Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 12, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19Csp/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116216841
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116216841.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobcu Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom

Košická 56, Bratislava, IČO 45 684 618, práv.zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Michalská 14, Bratislava, IČO 47 255 706 proti žalovanému G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. G. XX/
XX, P.- X., štátnemu občanovi SR o zaplatenie 280,57 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 280,75 eur spolu
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 154,67 Eur od 26.09.2013 do zaplatenia, 5 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 94,50 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 31,40 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že si v
tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby a úrok z omeškania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní nadobudol od pôvodného
veriteľa, spoločnosti Slovak Telekom, a. s., na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie
pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 04.09.2015. Poznamenal, že právny predchodca

žalobcu sa so žalovaným na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. zmluvy o pripojení
a ich prípadných dodatkov dohodli, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať
vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytnuté služby. Jednalo sa o mobilné
služby, resp. služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX..
Právny predchodca žalobcu poskytnuté služby vyfakturoval žalovanému, avšak tento ich riadne a včas
nezaplatil. K úhrade tak zostáva faktúra č. XXXXXXXXXX . v sume 154,67 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX
v sume 94,50 eur a faktúra č. XXXXXXXXXXv sume 31,40 eur. Na preukázanie svojho nároku žalobca

predložil listinné dôkazy, a to oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015, Zmluvu o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.01.2013, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb
zo dňa 31.01.2013, pokus o zmier zo dňa 21.11.2013, odstúpenie od zmluvy o poskytované verejných
služieb zo dňa 29.09.2014, faktúry.

2. Tunajší súd návrhu vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz dňa 19.06.2017, ktorý bol uznesením
tunajšieho súdu zo dňa 25.07.2017 zrušený, nakoľko žalovaný vo veci podal odpor s vecným

odôvodnením.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietol premlčanie žalobou uplatneného nároku a
aktívnu legitimáciu žalobcu a navrhol, aby súd žalobu zamietol.4. V zmysle § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1.000 eur. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,-
eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné,
súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

5. Súd po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi zistil nasledovný pre rozhodnutie vo veci
podstatný skutkový stav veci. Žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dňa 31.01.2013
zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k tejto zmluve. Predmetom uvedenej zmluvy v
znení jej dodatku bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytovať žalovanému program služieb
"Naj 200". Žalovaný sa v bode 1. písm. b/ dodatku zaviazal platiť riadne a včas cenu za zriadenie a
poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb. Zmluva o pripojení s dodatkom bola uzavretá

s viazanosťou na 24 mesiacov.

6. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému za poskytnuté služby, a to faktúrou č.
XXXXXXXXXX sumu 154,67 eur vrátane upomienky za oneskorenie platby vo výške 4,99 eur, faktúrou
č. XXXXXXXXXX sumu 94,50 eur vrátane upomienky za oneskorenie platby vo výške 4,99 eur a faktúrou

č. XXXXXXXXXX sumu 31,40 eur (vrátane poplatku za prerušenie vo výške 16,50 eur).

7.Právnypredchodcažalobcuvodstúpeníodzmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebzodňa29.09.2014
oznámil žalovanému, že odstupuje od zmlúv s účinnosťou od 06.10.2014 z dôvodu nezaplatenia ceny
za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti.

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi
pohľadávku voči žalovanému vyplývajúcu z vyššie uvedených faktúr a v rozsahu ako si ich žalobca
uplatňuje v tomto konaní.

9. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 04.09.2015 oznámil právny predchodca žalobcu
žalovanému, že pohľadávky z predmetných faktúr boli postúpené žalobcovi.

10. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd ako prvotnou otázkou zaoberal tým,
či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému

na základe predmetnej zmluvy o úvere. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúce
mu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného
práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný
je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti sa

žalobca domáha. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky
proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o o poskytovaní verejných služieb, pretože splatnú
pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o
postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015.

11. S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania súd na námietku žalovaného posudzoval
prednostne otázku premlčania uplatneného nároku.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjektyobčianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

15. V predmetnej veci splatnosť faktúr nastala, a to faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 154,67 eur
dňa 25.09.2013, faktúry č. XXXXXXXXXX sumu 94,50 eur dňa 25.10.2013 a faktúry č. XXXXXXXXXX
na sumu 31,40 eur dňa 25.11.2013. 3-ročná premlčacia doba začala tak plynúť u prvej faktúry dňa
26.09.2013, ďalšej 26.10.2013 a poslednej 26.11.2013 a uplynula u prvej faktúry 26.09.2016, ďalšej
26.10.2016 a poslednej dňa 26.11.2016. Nakoľko návrh bol podaný na súde dňa 26.09.2016, súd
nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný.

16. V zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

18. Podľa § 43 ods. 12 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

19. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.

20. Podľa § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase odstúpenia od
zmluvy odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto
zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v
odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo

meniť bez súhlasu druhej strany.

