Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Srogončíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/23/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812202605
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812202605.22
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci navrhovateľky: B. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X., L. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Andrej Bryja,
advokát, Námestovo, Hviezdoslavova 49, proti odporcovi: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., K. XXX/
X, zastúpený splnomocneným zástupcom: E.. A.. A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., H. 1970/25, v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
I/ Z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a odporcu sa do
výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje:
- byt č. XX na X. poschodí , vchode XX bytového domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku
parcela č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel 3541/158509 na pozemku parcela č. XXX/Xa na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. X.
- skrinka pod televízor
- dva kusy vitrín
- dva kusy spálňové komody
- gauč
- skriňová zostava
- skrinka na topánky.
II/ Z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a odporcu sa do
výlučného vlastníctva odporcu prikazuje:
- detský písací stôl
- sedacia súprava
- konferenčný stolík
- posteľ
- matrac
- kuchynská linka
- stôl a stoličky
- dva kusy schodištných komôd
- komoda malá z prízemia
- kované vonkajšie zábradlie.
III/ Obchodný podiel v spoločnosti H.-H. R..K..S.. R. R. X., K. XXX/X, A.: XX XXX XXX, zapísanej
v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 53217/L nadobúda výlučne
odporca.
IV/ Záväzok z úveru na základe úverovej zmluvy č. 304398505 uzatvorenej dňa 20. 11. 2007 medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00151 653 a H. H., bytom X.,
ul. K. č. XXX/X doplatí odporca.V/ Navrhovateľka je povinná na vyrovnanie podielu odporcu zaplatiť mu 8 285,19 EUR do 60 dní od
právoplatnosti rozsudku.
VI/ O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom, doručeným súdu 25. 04. 2012 navrhovateľka žiadala, aby súd vyporiadal ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len „ BSM „ ), ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva dňa 26. 07.
2011. Z vecí, patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhla do svojho výlučného
vlastníctva prikázať byt č. XX na A.. poschodí vchod XX byt. domu súp. číslo XXX na ul. L. Y.
X., postavený na pozemku parc. č. XXX/X spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a na pozemku v podiele 3541/158509, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX pre obec
a k.ú. X.. Ďalej do svojho výlučného vlastníctva navrhla prikázať hnuteľné veci a to skrinku pod TV,
dva kusy vitrín, dva kusy spálňová komoda a gauč. Do výlučného vlastníctva odporcu navrhla prikázať
prístavbu rodinného domu č. XXX/X, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X na K. N. Y. X., ktorý je
evidovaný na LV č. XXX pre obec a k.ú. X. a rekonštrukciu tohto rodinného domu. Ďalej do výlučného
vlastníctva odporcu navrhla prikázať sedaciu súpravu, konferenčný stolík, posteľ, matrac, kuchynskú
linku, stôl a stoličky, detský písací stôl, dva kusy schodištných komôd, komodu malú z prízemia, kované
vonkajšie zábradlie, osobný automobil Škoda Fabia 1,9 TDI, osobný automobil Škoda Pickup, osobný
automobil Nissan Primera a obchodné imanie spoločnosti H.-H., R..K..S.. Zároveň navrhla, aby dlh v
sume 13 568 EUR voči H.K. H., bytom X., N.. K. XXX/X na základe pôžičky bol zaviazaný v celosti
splatiť odporca a tiež navrhovateľke zaplatiť 12 627 EUR na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri
vyporiadaní obdŕžal vo väčšom rozsahu.
K návrhu sa vyjadril odporca. Uviedol, že navrhovateľka v návrhu uvádza nereálnu hodnotu jednotlivých
vecí patriacich do BSM. Prístavba a rekonštrukcia rodinného domu na ul. K. Y. X. nepatria do
vyporiadania. Ide o rodinný dom, ktorý spoločne so sestrou nadobudol od svojich rodičov, každý v
podiele 1. Tento dom so sestrou svojpomocne rekonštruujú, on sa podieľa na obnove hlavne prácami,
jeho otec a sestra, ktorí tam bývajú, materiálne. Navrhovateľka na tento dom uhradila zo spoločných
peňazí len dodávku a montáž kovaného vonkajšieho zábradlia spolu s jeho sestrou po 330 EUR. Do
spoločnosti H.-H. R..K..S.. neboli vložené žiadne finančné prostriedky z BSM, naopak, z podnikateľskej
činnosti boli uspokojované potreby celej rodiny. Navrhovateľka v návrhu opomenula uviesť niektoré
hnuteľné veci, ktoré nadobudli. On do manželstva vniesol veci, napr. motorové vozidlo zn. Ford,
ktoré krátko pred uzavretím manželstva zakúpil za 5000 EUR. Navrhovateľka nevniesla do manželstva
žiadne prostriedky ani žiadne finančné prostriedky nedostala darom počas manželstva. Bola dlhodobo
evidovaná na úrade práce, minimálne päť rokov bola na materskej dovolenke. Všetky finančné potreby
domácnosti zabezpečoval sám a zároveň sa podieľal na výžive a výchove jej nemanželského syna.
