Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. máj 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/834/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610209800
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4610209800.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21,
814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. P. XXX, o
vymoženie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Anetta Demešová,
sídlo exekútorského úradu 1. mája 1053, 952 01 Vráble, nástupcu súdneho exekútora JUDr. Milana
Striešku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Anetta Demešová, so sídlom
exekútorského úradu Vráble, 1. Mája 1053, náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od
právoplatnosti uznesenia.

III. Oprávnený a povinní n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku proti povinnému návrh na vykonanie
exekúcie (OZP/2010/932878) na základe exekučného titulu - platobného výmeru Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, pobočka Nitra číslo PV 401/04042/2010 zo dňa

23.8.2010, pre vymoženie sumy 976,48 eur, trov predchádzajúceho konania v sume 5,- eur a všetkých
účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného
titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Topoľčany udelil
dňa 22.12.2010 - číslo 5406 030851. Výkon funkcie súdneho exekútora JUDr. Striešku zanikol a jeho
náhradníčkou je JUDr. Anetta Demešová, ktorá pokračuje vo vykonávaní exekúcie.

2. Dňa 2.10.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani finančné
prostriedky povinného a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil
trovy exekúcie.

3. Podľaprechodnýchustanoveníkúpravámúčinnýmod 1.novembra2013,§243bods.1Exekučného

poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do
31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.4. Prvoradýmúčelomexekúciejenútenéuspokojenieprávoplatnejudikovanejpohľadávkyoprávneného
z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie

po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné
rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie
niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku.
Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku
povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V

opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho
exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je
povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.
Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže
neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom
poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného

titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§
69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona
exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec sudu
bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§
57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú

splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a
podobne.
Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá
inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce
z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v

budúcnosti vyskytnúť (porovnaj uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 5CoE/133/2014 zo dňa
17.3.2015), t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a
majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať
do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná
vždy.

5. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný
v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez

toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva
(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj
bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak

má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno

exekúciu vykonať. Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu
práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04).

6. Na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného
podľa súdnym exekútorom predložených fotokópií o lustrácii majetku povinného, súd exekučné konanie
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého
šetrenia súdneho exekútora mal súd preukázanú nemajetnosť povinného: povinný nie je poberateľmi
žiadnej sociálnej dávky (dôchodok, dávka v nezamestnanosti, úrazová dávka, nemocenská dávka),

v katastri nehnuteľností nebol zistený žiadny majetok povinného, nemá vedený účet v banke, voči
povinnému je vedených niekoľko exekúcií, nie je vlastníkom motorového vozidla.7. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd
zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch

vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur (20 Sk) za každú aj len začatú
polhodinu.

8. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že oprávneného

zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Trovy exekúcie platí
v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnený platí trovy exekúcie iba vtedy, keď zaviní zastavenie
exekúcie (§ 203 ods. 1 EP), alebo vtedy, keď je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 prvá veta EP) a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§203 ods. 3 EP). K zastaveniu exekúcie (exekučného

konania) v tejto veci došlo z dôvodu nemajetnosti povinného, preto trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2
EP znáša oprávnený. Vzhľadom na to súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi.

9. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 48,95 Eur, pozostávajúcej z minimálnej odmeny

33,19 eur, náhrady hotových výdavkov - poštovného v sume 7,60 eur (1x 1,55 eur - žiadosť o udelenie
poverenia, 2 x 1,70 eur - doručenie upovedomenia oprávnenému a povinnému, 2x 0,50 eur - konečné
vyúčtovanie povinnému, oprávnenému, 1,65 eur - vrátenie poverenia súdu), 20 % DPH v sume 8,16
eur.

10. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi sumu 33,19 eur ako minimálnu
paušálnu odmenu.

11. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nepriznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
vynaložených na poštovné v sume 7,60 eur + DPH. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu

hotovýchvýdavkov(poštovného)vnímuplatňovanejvýške,nakoľkozosúdnymexekútorom pripojených
dokladov z exekučného spisu (šetrenie majetku povinného) nemal súd preukázané, že súdny exekútor
doručoval prostredníctvom pošty akúkoľvek doporučenú zásielku, resp. doporučenú zásielku určenú do
vlastných rúk. Súdny exekútor napriek výzve zo strany súdu o zdokladovanie vykonaného doručenia aj
predložením fotokópií doručeniek v predmetnom exekučnom konaní, nepreukázal súdu, že by vykonal

doručovanie prostredníctvom pošty. Súdny exekútor súdu napriek výzve nepredložil exekučný spis.
Súdny exekútor uviedol, že si uplatňuje hotové výdavky - poštovné vynaložené v každom exekučnom
spise. Súdnym exekútorom uplatnené poštové výdavky však súd nemal preukázané. Bez exekučného
spisu, resp. predložených doručeniek, súd preto nemohol preskúmať uplatnenú náhradu hotovýchvýdavkov súdneho exekútora. Súd pritom viackrát žiadal súdneho exekútora o zaslanie exekučného
spisu.Vtejtosúvislostisúdkonštatuje,žejeprioritneúlohousúdnehoexekútora(avjehozáujme)vyčísliť
si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu

vynaložil, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise.

12. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi tzv. budúce poštovné (2 x 0,50 eur + 1,65 eur), nakoľko v tomto
štádiu konania nie je preukázané, či tieto trovy vzniknú, a ak vzniknú, či vzniknú v takej výške, ako si ich
súdny exekútor uplatnil. Súdny exekútor má nárok len na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné

vymáhanie nároku počas výkonu exekúcie.

13. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu
exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 33,19 EUR a 20 % DPH zo sumy 33,19 eur vo výške 6,64 eur. Na
náhradu trov exekúcie súd zaviazal podľa § 203 ods. 2 EP oprávneného.

14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný
poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel
pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je
pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200

Exekučného poriadku výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov
exekúcie.

15. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

16. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku
tak, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výroku I a III. uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

Okresného súdu Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí v ňom byť
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v ktorom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.