Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoPr/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713219313
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7713219313.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu ZAGRO Michalovce, spol. s r.o., so
sídlom Michalovce, Farská 32, IČO: 31 676 359, zastúpeného JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom
so sídlom Michalovce, Cyrila a Metoda 3 proti žalovanému Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom I., I. XX,
zastúpenému JUDr. Dianou Treščákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, o zaplatenie
11.699,12 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 20.2.2017
č.k. 19Cpr/1/2014-276 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 20.2.2017 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.699,12 eur, úroky z omeškania zo sumy 6.297,59 eur vo výške 5,5%
ročne od 5.11.2013 do 21.7.2014 a zo sumy 11.699,12 eur vo výške 5,15% ročne od 22.7.2014 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom priznal žalobcovi ako strane
úspešnej v konaní plnú náhradu trov konania, ktoré je žalobcovi povinný zaplatiť žalovaný.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu, pričom pri
vzniku pracovného pomeru uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalobca si v konaní uplatňuje
proti žalovanému právo na náhradu škody za schodok na zverených hodnotách. Žalobca svoj nárok
pôvodne uplatnil na základe dohody o uznaní dlhu, ktorú strany sporu uzavreli dňa 12.9.2013. Súd
prvej inštancie však vyslovil názor, že v pracovnoprávnych vzťahoch nie je možné aplikovať ust. § 558
Občianskeho zákonníka (OZ), pretože v prípade pracovných pomeroch a z nich vzniknutých nárokov
na náhradu škody je potrebné aplikovať ustanovenia Zákonníka práce (ZP). Žalovaný v konaní poprel

nárok, ktorý pôvodne voči žalobcovi uznal, preto súd prvej inštancie posudzoval uplatňovaný nárok
podľa ust. § 182 ZP. Uviedol, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia
je existencia pracovného pomeru, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách, platná
dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá a škoda musela
vzniknúť pri plnení pracovných povinností na zamestnanca. Podľa názoru súdu prvej inštancie všetky
tieto predpoklady splnené boli. Žalovaný bol v pracovnom pomere u žalobcu na základe pracovnej
zmluvy a mal uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný tým niesol zodpovednosť za

jemu zverené hodnoty, ktoré bol povinný vyúčtovať. Škoda, ktorú si žalobca uplatnil, mala vzniknúť
neoprávneným čerpaním pohonných hmôt na tankovaciu kartu s koncovým č. 142, ktorá bola pridelená
žalovanémupremotorovévozidloMercedesAtegoC..Súdprvejinštancieuviedol,žežalovanýakovodič
potreboval pohonné hmoty na výkon svojej práce, pričom pohonné hmoty sú hodnotou, ktorú bol povinnývyúčtovať. Konštrukcia zodpovednosti za schodok je objektívna s možnosťou vyvinenia zamestnanca.
Preto bolo na žalovanom preukázať, že za vzniknutý schodok nezodpovedá. Podľa názoru súdu prvej
inštancie žiadna jeho obrana ho nezbavila zodpovednosti za schodok, ani nepreukázal, že by škodu

spôsobil niekto iný. K obrane žalovaného, že nikdy neprevzal tankovaciu kartu oproti podpisu uviedol
súd prvej inštancie, že to nemá žiaden vplyv na jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu, pretože
podstatná je skutočnosť, že kartou disponoval, čo žalovaný nepoprel. Netvrdil tiež, že by kartu odovzdal
inému vodičovi alebo aby taký príkaz dostal od svojho zamestnávateľa. Z tohto dôvodu súd prvej
inštancie nevykonával dôkazy navrhnuté žalovaným na preukázanie, či podpis na preberacom protokole

na kartu s koncovým č. 142 je jeho podpisom alebo nie. Žalovaný nepoprel, že táto karta mu bola
odovzdaná spolu s motorovým vozidlom EČV: C. a disponoval ňou až do skončenia pracovného
pomeru, keď ju odovzdal zamestnávateľovi. Preto niesol plnú zodpovednosť za vyúčtovanie pohonných
hmôt na tejto karte. K obrane žalovaného o tom, že vo firme bola prax, že karty sa nechávali vo
vozidle za tienidlom, uviedol súd prvej inštancie, že zamestnávateľ ho v tomto smere neinštruoval, ani
mu nedal príkaz, aby kartu nechával v motorovom vozidle. Ak žalovaný kartu nechával vo vozidle,

sám sa vzhľadom na uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti vystavoval riziku vzniku škody na
karte, prípadne jej zneužitiu. Žalovaný ako hmotne zodpovedná osoba mal vykonať všetky opatrenia,
aby k vzniku škody nedošlo. Poukázal na výpovede svedkov, ktorí zhodne vypovedali, že karta sa
preberala na protokol. Karta patrila síce ku konkrétnemu vozidlu, pretože mala uvedené evidenčné
číslo vozidla, bola však zverená vodičovi tohto vozidla, ktorý za kartu zodpovedal. Prax popisovaná