Pokiaľ ide o úver, tieto prostriedky boli použité na uspokojenie potrieb rodiny a nie na rekonštrukciu
domu. Tento úver po rozvode spláca len sám. Navrhol, aby dlh voči H. H. vzniknutý na základe zmluvy
o spotrebnom úvere boli povinní splatiť obaja, teda on aj navrhovateľka, každý po polovici.
Súd vo veci uskutočnil pojednávania dňa 03. 04. 2013, 29. 04. 2013, 18. 09. 2013, 16. 10. 2013, 19. 02.
2014,10.03.2014,19.05.2014,16.06.2014,16.07.2014,03.09.2014,05.11.2014a08.12.2014,na
ktorých vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov H. H., J. R., Ľ. R., C. O., znaleckým posudkom z odboru
stavebníctvo, odvetvie: oceňovanie nehnuteľností a oboznámením listinných dôkazov, založených v
súdnom spise a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.Podľa§148ods.1Občianskehozákonníkazánikommanželstvazanikneibezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka sa domáha vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctvamanželov,ktorézaniklorozvodomichmanželstvasodporcom.Medziúčastníkminebolo
sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo uzatvorením manželstva dňa 01. 01. 1997
a zaniklo rozvodom ich manželstva dňa
26. 07. 2011. V priebehu konania sa účastníci zhodli na tom, že z vecí, patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bude do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázaný byt č. XX v bytovom
dome č. XXX v X., spolu so spoluvlastníckym podielom na pozemku parc. č. XXX/X a spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 3541/158509 za cenu 25500 EUR, hnuteľné veci
- skrinka pod TV za cenu 120 EUR, dva kusy vitrín za cenu 40 EUR, dva kusy spálňová komoda za
40 EUR, gauč za cenu 66 EUR, skriňová zostava za 100 EUR a skrinka na topánky za 100 EUR..
Súd preto prikázal tieto veci do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Ďalej sa zhodli, že do výlučného
vlastníctva odporcu bude prikázaný detský písací stôl za cenu 50 EUR, sedacia súprava za cenu 233
EUR, konferenčný stolík za cenu 16 EUR, posteľ za 166 EUR, matrac za 133 EUR, kuchynská linka
za 2000 EUR, stôl a stoličky za 233 EUR, dva kusy schodištných komôd za cenu 50 EUR, komoda
malá z prízemia za cenu 13 EUR, kované vonkajšie zábradlie za 1200 EUR a obchodný podiel v
spoločnosti M-H., s.r..o. v hodnote 6900 EUR. Súd preto tieto veci a obchodný podiel prikázal do
výlučného vlastníctva odporcu. Navrhovateľka tvrdila, že zo spoločného majetku vynaložili na ostatný
majetok odporcu peňažné prostriedky vo výške 22 497,90 EUR, a to konkrétne na rekonštrukciu domu
číslo 517/6, postaveného na pozemku parcela č. XXX/X na K. N. Y. X., ktorého je odporca vlastníkom
v podiele 1. Odporca nepopieral, že počas manželstva s navrhovateľkou bola vykonaná rekonštrukcia
tohto rodinného domu, ktorá vyšla na 22000 EUR, ale poprel, že by čokoľvek do tejto rekonštrukcie
investoval;tvrdil,žeprispellensvojouprácou,rekonštrukciuvšakplatilijehosestraaotec. Zvykonaného
dokazovania súd konštatuje, že navrhovateľka preukázala, že zo spoločného majetku na oddelený
majetok odporcu bolo vynaložené 272 000,- Sk ( v prepočte 9 028,75 EUR ) na zateplenie rodinného
domu odporcu, ktoré bolo realizované v roku 2008. Súd má túto skutočnosť preukázanú z výsluchu
svedka Ľ. R., ktorý potvrdil, že v roku 2008 spolu s ďalšími robotníkmi vykonali zateplenie rodinného
domu odporcu za 272 000,- Sk, ktoré im vyplatil odporca. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že v
roku 2008 si účastníci vybavili úver prostredníctvom sestry odporcu H. H., vo výške 14 940 EUR.
