Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615203914
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615203914.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Urbanovej
a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, ako i spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, proti povinnému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, pre vymoženie pohľadávky 844,47

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
1Er/1903/2015-12 zo dňa 10.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. č.k. 1Er/1903/2015-12 zo dňa 10.09.2015 p o t v
r d z u j e .

Povinný a súdny exekútor n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie. O trovách exekučného
konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil
poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 veta prvá a § 159 ods. 3 O.s.p. v
podstate existenciou neodstrániteľnej prekážky konania - prekážkou res iudicata. Oprávnený sa v tomto
exekučnomkonanínávrhomnavykonanieexekúciedomáhalvykonaniaexekúcienazákladetohoistého

exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 9816/07 zo dňa 01.04.2008) a voči tomu istému povinnému ako
v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 6Er/545/2008, v ktorom bola uznesením tamojšieho
okresného súdu, č.k. 6Er/545/2008-13 z 09.02.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 8CoE/11/2011 zo dňa 27.01.2011, exekúcia zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok
priznávazákonomnedovolenéplnenie,ktoréjesúčasnevrozporesdobrýmimravmi.Zdôvoduprekážky

rozsúdenej veci preto súd subsidiárne vychádzajúc z ustanovení O.s.p. exekučné konanie zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že
a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.);
b) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v

spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.);
c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je svojim obsahom úplne identické s odvolaniami,
ktoré oprávnený podáva v iných exekučných konaniach a na základe ktorých len konajúci senát
krajského súdu preskúmaval viac rozhodnutí exekučných súdov vydaných na rovnakom skutkovom

základe a právnom posúdení odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne opätovne citovať(resp. robiť rešerš) opakovaných odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre zainteresovaných
(oprávneného i súdy prvej a druhej inštancie) už notorietou.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a 380 CSP a toto
rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. Vzhľadom na to, že vec bola krajským súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu platného

od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom
postupe aplikovať úpravu účinnú od 01.07.2016 (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia
oprávneného v podanom odvolaní je v podstate totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a

používa minimálne v desiatkach predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne
závery exekučných súdov vo vzťahu k zastaveniu exekučného konania bez rozhodnutia o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako i neexistenciu prekážky res iudicata v exekučnom
konaní. Uvedenými odvolacími námietkami ako i ďalšími sa odvolací súd podrobne zaoberal v
predchádzajúcomobdobí.Zdôvodutotožnostitakvosobeodvolateľa,akoajtotožnostivpoužitejprávnej

argumentácii a v skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov exekučných
súdov (vrátane tohto) aj v prípadoch predošlých, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že
odvolateľovi sú známe dôvody nevyhovenia odvolaniam v obdobných prípadoch (teda potvrdzovania
rozhodnutí exekučných súdov ako vecne správnych) a ustálený právny názor tunajšieho odvolacieho
súdu (konajúceho senátu) na danú problematiku sa nezmenil, nie je potrebné opätovne uvádzať tie

isté dôvody potvrdenia rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekučného konania, aké už boli
uvádzané pri predchádzajúcich prejednávaniach odvolaní oprávneného a preskúmavaní obdobných
rozhodnutíexekučnýchsúdovpôsobiacichvobvodetunajšiehosúdu.Vzhľadomnauvedenésaodvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí a odkazuje
na právnu argumentáciu v nich obsiahnutú, ktorými boli potvrdené rozhodnutia exekučných súdov v

obdobných prípadoch. Len v stručnosti odvolací súd sumarizuje tento záver, ktorý rezultuje takmer zo
všetkých jeho rozhodnutí vydaných v analogických prejednávaných prípadoch:

6. Primárnym základom záveru súdu prvej inštancie i súdu odvolacieho je existencia neodstrániteľnej
prekážkykonania,ktoroujeprekážkavecirozhodnutej(resiudicata),ktoráneumožňujeviesťnovéďalšie

exekučné konanie.

7. Opačný záver, ktorý prezentuje sám odvolateľ, by znamenal, že súd by donekonečna mal rozhodovať
o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanie exekúcie na základe identického exekučného titulu
predkladaného oprávneným, hoci už predtým právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie (resp.

zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) z dôvodu, že predkladaný exekučný
titul nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonanie exekúcie, pretože priznáva zákonom
nedovolené plnenie. Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé, aký iný výsledok na základe toho
istého exekučného titulu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný
titul (pričom túto nespôsobilosť nie je možné nijako odstrániť) oprávnený v tomto exekučnom konaní

očakával.

8. Samozrejme existujú aj prípady, kedy zastavenie exekúcie (resp. zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia) prekážku res iudicata nezakladá (napríklad ak dôvodom takéhoto
zastavenia (zamietnutia) bol len fakt, že inak spôsobilý exekučný titul nebol doručený povinnému v

dôsledku čoho nenadobudol právoplatnosť, resp. ak návrh na vykonanie exekúcie bol podaný predčasne
napríklad z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka nie je ešte splatná, resp. neuplynula patričná lehota a
pod.). Posudzovaný prípad však do takejto kategórie nespadá ani spadať nemôže.

9. Na vyslovenom právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že Exekučný poriadok expressis

verbis neobsahuje výpočet prekážok konania, keďže ide o predpis vykonávacieho konania a v zmysle
zákonnej dikcie sa na exekučné konania subsidiárne vzťahoval Občiansky súdny poriadok (v čase
rozhodovania odvolacieho súdu - Civilný sporový poriadok - § 9a ods. 1 CSP) ktorý ako všeobecnýcivilný procesný predpis výpočet prekážok konania (vrátane negatívnych procesných podmienok, medzi
ktoré res iudicata patrí) výslovne obsahuje (§ 230 CSP).

10. Odvolací súd primárne zdôrazňuje, že uznesenie okresného súdu obsahuje všetky zákonom
stanovené kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je argumentačne presvedčivé a
zrozumiteľné. Neponecháva odvolaciemu súdu otvorenú žiadnu zásadnú otázku, ktorú by bolo potrebné
riešiť. Krajský súd si bez výhrad osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi okresného súdu

v napadnutom rozhodnutí, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvej inštancie.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 255 CSP (v spojení s § 396
ods. 1 CSP), pričom vychádzal z neúspechu oprávneného v odvolacom konaní. Vzhľadom k tomu, že
povinnémuasúdnemuexekútorovivsúvislostistýmtoodvolacímkonanímžiadnetrovynevznikli,krajský
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

Ak nebude povinnosť vyplývajúca z rozhodnutia okresného súdu v nadväznosti na potvrdzujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu dobrovoľne splnená, možno sa domáhať výkonu rozhodnutia postupom
podľa § 370 a nasl. CMP na súde príslušnom podľa miesta bydliska maloletého.