Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202444
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416202444.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou , v právnej veci žalobcov v 1. rade:

G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX U. XX nd St.C. XX, X. T. NY XXXXX-XXXX N., v 2. rade: H. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. R. č. XX, Y. - časť X. R., obaja zastúpení: B. s.r.o., Z. 1, Y., A.: XX XXX XXX,
proti žalovanej: G. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., X. R. XX, samostatne hospodáriaci roľník, A.: XX XXX
XXX, zast.: Bc. C. O., narodená X.X.XXXX, bytom Y., X. R. XX, o zaplatenie 703,04 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 423,85 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 2. rade 144,21 eur a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1 a 2 sa ako prenajímatelia návrhom doručeným súdu dňa 16.2.2016 domáhali
od žalovanej ako nájomcu zaplatenia žalovanej sumy 703,04 eur a to titulom nájomnej zmluvy z
4.12.2018. Aj keď k návrhu bolo pripojené tlačivo platobného rozkazu vyplnené na sumu 730,- eur, toto

nebolo účastníkmi podpísané, preto súd na toto tlačovo neprihliadal a konal len o návrhu z č.l. 5 v spise ,
predmetom ktorého bola teda žalovaná suma 703,04 eur.
2. Žalovaná nárok žalobcovi v rade 1 a 2 neuznala, naopak , uvedený nárok žalobcov v celom rozsahu
spochybnila.
3. Ako bolo uvedené, písomným návrhom/ žalobou/ sa žalobcovia v rade 1 a 2 domáhali od žalovanej
zaplatenia sumy 703,04 eur, v žalobe však neuviedli, či sa domáhajú spoločného a nerozdielneho
plnenia, alebo deliteľného plnenia od žalovanej. Uvedené riadne spresnili až písomnými podaniami

zo dňa 19.6.2017 a zo dňa 5.3.2018, ktoré súd v časti vyhodnotil ako čiastočné späťvatie žaloby a
to v časti o zaplatenie sumy 423,85 eur. Vo zvyšku , t.j. v časti o zaplatenie sumy 279,19 eur to súd
považoval za upresnenie žaloby tak, že žalobca v rade 2 sa domáha od žalovanej sumy 239,31 eur a
žalobkyňa v rade 1 sa domáha zaplatenia sumy 39,88 eur.

4. Podľa § 145 ods. 1 a 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.
5. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo pred otvorením pojednávania, t.j. súhlas
žalovanej s ním potrebný nebol, súd konanie v časti o zaplatenie 423,85 eur zastavil podľa § 145 ods.
2 C.s.p.. Zostatok z pôvodne žalovanej sumy 703,04 eur predstavuje po čiastočnom späťvzatí žalobysuma 279,19 eur a ako bolo uvedené, v zmysle upresnenia žaloby si z uvedenej sumy žalobca v rade
2 uplatňuje voči žalovanej sumu 239,31 eur a žalobkyňa v rade 1 sumu 39,88 eur. Obaja žalobcovia sa
zaplatenia žalovanej sumy domáhali titulom písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 4.12.2008. Žalobcovia v

rade 1 a 2 tvrdili, že ako vlastníci pozemkov o výmere 88 262 m2 / 8,826 ha/ uzatvorili nájomnú zmluvu
so žalovanou. Žalobcovia si v tomto konaní uplatnili od žalovanej nájomné za rok 2015. Na pojednávaní
upresnili prostredníctvom ich splnomocneného zástupcu, že si žalobca v rade 2 , Miroslav Mudroch
uplatňuje nájomné za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu 3/18 na pozemkoch zapísaných na
LV č. 7035 / parc č. 2853/1/ a čo sa týka žalobkyne v rade 1. Danuši Mudrochovej, táto si uplatňuje

nájomné za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu, ktorý v roku 2015 vlastnila. Žalobcovia sa teda
zaplatenia žalovanej sumy domáhali od žalovanej titulom písomnej nájomnej zmluvy zo dňa 4.12.2008
a žiadali nájomné za rok 2015 a za užívanie pozemku - parc . č. 2853/1, zapísaného na LV č. 7035
pre katastrálne územie Šurany.
6. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske
účely sa spravuje ustanoveniami osobitného predpisu1) o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to
vzťahuje na podnájom.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 4.12.2008 uzavreli žalobcovia v rade 1 a 2
ako prenajímatelia so žalovanou písomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností. Podľa
čl. II tejto zmluvy predmetom prenájmu boli pozemky uvedené v pozemkovej knihe o rozlohe 4.4131
ha, nachádzajúce sa v katastrálnom území Šurany. Ďalej sa v zmluve uvádza, že tieto pozemky sa
mali dať do užívania na 5 alebo 10 rokov. Samotná písomná zmluva bližšiu špecifikáciu prenajatých

