Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 1T/59/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116012077
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Husťák

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116012077.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I JUDr. Milan Husťák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.

januára 2018 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaní:
M., nar. XX.XX.XXXX. v K., trvale bytom K.
A., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K.

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

ako konatelia spoločnosti W.. so sídlom A., IČO: XXXXXXXX,. zmarili uspokojenie pohľadávok svojho
veriteľa spoločnosti A. so sídlom do 02.12.2015 K. toho času S., faktúru č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX
so splatnosťou 27.05.2015 na sumu 1.422,66,-€ za dodávku hutného materiálu tým, že v období od
27.05.2015 do 02.08.2015, aj napriek tomu, že spoločnosť nebola schopná počas svojej platobnej
neschopnosti plniť včas a riadne svoje splatné záväzky voči spoločnosti A., po uplynutí doby splatnosti
dňa 27.05.2015 uhrádzala faktúry iných veriteľov s neskoršou dobou splatnosti, a to spoločnosti V.
vo výške 31,75,-€, spoločnosti X.. vo výške 120,-€ a 200,-€, spoločnosti W. vo výške 40,-€ a 40,-€,

spoločnosti V. vo výške 360,-€, spoločnosti W. vo výške 94,80,-€, spoločnosti Y. sumu vo výške 65,50,-
€, 15,98,-€, 15,98,-€, 70,46,-€, 15,98,-€ a 69,57,-€, spoločnosti V. vo výške 2.103,30,-€, spoločnosti
B. vo výške 121,60,-€ a spoločnosti A. P. vo výške 297,40,-€, čím takto svojím konaním znevýhodnila
spoločnosť A.. a spôsobila jej škodu vo výške 1.422,66,-€,

t e d a
ako dlžníci, ktorí nie sú schopní plniť svoje splatné záväzky zmarili hoci aj len čiastočne uspokojenie
svojho veriteľa tým, že zvýhodnili iného veriteľa,

t ý m s p á c h a l i
prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona.

z a t o i m s ú d u k l a d á

1) obžalovaný M.

Podľa § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie trestným
rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T 17/2013 zo dňa 24.8.2015, právoplatný 31.3.2016,
ktorým bol podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky s probačným dohľadom a obmedzením
povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu, pretože pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

2) obžalovaný A.Podľa § 240 ods. 1, § 56 ods. 1 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 500,- (päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený

ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú stranu spoločnosť A. IČO: XX XXX XXX odkazuje na civilný
proces.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný M. na hlavnom pojednávaní k predmetnej veci - faktúre uviedol, že túto nebolo problém

zaplatiť. Podľa jeho názoru nedopatrením došlo k nezaplateniu faktúry spoločnosti A. nakoľko tam bola
stanovená neobvyklá jednodňová splatnosť.

Od spoločnosti A.. odoberali materiál na viacero stavieb, ktoré realizovala ich spoločnosť W.. V
spoločnosti W. bol konateľom spoločne s obžalovaným A.. Osobne zabezpečoval zákazky a denné

plnenie. K úhrade nezaplatenej faktúry uviedol, že tak ako on, obžalovaný A. mal bankomatovú kartu a
rovnako bol aj v kontakte s ekonómkou.

Zároveň uviedol, že spoločnosť W. po dátume splatnosti faktúry mala dostatok finančných prostriedkov
na jej úhradu. V prípade ak spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov túto dotoval z vlastných

prostriedkov.

K spoločnosti A. uviedol, že si nespomína kto prevzal predmetnú faktúru, ktorá nebola uhradená. V
spoločnosti A. bol viackrát a to z dôvodu, že od uvedenej spoločnosti odoberali materiál. Jednalo sa o
stavbu v V., kde sa realizovala stavba rodinného domu. Uvedenú stavbu mal na starosti pán obžalovaný

A. nakoľko v čse realizácie stavby osobne zabezpečoval zákazky v A.
K úhradám za spoločnosť W. obžalovaný uviedol, že tieto vykonávali obaja a to či vkladom na účet alebo
prostredníctvom internetbankingu.

