Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205287
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214205287.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35724803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36613843, proti žalovanej : G. A., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. E. U. XXX/XX, N. K., K. Y., H. W. XX.X.X. X/X,
S., o zaplatenie 3.775,70 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

1/ Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 431,66 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne

zo sumy 82,98 Eur od 21.3.2013 do zaplatenia,
zo sumy 82,98 Eur od 21.4.2013 do zaplatenia,
zo sumy 265,70 Eur od 18.5.2013 do zaplatenia, všetko v splátkach po 60,-Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu v mesiaci.
2/ Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

3/ Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 18.3.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy
3.775,70 Eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2011 do 11.8.2013 vo
výške 363,61 Eur, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,50% zo sumy 3.775,70 Eur od 12.8.2013
do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 226,50 Eur a z trov
právneho zastúpenia 357,92 Eur. V žalobe uviedol, že túto pohľadávku voči žalovanej nadobudol od
postupcu SLSP a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.6.2013. Právny

nárok uplatnený v konaní vyplýva zo Zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca
so žalovanou dňa 24.9.2008, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na
základe tejto zmluvy SLSP a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky ich čerpania a
splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP). Zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky
znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti Zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného
zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka ku dňu postúpenia

predstavovala sumu 4.098,47 Eur a pozostávala z istiny 2.976,20 Eur, riadneho úroku 799,50 Eur,
úroku z omeškania 262,97 Eur a ostatného príslušenstva 59,80 Eur. Sumu 59,80 Eur predstavujúcu
ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 262,97 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si však v tomto
konaní neuplatňuje. Úverovou zmluvou SLSP, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 4.979,09 Eur, ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 122,95 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. V tomto
konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.3.2011 do 20.9.2013 v počte 31 a celkovej výške

3.775,70 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2013 do 20.9.2013 sa stali splatnými dňa 11.8.2013,
kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Nakoľko dlžná suma v lehote splatnosti uhradená
nebola, uplatňuje si aj úroky z omeškania podľa § 517ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňomsplatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.8.2013 si uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa.

2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
jeho právny zástupca a uviedol, že sa pridržiava tomu, čo je uvedené v písomnej žalobe a dodal, že
doporučenú listovú zásielku obsahujúcu oznámenie SLSP a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 20.5.2013 žalovaná neprevzala a preto z opatrnosti ešte raz vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku dňu 11.8.2013.

3) Žalovaná ako účastníčka uviedla, že je pravdou, že si brala úver od SLSP a.s. vo výške 150.000,-Sk
na kúpu motorového vozidla. Úver mala splácať v mesačnej výške cca. 120,-Eur. Túto svoju povinnosť
si plnila kým sa nepresťahovala do S.. Má záujem na tom, aby sa tento spor vyriešil a žiada, aby dlžnú
sumu mohla uhradiť v splátkach v maximálnej mesačnej výške 30,-Eur, nakoľko okrem zárobku vo výške
73.000,-HUF mesačne žiadne iné príjmy nemá a zaťažuje ju vyživovacia povinnosť voči maloletému

synovi vo veku 7 rokov.

4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu žalobcu a žalovanej aj Zmluvou
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi SLSP, a.s. a žalovanou dňa 24.9.2008,
Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP a.s. účinnými od 1.1.2008, oznámením veriteľa o

postúpení pohľadávky zo dňa 9.7.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzatvorenej
medzi postupcom SLSP a.s. a žalobcom dňa 27.6.12013, Prílohou č.1 k tejto zmluve, pokusom o zmier
z 13.2.2014, výpisom z účtu žalovanej, oznámením postupcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
z 20.5.2013 s dôkazom o podaní listovej zásielky na poštovú prepravu. Vykonaným dokazovaním ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci :

5/ Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 24.9.2008 Zmluvou
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v
znení neskorších predpisov. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanej spotrebný, bezúčelový
úver vo výške 150.000,-Sk (4.979,09 Eur) na fixnú úrokovú sadzbu vo výške 15,95% ročne. Úver

sa žalovaná zaviazala splácať sumou 3.704,-Sk (122,95 Eur) mesačne k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci po dobu 60 mesiacov. Prvá splátka bola splatná 20.10.2008, konečná splatnosť úveru bola
20.9.2013. Ročnú percentuálnu mieru nákladov účastníci zmluvy dohodli vo výške 19,70%, priemernú
hodnotu RPMN 22,21%, poplatok za správu úveru v mesačnej výške 60,-Sk (1,99 Eur), spracovateľský
poplatok 3.699,- Sk (122,78 Eur uhradený z prostriedkov úveru), celkové náklady spojené s úverom