Súd považuje za vysoko pravdepodobné, že z peňazí z úveru bola financovaná aj časť rekonštrukcie
domu odporcu, hoci odporca to popieral a tvrdil, že v čase, keď si zobrali úver, tak už rekonštrukcia
domu bola dokončená a peniaze z úveru použili na bežné výdavky domácnosti. Tvrdenie odporcu, že v
roku 2008 už bola rekonštrukcia domu dokončená, je však vyvrátené výsluchom svedka Ľ. R.K., ktorý
potvrdil, že zateplenie domu bolo realizované v roku 2008 a tiež výsluchom svedkyne H. H. ( sestry
odporcu ), ktorá uviedla, že rekonštrukcia domu začala v roku 2002 a trvala osem rokov. Pokiaľ odporca
argumentoval, že peniaze z úveru, ktorý si zobrali na meno H. H., boli použité na bežné výdavky
domácnosti, súd tento argument nepovažuje za dôvodný. Účastníci si totiž požičali 14 937,26 EUR, čo
je podľa názoru súdu čiastka neštandardne vysoká na to, aby si ju účastníci požičali na bežné živobytie
a tiež z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplynulo, že ako účel úveru je uvedená kúpa bytu, čo tiež
vyvracia tvrdenie odporcu, že úver bol použitý na potreby domácnosti. Z rozsudku o rozvode vyplynulo,
že v čase, keď bol zobratý úver, odporca podnikal - prevádzkoval predajňu Š. v X., ktorú zatvoril kvôli
otvoreniu blízkeho supermarketu v roku 2009, teda v roku 2008 mal ešte príjem z podnikania, takže
súd nepovažuje za pravdepodobné, že by si účastníci museli zobrať úver na živobytie. Čo sa týka
vyhlásenia zo dňa 11. 05. 2002, podpísaného odporcom, jeho sestrou a otcom, ktoré predložil odporca
na podporu svojho tvrdenia, že rekonštrukciu domu financovali výlučne jeho otec a sestra, tento dôkaz
je nevierohodný z dôvodu, že je v rozpore s iným vykonaným dôkazom - výsluchom sestry odporcu H.H., ktorá uviedla, že do rekonštrukcie domu investovala 100 000,- Sk až 150 000,- Sk ( podľa vyhlásenia
prispela na práce až sumou 450 000,- Sk ) a aj s tvrdením samotného odporcu, podľa ktorého investície
do rekonštrukcie rodinného domu boli vynaložené vo výške 22 000 EUR, avšak podľa tohto vyhlásenia
mal otec odporcu investovať 450000,- Sk, sestra odporcu 450000,- Sk, teda spolu 900000,- Sk ( 29
874,53 EUR ). Ani svedkyňa H. H. sa vo svojom výsluchu nezmienila, že by podpísala takéto vyhlásenia
a odporca predložil toto vyhlásenie až na predposlednom pojednávaní; dovtedy jeho existenciu nikdy
nespomenul. Pokiaľ však navrhovateľka žiadala, aby súd zohľadnil investície zo spoločného majetku
na dom odporcu vo výške až 22 497,90 EUR, súd konštatuje, že takéto investície sa navrhovateľke
nepodarilo preukázať. Zo samotnej skutočnosti, že za trvania manželstva bola realizovaná rekonštrukcia
domu odporcu a že jednotlivé práce a dodávky vyplácal odporca ( ako vyplynulo z výsluchov svedkov J.