Obžalovaný D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že funkciu konateľa nevykonával. Je síce pravdou, že

bol štatutárom v spoločnosti od roku 2016. Na presný dátum si nespomína. Nevybavoval žiadne zákazky
a nemal vedomosť o finančných záležitostiach spoločnosti W.. Z uvedeného preto nemal vedomosť o
záväzke voči spoločnosti A.. Rovnako sa nevedel vyjadriť k úlohám, ktoré mal vykonávať v spoločnosti
W.

Na druhej strane uviedol, že v prípade ak bolo potrebné zakúpiť nejaký materiál tak tento zabezpečil
na pokyn spoluobžalovaného M.. Na úhradu nákladov mal k dispozícii platobnú kartu spoločnosti, ktorú
využíval. Rovnako tak zabezpečoval odvoz robotníkov na stavbu avšak to len sporadicky.

K obchodným transakciám uviedol, že tieto mal na starosti obžalovaný M.

Čo sa týka hospodárskeho výsledku spoločnosti W.. k tomuto sa obžalovaný A. nevedel vyjadriť.
Rovnako tak ani takk účtovnému stavu a to z dôvodu, že nebol v kontakte s účtovníčkou spoločnosti A..
Pripustil však, že za výkon svojej funkcie prevzal finančnú hotovosť, avšak jej výške sa vyjadriť nevedel.

Súd opätovne vypočul obžalovaného A. dňa 15.1.2018 ktorý zotrval na svojej predchádzajúcej

výpovede. Následne na položené otázky uviedol, že občas realizoval na ťarchu účtu spoločnosti W. aj
výbery. Jednalo sa o nízke čiastky v rozmedzí 50 až 60,- Eur. V nadväznosti na zabezpečenú správu z
peňažného ústavu H. kde mala spoločnosť W. vedený účet obžalovaný priznal aj iné výbery a to v iných
čiastkach. Jednalo sa o výber zo dňa 16.6.2015, kde bol uskutočnený výber obžalovaným A. vo výške
500,- Eur, výber dňa 21.4.2015 vo výške 5000,- Eur a dňa 29.5.2015 vo výške 1000,- Eur, pričom sa

k týmto výberom vyjadriť nevedel.

Svedkyňa A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný M. chcel spolupracovať s ich firmou a
to ohľadom odberu hutného materiálu. Osobne sa nepoznali preto bola určená jednodňová splatnosť
faktúry. Keďže uvedená faktúra nebola spoločnosťou W. uhradená, táto bola urgovaná ňou osobne,rovnako tak kolegyňou a aj pánom X.. Spočiatku sa obžalovaný M. úhrade vyhýbal ale na naliehanie
pán X. mu bolo oznámené, že faktúra bude uhradená.

Svedkyňa J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pre spoločnosť W.. spracovávala účtovníctvo. Všetky
účtovné doklady boli predložené obžalovaným M. alebo ich prevzala osobne v A.. S obžalovaným A. sa
nestretla a to z dôvodu, že na to nemala dôvod. Všetky účtovné doklady jej odovzdával obžalovaný M.

Svedok J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločnosti A. nebola uhradená faktúra. Išlo o faktúru s

kratšou dobou splatnosti. Na niekoľko násobné naliehanie im bolo prisľúbené, že faktúru uhradia čo sa
však do dnešného dňa nestalo. Jednalo sa o odber oceľových prvkov.

Súd so súhlasom procesných strán oboznámil listinné dôkazy:

Z oboznámenej konfrontácie na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že táto bola vykonaná dňa

XXX.X.XXXX a to medzi obvineným M. a svedkom A. pričom súd na oboznámenú konfrontáciu
neprihliadal z dôvodu zmeny procesného postavenia zo svedka na obvineného A.

Zo záverov znaleckého posudku č. 35/2016 vypracovaného znalkyňou H. z odboru Ekonómia a
manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika vyplýva, že spoločnosť W. mala v deň

splatnosti faktúry č. XXXXXXXXX vystavenou spoločnosťou A.. dostatok finančných prostriedkov na jej
úhradu. Jednalo sa o čiastku vo 1422,60,- Eur, pričom na spoločnosť disponovala finančnou čiastkou
vo výške 12.727,84,- Eur.