činili 76,376,20 Sk (2.535,23 Eur). Do výpočtu RPMN neboli zahrnuté sankcie za porušenie povinností
dlžníka, výška ktorých je uvedená v Sadzobníku alebo vo Zverejnení a poplatky spojené s vedením účtu
dlžníka uvedené v Sadzobníka alebo vo Zverejnení. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné
obchodné podmienky banky účinné od 1.1.2008. V záverečných ustanoveniach Zmluvy dlžník vyhlásil,
že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a

podmienky určené Zverejnením, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

6/ Túto pohľadávku žalobca nadobudol od postupcu SLSP a.s. Zmluvu o postúpení pohľadávok
č. 0655/2013/CE uzatvorenej dňa 27.6.2013. Podľa Prílohy č. 1 k tejto zmluve výška postúpenej
pohľadávky predstavovala sumu 4.098,47 Eur, z toho istina činila 2.976,20 Eur, zmluvného úroku

1.062,47 Eur, riadneho úroku 799,50 Eur, z úroku z omeškania 175,09 Eur + 87,88 Eur a z príslušenstva
pohľadávky 59,80 Eur. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej listom postupcu zo dňa
9.7.2013. Z výpisu účtu žalovanej vyplýva, že dňa 24.9.2008 čerpala úver v celkovej výške 150.000,-Sk
(4.979,09 Eur) a z úveru uhradila sumu 4.547,43 Eur. Z týchto úhrad bola veriteľom započítaná na istinu
4.398,82 Eur, na poplatky suma 122,78 Eur a na úrok z omeškania suma vo výške 25,83 Eur. Žalovaná

tvrdenie žalobcu o výške jej splátok nespochybnila. Predmetom tohto konania je 31 neuhradených
splátok v celkovej výške 3.775,70 Eur, pôvodne splatné od 20.3.2011 do 20.9.2013. Z dôvodu riadneho
a včasného nesplácania úveru veriteľ listom zo dňa 20.5.2013 pristúpil v zmysle bodu 7.6.1 VOP a
v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k
17.5.2013. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovaná v odbernej lehote neprevzala,

doporučená listová zásielka bola SLSP a.s. vrátená dňa 17.6.2013.

7/Podľabodu7.6.1.písm.a)VOPakdôjdekporušeniuakejkoľvekzmluvnejpovinnostialebozmluvného
dojednaniazostranyklienta,aleboakjeklientvomeškanísosplatenímjednejsplátkyistinyaleboúrokov,ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať
splatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo Zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadne splatnosti.

8/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.
9/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a
členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.

10/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa
zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
11/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

12/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty
príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto

smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má
úzku súvislosť s územím členských štátov.
13/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008 (1) Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14/ Podľa § 53 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15/ Podľa § 2 písm. a, b) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnejradyč.71/1986Zb.oSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov č.258/2001
Z.z na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

16/ Podľa § 3 ods.1,2 citovaného zákona (1)) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17/ Podľa § 4 ods.1,2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere.(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať, (i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, (k) priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,18/ Podľa § 4 ods.3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe (a) poskytnutý spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo (b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov

19/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú

dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
Úverovej zmluvy účastníkov sú VOP, ktoré však žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté
individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Napriek tomu, že úverová zmluva

je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm.
d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán
na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z
vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na

iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských
úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom
vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu,
vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam
pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje
osobitné náležitosti úverovej zmluvy alebo zmluvy o pôžičke, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť
a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa.

20/ V danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. a preto sa

na túto Úverovú zmluvu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy,
ktoré sú vymedzené v ustanovení § 4 tohto zákona. Podľa § 4 písm. i) Zákona o spotrebiteľských
úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí
jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť

splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy síce vyplýva výška jednotlivých splátok (122,95 Eur), avšak
pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v
jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky
nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmluvy, nevyplýva spôsob splácania
úrokov a poplatkov. Posudzovaná zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou,

tieto podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadne, t.j. určito a zrozumiteľne, ako sa
vyžaduje všeobecne pre každý právny úkon (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka), uvedené nemá.
Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa § 4 ods. 3 Zákona č.
258/2001 Z.z. nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa
ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná je teda povinná vrátiť

žalobcovi len poskytnutý úver. Na základe Zmluvy o splátkovom úvere čerpala úver v sume 4.979,09
Eur, na ktorej ku dňu rozhodovania vo veci uhradila 4.547,33 Eur, čo je o 431,66 Eur menej, než dostala.

