Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 16, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27Csp/320/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209768
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zaťková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1616209768.1

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky, samosudkyňou F.. Z. C., v právnej veci žalobcu: J. V., a.s., X. 8, M., E.: XX
XXX XXX, zast. M., M. a spol., s.r.o. advokátska kancelária, Dr. Vl. G. XX, M., E.: XX XXX XXX,
proti žalovanému: M. A., nar. XX.XX.XXXX, U. koniec X/XXXX, V., o zaplatenie sumy XXX,XX O. s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX O. s úrokom z omeškania vo výške

X,XX % ročne zo sumy XXX,XX O. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa XX.XX.XXXX doručil žalobca J. súdu X. žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanému domáhal
zaplatenia sumy XXX,XX O. s úrokmi z omeškania vo výške X,XX % ročne z dlžnej sumy od
XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady
škody. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení č. L ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú W. podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému Xks V. karty za účelom

umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď V. karte bolo pridelené účastnícke č.
XXXXXXXXXX. C. si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie V. T. SP vo výške XXX,XX O., keď škoda predstavuje rozdiel medzi
predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým,
že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok
používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. X. uviedol, že

žalovanýsibolvzmysledodatkukzmluveopripojenívedomýcenypredávanéhomobilnéhotelefónuako
rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal
užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne
v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia). Q. výpočte spôsobenej
skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve
do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. W. škody, ktorú žalovaný žalobcovi

spôsobil je nasledovný: akciová cena X O., predajná cena XXX O., uplatnená škoda XXX,XX O..
N., že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, uplatnil si voči nemu žalobca
nárok na zaplatenie sumy XXX,XX O. titulom neuhradených služieb. C. zaslal žalovanému pokus o
pokonávku dňa XX.XX.XXXX. C. pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania návrhu na súd pozostáva
z neuhradených služieb v sume XXX,XX O. a z nároku na zaplatenie sumy XXX,XX O. uplatnenej titulom
náhrady škody, spolu XXX,XX O., keď si uplatňuje úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne odo dňa

XX.XX.XXXX (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o
pokonávku) do zaplatenia.2. Žalovanému sa nepodarilo žalobu spolu sprílohami, poučeniami a výzvou na vyjadrenie doručil na
adresu trvalého pobytu evidovanú v R. obyvateľov SR, a preto súd dňa XX.XX.XXXX vyvesil na úradnej

tabuli súdu a na webovej stránke súdu Oznámenie o podanej žalobe v zmysle § 116 ods. 2 CSP. Žaloba
sa považuje za doručenú dňa XX.XX.XXXX, t.j. uplynutím 15 dní od zverejnenia.

3. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom

pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa XX.XX.XXXX.

5. Súd mal za osvedčený skutkový stav listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: Zmluva o poskytovaní
verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok zo dňa XX.XX.XXXX, pokus o pokonávku, faktúra
č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb, pričom zistil:

6. Zo C. č. L (ďalej len „zmluva č. X“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom
na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl. zákona č. XXX/
XXXX Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako
fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. V.

kartu, ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa
XX.XX.XXXX medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia zn. V. T. SP, so zľavou zo spotrebiteľskej ceny potom kúpna
cena predstavovala X O. (bod X.X dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti XX
mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod X.X a/ dodatku), nepožiada o vypojenie

V. Z. z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu V. karty (bod X.X b/ dodatku), nedopustí sa takého
konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by
poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia
alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o
pripojení (bod X.X c/ dodatku), bude mať na V. karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k

porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode X.X (bod X.X d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej
z povinností uvedenej v bode X.X alebo X.X článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za
služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode X.X článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy
alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti
dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti

strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume XXX O.,
pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím
doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v
závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca
doby viazanosti.

7. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu XX,XX O., faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
XX.XX.XXXX na sumu XX,XX O., faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu XX,XX
O.. V. vyúčtovaných služieb predstavuje sumu XXX,XX O.. C. si v žalobe uplatnil na nezaplatené služby

len sumu XXX,XX EUR.

X. Pokusom o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z
titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb (XXX,XX O.), zmluvnej pokuty (XXX,XX O.),
náklady vynaložené na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy (XX O.) najneskôr do

XX.XX.XXXX.9. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), Podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

10. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní
verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie
podľa odseku 1 písm. c).

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;

to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päťpercentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..

21. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v
časti uplatnenej náhrady škody.

22. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k
zmluve, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch

služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako
občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na
podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných
služieb fakturoval žalobca žalovanému spolu celkom vo výške XXX,XX EUR, ktorú cenu žalovaný riadne
a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX EUR ako
neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s

plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume
X,XX % ročne zo sumy XXX,XX O. od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Q. určení výšky úrokov z omeškania
vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu XX.XX.XXXX
predstavovala X,XX % ročne (X,XX % + 5% = X,XX %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania
vo výške X,XX % ročne.

23. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

24. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

25. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume XXX,XX EUR
neuplatnil žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou
odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (XXX O.) a jeho akciovou cenou (X
Eur). Žalobca si ako náhradu škody uplatnil len výšku 182,67 Eur (zohľadnil počet mesiacov, ktoré
uplynuli od uzavretia dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti) pričom túto považuje žalobca

za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neplnením
záväzku viazanosti zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na
náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť

riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,

vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných
zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté
kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného

z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o
pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu,
preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ideďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa
rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971,

s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval s žalobcom v zmluvnom
vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky

žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže
byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,

ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetkužalobcunedošlo,
pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať
predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných

dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku
po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného

dojednanú kúpnu cenu.

26. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy XX Eur ako nedôvodnú zamietol.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol úspešnejší žalovaný,
ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy XXX,XX EUR s
príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy XXX,XX O. s príslušenstvom, t.j. XX,XX
%,žalovanývčastiozaplateniesumyXXX,XXEURspríslušenstvom,t.j.XX,XX %(neúspechžalobcuje

úspechom žalovaného). Žalovanému tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených
trov v rozsahu XX,XX % (XX,XX - XX,XX). Vzhľadom na to, že žalovanému v súvislosti s týmto konaním
žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7
Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).