Spoločnosť W.. vykazovala k dňu 31.12.2014 ale aj k 30.9.2015 mínusové vlastné imanie. Konkrétne sa

jednalo o čiastku -2794,- Eur a -21967,- Eur k 30.9.2015 čo deklaruje, že spoločnosť W.. sa nachádzala
v predĺžení.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam podnikateľský subjekt W. uhradil minimálne 16 faktúr svojim
dodávateľom, ktorých dátum splatnosti bol v rovnaký deň ako bola splatnosť faktúry spoločnosti A.

pričom sa tak dialo aj po dátume splatnosti sledovanej faktúry. Celkovo sa jednalo sa o čiastku vo výške
3662,86, - Eur.

Zo zabezpečeného odpisu registra trestov obžalovaného M. vyplynulo, že obžalovaný M. bol doposiaľ
7 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 8T 14/2013 zo dňa

24.8.2015 v spojení s uznesením krajského súdu Košice sp. zn. 7TO 104/2015 právoplatným dňa
31.3.2016, pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2, písm. a), c) Trestného zákona, za čo mu
bol uložený súhrnný výchovný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobu v trvaní 4
rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu s obmedzením povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s
probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,

pričom spisová značka 4T 154/2013 bol zrušený.

Z odpisu registra trestov obžalovaného A. vyplynulo, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný.

Vyhodnotiac vyššie uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že skutok sa

stal tak, ako je uvedené v obžalobe a teda, že ich spáchali obžalovaní.

Z výpovede obžalovaného M. vyplynulo, že tento sa v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti
venoval zabezpečeniu zákazok a rovnako tak realizovaniu stavieb mimo územia K. pričom obžalovaný
A. mal dohliadať na realizovanie stavieb v okolí K. a rovnako tak mal zabezpečovať aj pracovnú silu a

jej odvoz na realizovanie stavieb, ktoré spoločnosť W. realizovala. Uvedené potvrdil aj obžalovaný A. K
neuhradeniu faktúry neuviedol konkrétne bližší dôvod. Obmedzil sa na len na vyjadrenie, že spoločnosť
mala dostatok finančných prostriedkov na jej úhradu.

Z výpovede obžalovaného A. vyplynulo, že tento si nespomína aby niekedy uhrádzal akékoľvek faktúry.

Taktiež nevykonával akékoľvek úkony v mene spoločnosti W. samostatne podľa vlastného uváženia.
Nemal vedomosť o žiadnych záväzkoch, ktoré by mala spoločnosť W.. Pripustil však, že mal vedomosť
o dvoch stavbách a to v obci V. a v F.. Na druhej strane uviedol, že v prípade ak to situácia vyžadovala
tak uhrádzal nákupy materiálov na realizáciu stavieb, ktoré zabezpečovala spoločnosť W.. Rovnako takje nepochybné, že tak ako obžalovaný M. mal aj obžalovaný A. prístup k účtu spoločnosti a teda mal
možnosť disponovať s účtom spoločnosti W.

K prevodu svojho obchodného podielu na pána M. obžalovaný A. uviedol, že prevod bol vykonaný na
jeho požiadanie, pričom túto skutočnosť oznámil obžalovanému M.

V tejto súvislosti pre úplnosť je potrebné uviesť, že štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením
obmedzením je konateľ. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb Občiansky zákonník v § 20 ustanovuje,

že za právnickú osobu koná štatutárny orgán. Rovnako tak za právnickú osobu môžu konať aj iné
osoby, pokiaľ je to určené. Na konanie spoločnosti s ručením obmedzením sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia § 13 zákona č. 513/1991 Zb Obchodného zákonníka, ktoré upravuje konanie za právnické
osoby. Ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje konanie za spoločnosť. Z vyššie
uvedené teda vyplýva, že spoločnosť koná štatutárny orgán - jeden alebo viac konateľ, pričom
ak je konateľov spoločnosti viac, každý z nich je oprávnený konať za spoločnosť samostatne, ak

spoločenská zmluva neustanovuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá
koná za spoločnosť. Oprávnenia konateľa možno obmedziť spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím
valného zhromaždenia, avšak takéto obmedzenie je neúčinné voči tretím osobám.

