenia
istiny 231,08 Eur zastavil. Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške

56 %. Vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako
spotrebiteľom bola dňa 14.02.2011 uzavretá Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Y.,
a.s., ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol
účet. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške
600 Eur so zmluvným úrokom 22,80 % ročne s mesačnou splátkou vo výške 20 Eur. Žalovaná začala
s čerpaním poskytnutého úverového rámca dňa 27.04.2011, svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy si
však neplnila a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Právny

predchodca žalobcu vystavil ku dňu 04.06.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku
dňu 31.05.2017, obsahujúcim súhrn debetných položiek, istiny, poplatkov, sankčného a štandardného
úroku, s prihliadnutím na úhrady vykonané žalovanou s konečným zostatkom na úhradu 1.065,69 Eur. Z
prehľadu kreditných a debetným transakcií žalovanej mal preukázané, že žalovaná dlhodobo využívala
kreditnú kartu, avšak povinnosť splácať dohodnuté mesačné splátky porušila, dôsledkom čoho došlo
k ukončeniu zmluvného vzťahu a vyhláseniu okamžitej splatnosti poskytnutého úveru. Žalobca sa tak
podanou žalobou oprávnene domáha zaplatenia nesplatenej časti poskytnutej úverovej istiny vo výške

1.065,69 Eur. Nakoľko však žalobca zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie istiny 231,08 Eur späť,
súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil.
Vozvyšnejčastižalobežalobcuvyhovel.Poukázalnato,žeprikreditnejkarteideoformurevolvingovéhoúveru, pri ktorom type úveru sa dohadzuje len výška úverového rámca a nie je možné určiť výšku ročnej
percentuálnej miery nákladov priamo a jednoznačne v úverovej zmluve.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku I., ktorým bola žalovaná zaviazaná plniť
žalobcovi a vo výroku V. o náhrade trov konania, podala odvolanie žalovaná. V odvolaní poukazovala,
že spotrebiteľská úverová zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré poukazovala
vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2017. Podľa obsahu spornej zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú
alebo formulárovú zmluvu vyhotovenú pre širší neurčitý okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou

spotrebiteľa zasiahnuť do obsahu tejto zmluvy alebo obchodných podmienok. Zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, medzi ktoré patrí aj údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Keďže v zmysle indikatívneho výpočtu RPMN mal byť úver splatený
v 48-ich mesačných splátkach, bolo možné v danom prípade stanoviť aj termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, no predmetná zmluva uvedený údaj neobsahuje. Uvedená zmluva o poskytnutí

spotrebiteľskéhoúveruobsahujechybnéúdajeocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť.Účelom
toho je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný o celkovej sume, ktorú musí na základe
spotrebiteľského úveru veriteľovi zaplatiť. Navyše, v takomto prípade je otázna správnosť indikatívneho
výpočtu RPMN uvedeného v zmluve. Nakoľko zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a j) ZoSÚ, a to termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s poukazom na § 11
ods. 1 písm. a) tohto zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Najvážnejšou neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je drobné, voľným okom ťažko čitateľné písmo v zmluve (v časti V. a VI.) a
voľným okom celkom nečitateľné zmluvné podmienky. Časť uzatvorenia zmluvy je pritom irelevantný.
Konanie v rozpore s dobrými mravmi je najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré

vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, uznávané pri poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklostí a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej
slobody. Za také porušenie v danom prípade možno považovať pripravenie zmluvného formulára,
ktorý obsahuje časti voľným okom sotva čitateľné. Je nevyhnutné bezpodmienečne trvať na tom, aby

mal spotrebiteľ možnosť jasne sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy so všetkými jej časťami, aby
spotrebiteľ mal úplnú vedomosť o celom obsahu pripravenej zmluvy. To nie je možné dosiahnuť vtedy,
ak je zmluva pripravená takým drobným typom písma, ktoré je voľným okom ťažko čitateľné. V tomto
poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 320/2013. Ďalšou skutkovou okolnosťou,
ktorá činí žalobu nedôvodnou, je nepreukázanie doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

Vzhľadom na neplatnosť zmluvy vznáša námietku premlčania. Z neplatného právneho úkonu sa veriteľ
môže domáhať len bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia začala plynúť poskytnutím plnenia žalobcom, teda zrejme niekedy v novembri 2012.
Objektívna premlčacia lehota uplynula potom v novembri 2015. Subjektívna premlčacia lehota plynie v
rámci objektívnej premlčacej lehoty. Navrhuje rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na rozhodnutie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas

sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1
CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a rozsudok v napadnutej časti v zmysle
ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu o zaplatenie istiny 834,61 Eur spolu s úrokom
z omeškania, zamietol.

5. V preskúmavanej veci je nepochybné, že sa jedná o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci
ktorého neboli zmluvné ustanovenia individuálne dojednané. Základným znakom spotrebiteľských
zmlúv, nadväzne aj ochrany spotrebiteľa je, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľné podmienky sú v § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vymedzené len príkladmo. Je nutné zdôrazniť, že neprijateľnou
podmienkou môže byť nielen samotný obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského
záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v proceseuzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). O takúto situáciu ide aj v prerokovávanej veci.