R. a Ľ. R. a aj samotného odporcu ) ešte nemožno urobiť záver, že ich skutočne vyplácal zo spoločných
peňazí manželov, a nie z peňazí poskytnutých od svojho otca a sestry. Súd podotýka, že navrhovateľka
znáša dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že na oddelený majetok odporcu sa vynaložili prostriedky
zo spoločného majetku, a toto dôkazné bremeno uniesla len ohľadne platby za zateplenie domu. Pokiaľ
navrhovateľka žiadala, aby súd vykonal znalecký posudok na určenie hodnoty rekonštrukcie a prístavby
rodinného domu v spoluvlastníctve odporcu, súd tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol, pretože
tento dôkaz by bol nadbytočný. Pre určenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov
vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich nie je rozhodujúce, o akú sumu sa majetok týmito
investíciami zhodnotil ( k čomu by fakticky smeroval takýto znalecký posudok ), ale to, aká suma sa
na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov manželov. Z toho je zrejmé, že znalecký
posudok zameraný na hodnotu rekonštrukcie domu nemôže prispieť k zisteniu toho, aká suma bola
skutočne použitá na majetok odporcu a preto vykonanie tohto dôkazu by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Navrhovateľka ďalej žiadala, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil to, čo bolo zo
spoločného majetku vynaložené na výlučné záväzky odporcu, a to na pôžičku od E.X. X. 5311 EUR,
na tovar od p. W. 1400,01 EUR a na odvody 774 EUR, ktoré boli vyplatené z úveru. Podľa potvrdenia,
podpísaného E. X., zo dňa 09. 10. 2008, v tento deň mu bola odporcom vrátená pôžička v sume 160
000,- Sk, ktorá bola zapožičaná pred 26. 03. 2007. Navrhovateľka tvrdila, že odporca túto zmluvu o
pôžičke uzatvoril bez jej súhlasu, ide o jeho osobný záväzok, pričom táto pôžička bola odporcom vrátená
z peňazí z úveru, ktorý si zobrali spoločne, a preto je potrebné, aby odporca do BSM nahradil to, čo zo
spoločného majetku bolo vynaložené na tento jeho osobný záväzok. Odporca nerozporoval, že zmluvu o
pôžičke skutočne uzatvoril bez súhlasu navrhovateľky a že ju vrátil z peňazí zo spoločného úveru, ktorý
si zobrali prostredníctvom sestry odporcu H. H.. Súd je názoru, že dôsledkom toho, že zmluvu o pôžičke
odporca uzatvoril bez súhlasu navrhovateľky je len to, že zo zmluvy sa stal zaviazaným iba odporca
( súd len na okraj poznamenáva, že absencia súhlasu navrhovateľky nemá za následok ani relatívnu
neplatnosť zmluvy o pôžičke ). Pokiaľ by však odporca mal byť zaviazaný nahradiť do BSM hodnotu
tejto pôžičky, bolo opäť ( obdobne ako pri investícii zo spoločného majetku do oddeleného majetku
odporcu ) na navrhovateľke, aby preukázala, že peniaze z pôžičky boli použité na oddelený majetok
odporcu. Vzhľadom na to, že navrhovateľka toto nepreukázala, ba ani netvrdila; tvrdila len, že odporca
má sumu použitú z úveru na splatenie pôžičky E. X. nahradiť len preto, lebo o zmluve o pôžičke nevedela
a nedala na jej uzatvorenie súhlas, súd jej požiadavke nevyhovel. Čo sa týka sumy 1400,01 EUR, vo
vzťahu ku ktorej navrhovateľka opäť žiadala, aby súd zaviazal odporcu nahradiť do BSM z dôvodu, že
ide o jeho osobný záväzok z podnikania, pretože ide o tovar, ktorý zaplatil z peňazí z úveru nejakému
p. W., navrhovateľka opäť neprodukovala žiadny dôkaz o tom, že táto platba bola skutočne platbou za
tovar v rámci podnikania odporcu. Pokiaľ sa týka odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré z
peňazí z úveru zaplatil podľa tvrdenia navrhovateľky odporca vo výške 774 EUR, odporca potvrdil, že
naozaj z peňazí z úveru zaplatil svoje odvody na zdravotné a sociálne poistenie, ale nevedel uviesť,
v akej výške. Z vykonaných dôkazov však len z výpisu z účtu odporcu zo dňa 12. 04. 2011 vyplýva
zaplatenie povinných odvodov, navyše v inej výške, ako tvrdí navrhovateľka ( ide o tri položky označené
ako „úhrada poist. soc.“ v čiastke 448 EUR, 538,20 EUR a „ platba soc. poist.“ 581,40 EUR ). Keďže
úver si účastníci prostredníctvom sestry odporcu zobrali v roku 2007 a tieto platby boli realizované až s
odstupom štyroch rokov - v roku 2011, súd konštatuje, že navrhovateľka nepreukázala, že by odporca
z úveru na povinné odvody zaplatil práve čiastku 774 EUR a preto jej súd nemohol priznať právo, aby
odporca túto hodnotu do BSM nahradil. Ako už bolo uvedené, účastníkom počas manželstva vznikol
záväzok voči H. H., bytom X., ul. K. Č.. XXX/X, ktorá si na ich žiadosť zobrala na svoje meno úver
zo Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 14 937,26 EUR. Tieto peňažné prostriedky boli vyplatené na