žalovaným tak vyznieva nepresvedčivo, rovnako nepresvedčivé je aj tvrdenie žalovaného o tom, že
všetky karty mali rovnaký PIN kód napísaný na tienidle vozidla. K námietkam žalovaného, že na kartu
tankovalo viac vodičov, uviedol súd prvej inštancie, že žalovaný počas konania nepreukázal, že by na
kartu s koncovým č. 142 tankoval iný vodič, prípadne že by mu dal zamestnávateľ pokyn odovzdať
túto kartu inému vodičovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa mohlo stať v prípade nových

motorových vozidiel, ktorým ešte nebola pridelená karta alebo z iných dôvodov, že sa tankovalo na
kartu iného vozidla, bolo to však so súhlasom a vedomím zamestnávateľa. Pritom nie je podstatné, či
súhlas na používanie karty do iného vozidla bol udelený písomne alebo ústne. Žalobca taký súhlas u
žalovaného nepotvrdil, preto bolo bez právneho významu znalecky preukazovať podpisy na preberacích
a odovzdávacích protokoloch k jednotlivým vozidlám a kartám. Súd prvej inštancie zistil, že v čase od

1.1.2013 do 16.8.2013 mal žalovaný pridelené okrem svojho vozidla Mercedes Altego C. ďalšie štyri
motorové vozidlá, pričom aj počas poruchy svojho vozidla zodpovedal za vozidlo aj za kartu koncové
č. 142, pridelenú v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalobca predložil dôslednú evidenciu
tankovaní prostredníctvom faktúr spoločnosti OMV, evidenciu pohybu motorových vozidiel cez systém
GPS a evidenciu samotných vodičov o počte najazdených kilometrov za jednotlivé mesiace a spotrebe

pohonných hmôt. Súd prvej inštancie nezistil ani také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že
žalobca ako zamestnávateľ nevytvoril žalovanému vhodné podmienky pre výkon hmotne zodpovednej
práce. Ani žalovaným navrhovaní svedkovi I. a M. neprispeli k prípadnému zbaveniu zodpovednosti
žalovaného za schodok. Pre posúdenie povahy zodpovednosti žalovaného za schodok je podstatné, že
tankovacia karta, za ktorú niesol žalovaný zodpovednosť, patrila ku konkrétnemu vozidlu. Pokiaľ sa týka

preukázania samotného vzniku schodku a jeho výšky, súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobca
ich dostatočne preukázal. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, ktoré motorové vozidlá
v rozhodnom období užíval ani počet najazdených kilometrov za obdobie od 1.1.2013 do 16.8.2013.
Nepoprel tiež to, že kartou s koncovým č. 142 disponoval po celú rozhodnú dobu. Počas používania
iného motorového vozidla bol žalovaný povinný používať kartu pridelenú príslušnému vozidlu. Súd prvej

inštancie ďalej podrobne uvádza, v ktorom období mal žalovaný pridelené ktoré služobné motorové
vozidlo, uvádza aj podrobný prehľad tankovania na jednotlivé tankovacie karty a výpočet rozdielu medzi
tankovaním a skutočnou spotrebou motorového vozidla. Následne súd prvej inštancie uzatvára, že
podľa faktúr spoločnosti OMV za obdobie od 1.1.2013 do 16.8.2013 bol na kartu koncové č. 142
tankované v celkovej hodnote 14.707,02 eur, pričom pri zohľadnení počtu najazdených kilometrov, ceny

nafty a priemernej spotrebe vozidla predstavuje oprávnené tankovanie sumu 2.797,94 eur. Preto za
neoprávnené tankovanie považuje sumu 11.909,08 eur, čo predstavuje škodu na majetku žalobcu.
Žalobca vyčíslil škodu na sumu 11.909,12 eur, čo predstavuje rozdiel 0,04 eur, ktorý mohol vzniknúť
rôznym spôsobom výpočtu. Z uplatnenej škody žalovaný uhradil sumu 2.100,00 eur, preto za oprávnenú
považuje súd náhradu schodku v sume 11.699,12 eur. Žalovaný namietal aj to, že pri uplatňovaní

