Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/576/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609206758
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1609206758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Kataríny Javorčíkovej, v spore žalobcu: X. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom ul. Dr. Š. N. XXX, I., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, so sídlom Záhorácka
11/A, Malacky, proti žalovanému: B. A., s miestom podnikania M. S. XXXX/XX, B., Y.: XX XXX
XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Svetozárom Chabadom, so sídlom Palackého 20, Bratislava,
o zaplatenie sumy 4.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 03.06.2015, č. k. 7C/306/2010-155, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 03.06.2015, č. k. 7C/306/2010-155,

p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, posúdiac vec podľa § 652 ods. 1, § 420 ods. 1 a 3, §
421, § 441, § 442 ods. 1 a § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zamietol
ako nedôvodný a nepreukázaný návrh, doručený súdu dňa 12.10.2009, ktorým sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 4.000,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu náhrady škody.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľaust.§142ods.1zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok
(ďalej len OSP) tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal ich náhradu len vo výške 240,-
eur titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu. Náhradu
trov právneho zastúpenia žalovanému nepriznal, lebo v zákonnej lehote podľa § 151 ods. 1 OSP trovy
právneho zastúpenia nevyčíslil.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že na základe ústnej

dohody so žalovaným dal k nemu do opravy dňa 26.08.2008 (v žalobe je uvedený nesprávny rok 2009
- poznámka odvolacieho súdu) svoje motorové vozidlo S. XXXD, A.: SE XXX AT, čo žalovaný písomne
potvrdil prehlásením z 05.08.2009. Vozidlo žalobcu bolo odcudzené neznámou osobou z priestorov,
v ktorých ho na pokyn žalovaného zaparkoval. Žalobca sa pokúsil o mimosúdne vyrovnanie s tým,
že požadoval náhradu škody iba vo výške 4.000,- eur, hoci vozidlo malo v čase odcudzenia, aj podľa
bežne dostupných katalógov a inzercie, hodnotu vyššiu. Žalovaný zmier odmietol s tým, že vozidlo bolo
zaparkované v priestoroch, ktoré patria tretej osobe a tá údajne mala telefonicky vyzvať žalobcu, aby si

vozidlo odviezol. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, automobil bol zaparkovaný spolu s ďalšími vozidlami,
ktoré mal žalovaný v oprave v areáli, ktorý je spojený s opravovňou žalovaného. Tento priestor žalovaný
používal na zaparkovanie vozidiel prijatých od zákazníkov, a používa dodnes, je oplotený a uzamknutý.
Žalobcovi nik nevolal, a ani nevie, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, vozidlo zaparkoval namieste určenom žalovaným. Prevzatím vozidla od zákazníka na opravu za túto vec zodpovedá žalovaný
a z jeho areálu bolo evidentne vozidlo odcudzené.

3. Po vykonanom dokazovaní však dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrhu žalobcu nie je
možné vyhovieť, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi konania, a nepreukázal, že by k poškodeniu (odcudzeniu vozidla) bolo došlo
v čase, keď bolo vozidlo prevzaté žalovaným za účelom opravy. Žalobca nepreukázal, že by prišlo k
vzniku zmluvného vzťahu so žalovaným, na základe ktorého by prevzal vozidlo do opravy; nepreukázal

kedy a ako sa účastníci dohodli na rozsahu opravy a na cene opravy. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že medzi účastníkmi neprišlo k dohode o oprave veci a žalobca bol po vykonanej ohliadke
opakovane vyzývaný, aby si vozidlo odviezol. Tieto zistenia vyplynuli nielen z výpovede žalovaného,
ale aj z výsluchu svedkov B. I. a U. H., majiteľa dvora, na ktorom stálo niekoľko mesiacov nepojazdné
vozidlo žalobcu, a ktorého sám žalobca ubezpečil, že si vozidlo odvezie a uhradí parkovné. Podľa súdu
tak žalovaný nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla po čase, keď bol žalobca povinný vozidlo prevziať

po tom, čo neprišlo k dohode o jeho oprave a bol v omeškaní s prevzatím vozidla, a ako vlastník veci
potom zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla jeho zavinením spočívajúcim v omisívnom konaní. Keďže
žalobca nepreukázal, či ku škode došlo v čase, kedy za vec zodpovedal žalovaný podľa § 421 ods. 1
OZ, potom žalobca ani nemohol preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom
škody, a preto nie sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Súd prvej

