Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115203522
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115203522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: N.. Y. J., B.. X.X.XXXX,
O. X. L. X. X, XXX XX P. Š., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou
so sídlom Krátka 840, 093 02 Vranov nad Topľou proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, za
účasti intervenienta Mesta Veľký Šariš, Námestie sv. Jakuba č.1, 082 21 Veľký Šariš, v konaní o náhradu
škody vo výške 40.000 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
7C/57/2015-189 zo dňa 06.09.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu a intervenientovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému a
intervenientovi voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa predmetnou žalobou domáhal náhrady škody voči
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a mal za to, že nezákonnými rozhodnutiami vydanými stavebným

úradom, resp. nesprávnym úradným postupom stavebného úradu došlo k spôsobeniu škody, za ktorú
zodpovedá štát. Žalobca pred podaním žaloby výzvou na náhradu škody zo dňa 28.04.2014 vyzval
mesto P. Š. na zaplatenie náhrady škody. Mesto P. Š. odpovedalo, že má za to, že nie sú splnené
predpoklady pre postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a v prípade, ak má žalobca za to, že mu
bola spôsobená škoda, má si ju uplatniť podľa § 420 Občianskeho zákonníka voči konkrétnemu
stavebníkovi. Podaním zo dňa 06.08.2014 požiadal žalovaného o náhradu škody, pričom poukázal
na rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 05.11.2012, ako aj rozhodnutie zo dňa 17.01.2013, ktoré

považoval za nezákonné rozhodnutia, ktorými mu bola spôsobená škoda. Žalovaný listom zo dňa
29.10.2014 odpovedal žalobcovi, že neboli splnené zákonné predpoklady na postup podľa zákona č.
514/2003Z.z.Právnazástupkyňažalobcušpecifikovalaprávnydôvodžalobyauviedla,žezanezákonné
rozhodnutie považuje oznámenie mesta P. Š. zo dňa 12.12.2012, ktorým oznámili stavebníkovi U.
X., že nemajú námietky voči uskutočneniu stavebných prác. Toto oznámenie považujú za nezákonné
rozhodnutie. Zároveň voči nemu bol podaný protest prokurátora zo dňa 24.05.2013, kde prokurátor
konštatoval jeho nezákonnosť. Za nesprávny úradný postup považoval nečinnosť právneho orgánu, ale

aj iný nezákonný zásah do práv žalobcu.

3. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu v celom rozsahu za nedôvodnú. Mal za to, že neboli
splnené hmotno-právne podmienky na postup podľa zákona č. 514/2013 Z.z. Žalobca na pojednávaní,ako aj vo svojich písomných vyjadreniach za nezákonné rozhodnutie považoval oznámenie mesta P. Š.
č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012, ktorým oznámilo, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebných
úprav na rodinnom dome súp. č. XXX vo P. Š. na ulici L. X. č. X pre stavebníka U. X.. Za ďalšie

nezákonné rozhodnutia, ktorými mu bola spôsobená škoda, uviedol rozhodnutia stavebného úradu č.
P.. XXXX/XXXX zo dňa 17.07.2012 a rozhodnutie č. P.. XXXX/XXXX zo dňa 15.10.2013. Poukázal na
to, že súd v konaní o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nie je oprávnený
skúmať ako predbežnú otázku jeho nezákonnosť, čo nesporne vyplýva z rozhodnutia NS SR pod sp. zn.
1Cdo/16/2005. V zmysle súdnej praxe, zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

môže byť daná len vo vzťahu k takému rozhodnutiu orgánu štátu, ktoré bolo zrušené, alebo zmenené
až po nadobudnutí právoplatnosti.

4. Podľa názoru súdu, oznámenie mesta P. Š. k ohláseniu stavebných úprav nie je možné považovať za
nezákonné rozhodnutie, ktorým žalobcovi bola spôsobená škoda. Z obsahovej stránky tohto oznámenia
vyplýva,žestavebnýúradjednoznačnešpecifikovalrozsahstavebnýchúprav.Anijednaztýchtočinností

nezakladala stavebníkovi U. X. na príslušnej stavbe oprávnenie, ani súhlas na odkopávanie svahu vo
vonkajšom prostredí tak, ako to tvrdil žalobca.