škody má ísť iba o reálnu ujmu, teda zmenšenie majetku žalobcu, čo nie je škoda určovaná podľa
cien fakturovaných spoločnosťou OMV. Celková suma, ktorá s ohľadom na priemernú spotrebu bola
neoprávneným čerpaním bola zahrnutá ako nákladová položka do dane z príjmu, čím došlo k zníženiu
dane, teda ušetreniu finančných prostriedkov. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že schodkom jerozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o
ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Hodnoty, ktoré mal žalovaný na tankovacej karte zverené,
sú hodnoty vrátane DPH, pretože platby sa vykonávali vrátane tejto dane na jednotlivých čerpacích

staniciach a takto boli aj účtované. Účtovná evidencia pasív žalobcu je teda vedená vrátane DPH. Preto
žalovaný bol povinný vykonať vyúčtovanie zverených hodnôt so započítaním dane. V tejto súvislosti
poukazuje súd prvej inštancie na ust. § 189 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec, ktorý
zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenie vlády

č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP. Navrhuje, aby napadnuté rozhodnutie odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktoré sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním, pretože súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, pri odôvodnení rozsudku nebral do
úvahy niektoré podstatné skutočnosti a tiež neprihliadol na niektoré výpovede svedkov v prospech
žalovaného. Navyše vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný v konaní namietal svoju zodpovednosť za
škodu podľa § 182 ZP z dôvodu, že napriek uzatvorenej dohode o hmotnej zodpovednosti tankovaciu

kartu nikdy neprevzal ako zverenú hodnotu, pretože nepatrila výlučne jemu a tankovaciu kartu nemožno
považovať za predmet zverený do výlučnej zodpovednosti zamestnanca, teda viažuci sa na konkrétnu
osobu. Namieta, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný mal prevziať od žalobcu
do svojho výlučného užívania motorové vozidlo, ku ktorému tankovacia karta patrila a preto za ňu
nemohol prevziať hmotnú zodpovednosť. Vo vzťahu k preberaciemu protokolu, ktorým mal žalovaný

prevziať kartu s koncovým č. 142 žalovaný uvádza, že spochybnil pravosť svojho podpisu a navrhol
predložiť originál protokolu a následne grafologický posudok na pravosť podpisu. Žalovaný nesúhlasí
s názorom súdu prvej inštancie v bode 55 rozhodnutia, podľa ktorého preberacie protokoly nemajú
význam pre konanie a má za to, že bolo nevyhnutné skúmať pravosť jeho podpisu na preberacích
protokoloch. Poukázal pritom aj na výpoveď svedka I., že preberacie protokoly boli podpisované až

po skončení pracovného pomeru. Preto nebolo nesporne preukázané, že by žalovanému vznikla
zodpovednosť za tankovaciu kartu ako zverenú hodnotu. Podľa názoru odvolateľa už samotné tvrdenie
súdu prvej inštancie, že karty patrili konkrétnemu vozidlu, odporuje konečným záverom súdu o zverení
tankovacej karty výlučne žalovanému. Ak súd vychádzal z neoprávnenosti tankovať na jednu tankovaciu
kartu v inom vozidle, tak potom nevychádzal z naplnenia podmienok hmotnej zodpovednosti, ale z

porušenia pracovných povinností použitím karty v inom vozidle. Žalovaný ďalej namieta a zdôrazňuje
význam pojmu zverenie veci podľa § 182 ZP, ktorý si súd prvej inštancie nesprávne vyložil. Zverenie
hodnoty alebo veci neznamená jej odovzdanie zamestnancovi, ale súčasne musí byť daná možnosť
výlučnej dispozície zamestnanca s týmito zverenými hodnotami. Ak zamestnanec nemá možnosť
mať zverenú hodnotu fyzicky u seba, alebo pod neustálym dohľadom, nemožno hovoriť o zverení

veci do hmotnej zodpovednosti. Žalovaný opakovane poukazuje na to, že tankovacie karty boli
prideľované ku konkrétnemu vozidlu, do ktorého sa malo na kartu tankovať a neboli zverované
do hmotnej zodpovednosti konkrétnemu vodičovi. Rovnako poukazuje na bežnú prax, že tankovacie
karty sa nechávali za tienidlom vo vnútri vozidla aj s uvedením PIN kódu. Tvrdenie žalobcu, že
žalovanému bolo odovzdané motorové vozidlo, nezakladá zodpovednosť zamestnanca za tankovaciu