inštancie dospel tiež k záveru, že žalobca nepreukázal ani uplatnenú výšku škody 4.000,- eur, ktorá
podľa žalobcu predstavovala obvyklú cenu vozidla v čase jeho odcudzenia (v presne neustálenom čase
od októbra 2008 do 25.11.2008). V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na zistenia vyplývajúce
z vykonaného dokazovania, podľa ktorých bolo vozidlo nepojazdné po nehode, ku ktorej došlo ešte dňa
06.05.2007. Po tejto nehode nebola na vozidle realizovaná oprava, preto mala vec znížené úžitkové

vlastnosti,resp.nebolapoužiteľnánaobvyklýúčel,apoukončeníšetreniapoistnejudalostibolauzavretá
ako totálna škoda. Nie je preto možné vychádzať z obvyklej ceny použitých vozidiel bez vád. Predajná
cena ojazdených vozidiel v roku 2011 v žiadnom prípade nepreukazuje cenu vozidla žalobcu v čase
odcudzenia, a ani cenu nešpecifikovaných komponentov vozidla, ktoré mal žalobca podľa jeho tvrdenia
v úmysle scudziť vo forme náhradných dielov.

4. Čo sa týka potvrdenia zo dňa 05.08.2009 o prevzatí veci za účelom opravy, súd prvej inštancie toto
potvrdenie nepovažoval za dôveryhodné, nakoľko bolo vystavené dodatočne na žiadosť žalobcu pre
„účely polície“, a nie pre účel prevzatia vozidla do opravy. Podľa súdu v čase vystavenia potvrdenia
museli mať žalobca a žalovaný s ohľadom na okolnosti a právne postavenie vedomosť o tom, že k

prevzatiu veci do opravy neprišlo, ale predstierali okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom
veci. Preto súd vyhodnotil tento právny úkon žalovaného na žiadosť žalobcu ako simulovaný právny
úkon, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky, a navyše ako rozporný so zásadou dobrých mravov
nepožíva právnu ochranu.

5. Rozsudok bol doručený žalobcovi prostredníctvom jeho advokáta dňa 02.07.2015, a žalovanému
prostredníctvom jeho advokáta dňa 01.07.2015.

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietol, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok považuje za vecne nesprávny. Na
základe vykonaného dokazovania dospel súd okrem iného k záveru, že medzi účastníkmi neprišlo
k dohode o oprave veci. Podľa ustálenej judikatúry však možno priznať nárok zo zodpovednosti za
škodu podľa § 421 OZ bez toho, aby došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy. Podľa súdu žalobca
nepreukázal, či ku škode došlo v čase, keď za vec zodpovedal žalovaný. S týmto právnym názorom sa

žalobca nestotožňuje. Žalobca, ktorý je tiež v právnom vzťahu v postavení spotrebiteľa, svoje vozidlo
značky S. odovzdal žalovanému, ktorý je podnikateľom a zaoberá sa opravami motorových vozidiel.
Z vykonaného dokazovania jednoznačné vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu
zmluvy o oprave veci. Preto sa žalobca predmetnou žalobou o zaplatenie sumy 4.000,- eur domáha
náhrady škody, ktorá mu vznikla na jeho osobnom motorovom vozidle. Žalobca svoje vozidlo odovzdal v

roku 2008 žalovanému do úschovy za účelom vykonania jeho opravy, do priestorov, ktoré určil žalovaný
a ktoré využíval pre svoju podnikateľskú činnosť. Túto skutočnosť žalovaný písomne žalobcovi potvrdil.
Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu, že v danom prípade išlo o simulovaný právny úkon.
Pri tom, ako mu žalovaný vydával potvrdenie o prevzatí veci, upozornil ho, že si vzniknutú škodubude uplatňovať najprv v trestnom konaní. Neskôr bol žalobca nútený sa domáhať svojho nároku
súdnou cestou, keďže polícia jeho vec ako poškodeného neobjasnila, a trestné stíhanie bolo prerušené.
Súd sa opieral o výpovede svedkov B. I. a U. H.. Skutočnosť, že žalovaný údajne vyzýval žalobcu

na prevzatie vozidla, potvrdil iba svedok H., ktorý má však blízky vzťah k žalovanému, keďže mu
prenajímal priestory na jeho podnikanie. Túto okolnosť súd pri hodnotení jeho svedeckej výpovede
nijako nezohľadnil. Žalovaný prevzatím uvedeného vozidla za účelom opravy prevzal zodpovednosť
za jeho stratu, ku ktorej nakoniec aj došlo jeho odcudzením doposiaľ nezistenou osobou. Skutočnosti,
ktoré uviedol žalovaný na pojednávaniach a vo svojich ďalších vyjadreniach, je potrebné považovať