6. Jednoznačne možno súhlasiť s argumentmi žalovanej, že text uvedený v úverovej zmluve a v
úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, je voľným
okom nečitateľný. Veľkosť písma je tak minimálna, že je reálne nenaplniteľné, aby sa priemerný
spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s dotknutým textom, nie to ešte mu porozumieť a vyhodnotiť jeho
dôsledkydopadajúcehonanehoakospotrebiteľa.Žalobcovi(jehoprávnemupredchodcovi)ničnebránilo

zmluvu pripraviť tak, aby spotrebiteľ získal reálnu možnosť oboznámiť sa s celým rozsahom povinností
vznikajúcich mu uzavretím zmluvy. Tento právny názor podporuje aj § 1b novely nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 53c), podľa
ktoréhoustanoveniaspotrebiteľskejzmluvy,akoajustanoveniaobsiahnutévovšeobecnýchobchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou, musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

7. Vzhľadom na uvedené žalovaná je preto povinná titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť žalobcovi
plnenie, ktoré získala od žalobcu na základe neplatného právneho úkonu (§ 457 OZ, ak je zmluva
neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal).

8. Následne sa odvolací súd zaoberal vznesenou námietkou žalovanej premlčania uplatneného nároku
žalobcu.

9. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávnej námietky.

10. Podľa § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

11. Podľa § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť, alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 296 CSP vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch
je koncentrácia konania upravená odlišne ako v ostatných konaniach, kde majú sporové strany rovné
postavenie, rovnakú možnosť prístupu k informáciám a rovnakú vyjednávaciu silu pri uzatváraní
zmluvy. Zákonná koncentrácia vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania bude v takomto prípade
zaväzovať len dodávateľa. Spotrebiteľ môže predložiť, alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutím vo veci
samej v prípade, že proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie je podané odvolanie zo strany spotrebiteľa,
je potrebné chápať až rozhodnutie odvolacieho súdu, ako konečné rozhodnutie vo veci samej a jeho
doručením toto nadobudne právoplatnosť. Tým, že spotrebiteľa podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, toto nenadobudlo právoplatnosť. V takom prípade strana - spotrebiteľ môže aj v odvolaní

uplatniť aj iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky (§ 149 CSP). Predmetné zákonné ustanovenie sa však nepoužije v prípade, ak spotrebiteľ
je zastúpený advokátom. V preskúmavanej veci žalovaná ako spotrebiteľka však nie je zastúpená
advokátom. Z tohto dôvodu odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 296 CSP prihliadol na námietku

premlčania vznesenú žalovanou v odvolaní.

13. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia istiny, ktorá bola poskytnutá žalovanej na
základe zmluvy o úvere jeho právnym predchodcom a tiež poplatkov za vedenie účtu, ako aj rôznych
sankčných úrokov. Keďže však vyššie bolo konštatované, že úverová zmluva je neplatná, žalobcovi

vznikol nárok na vrátenie plnenia, ktoré bolo žalovanej na základe takejto zmluvy poskytnuté, teda
jednotlivé výbery z kreditnej karty.14. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1
OZ). Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

15. Premlčanie je možné charakterizovať ako márne uplynutie zákonom určeného času, ktorého
dôsledkom je, že právo, ktoré nebolo v určenom čase vykonané, sa oslabuje a toto právo v spojení
s ďalšou právnou skutočnosťou (dovolaním sa premlčania), nie je možné v zásade priznať. V prípade

práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú,
resp. 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba.
Pokiaľskončíplynutiejednejznichadôjdekvzneseniunámietkypremlčania,premlčanéprávonemožno
oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený
sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba
nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Z uvedeného vyplýva, že dĺžka objektív nej premlčacej doby
nemôže byť nikdy prekročená, a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne

ak plynúť nezačala. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho
úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže
podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach
mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok,

vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie NS SR 1Cdo 67/2011).

16. Z výpisu z Pôžičky karty Quatro vyplýva, že žalovaná naposledy čerpala z kreditnej karty dňa
24.08.2012 a k zúčtovaniu došlo 25.08.2012, kde debetná transakcia bola vo výške 0,80 Eur. V

nasledujúcom období vo výpise sú evidované už iba poplatku za správu kartového účtu, štandardné
úroky, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti a podobne.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, subjektívna 2-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia začala plynúť nasledujúci deň po zúčtovaní debetnej transakcie dňa 25.08.2012, teda dňa

26.08.2012 a táto uplynula dňa 26.08.2014. Objektívna premlčacia doba začala plynúť v rovnaký deň
ako subjektívna, t.j. 26.08.2012 a uplynula dňa 26.08.2015. Žalobu žalobkyňa podala na súde dňa
21.07.2017, teda po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby.

18. Je nutné dodať, že ak by subjektívna premlčacia doba ani nezačala plynúť v rámci objektívnej

premlčacej doby, uplynutím objektívnej premlčacej doby sa právo premlčí, pretože sa jedná o maximálnu
lehotu na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

19. Žalobcovi bolo odvolanie žalovanej doručené na vyjadrenie, v ktorom bola vznesená námietka
premlčaniažalovanou.Žalovanýnevyužilsvojeprávoa možnosťvyjadriťsaktejtonámietkepremlčania.

20. Vzhľadom na vyššie konštatované, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie a o trovách konania rozhodol s poukazom na ust.
§ 396 ods. 1, 2 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj
na odvolacie konanie, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania

nasúdeprvejinštancie),aplikujúcustanovenie§255ods.1CSP(súdpriznástranenáhradutrovkonania
podľa pomeru jej úspechu vo veci) a § 256 ods. 1 CSP (ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane). V danej veci žalobkyňa mala plný úspech a pokiaľ ide o
časť zastavenia konania, už súd prvého stupňa konštatoval, že v tejto časti žalobca procesne zavinil
zastavenie konania. Z týchto dôvodov súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)