5. Pokiaľ by mal za nezákonné rozhodnutia považovať vyššie uvedené rozhodnutia mesta P. Š., tieto boli
zo strany Krajského stavebného úradu ako nadriadeného orgánu zrušené a vrátené na nové konanie.

Žiadne z vyššie uvedených rozhodnutí stavebného úradu tak nenadobudli právoplatnosť, preto možno
konštatovať,žestavebníknebolzažiadnychokolnostíoprávnenývykonávaťakékoľvekčinnosti,naktoré
sa vyžadovalo povolenie stavebného úradu. Pri týchto rozhodnutiach absentuje podmienka uvedená v
ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nakoľko tieto nenadobudli právoplatnosť.

6. Právna zástupkyňa žalobcu mala za to, že v tomto prípade sa jedná o nesprávny úradný postup
spočívajúci v činnosti stavebného úradu, ktorý postupoval v rozpore s územným plánom, resp. v rozpore
so stavebným zákonom, nedodržal lehoty na vydanie rozhodnutia v konaní, keď stavebný úrad nekonal
v stavebnom konaní, naopak po zrušení jeho prvého rozhodnutia vydal vo veci súhlas pre práce,
na ktoré bolo nevyhnutné stavebné povolenie. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať

pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne
vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a
nemalo byť vydané. V prípade, ak v konaní správneho orgánu bolo vydané rozhodnutie v rozpore so
zákonom, má žalobca možnosť využiť opravné prostriedky na základe ktorých bude konštatované, že
dané rozhodnutie je nezákonné a až v prípade konštatovania jeho nezákonnosti sa podľa názoru súdu

môže domáhať náhrady škody z nezákonného rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že zákon nedefinuje
pojem nesprávny úradný postup. Úradný postup je postup orgánov štátu súvisiacich s výkonom v štátnej,
verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov. Pokiaľ štátny orgán zisťuje
podkladyapredpokladyprevydanierozhodnutia,zatýmúčelomzhromažďujepodklady,dôkazy,hodnotí
zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a

prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia
práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť
za nezákonné rozhodnutie.

7. Hoci nie je vylúčené, aby škoda bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vydaným v

rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony úradného postupu
sami o sebe nevedú k vydaniu rozhodnutia, ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu
neodrazia.

8. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia

príčinnej súvislosti medzi postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre
vznik zodpovednosti za škodu. O vzťah v príčinnej súvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom
nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere
príčiny a následku. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že zo strany žalobcu nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi akýmkoľvek rozhodnutím mesta a jemu spôsobenou škodou. Stavebník podľa názoru

súdu nedisponoval právoplatným rozhodnutím, ktorým by boli povolené stavebné práce spočívajúce v
odkopávaní svahu.9. Mal za to, že žalobca nepreukázal základné predpoklady pre absolútnu zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup môžu
mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo

a nesprostredkovane spôsobená práve iba nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným
postupom.

10. Zároveň poukázal na zákonné ustanovenie § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. Žalobca vo
svojich žiadostiach o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.04.2014 vôbec nešpecifikoval

a neoznačil nesprávny úradný postup. Tento špecifikoval iba vo svojich ústnych prednesoch na
pojednávaní spolu so svojou právnou zástupkyňou, ako aj v neskorších písomných podaniach. Preto
mal za to, že nebola splnená podmienka uvedená v § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
štátu za škodu.

11. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným a

intervenientovi priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

12. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

13. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie skutkové zistenia nesprávne vysvetlil a
vyhodnotil v neprospech žalobcu napriek tomu, že tieto potvrdzujú tvrdenia žalobcu. Pokiaľ sa jedná
o nesprávne právne posúdenie má za to, že bolo nesprávne súdom prvého stupňa ustanovené, že
chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody a rozhodnutím a postupom intervenienta ako stavebného
úradu. Súd prvej inštancie v rámci skutkového stavu uvádza, že mesto P. Š. rozhodnutím č. XXXX/

XXXX zo dňa 18.06.2013 zrušilo oznámenie mesta P. Š. č. XXXX/XXXX zo dňa 12.12.2012. Túto
skutočnosť nemohol súd zistiť, nakoľko v konaní takéto rozhodnutie mesta P. Š. zo dňa 18.06.2013
predložené nebolo. V odôvodnení nie je zmienka o posúdení fotodokumentácie predkladanej žalobcom,
z ktorej jednoznačne vyplýva, že v roku 2010 pred začatím akýchkoľvek stavebných činností sa
nejednalo o riadnu stavbu, ale o pozostatky stavby. Z fotografie zo dňa 27.07.2010, ktorá bola súčasťou

správneho spisu, ktorý bol doložený do súdneho konania je nesporné, že svah siahal až blízko k múrom.
Tým, že stavebný úrad vôbec vydal súhlas k vykonaniu niektorých prác stavebníkovi, odsúhlasil jeho
stavebnú činnosť na stavbe, ktorá bola v rozpore s platným územným plánom, na ktorú nebolo vydané
územné rozhodnutie a na ktorú bolo predošlé stavebné povolenie zrušené nadriadeným orgánom
stavebného úradu. Ďalej poukázal na rozhodnutia mesta P. Š., a to rozhodnutie č. Výst. 2684/11 zo dňa

17.07.2012, oznámenie mesta P. Š. s č. XXXX/XXXX z 12.12.2012, rozhodnutie č. P.. XXXX/XXXX zo
dňa 15.10.2013, oznámenie č. XXXX/XXXX z 05.08.2015, ktoré vydal v rozpore s platným územným
plánom.

14. Poukázal na to, že okresná prokuratúra opakovane žiadala mesto P. Š. o podanie správy o výsledku

vybavenia protestu prokurátora zo dňa 22.07.2013. Povinnosťou stavebného úradu bolo rozhodnúť
o proteste prokurátora, alebo protest predložiť bezprostredne nadriadenému úradu. Upozornením zo
dňa 26.03.2013 Obvodný úrad Prešov upozornil stavebný úrad, že nečinnosť právneho orgánu je
nezákonnosť, porušenie zákonnej povinnosti zo strany príslušného orgánu, ktoré môže mať za následok
až uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa zákona č.

514/2003 Z.z.

15. Stavebný úrad postupoval v rozpore s územným plánom, v rozpore so stavebným zákonom - chýbalo
právoplatné územné rozhodnutie pred ohlásením jednoduchej stavby, stavebný úrad uviedol, že nemá
námietky pri prácach, ktoré stavebný úrad riešil vlastne sám v predchádzajúcom konaní o vydanie

stavebného povolenia a keď toto rozhodnutie napadol prokurátor, stavebný úrad nevykonal nápravu.
Odkázal na judikatúru NS SR pod sp. zn. 6Sžp/19/2012 a 6Cdo/149/2011.

16. Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup, avšak ide o postup orgánov štátu súvisiacich s
výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností činnosti daného konania. Podľa

ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia,
za týmto účelom zhromažďuje podklady, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje, ide o
činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní
podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia. O vzťah príčinnejsúvislosti sa jedná vtedy, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu. To znamená, že
príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda nebyť
nesprávneho úradného postupu nevznikla. Zároveň treba uviesť, že otázka príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom
súd zisťuje jej existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je alebo nie je daná príčinná súvislosť,
je súčasne otázkou právnou. Odkrytím čela svahu na pomedzí parciel č. XXXX/X a XXXX došlo k
umožneniu komunikácie vsakovaných povrchových vôd s podložím lôžka vysokotlakového vodovodu a k
jeho následnému vyplavovaniu. Zjednodušene, ak by stavebný úrad konal podľa zákonných ustanovení

- ohlásenie nevydal, v zákonnej lehote rozhodol a určil podmienky na dokončenie stavby alebo nariadil
úpravy už realizovanej stavby, nebolo by k vzniku škody na pozemku žalobcu došlo.