za tendenčné a účelové. To, že by žalobcu vôbec nejakým spôsobom vyzýval, aby si vozidlo zobral
späť, nijako vierohodne nepreukázal. V priebehu dokazovania vyšlo jednoznačne najavo, že žalovaný
objektívne zodpovedá za odcudzenie , teda stratu predmetného motorového vozidla, nakoľko nekonal s
odbornou starostlivosťou, pričom ako zodpovednostný subjekt (opravár vozidiel) konať mal. K prevzatiu
veci dochádza na základe zmluvy, v danom prípade zmluvy o dielo. Zmluva o dielo je zakotvená v 4.
hlave ôsmej časti OZ. Zmluva o oprave veci je osobitným typom zmluvy o dielo. Podľa ust. § 632 OZ

je zhotoviteľ povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Objednávateľ
má na potvrdenie nárok, ktorý možno vymáhať na súde. Skutočnosť, že žalovaný vydal žalobcovi toto
potvrdenie dodatočne, bola len riadnym uplatnením oprávneného nároku žalobcu ako objednávateľa. Aj
nevydanie písomného potvrdenia zhotoviteľom, v danom prípade žalovaným, pri prevzatí veci do opravy,
nespôsobuje neplatnosť zmluvy o dielo. Na základe uvedených dôvodov považuje žalobca napadnuté

rozhodnutie za vecne neprávne a navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému prostredníctvom jeho advokáta dňa 10.09.2015, ktorý
sa k nemu písomne nevyjadril.

8. Spis s odvolaním žalobcu bol predložený odvolaciemu súdu dňa 01.12.2015.

9. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti OSP, Krajský súd

v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupoval v zmysle vyššie citovaného ust. § 470 ods. 2
CSP. Viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, dospel po preskúmaní odvolacích námietok
žalobcu k záveru, že nie je dôvod napadnutý rozsudok zmeniť ani zrušiť, pretože súd prvej inštancie
rozhodol vo veci vecne správne. Keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací
súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378

ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 17.04.2018.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, zistený z riadne vykonaného dokazovania. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, a aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel

súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu.
Dokazovanie vo veci teda vykonal súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu a zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 132 OSP (procesné ustanovenie platné do 30.06.2016).
Dospel aj k správnym skutkovým a právnym záverom, že žalobca nepreukázal existenciu záväzkového
(zmluvného vzťahu) so žalovaným, z ktorého odvodzoval uplatnený nárok. Žalovaný nemal voči

žalobcovi žiaden zmluvný záväzok. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V
hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Svoj právny
záver súd prvej inštancie aj dostatočným spôsobom odôvodnil a v súlade s § 157 ods. 2 OSP (platným
do 30.06.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku,

ktorým žalobu žalobcu zamietol. Aj o náhrade trov konania rozhodol súd aplikujúc správne zákonné
ustanovenie (§ 142 ods. 1 OSP) vzhľadom na plný úspech žalovaného v spore.12. V odvolaní žalobca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej
inštancie zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by mu neboli bývali
známe. Z konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený

právny záver, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu
veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vyčerpávajúce, a preto si nežiada ani obšírne doplniť
dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje
(§ 387 ods. 2 CSP), Odvolací súd sa preto stotožňuje so všetkými zisteniami a závermi uvedenými
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu vo veci. S

uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už len nasledovné:

13. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, zdôrazňuje, že predpokladmi vzniku tzv. osobitnej
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa § 421 OZ (podľa ktorého, každý, kto od iného prevzal
vec,ktorámábyťpredmetomjehozáväzku,zodpovedázajejpoškodenie,stratualebozničenie,ibažeby

ku škode došlo aj inak), sú existencia záväzkového vzťahu medzi subjektom odovzdávajúcim predmet
a subjektom, ktorý za jeho stratu, zničenie alebo poškodenie zodpovedá, pričom na základe uvedeného
vzťahu je subjektu, ktorý odovzdáva vec, poskytované určité plnenie; samotné prevzatie veci subjektom,
ktorý na základe záväzkového vzťahu poskytuje plnenie; škodová udalosť, ktorá spôsobila poškodenie
alebo zničenie veci a ktorá nastala v čase, kedy bola vec prevzatá za účelom plnenia záväzku, až do

okamihu, keď bola alebo mala byť vec vrátená; škoda na danej veci a príčinná súvislosť medzi škodovou
udalosťouavznikomškody.Prevznikzodpovednostizaškodupodľa§421OZjenevyhnutékumulatívne
splnenie všetkých uvedených predpokladov, pričom pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť
za škodu nie je daná. Dôkazné bremeno splnenia týchto predpokladov zaťažuje v konaní žalobcu ako
poškodeného.