kartu. Zamestnanec nemá hmotnú zodpovednosť za prevzaté vozidlo, keďže motorové vozidlo je
z aplikácie ustanovení o hmotnej zodpovednosti vylúčené, preto prevzatím auta nemohlo dôjsť k
automatickému prevzatiu hmotnej zodpovednosti za tankovaciu kartu, ktorá sa nachádzala vo vozidle.
Tvrdí, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vozidlá sa medzi vodičmi striedali, v prípade
porúch, práceneschopnosti a podobne, pričom vodič tankoval na kartu nachádzajúcu sa v danom

vozidle. S prihliadnutím na viazanosť karty na konkrétne vozidlo je v rozpore s hmotnou logikou, aby
si zamestnanci mali ponechať karty ako predmety hmotnej zodpovednosti u seba a nie vo vozidle.
Poukazuje na výpoveď ďalších svedkov (M., M., I.), ktorí uviedli, že v prípade poruchy vozidla alebo
dlhšieho výpadku sa karty odovzdávali. V ďalšej časti odvolania žalovaný opakovane poukazuje na
neexistenciu zverenia a hmotnej zodpovednosti konkrétneho zamestnanca za tankovaciu kartu na

prevádzke žalobcu v Michalovciach. Za nesprávny považuje odvolateľ aj postup súdu prvej inštancie
pri určení výšky škody vychádzajúc z nesprávneho výkladu pojmu škoda, resp. schodok na zverených
hodnotách. Súd sa vôbec nevysporiadal s jeho námietkou o nepreukázaní skutočnej výšky škody, ktorú
mal údajne svojim konaním spôsobiť. Napriek použitiu osobitného pojmu schodok v rámci hmotnejzodpovednosti zamestnanca ide stále o škodu spôsobenú zamestnávateľovi, teda to, o čo sa majetok
zamestnávateľa neoprávnene zmenšil. Pri rozhodovaní o výške škody nemožno s odkazom na osobitný
výklad pojmu schodok neprihliadnuť na skutočnú škodu a vychádzať formálne z účtovnej evidencie.

Zamestnancovi nemožno uložiť povinnosť nahradiť inú než skutočnú škodu. Škoda vyčíslená žalobcom
však nepredstavuje skutočnú škodu, pretože bola zahrnutá ako nákladová položka do dane z príjmu,
čím došlo k zníženiu dane o 20%. Takisto z celej uplatnenej škody bol uplatnený odpočet DPH. Namieta
tiež, že žalobca v konaní škodu reálne nepreukazoval. Uplatnený nárok vyčíslil prepočítaním priemernej
spotreby vozidla užívané pri výkone práce žalovaným a zodpovedajúceho množstvu pohonných hmôt

podľa najazdených kilometrov a množstvom skutočne čerpaných pohonných hmôt. Odvolateľ sa
domnieva, že pre určenie škody nemožno vychádzať len z priemernej spotreby, ktorá sa môže výrazne
líšiť najmä s ohľadom na náklad, teda zaťaženie vozidla. Žalobca navyše odhadol priemernú spotrebu
podľa svojich záznamov z roku 2008. Spotreba vozidiel sa pritom môže líšiť s ohľadom na trasu, spôsob
jazdy, naloženie vozidla, či poveternostné podmienky.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací posúdil podmienky prípustnosti odvolania a zistil, že odvolanie bolo
podané včas, oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.
Odvolací súd následne prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) a v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci usúdil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej
vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre zistenie skutkového stavu potrebného pre jeho
rozhodnutie, na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré aj
správnym spôsobom interpretoval. V konaní nedošlo k takým vadám, ktoré by odôvodňovali zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 CSP. Odvolací súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú

správne, úplné a presvedčivé a odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Podstata odvolacích námietok spočíva v tom, že žalovaný namieta základ uplatnenej zodpovednosti
za schodok podľa § 182 ZP z dôvodu, že napriek existujúcej dohode o hmotnej zodpovednosti neprevzal

tankovaciu kartu s koncovým č. 142 ako zverenú hodnotu, zároveň namieta, že táto karta nepatrila
výlučne žalovanému a nemožno ju považovať za predmet zverený do jeho výlučnej zodpovednosti.
Poukazuje na vykonané dokazovanie vo vzťahu k záverom, že karty boli vydávané pre konkrétne auto a
nie pre osobu, čím spochybňuje samotný základ uplatneného nároku. V ďalšej časti odvolania popiera
aj priznanú výšku škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť.

9. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k základu žalovaného nároku použil odvolateľ v odvolaní
rovnakúargumentáciu,akúprezentovalvpriebehukonaniapredsúdomprvejinštancie.Kjehoprocesnej
obrane v priebehu konania zaujal súd prvej inštancie svoje stanovisko v podrobnom a vyčerpávajúcom
odôvodnení rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodujúce skutkové zistenia súdu prvej inštancie, založené

jednak na nesporných skutočnostiach a zisteniach vyplývajúcich z prednesov sporových strán, ako aj z
vykonaného dokazovania, v konaní nebolo sporné, že žalovaný bol zamestnaný u žalobcu a spoločne
s pracovnou zmluvou podpísal dňa 15.5.2007 dohodu o hmotnej zodpovednosti. Ďalej nebolo sporné,
že žalovaný pri výkone pracovných povinností jazdil na motorovom vozidle Mercedes Atego C. a v čase
od 11.1.2013 do 16.8.2013 používal aj ďalšie motorové vozidlá. Nebolo tiež sporné to, že v súvislosti s

užívanímmotorovéhovozidlaMercedesAtegoC.malpridelenútankovaciukartunačerpaniepohonných
hmôt spoločnosti OMV s koncovým č. 142.

10. Pre posúdenie základu žalovaného nároku je podstatná odpoveď na otázku, či tankovacia karta
predstavuje hodnotu zverenú na vyúčtovanie v zmysle § 182 ods. 1 Zákonníka práce a či boli splnené

ostatné podmienky uplatnenia zodpovednosti za schodok.

11. Podľa § 182 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnotyurčené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok

spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť
písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

12. Zodpovednosť zamestnanca za schodok je osobitným typom zodpovednosti v pracovnoprávnych

vzťahoch, ktorá vzniká na základe osobitnej písomnej dohody, ktorou sa zamestnanec zaväzuje na seba
prevziať zodpovednosť za zverené hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktorými môžu byť hotovosti,
ceniny, tovar a podobne. V prípade, ak vznikne rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na
vyúčtovanieaúdajmivúčtovnejevidencii,ktorýspočívavtom,žeskutočnýstavjenižšíakostavúčtovný,
vznikol schodok.

13. Konkrétna zverená hodnota nemusí byť výslovne uvedená a popísaná priamo v dohode o hmotnej
zodpovednosti, podstatné je to, že na základe tejto dohody dôjde k prevzatiu zverenej hodnoty, a
to aj následne po jej uzavretí. Samotný pojem zverenie znamená odovzdanie konkrétnej hodnoty
zamestnancovi za podmienky existencie možnosti jeho výlučnej dispozície s touto hodnotou.

14. Žalovaný poprel, že by osobne podpísal prevzatie tankovacej karty s koncovým č. 142, pričom v
odvolaní sa bráni aj poukázaním na výpoveď svedka O. I..

15. Napriek vzneseným odvolacím námietkam odvolací súd sa prikláňa k skutkovým zisteniam súdu
prvej inštancie v tom, že žalovaný fyzicky prevzal tankovaciu kartu s koncovým č. 142, pričom zo

samotnej povahy tejto karty je zrejmé, že ide o zverenú hodnotu. Zo samotného faktu prevzatia
zverenej hodnoty vyplýva povinnosť zamestnanca s touto zverenou hodnotou riadne hospodáriť a
starať sa o ňu s tým, aby nedošlo ku vzniku schodku. Inštitút zodpovednosti za schodok je pritom
založený na princípe prezumpcie zavinenia zamestnanca, to znamená, že pri tejto zodpovednosti sa
jehozavineniepredpokladá.Zamestnávateľnemusípreukazovaťexistenciuzavineniavprípadehmotnej