Konateľovi spoločnosti v rámci výkonu svojho postavenia vyplývajú viaceré povinnosti, ktoré sú

zakotvené v ustanoveniach Obchodného zákonníka.

Zodpovednosť konateľa osobitne upravuje ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka, podľa ktorého
je konateľ povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a to v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Rovnako tak je konateľ povinný postupovať s odbornou starostlivosťou či plní úlohy uložené zákonom,
spoločenskou zmluvou, stanovami alebo valným zhromaždením.

Pri výkone svojej pôsobnosti je konateľ povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky

dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných
informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie iným osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu
alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy spoločníkov.

Z vykonaného dokazovania ktoré vykonal okresný súd má súd za jednoznačne preukázané, že

obžalovaní M. a A. boli v čase spáchaniu skutku konateľmi spoločnosti W.., o uvedenom závere
svedčia ich výpovede a rovnako tak aj zabezpečený odpis z obchodného registra. Neobstojí tvrdenie
obžalovaného A. že ako konateľ spoločnosti W. sa nepodieľal na chode spoločnosti. Uvedený postoj
obžalovaného je nutné v tomto smere považovať za absolútne neakceptovateľný postoj, ktorý vyústil
do ľahkovážneho postoja s nezáujmom o chod spoločnosti. Na druhej strane má súd za jednoznačne

preukázané,žeobžalovanýA.akokonateľspoločnostidisponovalúčtomspoločnostiW..arovnakotakaj
vkladal a vyberal finančné prostriedky. Je nutné uviesť, že obžalovaný A. priznal výbery z účtu v nízkych
nominálnych hodnotách, avšak vyššie čiastky poprel. Uvedené výbery nemôže súd ináč hodnotiť, ako
výnosy z podnikateľskej činnosti, ktoré patrili spoločnosti W. ktoré si pripadli obžalovanému A.

Z výpisu peňažného ústavu H., kde mala spoločnosť W. vedený účet vyplynulo, že obžalovaný A.
uskutočnil výbery aj v čiastkach niekoľkých stoviek až tisícoch eur, no ich použitie nevedel odôvodniť.

Súd sa stotožnil aj so závermi znalkyne F. týkajúcich sa skutočnosti, že spoločnosť W. mala dostatok
finančných prostriedkov na úhradu spornej faktúry spoločnosti A.. avšak táto uhradená nebola. Je

rovnako jednoznačne preukázané, že podnikateľský subjekt W. uhradila iné faktúry, s neskorším dňom
splatnosti a tým zvýhodnil iné veriteľa na úkor poškodeného spoločnosť A.
Z takto vykonaného dokazovania, ktoré vykonal okresný súd nemožno mať žiadne pochybnosti o vine
obžalovaných. Vina obžalovaných bola preukázaná tak súborom priamych ako aj nepriamych dôkazov,
pričom tieto dôkazy tvoria nepretržitú a súvislú niť, ktorá bez akýchkoľvek pochybnosti dovoľuje vysloviť

záver o vine obžalovaných. Vina obžalovaných je založená na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez
akýchkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe týchto
dôkazov pri skutku ustálený.Okresný súd po zvážený všetkých okolností rozhodných pre druh a výmer trestu v zmysle ust. § 34
Trestného zákona prihliadajúc na spôsob spáchania trestného činu jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolností ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho

nápravy dospel k záveru, že u obžalovaného M. je na mieste postup podľa § 44 Trestného zákona,
teda upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie trestným rozsudkom Okresného
súdu Košice II sp. zn. 8T 17/2013 zo dňa 24.8.2015, právoplatný 31.3.2016, ktorým bol podľa § 189
ods. 1 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky s probačným dohľadom a obmedzením povinnosti podrobiť

sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu, pretože pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.
Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.