účet odporcu, ktorý ich aj po rozvode manželstva spláca. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. súd
zistil, že zostatok tohto úveru ku dňu 26. 07. 2011, teda ku dňu zániku BSM, bol 13 484,88 EUR . Ani
jeden z účastníkov neprejavil ochotu tento úver ďalej splácať, avšak vzhľadom na to, že časť peňazí zúveru bola použitá na rekonštrukciu jeho rodinného domu a aj z dôvodu, že po rozvode spláca odporca
splátky tohto úveru svojej sestre, súd určil, že záväzok voči H. H. na doplatenie tohto úveru preberie
odporca. Keďže však ide o spoločný záväzok účastníkov, súd pri vyporiadaní zohľadnil, že polovicu tohto
záväzku musí znášať navrhovateľka, teda vo výške 6 742,44 EUR. Ďalej navrhovateľka žiadala, aby
súd určil jej podiel na byte a jeho príslušenstve v jej prospech vo výške vyššej než jedna polovica, a to
dve tretiny. Argumentovala, že o nadobudnutie tohto bytu sa zaslúžila v prevažnej miere ona, pretože
právo nájmu k bytu jej vzniklo ešte pred uzatvorením manželstva, jej ako prvonájomkyni vzniklo právo
na odkúpenie bytu do vlastníctva a ona sama aj platila všetky platby spojené s užívaním bytu pred
tým, ako uzatvorila manželstvo. Odporca potom bez akéhokoľvek pričinenia nadobudol tento byt do
BSM len na základe uzatvorenia manželstva s navrhovateľkou. Súd tejto požiadavke navrhovateľky
nevyhovel. Predovšetkým nie je možné určiť odlišný podiel účastníkov len na určitom majetkovom kuse,
ktorý je súčasťou BSM, a preto nemožno vyhovieť predstave navrhovateľky, ktorá vlastne smerovala
k tomu, že len v prípade bytu a jeho príslušenstva bude jej podiel vo výške 2/3 a u ostatných vecí
patriacich do BSM podiel 1. Z vykonaného dokazovania síce naozaj vyplynulo, že byt bol navrhovateľke
pridelený mestom X. dňa 02. 03. 1990, teda pred uzatvorením manželstva, do vlastníctva účastníkov
ho mesto X. previedlo zmluvou zo dňa 21. 09. 2004. Táto skutočnosť však nie je tak závažná, aby
odôvodnila nerovný podiel odporcu na BSM v prospech navrhovateľky. Určenie iných než rovnakých
podielov manželov na majetku v BSM sa totiž uplatňuje len výnimočne, a to spravidla iba v tých
prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci,
počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za
trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu, alebo ak sa zistilo,
že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere. Splnenie týchto
predpokladov na určenie nerovných podielov preukázané nebolo. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že
odporca sa len v podstatne menšej miere zaslúžil o nadobudnutie spoločných vecí sa týka len bytu a jeho
príslušenstva ( hoci súd pripúšťa, že byt je najhodnotnejšou vecou, ktorú účastníci nadobudli ) a aj čo
sa týka bytu, navrhovateľka síce pred uzatvorením manželstva platila sama platby za tento byt v období
od roku 1990 až do roku 1997, keď uzatvorili manželstvo, avšak po rovnaké obdobie - od roku 1997 do
uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu v roku 2004, tieto platby platili účastníci spoločne. Čo sa
týka nadobudnutia bytu, navrhovateľka nespochybňovala, že cenu za prevod bytu do vlastníctva zaplatili
účastníci zo spoločných peňazí. Tiež nerozporovala, keď odporca tvrdil, že byt za trvania manželstva
zveľadil stavebnými úpravami. Súd preto nezistil existenciu takých závažných skutočností, pre ktoré
by bolo potrebné určiť iné podiely účastníkov na BSM, než rovnaké. Pri vyporiadaní BSM teda súd
vychádzal z toho, že veci, ktoré patria do BSM, majú hodnotu 36 960 EUR, z nich súd prikázal do
výlučného vlastníctva navrhovateľky veci v hodnote 25 966 EUR a odporcovi v hodnote 10 994 EUR. Na
vyrovnanie podielu na BSM by teda navrhovateľka mala odporcovi doplatiť 7 516 EUR, avšak vzhľadom
na to, že z titulu investícií zo spoločného majetku do oddeleného majetku odporcu je odporca povinný
do BSM nahradiť 9 028,75 EUR, tak navrhovateľke vzniká povinnosť zaplatiť odporcovi na vyrovnanie
ich podielu 1542,75 EUR. Navrhovateľka sa však ešte musí spolupodieľať na záväzku na splatení
zostatkuúverupolovicou,tedasumou6742,44EUR;tedačiastka,ktorújepovinnázaplatiťodporcovina
vyrovnanie ich podielov potom je 8 285,19 EUR. Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku určil navrhovateľke lehotu na splnenie tejto povinnosti 60 dní od právoplatnosti rozsudku, za
účelom zabezpečenia peňažných prostriedkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že rozhodnutie
o trovách konania vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo. V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.