Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 11, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Cb/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200717
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6415200717.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: CODOGNOTTO Slovensko s.r.o., so sídlom
Sereďská 255/4013, Trnava, IČO: 35 966 629, v konaní právne zastúpený Biksadský & Partners,
s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, IČO: 36 858 552, proti žalovanému: Slovalco, a.s., so sídlom
Priemyselná14,ŽiarnadHronom,IČO:31587011,vkonaníprávnezastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Miroslav Németh, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, Bratislava, IČO: 36 842 028, v

konaní o zaplatenie 28.528,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd v r a c i ažalobcovi súdny poplatok vo výške 1.694,39 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa

platobného systému Slovenská pošta, a. s.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 28.528 Eur s príslušenstvom
z titulu úhrady ceny prepravy tovaru, ktorú zrealizoval na základe objednávky žalovaného. Za jednotlivé
prepravy žalovanému vystavil faktúry zo dňa 31.05.2013, zo dňa 30.06.2013 a zo dňa 31.07.2013, no
žalovaný prvú faktúru neuhradil a posledné dve faktúry uhradil len čiastočne.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný (okrem iného) namietol, že tunajší súd nemá právomoc
konať v tejto veci, pretože žalované faktúry sa týkajú rámcovej zasielateľskej zmluvy a rámcovej zmluvy
o preprave, konkrétne dohôd o zmene obsahu týchto právnych úkonov zo dňa 03.06.2011 a v bode
6.12 oboch rámcových zmlúv je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej má v tejto veci konať
Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Žalovaný preto navrhol

konanie zastaviť.

3.Žalobcasícecestouprávnehozástupcuvosvojomvyjadreníkvyjadreniužalovanéhouviedol(rovnako
ako to uviedol aj v samotnej žalobe), že nemá vedomosť o tom, že by podpisoval dohody, na ktoré
sa žalovaný odvoláva, no súd po preskúmaní predložených listinných dôkazov (predovšetkým dohody
o zmene obsahu rámcovej zasielateľskej zmluvy, ktorá je datovaná dňom 03.06.2011 a tiež dohody

o zmene obsahu rámcovej zmluvy o preprave veci z toho istého dňa) dospel k záveru, že námietka
žalovaného je dôvodná a konanie treba zastaviť.

4. Prvá dohoda bola podľa označenia zmluvných strán uzavretá medzi žalovaným ako príkazcom a
žalobcom ako zasielateľom a druhá medzi žalovaným ako odosielateľom a žalobcom ako dopravcom
a v oboch týchto právnych úkonoch sú dostatočne jasne určené práva a povinnosti oboch zmluvných

strán. Je pravdou, že v úvode oboch dohôd sa konštatuje, že zmluvné strany dňa 03.06.2011 uzavreli
rámcovú zasielateľskú zmluvu, resp. rámcovú zmluvu o preprave veci a tieto súdu predložené neboli.Súd však považoval za nadbytočné tieto rámcové zmluvy skúmať v situácii, kedy samotné dohody o
zmene obsahu predmetných zmlúv evidentne nahrádzajú celé znenie rámcových zmlúv (prvá aj druhá
dohoda predstavujú vlastne celý text zmlúv od ich predmetu v čl. I. až po záverečné ustanovenia v čl. VI)

a kedy žalobca nijako nespochybnil, že dohody za neho uzatvárala osoba, ktorá na to bola oprávnená
(žalobca len tvrdil, že o uzavretí dohôd „nemá vedomosť“, no nič viac neuviedol). Jedna aj druhá dohoda
totižobsahujeodtlačokpečiatkytakžalobcuajžalovanéhoasútampripojenéajpodpisyosôbkonajúcich
za obe zmluvné strany, teda aj za žalobcu a toto žalobca nijak nevysvetlil.

5. Obidve zmluvy v bode 6.12 obsahujú ustanovenie o tom, že ak sa spory medzi stranami nepodarí
vyriešiť dohodou, strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú na základe tejto zmluvy
a v súvislosti s ňou vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie (s výnimkou tých sporov,
ktorých rozhodovanie je z rozhodcovského konania zákonom vylúčené), rozhodne Rozhodcovský
súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, a to podľa slovenského právneho
poriadku, pričom strany podpisom zmluvy vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) Zákona

o rozhodcovskom konaní a súhlasia, aby menovaný rozhodcovský súd rozhodol obchodnoprávnu vec
podľa zásad spravodlivosti. Strany ďalej prehlasujú, že boli oboznámené a súhlasia so štatútom a
rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu a v prípade, ak sa na príslušný prípad vzťahuje Dohovor
o prepravnej zmluve o medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) uverejnený vyhláškou č.
11/1975 Zb. je rozhodcovský súd SOPK povinný rozhodovať podľa tohto dohovoru. Strany sa podrobia

rozhodnutiu tohto súdu a jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné.