17. Pokiaľ sa jedná o výroky o povinnosti žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči
žalovanému a intervenientovi navrhol, aby odvolací súd aj v prípade, ak potvrdí výrok vo veci samej,
prihliadal na ustanovenie § 257 CSP a výnimočne nepriznal žalovanému a intervenientovi právo na

náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V tomto prípade žalobca podával žalobu
sám ako FO, právne zastúpený bol až od 28.02.2017. Žalobca mal aj má za to, že nárok uplatňuje
dôvodne, každé rozhodnutie stavebného úradu bolo nesprávne a stavebné povolenie bolo nadriadeným
orgánom zrušené a opatrenia boli prokuratúrou považované za nezákonné. Stavebný úrad nemal snahu
so žalobcom komunikovať a situáciu vyriešiť, dokonca mesto P. Š. nereagovalo ani na výzvu súdu a do

súdneho konania vstúpilo až po prvom pojednávaní na základe upozornenia žalovaného, že v prípade
neúspechu si uplatní voči mestu P. Š. náhradu škody. Aj napriek vedenému súdnemu konaniu sa situácia
nezmenila, stavebný úrad neukončil stavebné konanie stavebníka U. X., ani mu neuložil pokutu za
pokračovanie v prácach na stavbe, ani iným zákonným spôsobom stav neriešil.

18. Žalovaný, ako aj intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že rozsudok žiadajú ako vecne
správnypotvrdiťzdôvodunepreukázaniazákonnýchpredpokladovvznikuzodpovednostištátuzaškodu
postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

20. Vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. Žalobca sa v predmetnom konaní voči žalovanému domáhal nároku na náhradu škody, ktorá spočíva
v hodnote zničenej časti pozemkov, ktoré sa vplyvom činnosti stavebníka na základe nezákonného

rozhodnutia mesta P. Š. nenávratne zosunuli. Výšku náhrady vyčíslil v hodnote zničenej časti uvedených
pozemkov.

22. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z.
si uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu z dôvodu,

že vydané stavebné povolenie bolo zrušené pre nezákonnosť. Poukázal na rozhodnutie stavebného
úradu zo dňa 05.11.2012 - č. XXXX-XXX/XXXX-X/SP-J., ako aj oznámenie stavebného úradu zo dňa
12.12.2012 č. XXXX/XXXX, v ktorom je uvedené, že nemá námietky voči výkonu stavebných prác
uvedených v ohlásení zo dňa 20.11.2012.

23. V priebehu súdneho konania právna zástupkyňa žalobcu špecifikovala právny dôvod žaloby a
uviedla, že za nezákonné rozhodnutie považujú oznámenie P. Š. zo dňa 12.12.2012, ktorým oznámili
stavebníkovi U. X., že nemajú námietky voči uskutočneniu stavebných prác. Toto oznámenie považujú
za nezákonné rozhodnutie, keďže proti nemu bol podaný protest prokurátora zo dňa 24.05.2013, ktorý
konštatoval nezákonnosť.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že 12.12.2012 mesto P. Š. vydalo oznámenie k ohláseniu stavebných úprav,
v ktorom uviedlo, že stavebník dňa 28.11.2012 ohlásil stavebné úpravy na rodinnom dome súp. č. XXX
vo P. Š., pričom mesto P. Š. nemalo námietky k uskutočneniu stavebných úprav v rozsahu výmenystrešnej krytiny a odkvapových žľabov, opravy a výmeny vnútorných priečok, podláh a dlažby, okien a
dverí, fasády a uloženia zámkovej dlažby cca. 50 m2 pri vstupe do rodinného domu a garáže. Následne
mesto P. Š. rozhodnutím č. XXXX/XXXX zo dňa 18.06.2013 na základe protestu prokurátora zrušilo

uvedené oznámenie. Za nedôvodnú námietku vyhodnotil odvolací súd tvrdenie, že uvedené oznámenie
nie je súčasťou spisu, keďže toto sa nachádza v spise stavebného úradu, ktorý bol súdom prvej inštancie
tak ako to vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.09.2017 oboznámený.

25. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, môže stavebník uskutočniť stavby, stavebné úpravy a

udržiavacie práce ohlásené podľa ods. 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu.
Písomné oznámenie stavebného úradu nie je správnym rozhodnutím, nemožno sa proti nemu odvolať a
nemožno ním stavebníkovi ukladať podmienky alebo povinnosti. Stavebníkovi sa doručuje do vlastných
rúkakodôležitápísomnosť,avšakoznámenienenahrádzarozhodnutiealebosúhlasdotknutýchorgánov
v štátnej správe podľa osobitných predpisov. V prípade, ak sa zistí, že oznámenie mesta je vzhľadom na
nesprávne posúdenie veci vadné, jediný spôsob ako je možné toto oznámenie zrušiť, je postup podľa

zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona o prokuratúre, vykonáva
prokurátor dozor najmä preskúmavaním zákonnosti nielen rozhodnutí, ale aj opatrení a iných právnych
aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy. Z uvedeného vyplýva, že aj
osobitný právny predpis delí právne akty medzi rozhodnutia a opatrenia a práve pod pojem opatrenie je
potrebné zaradiť oznámenie mesta k ohláseniu drobnej stavby. V nadväznosti na absenciu základných

náležitostí rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku a na základe vyššie uvedeného mal odvolací
súd za to, že oznámenie mesta podľa § 57 stavebného zákona nie je možné na účely zákona č.
514/2003 Z.z. považovať za rozhodnutie. Avšak vzhľadom na jeho konštatovanú nezákonnosť, podaním
protestu prokurátora a jeho následné zrušenie stavebným úradom možno konštatovať, že takýto postup
stavebného úradu v rozpore so stavebným zákonom možno subsumovať pod pojem nesprávneho

úradného postupu.

26. V danom prípade však absentujú hmotno-právne podmienky na uplatnenie si nároku na náhradu
škody a to jeho predbežné prerokovanie pre vyššie uvedený nesprávny úradný postup v zmysle
ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj príčinná súvislosť medzi týmto nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že z obsahovej stránky oznámenia vyplýva, že stavebný úrad jednoznačne špecifikoval rozsah
stavebných úprav a ani jedna z týchto činností nezakladala stavebníkovi oprávnenie ani súhlas na
odkopávanie svahu vo vonkajšom prostredí, ktorým mala byť žalobcovi na pozemku v jeho vlastníctve
spôsobená ním tvrdená škoda. Pokiaľ za nezákonné rozhodnutie by mal súd považovať rozhodnutia

stavebného úradu č. P.. XXXX/XXXX a č. P.. XXXX/XXXX, tieto boli zo strany Krajského stavebného
úradu ako nadriadeného orgánu zrušené a vrátené stavebnému úradu na nové konanie. Žiadne z vyššie
uvedenýchrozhodnutístavebnéhoúradutaknenadobudliprávoplatnosť,pretosúdmôžekonštatovať,že
stavebník nebol za žiadnych okolností oprávnený vykonávať akékoľvek činnosti, na ktoré sa vyžadovalo
povolenie stavebného úradu. Pri týchto rozhodnutiach absentuje podmienka uvedená v zákonnom

ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že tieto rozhodnutia nenadobudli právoplatnosť.

27. Dôvodová správa k zákonu č. 514/2003 Z.z. v osobitnej časti len všeobecne charakterizuje
nezákonné rozhodnutie ako rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
SR alebo záväzkami SR vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná, a ktoré

bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené prísl. orgánom. Nedostatok výslovnej definície
pojmu nezákonné rozhodnutie odôvodňovala tým, že nezákonnosť rozhodnutia môže byť tak rozmanitá,
že jeho zovšeobecnené vyjadrenie v definícii ako i zovšeobecňujúci popis naráža na neprekonateľné
prekážky. Preto otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie sa bude posudzovať so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.

28. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., súd, ktorý rozhoduje o náhrade
škody je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorým bolo zrušené alebo zmenené právoplatné rozhodnutie
pre nezákonnosť. Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu výslovne uvádza, že nezákonnosť
rozhodnutia nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci konania o náhradu škody. Nezákonnosť

rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná prísl. orgánom,
ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku
nezákonnosti rozhodnutia nemožno riešiť ako otázku predbežnú. Pri vyššie uvedených rozhodnutiach
stavebného úradu však nebola splnená základná hmotno-právna podmienka na uplatnenie si nároku nanáhradu škody voči štátu, teda že išlo o rozhodnutia pôvodne právoplatné, zrušené pre nezákonnosť
prísl. orgánom. Obe rozhodnutia boli zrušené nadriadeným Krajským stavebným úradom iba v rámci
odvolacieho konania.

29.Predpokladomvznikuzodpovednostištátuznezákonnéhorozhodnutiajevyčerpaniemožnostípodať
protinezákonnémurozhodnutiuriadneopravnéprostriedky,aknejdeoprípadyhodnéosobitnéhozreteľa
(§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Aj keď však poškodený nevyužije možnosť dosiahnuť zrušenie
rozhodnutia podaním riadneho opravného prostriedku, môže sa v prípade hodného osobitného zreteľa

domáhať náhrady škody, ale len za podmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené alebo
zmenené. V opačnom prípade, keby súd priznal náhradu škody z rozhodnutia, ktoré pre nezákonnosť
zrušené nebolo, vytvoril by sa nekonsolidovaný právny stav daný paralelnou existenciou protichodných
rozhodnutí (uznesenie NS SR zo dňa 29.06.2010 pod sp. zn. 1Cdo/43/2009). Aj keď zákon to čo treba
chápať pod pojmom prípady hodné osobitného zreteľa nedefinuje, vo všeobecnosti možno ustáliť, že by
sa malo jednať o prípady, keď nepodanie riadneho opravného prostriedku bolo spôsobené skutkovým

alebo právnym stavom, ktorý vylučoval alebo znemožňoval jeho podanie. Malo by sa jednať o okolnosti
na strane účastníka (napr. náhla, nevyhnutná hospitalizácia v zdravotníckom zariadení, obmedzenie
alebo strata procesnej spôsobilosti a pod.) alebo na strane orgánu, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal
nesprávnym poučením o možnosti podania opravného prostriedku, diskriminácia a pod. (rozsudok NS
SR zo dňa 29.04.2010 pod sp. zn. 5Cdo/171/2009). Keďže žalobca pri uvedených rozhodnutiach využil

svoje právo na podanie riadneho opravného prostriedku, neboli u neho zistené také okolnosti súvisiace
so skutkovým a právnym stavom, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.

30. Žalobca ďalej žiadal, aby súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol postupom podľa § 257
CSP. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ustanovenia §
257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania
zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže
byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, sa právo dotvára sudcovským výkladom
v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže

dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Skutočnosť, že žalobca do roku 2017 nebol právne zastúpený nie je
podľa názoru odvolacieho súdu okolnosťou odôvodňujúcou aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Žalobca
už uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 24.03.2015 bol poučený o všetkých svojich procesných
právach a povinnostiach, vrátane práva dať sa právne zastúpiť alebo požiadať v prípade, ak ide o

osobu v materiálnej núdzi o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci. Dôvodnosť aplikácie
ustanovenia § 257 CSP pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania nevyplýva ani z okolností
prípadu. Žalobca od roku 2014 bol zo strany žalovaného ako aj intervenienta upozornený na nesplnenie
základných predpokladov na uplatnenie si nároku na náhradu škody voči štátu postupom podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. s tým, že túto si má ako poškodený uplatniť voči stavebníkovi, ktorého činnosťou mu

škoda bola spôsobená. Keďže trovy konania úspešného žalovaného a intervenienta sú tvorené iba
hotovými výdavkami spojenými z ich účasťou na pojednávaní a žalobca nepreukázal, že sú na jeho
strane okolnosti odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 CSP spočívajúce v okolnostiach prípadu
alebo strán sporu zo sociálnych aspektov pre nepriaznivé majetkové, sociálne, osobné, zárobkové alebo
iné pomery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP

potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol postupom podľa § 396 CSP v spojení
s ustanovením § 255 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám
nepriznal. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému a intervenientovi trovy

odvolacieho konania nevznikli.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).