21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvárania zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

26. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľská zmluva
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení. Žalovaný vystupoval v zmluvnom
vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, využívaním služieb dodávateľa
uspokojoval svoje osobné potreby, teda žalovaný sa považuje za spotrebiteľa. Právny predchodca
žalobcu vystupoval v zmluvnom vzťahu ako podnikateľ poskytujúci klientom služby v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Súd na základe uvedeného na predmetný záväzkový vzťah
aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľovi musí byť podľa
právneho názoru súdu zachovaná aj v prípade, keď došlo k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho
veriteľa. Súd v tomto smere zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

27. Súd zo zisteného skutkového stavu po jeho právnom posúdení dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná. Žalobca sa v danom konaní domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 280,57 eur s
príslušenstvom, keď na základe právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktorých cena mala byť žalovanému
vyúčtovaná uvedenými faktúrami. Žalovaný si povinnosť uhradiť faktúry za poskytnuté služby nesplnil
v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Súd mal na základe listinných dôkazov za preukázané, že
právny predchodca žalobcu od vyššie uvedenej zmluvy, z ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok
uplatnený v tomto konaní, odstúpil listom zo dňa 29.09.2014 a to s účinnosťou ku dňu 06.10.2014.

Toto odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy a
zmluva o poskytovaní verejných služieb sa od začiatku zrušila. Uvedenie neskoršieho dňa účinnosti
odstúpenia od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu je právne neúčinné a bezvýznamné a
žalobca nepreukázal, že by sa jeho právny predchodca platne individuálne so žalovaným dohodli na
iných účinkoch odstúpenia od zmluvy, než vyplýva z § 48 Občianskeho zákonníka. Ak bola zmluva

zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia
zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto
zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457
OZ,ktorýješpeciálnouúpravoubezdôvodnéhoobohateniavovzťahukzrušenejaleboneplatnejzmluve.
Žalobca síce nepredložil súdu listinu preukazujúcu doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému, avšak

nepreukázanie určitej skutočnosti žalobcom ako dodávateľom nemôže ísť na úkor žalovaného ako
spotrebiteľa. Pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je
potrebnéuprednostniťvždytenvýklad,ktorýsledujezáujemspotrebiteľa(pozri.rozhodnutieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012). Okrem toho odstúpenie od zmluvy
bolo žalovanému doručené najneskôr v tomto konaní spolu so žalobou. Vzhľadom na uvedené mal

súd za to, že právny predchodca žalobcu účinne od vyššie uvedenej zmluvy o poskytovaní verejných
služieb odstúpil, čím žalobcovi vznikol nárok na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia a nemá nárok
na plnenia v zmysle zmluvy. Žalobca tak nemá nárok na zaplatenie žiadnych sankčných poplatkov,
zmluvných pokút a ani paušálnych mesačných poplatkov za služby, ale má nárok iba na úhradu hodnoty
tých služieb, ktoré skutočne žalovanému poskytol, keďže naturálna reštitúcia v prípade poskytnutých

služieb je vylúčená. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil v konaní listinné dôkazy, a to vyššie
uvedené faktúry, z ktorých však rozsah bezdôvodného obohatenia nevyplýva. Predloženými faktúrami
právnypredchodcažalobcuvyúčtovalžalovanémuokreminéhosumypaušálnychmesačnýchpoplatkov,
avšak nijakým spôsobom nepreukázal, že žalovaný v paušálnych poplatkoch zahrnuté služby skutočne
využil,resp.vakom rozsahuichvyužil.Totobypreukazovaťnemusel,akbyzmluvybolizostalivplatnosti

a neboli by od začiatku zrušené. Žalobca si v rámci uplatneného nároku vyúčtoval aj rôzne poplatky
vyplývajúcezfaktúr,ktorévšakniesúpoplatkamizaslužby,alesankčnépoplatky.Vdôsledkuodstúpenia
od zmluvy a toho, že žalovanému nebola za tieto poplatky poskytnutá žiadna adekvátna protihodnota,
nemá na ne žalobca nárok. Paušálny poplatok, sankčný poplatok nie sú odplatou za poskytnuté služby.Pokiaľ ide o rozsah služieb nad rámec paušálov, ktorý vyplýva z faktúr, tak ich hodnota, ktorá by
bola zároveň bezdôvodných obohatením žalovaného, nevyplýva z predložených dôkazov, keď žalobca
nepredložil žiaden dôkaz o hodnote žalovanému poskytnutých služieb napríklad vo forme cenníka, z

ktorého by bolo zrejmé, aká je hodnota poskytnutej služby. Samotná faktúra nie je o tom dostatočným
dôkazom. V žalovanej sume bola okrem paušálnych poplatkov a iných (sankčných) poplatkov zahrnutá
aj cena zariadenia. Tieto poplatky a uvedenú cenu nebolo možné žalobcovi priznať aj preto, že žalobca
si svoj nárok uplatnil s tým skutkovým zdôvodnením (nie právnym, ktorým by súd nebol viazaný), že
si uplatňuje nárok výlučne za nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby. Paušálny poplatok, sankčný

poplatok a cena zariadenia jednoznačne nie sú odplatou za poskytnuté služby. Z uvedených dôvodov
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. 22. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
29. 23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

30. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. 24. V zmysle citovaných zákonných ustanovení by úspešnému žalovanému patrila plná náhrada trov

konania. Nakoľko žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, ani mu zo spisu žiadne trovy konania
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.