pozemkov neobsahuje, z jej písomného znenia nie je zrejmé, či predmetom nájmu boli aj pozemky parc.
č. 2853/1, za užívanie ktorých si žalobcovia za rok 2015 uplatňujú nájomné. Nakoľko si žalobcovia v
rade 1 a 2 uplatnili nájomné titulom uvedenej nájomnej zmluvy z 4.12.2008, zo znenia ktorej vôbec
nevyplýva, že aj predmetná parcela bola predmetom tejto nájomnej zmluvy / predmetom prenájmu/,
boli žalobcovia v rade 1 a 2 povinní túto skutočnosť preukázať. Uvedené sa im však v konaní nepodarilo.

Keďže žalobcovia v rade 1 a 2 na preukázanie existencie platného zmluvného vzťahu, titulom ktorého
siuplatňujúžalovanúsumu predložililenpísomnúzmluvuzodňa4.12.2018,zobsahuktorej všaknemal
súd preukázané, že predmetom prenájmu v roku 2015 bola aj vyššie uvedená parcela č. 2853/1 a ďalší
dôkaz preukazujúci existenciu zmluvného vzťahu žalobcovia nepredložili, súd mal zato, že žalobcom
nie je možné priznať žalovanú sumu titulom zmluvy o nájme. Súd nemal totiž v konaní za preukázané,

že parcelu, za užívanie ktorej žiadajú od žalovanej nájomné, žalovaná užívala na základe zmluvy /
riadneho zmluvného vzťahu/. Súd však skúmal či nárok žalobcom v rade 1 a 2 nie je možné priznať
titulom mimozmluvným, a to titulom bezdôvodného obohatenia.
8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Z vykonaného dokazovania a to listu vlastníctva č. 7035 pre katastrálne územie Šurany súd zistil,

že žalobca v rade 2 je a v roku 2015 bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - parcely č. 2853/1
a to v podiele 6/18 z celkovej výmery 86528 m2. T.j. 6/18 podiel z celku predstavuje 28842,66 m2. Z
predloženého čestného vyhlásenia žalovanej zo dňa 29.1.2016 , ktoré súdu predložil žalobca v rade
2, mal súd za preukázané, že žalovaná užívala a hospodárila aj v roku 2015 na parcele reg. ,, E“ č.
2853/1, zapísanej na LV č.l. 7035 pre katastrálne územie Šurany a to v rozsahu 1/2. T.j. z predmetného

čestného vyhlásenie mal sú za preukázané, že žalovaná vyššie uvedenú parcelu užívala aj v roku 2015
v rozsahu 1/2. Žalovaná však v konaní nepreukázala nad všetku pochybnosť na základe akého právne
relevantnéhotitulu tútoparceluobhospodarovala,koľkoakomuzajejužívanieplatila.Naopak,žalovaný
v rade 2, Miroslav Mudroch v konaní preukázal , že bol v roku 2015 za ktorý žiada nájomné, podielovým
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to v podiele 6/18. V konaní nebolo žiadnou zo strán sporu

preukázané, že predmetná parcela č. 2853/1 bola predmetom písomnej nájomnej zmluvy. Súd má preto
zato, že túto žalovaná užívala / v rozsahu 1/2/ bez riadne uzavretej nájomnej zmluvy s vlastníkmi, t.j.
bez právneho dôvodu. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí musí
obohatenie vydať. Užívaním uvedenej nehnuteľnosti sa žalovaná obohatila na úkor žalobcu v rade 2,Miroslava Mudrocha, ako spoluvlastníka a toto bezdôvodné obohatenie predstavuje obvyklé nájomné,
ktoré by mu musela žalovaná zaplatiť, pokiaľ by mali riadne uzavretú nájomnú zmluvu. Žalobca v rade 2
si nárok uplatnil za užívanie jeho pozemkov v roku 2015. Súd mal zato, že žalobcom v rade 2 uplatnená