zodpovednosti. Stačí, ak preukáže, že ku vzniku schodku došlo. Ak sa naopak chce zamestnanec
zbaviť tejto zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil, že schodok vznikol iným
spôsobom, prípadne zavinením iných osôb. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti
napríklad vtedy, keď preukáže, že mu zamestnávateľ nezabezpečil vhodné podmienky na hospodárenie
sozverenýmihodnotamialeboakpreukáže,žezverenáhodnotamubolaodcudzená(porovnajrozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/24/2008). Zamestnanec sa však nemôže zbaviť zodpovednosti v
prípade, ak sa sám dočasne zbavil možnosti disponovať zverenou hodnotou tým, že nezachoval riadny
a predpísaný postup pri jej prijímaní alebo odovzdávaní, prípadne ju ponechal v motorovom vozidle.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal mimoriadne podrobné dokazovanie

výsluchmi svedkov, vodičov, bývalých vodičov a zamestnancov žalobcu za účelom zistenia, aké
podmienky boli u zamestnávateľa vytvorené na používanie tankovacích kariet a na hospodárenie s nimi.
Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočným spôsobom
odôvodnil svoj záver o vzniku zodpovednosti žalovaného za schodok, pričom sa s týmito závermi v
celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný založil podstatnú časť svojej argumentácie v odvolaní na výpovedi

svedka O. I., ktorý v konaní vypovedal ako svedok a bývalý zamestnanec žalobcu a tvrdil, že protokoly
o prevzatí tankovacích kariet boli prevzaté až po skončení pracovného pomeru žalovaného, resp. po
odchode žalovaného z pracovného pomeru u žalobcu. Súd prvej inštancie sa v bode 54 odôvodnenia
rozsudku podrobne zaoberá vyhodnotením výpovedí svedka I. a svedkyne M., kde uvádza, že výpoveď
svedka I. neprispela k zbaveniu zodpovednosti žalovaného za schodok a navyše výpoveď svedkyne

M.C. považoval za nedôveryhodnú z dôvodu jej rozporuplnosti. Aj z pohľadu odvolacieho súdu je pritom
podstatná práve tá okolnosť, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by kartou s koncovým č. 142
disponoval okrem žalovaného aj niekto iný, pričom podpísanie protokolu o prevzatí karty nie je podstatné
pri zhodných tvrdeniach o fyzickom odovzdaní karty žalovanému.

17. Uvedené okolnosti odôvodňujú správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že je daná
zodpovednosť žalovaného za schodok, ktorý vznikol čerpaním pohonných hmôt na tankovaciu kartu s
koncovým č. 142 nad rámec odôvodneného tankovania.18. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku spochybňuje ho žalovaný tvrdením, že účtovne boli platby
za pohonné hmoty vedené ako nákladové položky a navyše malo dôjsť k odpočítaniu DPH.

19. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

20. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že pre posúdenie výšky schodku je
dôležitá účtovná hodnota zverených prostriedkov, resp. rozdiel medzi účtovnou evidenciou a skutočným

stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie. Súd prvej inštancie riadne a podrobne odôvodnil spôsob
výpočtu oprávnených čerpania pohonných hmôt s prihliadnutím na skutočný počet najazdených
kilometrov a priemernú spotrebu motorového vozidla. Žalovaný spochybňoval aj vyúčtovanú priemernú
spotrebu, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá skutočným situáciám.

21. Odvolací súd uvádza, že za situácie, ak nebolo možné zistiť priemernú spotrebu motorového

vozidla z jeho technických údajov, je potrebné objektivizovať tento fakt z ostatných vykonaných
dôkazov. Súd prvej inštancie na túto okolnosť vypočul viacero svedkov a aj samotný žalobca vo svojej
účastníckej výpovedi uviedol približnú spotrebu jednotlivých motorových vozidiel, ktoré boli používané
na vykonávanie dopravy. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že údaje o počte najazdených kilometrov
sú objektivizované údajmi GPS a údaj o priemernej spotrebe vychádza z dokazovania, ktoré súd prvej

inštancie vykonal. Za tejto situácie sa odvolací súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu
k výpočtom v bodoch č. 58 a 59 odôvodnenia rozsudku. Rovnako za nedôvodné považuje odvolacie
námietky žalovaného vo vzťahu k skutočnej škode a vo vzťahu ku spôsobu účtovania pohonných hmôt.
Z účtovných dokladov je zrejmé, že žalobca vykonával platby v prospech spoločnosti OMV na základe
jej faktúr vrátane DPH, preto z hľadiska účtovnej evidencie bol stav reálne nižší o celú vyplatenú sumu

vrátane DPH.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP, a to vrátane výroku o trovách konania, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, trovy odvolacieho konania mu však preukázateľne
nevznikli.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha

(dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.