Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205287
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214205287.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, ICO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: G. A., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko E.
cesta XXX/XX, XXX XX N. K., adresa na doručovanie: XXXX Y., H. ut. XX.X.Xph X/X, S., o zaplatenie

sumy 3.775,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 3. októbra 2016 č.k. 10C/150/2014-128 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 431,66 eura,

úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 82,98 eura od 21. 03. 2013 do zaplatenia, zo sumy
82,98 eura od 21. 04. 2013 do zaplatenia, zo sumy 265,70 eura od 18. 05. 2013 do zaplatenia, všetko
v splátkach po 60,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok
vždy k poslednému dňu v mesiaci. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal
právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 180, § 232 ods.
1, 2, 3, 4, § 251, § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), § 2 písm. a), b), §

3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3,
§ 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 497 až § 507 Obchodného zákonníka,
ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie a smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že na úverovú zmluvu uzatvorenú

medzi stranami sporu sa vzťahovali ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uzatvorenej
zmluvy síce vyplávala výška jednotlivých splátok (122,95 eura), avšak pre určenie práv a povinností
zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy bolo nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach
plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a
ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýval spôsob splácania úrokov a poplatkov.
Absencia týchto náležitostí mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. Ďalej súd

konštatoval, že žaloba bola súdu doručená dňa 18. 03. 2014. Jednotlivé splátky boli splatné k 20. dňu
v mesiaci, preto boli splátky splatné do 20. 02. 2011 premlčané. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel
žalobe iba sčasti. Žalobu považoval za opodstatnenú len v časti nepremlčaných splátok splatných od
20. 03. 2011 do 20. 09. 2013 v počte 31. Nakoľko však bol úver bezúročný a bez poplatkov, a sumu
4.979,09 eura mala žalovaná zaplatiť 60 splátkami, na jednu bezúročnú splátku pripadala suma 82,985
eura. Tomu zodpovedala suma 1.576,71 eura. Na bezúročnom úvere zaplatila žalovaná iba o 431,66

eura menej, než dostala a táto suma zodpovedala 5,2 splátkam. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal
žalovanú k úhrade sumy 431,66 eura titulom posledných 5,2 splátok a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.Žalovanej žiadne trovy nevznikli, pomerný úspech žalobcu nedosiahol ani 10 %, preto o trovách konania
súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie v časti, ktorej súd žalobu zamietol a domáhal sa, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil ho tak, že žalobe
vyhovie, resp. ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil
nesprávnym právnym posúdením. Tvrdil, že žalovaná bola ako spotrebiteľ v zmysle požiadavky zákona
o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne informovaná o tom, kedy, v akej výške a ako dlho je povinný

plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. Podľa jeho názoru bola v zmluve obsiahnutá výška,
počet a termíny splátok (3.704,- Sk, 60 splátok v termínoch od 20. 10. 2008 do 20. 09. 2013). V sume
splátky bol obsiahnutý aj úrok a poplatky, ktoré sú špecifikované v zmluve, preto vyššie uvedené údaje
týkajú aj týchto položiek splátky. Zo zákona nevyplýval rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky, preto
súdpodľanázoružalobcurozhodnutímneprimeraneprísnosankcionovalveriteľa,pričomúdajevzmluve
spĺňali náležitosti vyžadované zákonom. Poukázal na rozpor ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona

o spotrebiteľských úveroch so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách a o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady č. 87/102/EHS, ktorá
bola transponovaná práve do spomínaného zákona. Na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie. Záverom si vyčíslil a uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania v sume 368,16 eura.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. 01. 2017
vyjadrila žalovaná. Uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Považovala ho za tendenčné. Sumu určenú
súdom už zaplatila. Nemala žiadnu pohľadávku voči spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

4. K vyjadreniu žalovanej sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 02. 2017 vyjadril
žalobca. Uviedol, že žalovaná bola o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa na žalobcu
informovaná pôvodným veriteľom. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu oznámenie o
postúpení pohľadávky zo dňa 09. 07. 2013.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Uvedené ustanovenie tiež stanovuje, že na konania začaté predo dňom účinnosti CSP
nemožno uplatňovať okrem iného ustanovenia o sudcovskej koncentrácii.

9. Podľa § 216 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu, obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa,

a.s., so sídlom Tomášikova 48 (predtým Suché Mýto 4), Bratislava, IČO: 00 151 653, sa zmluvou o
splátkovom úvere č. 0212729530 uzatvorenou so žalovanou dňa 24. 09. 2008 zaviazal poskytnúť jej
dohodnuté peňažné prostriedky v sume 4.979,04 eura. Úver mal byť splácaný v mesačných splátkach
vo výške 122,95 eura vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si žalobou uplatnil splátky úveru splatné od 20.
03. 2011 do 20. 09. 2013 v počte 31 a celkovej výške 3.775,70 eura. Splátky pôvodne splatné od 20.
08. 2013 do 20. 09. 2013 sa stali splatnými dňa 17.05.2013 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť

úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27. 06. 2013 prišlo k postúpeniu
predmetnej pohľadávky zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko,
s.r.o. (žalobcu).

13. Ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Absenciu niektorej z predpísaných náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), zákon v §
4 ods. 3 sankcionuje tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.

14. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných
ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie v časti zamietol žalobu dôvodiac premlčaním

uplatneného nároku, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, nespreskúmateľné, založené na nesprávnom
právnom posúdení veci, nesprávne zistenom skutkovom stave a porušení zásady ne ultra petitum
(viazanosť súdu žalobným návrhom žalobcu). Rozsudkom súd žalobe vyhovel len čiastočne a zamietol
ju v časti, v ktorej bol uplatnený nárok žalobcu premlčaný. Priznal mu nárok len v časti nepremlčaných
splátoksplatnýchod20.03.2011do20.09.2013vpočte31.Nakoľkopovažovalúverzabezúročnýabez

poplatkov, a sumu 4.979,09 eura žalovaná mala splatiť 60 splátkami. Na jednu bezúročnú splátku mala
pripadať suma 82,985 eura (4.979,09/60), čomu mala zodpovedať suma 1.576,71 eura. Na bezúročnom
úvere mala žalovaná zaplatiť iba o 431,66 eura menej, než dostala a táto suma zodpovedala 5,2
splátkam (431,66/82,985). Vzhľadom na uvedené zaviazal žalovanú k úhrade sumy 431,66 eura titulom
posledných 5,2 splátok a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. So žaloby však jednoznačne vyplývalo, že

žalobca si uplatňoval nárok práve a výlučne iba vo vzťahu k splátkam od 20. 03. 2011 do 20. 09. 2013
v počte 31, v celkovej výške 3.775,70 eura. Súd prvej inštancie zaťažil napadnutý rozsudok vadou
porušenia zásady viazanosti súdu žalobným návrhom a vadou nepreskúmateľnosti, keď rozhodol o
niečom, čo nebolo predmetom žaloby a v tejto časti svoje rozhodnutie ani bližšie nezdôvodnil. Súd
nezdôvodnil ani svoje matematické výpočty, keď napríklad nebolo zrejmé, ako dospel k sume 1.576,71

eura.

15. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu uvedenú v odvolaní odvolací súd uvádza, že výklad
súdu prvej inštancie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), nezdieľa. Súd prvej inštancie vec nesprávne

právne posúdil. V tomto smere treba prisvedčiť žalobcovi, že obsahom predmetného ustanovenia nie je
rozdeliť splátku na tri samostatné splátky. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nadobudol
účinnosť dňa 01. 10. 2001. Podľa jeho prílohy č. 3 boli s účinnosťou odo dňa 01. 07. 2006 do
zákona prevzaté právne záväzné akty Európskej únie, a to Smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra
1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré

sa týkajú spotrebiteľského úveru (Úradný vestník L 042 , 12/02/1987 S. 0048 - 0053). Táto smernica
bola neskôr zrušená a nahradená Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Podľa čl. 10 ods.
2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1
Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení
tejtosmernice.Odvolacísúdvyslovujezáväznýprávnynázor,žeeurokonformnémuvýkladuustanovenia§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka
obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum a ich počet. Akýkoľvek iný

výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES.

16. Osobitne odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na Rozsudok súdneho dvora (tretia
komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra

2014 doručeným súdnemu dvoru 02.02.2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti
Kláre Bíróovej. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na tento

rozsudok súdneho dvora poukázal aj žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bol s účinnosťou odo dňa 31. 05. 2010 zrušený
a nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa jeho prechodných ustanovení sa

zmluvné vzťahy vzniknuté za účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. riadia ustanoveniami staršieho zákona,
ak novší zákon neustanovuje inak. Na rozsudok uvedený v bode 14. reagoval legislatívny návrh, ktorý
novelizuje zákon č. 129/2010 Z. z. tak, že ustanovenie § 9 ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pôvodne v písm. k) (pozn. ide o ekvivalent ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/
zákona č. 258/2001 Z. z. ), sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona v tejto

časti prešiel všetkými čítaniami bez pripomienok, bol schválený a nadobudne účinnosť dňa 01.05.2018.
Legislatíva tak reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu
nesúladne so smernicou 2008/48/ES.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa
bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku. V ďalšom konaní a v novom rozhodnutí vo veci samej
odstráni nedostatky vytýkané v tomto uznesení. Svoje rozhodnutie najmä riadne odôvodní, rešpektujúc
judikatúru súdneho dvora a legislatívny činnosť Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň rozhodne
len o nároku uplatňovanom žalobcom v žalobe. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade

trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).