Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217216349
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217216349.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: K.. N. L., W.. XX.X.XXXX, F. C.
XX, F., zast. advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským, Námestie SNP 17/29, Zvolen proti žalovanému:
K.. R. L., nar. 28. 9. 1953, bytom Bulharská 54, Bratislava, zast. ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, F., K.:
XXXXXXXX, o vyporiadanie BSM, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 18C/45/2017-28 zo dňa 15. decembra
2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalobkyne zapísaným na LV pre kat. úz. F. - M. Č.. XXXX: C. H., L.. Č.. XXXX, T. Č.. XXXXX
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 133 m2, J. L.. Č.. XXXX, T.. Č.. XXXXX/X - zastavané plochy a

nádvoria vo výmere 28 m2, T.. Č.. XXXXX/X - záhrady vo výmere 144 m2 na zabezpečenej pohľadávky
200.000,- eur.

2/ Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovaným zabezpečovacím
opatrením žalovaný žiadal v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zriadiť
záložné právo k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne za účelom

zabezpečenia svojej pohľadávky z vyporiadania BSM, ktorú si vyčíslil na sumu 200.000,- eur. Žalovaný
svoj návrh odôvodnil obavou, že exekúcia v tomto prípade môže byť ohrozená, pretože zo správania
žalobkyne je zrejmé, že je tu možnosť scudzenia nehnuteľnosti spolu s hnuteľným majetkom, ktorý sa v
nej nachádza, na tretiu osobu. Žalovaný má obavu, že scudzením predmetných nehnuteľností by bola
prípadná exekúcia ohrozená, pretože podľa jeho vedomostí jediným príjmom žalobkyne je dôchodok,
pričom predmetné nehnuteľnosti sú jediným potencionálnym a spôsobilým exekučným titulom.

3/ Súd prvej inštancie právne odkazujúc na § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326
ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je
dôvodný. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie neosvedčil ani neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali takému správaniu sa žalobkyne, ktorého cieľom by bolo zníženie hodnoty
majetku a ktoré by odôvodňovalo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Prvoinštančnému súdu tiež

nebolo zrejmé, z čoho žalovaný vychádzal pri určení výšky svojej pohľadávky 200.000,- eur, pretože v
spise absentuje znalecký posudok na ohodnotenie ceny rodinného domu s príslušenstvom. Súd prvejinštancie poukázal na to, že okrem existencie samotného nároku musí žalovaný osvedčiť i to, že bez
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom
nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Musí ísť o také konanie

strany sporu, z ktorého jednoznačne vyplýva obava, že táto osoba podniká také kroky, z ktorých je
jasný úmysel svoj majetok ukrátiť, resp. sa ho zbaviť. Žalovaný nepreukázal úmysel žalobkyne scudziť
predmetné nehnuteľnosti alebo inak sa ich zbaviť, ani nepreukázal, že tak vykoná v blízkej dobe. Ide iba
o jeho domnienku, ktorá nemá reálne opodstatnenie. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

4/ Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že nariadi navrhované zabezpečovacie opatrenie. Namietol, že súd prvej inštancie
dostatočne nepochopil situáciu. Je totiž podľa neho isté, že do výlučného majetku žalobkyne (ide
najmä o rodinný dom), boli v priebehu desaťročí manželstva vložené nemalé prostriedky z hodnôt
patriacichdoBSM.Ichustálenieavýpočetnebudedosťdobremožnéurobiťbezznaleckéhooceňovania.

Preto žalovaný tvrdí, že jeho návrh má svoje vecné i právne opodstatnenie. Ak by bol tento rodinný
dom predaný, alebo masívne stavebne zmenený, vznikla by vážna prekážka efektívnemu vedeniu
predmetného súdneho sporu. Žalovaný v odvolaní dôvodil uznesením Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. 60C/38/2017 z 30.8.2017, v ktorom žalobcovia hovorili tiež o „neurčitej“ pohľadávke a dokonca ju
ani žalobne neuplatňujú. Preto žalovaný vníma napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vydané v jeho

prípade ako myšlienkovo konfúzne a diskriminačné.

5/ Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
potvrdil. Uviedla, že žalovaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia oprel o nepodložené
domnienky, pričom sa dožadoval zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť - rodinný dom na C. G..

Č.. XX U. F., ktorej výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa a nie na rodinný dom na F. G.. Č.. XX U. F., ktorý je
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného a teda tvrdenie žalovaného, podľa ktorého je
nehnuteľnosť na C. G.. Č.. XXX jediným spôsobilým predmetom záložného práva v dispozícií žalobkyne,
nie je pravdivé.

6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7/ Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho

dôvodov ( § 387 ods. 2 C.s.p. ). Odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť
záverov súdu prvej inštancie uvedených v napadnutom rozhodnutí.

8/ Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že jedným zo základných
predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy veriteľa z budúceho

zmarenia exekúcie. Pri skúmaní tejto obavy musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností
prípadu. Súd rozhodujúci o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia súdu
poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby
zmarenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu musí súd zohľadniť aj zásadu primeranosti zásahu do

majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje
zabezpečovacie opatrenie.

9/ V prejednávanom prípade v čase rozhodovania prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nebola zrejmá konkrétna masa BSM, ktorá bude predmetom vyporiadania,

ani jej hodnota. Nebolo zrejmé ani to, aká výška spoločného majetku sporových strán bola vynaložená
do nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a teda aký podiel pripadne na žalovaného v
zmysle zásad o vyporiadaní BSM (§ 150 Obč. zák.). Žalovaný k návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia predložil „Zoznam vecí v domácnosti“, ktoré ocenil na sumu 8.209,88 eur. (viď čl. 24, 25).
Dôvodnosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia na tvrdenú, avšak z pohľadu výšky doposiaľ

dôkazne nepreukázanú vyporiadavaciu pohľadávku z BSM 200.000 eur žalovaný ďalej založil na tvrdení
o „dnešnom správaní T.. K.. L., ktoré nedáva záruku, že by neurobila s majetkom - zariaďovacími
predmetmi domu a domácnosti, ako aj s nehnuteľnosťou samotnou takú majetkovú transakciu, ktorá
by reálne zhatila možnosť efektívneho výkonu práva v prospech žalovaného na základe očakávanéhorozsudku vydaného súdom prvej inštancie v konaní o vyporiadanie BSM“. Žalovaný neoznačil konkrétne
kroky, resp. konanie žalobkyne, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia titulom
vyporiadania BSM bude ohrozená. Naviac, žalobkyňa okrem nehnuteľnosti rodinného domu zapísaného

na N. Č.. XXXX pre V.. Ú.. F. - M.Á., vlastní aj doposiaľ majetkovo nevysporiadaný podiel na
nehnuteľnosti zapísanej na N. Č.. XXX pre V.. Ú.. F.- C.. Rodinný dom v M. teda nie je jej jediné aktívum,
zktoréhobymohlahradiťprípadnú,doposiaľnejudikovanúpohľadávkužalovanéhozvyporiadaniaBSM.

10/ K odvolacej námietke žalovaného ohľadom jeho diskriminácie „v jeho kauze z 15.12.2017“

odvolávajúc sa pritom na uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38C/2017 z 30.8.2017,
odvolací súd nemohol zaujať stanovisko, keďže žalovaný predmetné rozhodnutie odvolaciemu súdu
nepredložil. Pokiaľ také rozhodnutie existuje, odvolací súd dodáva, že ide o individuálne súdne
rozhodnutie a nie o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít, ktorým by bol viazaný (viď čl. 2 Základných
princípov C.s.p.).

11/ Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď napadnutým uznesením
návrh žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Preto odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

12/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.)