výška obvyklého nájomného 100,- eur za jeden hektár pôdy je obvyklá. Aj z pripojených nájomných
zmlúv v spise napr. aj na č.l. 152 a nasl. je zrejmé, že 100,- eur za 1 hektár užívania poľnohospodárskej
pôdy bolo obvyklé nájomné a toto nespochybnila v konaní ani žalovaná. Nakoľko však žalobca v rade 2
je, resp. v roku 2015 bol len jedným z viacerých spoluvlastníkov súd mu priznal len pomernú časť tohto
bezdôvodného obohatenia pripadajúcu na jeho spoluvlastnícky podiel. Súd na základe vykonaného

dokazovania teda dospel k záveru, že žalovaná predmetnú parcelu užívala v rozsahu 1/2 z celkovej
výmery a že žalobca v rade 2 je spoluvlastníkom parcely v podiele 6/18. Keďže žalovaná v konaní
právne relevantným spôsobom nepreukázala existenciu zmluvného vzťahu medzi ňou a žalobcom v
rade 2 ohľadne užívania tejto parcely, má sa zato, že ju vo vzťahu k žalovanému v rade 2 užívala bez
právneho dôvodu, čím došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu v rade 2 ako
spoluvlastníka parcely a to v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto bezdôvodné obohatenie

predstavuje obvyklé nájomné, ktoré by bola žalovaná v prípade uzavretia riadnej nájomnej zmluvy
so žalobcom v rade 2 ako vlastníkom, povinná vlastníkovi ako prenajímateľovi platiť. Bezdôvodné
obohatenie je žalovaná povinný v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Keďže ako
bolo uvedené, sa súd zaoberá bezdôvodným obohatením na úkor jedného zo spoluvlastníkov a to
žalobcu v rade 2, súd mal za to, že žalobcovi v rade 2 nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči

žalovanej patrí a to v pomernej časti, prihliadnuc na výšku jeho spoluvlastníckeho podielu 6/18 k celku a
samozrejme zohľadniac, že žalovaná parcelu preukázateľne užívala len v rozsahu 1/2. Žalobca v rade
2 má preto nárok na bezdôvodné obohatenie a to v rozsahu 1/2 z jeho výmery, t.j. 1/2 z ( 6/18 z 86528
m2), t.j. za užívanie 1,4421 hektára pôdy, čo pri obvyklom nájomnom 100,- eur za 1 ha predstavuje
zaokrúhlene 144,21 eur. Súd preto priznal žalobcovi v rade 2 voči žalovanej sumu 144,42 eur a to titulom

vydania bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku nároku žalobcu v rade 2 považoval za nedôvodný. Súd
za nedôvodný považoval aj nárok žalobkyne v rade 1 na úhradu žalovanej sumy 39,88 eur. Ako bolo
uvedené, v konaní nebolo preukázané, že by bola uzavretá platne nájomná zmluva medzi žalobkyňou
v rade 1 a žalovanou, predmetom ktorej boli pozemky, za užívanie ktorých žiada žalobkyňa v rade 1
nájomné. Ačosatýkaskúmaniabezdôvodnéhoobohatenia naúkoržalobkynevrade1,tak vjejprípade

nemal súd ani preukázané, že vôbec bola v dotknutom období , v roku 2015, spoluvlastníčkou uvedenej
parcely č. 2853/1. Uvedené z listu vlastníctva č. 7035 pre katastrálne územie Šurany a ani z iných
vykonaných dôkazov nevyplývalo a súd ďalšie dôkazy v konaní nepripustil. Žalobkyňa v rade 1 podľa
súdunepreukázala,žejeaktívnevecnelegitimovanádomáhaťsaakovlastníčkavydaniabezdôvodného
obohatenia. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku, v časti konanie zastavil, v časti

žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú, nárok nepreukázaný a pre nepreukázanie aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne v rade 1, zamietol.

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane
Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 256 ods. 1 C.s.p. a §
262 ods. 1 C.s.p... V konaní bola úspešnejšia žalovaná. Žalovaná suma bola pôvodne vo výške 703,04
eur / 100%/ a žalovaný v rade 2. bol úspešný len v časti o zaplatenie sumy 144,21 eur / 20,5 % /. Berúc
do úvahy pomer úspechu a neúspechu účastníkov bola v konaní teda úspešnejšia žalovaná, súd jej

však nárok na náhradu trov nepriznal, pretože jej žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.