14. V sporovom konaní platí prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie
skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov sporu. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch sporu a ukladá im označiť dôkazy k
preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (v čase konania pred súdom prvej inštancie

podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP) a povinnosť dôkazu (§ 120 ods. 1 OSP). Následky spojené s ich
nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník sporu, ktorý tieto povinnosti
nesplnil. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka sporu za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho
neprospech.

15. Dôkazmi predloženými žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie však nebola spoľahlivo
preukázaná existencia záväzkového (zmluvného) vzťahu medzi stranami sporu, výška škody, a ani
príčinná súvislosť medzi záväzkovým vzťahom a škodovou udalosťou.

16. Mylné je tvrdenie žalobcu v odvolaní, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o oprave
veci. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca bol opakovane vyzývaný, aby si vrak svojho
nepojazdného vozidla odviezol, lebo žalovaný ho opravovať nebude. Zo svedeckej výpovede U. tiež
vyplynulo, že on sám žalobcu k tomu vyzval, na čo ho žalobca ubezpečil, že si vozidlo z jeho dvora
odvezie a vyrovná sa s ním za to, že tam auto stálo. Túto svedeckú výpoveď žalobca spochybnil až v

odvolaní.Odvolacísúdvšaknemalžiadnepochybnostiohodnovernostivýpovedesvedka,lebosamotná
skutočnosť, že svedok prenajímal žalovanému priestory na jeho podnikanie, nezakladá žiaden „blízky“
vzťah svedka k žalovanému.

17. Ani samotné potvrdenie o prevzatí vozidla „za účelom dohodnutej opravy“ predložené žalobcom v

konaní, žiadnu dohodu o oprave vozidla nepreukazuje. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu,
ako aj vo svojom výsluchu pred súdom, popísal okolnosti, za ktorých dňa 05.08.2009 podpísal tento
žalobcom napísaný text potvrdenia. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že išlo o
simulovaný právny úkon.

18. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Ustálená judikatúra pod skutočnou škodou (damnum emergens) rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva
v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi.Ide v podstate o vyjadrenie rozdielu, v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po
spôsobení škody na veci (R 55/1971).
Ako však správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobca ani výšku škody riadne v konaní nepreukázal.

19. Jednoznačne tak nebolo v konaní preukázané splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu podľa § 421 OZ, a preto odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom právnom
posúdení veci neobstojí.

20. Žalobca v odvolaní tiež tvrdí, že bol nútený sa domáhať svojho nároku (voči žalovanému) súdnou
cestou, keďže polícia jeho vec ako poškodeného neobjasnila, a trestné stíhanie bolo prerušené. Ako
však vyplynulo z vykonaného dokazovania, v čase začatia občianskoprávneho konania (12.10.2009)
trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže motorového vozidla žalobcu ešte stále prebiehalo, a prerušené
bolo až dňa 21.01.2010 uznesením ČVS: ORP-3837/2-OSV-BH-2008 Ba s tým, že sa nepodarilo zistiť
skutočnosti, oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

21. Neobstojí tiež námietka žalobcu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Súd vykonal dôkazy tak, ako mu ich navrhli strany sporu. Nevykonal síce
dokazovanie listinami týkajúcimi sa nadobudnutia a financovania kúpy vozidla žalobcom, nakoľko tieto
považoval pre rozhodnutie v merite veci za irelevantné, ale toto žalobca v odvolaní ani nenamietal.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa predchádzajúceho procesného predpisu (OSP),
bol súd prvej inštancie povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich
účastnícinenavrhli,lenvoveciach,vktorýchkonaniebolomožnézačaťajbeznávrhu,akoajvkonaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev

(§ 120 ods. 2 OSP). Prejednávaná vec takýmto konaním nebola.

22. Pretože obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov, a súd prvej inštancie
rozhodol o jeho nároku voči žalovanému vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane v odvolacom
konaní - žalovanému, nárok voči žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).