21/ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22/ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23/ Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznaťplnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

24/ Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom (viď rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015). Súd plniac si svoju
povinnosť vyplývajúcu z ust. §-u 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ďalej skúmal,
či právo žalobcu na úhradu predmetnej sumy bolo uplatnené na súde v zákonom stanovenej

premlčacej dobe. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej
doby ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou
alebo dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke 3 rokov. Vzhľadom
na kogentný charakter ustanovení §-ov 101-110 zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne,
ale ani dohodou účastníkov občianskoprávneho vzťahu predĺžiť alebo skrátiť. Námietky premlčacia sa

nemožno ani vopred vzdať (§ 574 ods.2). Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň keď právo bolo možné odôvodnene vykonať
podaním návrhu na súd. Nie je rozhodujúce z akého dôvodu (či z objektívneho alebo subjektívneho) tak
oprávnený subjekt neurobil. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nie len pre pohľadávku veriteľa
voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky alebo pre právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia. Premlčaním

sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť ) možno
odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky má za následok
zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať.Základnýmúčelominštitútupremlčaniajepôsobiťnasubjektyobčianskoprávnychvzťahov,abyv

primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.. V tomto konaní si žalobca uplatňuje dlh
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, čiže v danom prípade premlčacia doba je trojročná. Žaloba bola
súdu doručená 18.3.2014, jednotlivé splátky boli splatné k 20-mu dňu v mesiaci, preto splátky splatné
do 20.2.2011 sú premlčané. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel iba sčasti. Žalobu považoval

za opodstatnenú len v časti nepremlčaných splátok splatných od 20.3.2011 do 20.9.2013 v počte 31.
Nakoľko však úver je bezúročný a bez poplatkov a sumu 4.979,09 Eur žalovaná mala splatiť 60-mi
splátkami, na jednu bezúročnú splátku pripadá suma 82,985 Eur (4.979,09 Eur : 60 mesiacmi = 82,985
Eur), čomu zodpovedá suma 1.576,71 Eur, na bezúročnom úvere žalovaná zaplatila iba o 431,66 Eur
menej než dostala a táto suma zodpovedá 5,2 splátkam (431,66 Eur : 82,985 Eur = 5,202). Vzhľadom na

uvedené súd zaviazal žalovanú k úhrade sumy 431,66 Eur titulom posledných 5,2 splátok a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol.

25/ Žalobca v tomto konaní si uplatnil aj úroky z omeškania zo splátok splatných za obdobie od 20.3.2011
do 20.9.2013 s tým, že úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo splátok splatných od 20.3.2011 do

11.8.2013 vyčíslil osobitne sumou 363,61 Eur a zo žalovanej sumy 3.775,70 Eur žiadal priznať ročný
úrok z omeškania vo výške 8,50% od 12.8.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru.

26/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov
z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95
Z.z.) .

27/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s pnením peňažného dlhu.28/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.7.2012

do 7.5.2013 bola 0,75% od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,50%).

29/ Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná
úroková sadzba ECB. Jednotlivé splátky do zosplatnenia boli splatné do 20-ho dňa v mesiaci, po

zosplatnení dňa 17.5.2013,teda žalovaná sa dostala do omeškania s platbou splatnou 20.3.2013 dňa
21.3.2013, s platbou splatnou 20.4.2013 dňa 21.4.2013 a so splátkami splatnými od 20.4.2013 do
20.9.2013 dňom 18.5.2013. Nakoľko výzve veriteľa o zaplatenie dlžnej sumy nevyhovela, dostala sa
do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi prináleží úrok z omeškania v zmysle
ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho
nariadenia č. 87/1995 Z.z. Súd je žalobným návrhom viazaný, nemôže priznať strane sporu viac, než

je uplatnený žalobou. Nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania iba vo výške 8,50% p.a., súd mu
priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých dlžných splátok tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30/ Podľa § 232 ods.1-4) CSP (1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho

povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami. (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť
opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje

poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia

31/ Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť odporkyne, jej osobné,
majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške

60,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna
splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške
dlžnejsumy,ajdobesplatenia.Boltohonázoru,žepovoleniesplátokneznevýhodňuježalobcuvzhľadom
k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani

žalovanú nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac jej narastá príslušenstvo pohľadávky a
v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jej neprospech.

32/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní
uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale
o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie
ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,

ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých
výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech,
t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca

záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú
časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z
procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 11,43%-
ný úspech, žalovaná 88,57%-ný. Žalovanej žiadne trovy nevznikli, pomerný úspech žalobcu nedosiaholani 10%, preto o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadny zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).