6. V tomto smere § 5 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uvádza, že na námietku žalovaného
uplatnenú najskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemal prejednať
a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.

7. Podľa § 6 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní,
konanie zastaví.

8. V danom prípade súd potom vychádzajúc z citovaných ustanovení zistil, že predmetné faktúry,
ktorých zaplatenia sa žalobca domáha voči žalovanému boli vystavené v súvislosti s vyššie uvedenými
zmluvamiatýkajúsavykonaniaprepravytovarurealizovanejmedzištátne.PretotrebaaplikovaťDohovor
o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaný pod č. 11/1975 Zb.
s tým, že článok 33 tohto dohovoru určuje, že prepravná zmluva môže obsahovať doložku zakladajúcu

príslušnosť rozhodcovského súdu, ale iba pod podmienkou, že doložka predpokladá, že rozhodcovský
súd bude rozhodovať podľa tohto dohovoru.

9. Bolo preukázané, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v oboch právnych úkonoch je v súlade s
predmetným článkom dohovoru, keďže bod 6.12 oboch zmlúv určuje, že pri medzinárodnej cestnej

nákladnej preprave bude rozhodcovský súd rozhodovať podľa tohto dohovoru.

10. Pretože potom žalovaný pri prvom úkon, ktorý mu patril vzniesol námietku nedostatku právomoci
súdu a toho, že vec má prejednávať rozhodcovský súd, súd musel konanie zastaviť podľa § 6 ods. 1
Civilného sporového poriadku.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí o
tom, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. V danom prípade žalobca podaním žaloby, na ktorej prejednanie nie je daná právomoc tunajšieho

súdu zavinil, že konanie muselo byť zastavené a tak je povinný uhradiť trovy konania žalovanej
protistrane. Súd tu nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa k nepriznaniu náhrady trov konania,
lebo pokiaľ žalobca poukazoval na to, že korektne oznámil žalovanému začatie tohto konania listom,
na ktorý žalovaný reagoval a neuviedol existenciu takejto zmluvy, tak toto nie je pravdou, pretože
žalovaný v liste zo dňa 01.04.2015 poukazoval na predmetné dohody o zmene obsahu rámcovej

zasielateľskej zmluvy a o zmene obsahu rámcovej zmluvy o preprave veci. Z elektronickej komunikácie
právnych zástupcov oboch strán potom nespochybniteľne vyplýva, že právna zástupkyňa žalobcu
disponovala predmetnými dohodami niekedy od 11.05.2015, kde následne 26.06.2015 oznámila
protistrane stanovisko, že nemienia meniť žalobu. Následne bol žalobca na súdny poplatok vyzvanýdňa 15.10.2015 a súdny poplatok nezaplatil. Konanie muselo byť uznesením z 20.11.2015 zastavené.
Dňa 22.12.2015 žalobca zaplatil súdny poplatok a v nadväznosti na to potom po zrušení zastavujúceho
uznesenia uznesením zo dňa 02.02.2016 bola žaloba doručovaná žalovanej strane koncom apríla 2016

(žalovaný ju prevzal 04.05.2016). Až následne sa k nej vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu vyjadrením zo dňa 18.05.2016. Žalobca mal teda dostatočný časový priestor odkedy mu boli
známe okolnosti spôsobujúce nedostatok procesnej podmienky tohto konania (nedostatok právomoci
tunajšieho súdu na konanie) predísť tomu, aby trovy konania žalovanej strane nevznikli. Preto súd
musí konštatovať, že je to zavinenie žalobcu, ktoré spôsobilo, že konanie sa muselo zastaviť, lebo

presvedčenie o právomoci tunajšieho súdu musel žalobca stratiť nepochybne v priebehu mája, či júna
2015 a teda sa mohol vyhnúť zbytočným trovám konania, ktoré následne vznikli na strane žalovaného.
Preto je žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP
rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

13. Vzhľadom na zastavenie konania vo veci samej súd vrátil žalobcovi prostredníctvom
prevádzkovateľa platobného systému súdny poplatok zaplatený za žalobu krátený o 1 % (zaplatený bol
súdny poplatok vo výške 1.711,50 Eur), a to s poukazom na § 11 ods. 3, ods. 4 a ods. 6 písm. b) Zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).